Neviem si rady s dvojročnou dcérou

bože zmetené, sorry zmätené, asi mi už to teplo škodí a to radšej nečítam ostatné 😒 😒 😒 😒 😒

@timea7 a ty si nikdy nebola v nepohode?

@modraslza bola, ale nie mesiace nonstop, dieťa cíti, že je matka nervózna, unavená, nevyrovnaná, mení rozhodnutia, necíti v nej oporu, babka najprv všetko dovolila, teraz nie,otca vidí pár dní do mesiaca, nemyslíš, že je to na dvojročného drobca príliš? Mamina je unavená, ale aj dieťa je unavené, lebo sa pokojne nevyspí.

@moni73 no hej, len má ešte len 10, uvidíš, ked bude mať tak 14-15, si myslím, že takáto výchova nebude fungovať v tom veku

@moni73 preto jej treba to co je nevhodne vysvetlit vtedy ked sa to udeje nie o polhodinu, den, dva tyzden...Sorry nerozumiem ani pc ani cukrikom...lebo nasledky sa nemusia prejavir hned ale aj o par rokov neskor...

@mischell0110 ešte ma napadlo dať ju do súkromnej škôlky, tam by plienky nevadili (teda väčšinou), aj keď len na pár hodín denne. Ty by si si oddýchla, ona by sa skludnila, síce je súkromná MŠ drahá, ale do troch rokov ju štát prepláca, ty by si mohla ísť do práce a prispela finančne k skoršiemu dokončeniu domčeka, lebo odlúčenie od manžela neprospieva ani tebe ani dieťaťu.

@timea7 Neviem co sa u nich presne deje, ale kazdy ma v zivote narocne obdobia. Niektore trvaju dlhie, ine kratsie..je to tazke urcite

@modraslza jasné, obdobia chápem, ale toto trvá nonstop od narodenia dieťaťa, treba s tým rýchlo niečo robiť, lebo to mamina už dlho nevydrží.

@janickacrazy jasne, suhlasim. Neviem ako to bude do buducna. Viem len co som uz pisala, zatial to ide k lepsiemu.

@mischell0110 necitala som vsetky prispevky, urcite si uz dostala vela dobrych rad, takze mozno sa budem opakovat...
V prvom rade napisem, ze ja svoju 4,5 rocnu dceru povazujem za dobre dieta a pritom mala vela spolocnych crt s Tvojou dcerkou. Jedenie - katastrofa uz od malicka, mlieka vypila za naprstok, odsavala som 13 mesiacov, zamrazovala, nakoniec 90% aj tak skoncilo v umyvadle. Ked sme presli na prikrmy, bolo to vselijake, nikdy nebola jedak, je strasne vyberava a musim povedat, ze v roku a pol jedla viac a pestrejsie ako teraz, ked ma uz skoro 5 rokov.
Spanie - bola som otrokom uspavania na rukach, co trvalo vzdy minimalne pol hodiny, niekedy aj hodinu a pol, spievanie, skakanie na fitlopte. V noci sa mi tiez budila aj 5x. Ja ale trpim poruchami spanku a migrenami uz dlhe roky, takze pre mna toto nejaku zmenu oproti "normalu" nepredstavovalo. Poviem Ti ale, ze sme sa uz okolo jedneho a pol roka aj s muzom nahnevali a povedali si, ze uz pojde do vlastnej postele, do vlastnej izby a hotovo. Neboli sme dosledni, raz popustil jeden, raz druhy, nemohli sme pocuvat kriky a place, tak to trvalo o tolko dlhsie. Ale podarilo sa. Viem, ze na toto ma kazdy iny nazor a mnohe maminy so mnou nesuhlasia, ale ja som ju nechavala plakat. Najskor som za nou chodievala kazdu minutku - dve, upokojovala, potom som intervaly medzi plakanim predlzovala na 5-7 minut, 10 minut atd. Pediater mi povedal, ze by mala zaspavat uplne bez nicoho, bez flasky, cumla, spievania, hojdania, pretoze potom vyzaduje rovnaky ritual zakazdym, ked sa v noci preberie ( co je u cloveka casto, iba si to neuvedomuje ).
V dvoch rokoch sa mi sama este tiez neprehrala a uz vobec sa nechcela hrat s inymi detmi a poziciavat hracky. Ku vsetkym aktivitam si vyzadovala mna. Co sa tyka toho bitia, tak moja je skor nesmela, takze s tym problem nikdy nebol. Aj ked na mna mala tiez tahy, ze kopanie, sotenie, tahanie za vlasy...zatrhla som to hned. Uz pri prvych pokusoch. Ale v tejto veci chapem, ze radit nemozem, lebo skusenost moc nemam.
Teraz na 4,5 roka a so svojou skoro 4rocnou sesternicou sa prehraju cely den. Jasne, ze tiez treba casto medzi nimi robit rozhodcu.
Nieco take ako carbanie po nabytku a stenach - no proste nedovolila som a nebol s tym problem. Tiez svokrovci na mna pozerali, preco jej nedovolim, aby si kreslila na zemi ( a fixou sem-tam zasla aj na koberec ), ze chudiatko place. Oni jej to u nas dovolili. Ked som vosla do izby, skoro ma prekotilo, vytrhla som jej fixky a povedala prisne, ze ona predsa velmi dobre vie, ze si moze malovat iba za svojim pisacim stolikom.
Podla mna by Tvojej malej pomohla skolka. Aj ked sa obavas, ako tam bude zaspavat, jest, spravat sa - deti tam posluchaju, velmi dobre si uvedomuju, ze tam im nikto nebude trpiet maniere, na ake su zvyknute doma.

Odnaucit od plienok sa podari tak za dva tyzdne. Je leto, idealne podmienky na to, aby behala bez plienky. Ano, najskor je to makacka, treba pocitat s tym, ze denne budes prezliekat a umyvat aj 8x, ale postupne za nauci. Moja sa napr. dlho sama nepytala, ale ja som mala odsledovane a davala som ju na nocnik kazdu hodinu -dve. Potom uz som sa spolahla, ze vydrzi dlhsie a dlhsie a potom uz som to nechavala na nu, nech sa sama pyta.

Sama robim vo vychove vela vela chyb, hlavne co sa tyka toho jedenia momentalne, ale za mna mozem napisat tiez, ze absolutne najviac zabera doslednost. Ked sa rozhodnes zaviest urcitu zmenu, Ty sama musis byt dosledna. Dieta hned vyciti, ked si nerozhodna, ked pochybujes, ked povolis a hned to aj vyuzije. Popustis raz, dvakrat a hned zistis, ze po par dnoch ci tyzdnoch si naspat tam, kde si bola pred mesiacom a co si si horko tazko presadila, je fuc.

@mojkamojka zastavi nevhodne spravanie hned - jednoznacny suhlas. Vysvetlovat na mieste cinu - nie. Predstav si 2 rocne dieta bez plienok, ktore sa v obchode pocika - zoberiem za ruku, pridem k mlacke a poviem, ze toto robit nemoze a ma sa pytat von. Prestav si, ze sa to stane 7-8 rocnemu (prihodit sa moze). Zoberies ho k mlacke a zacnes vysvetlovat? Ktora z vas by to spravila?
Viem, ze pc, cukrikom atd nerozumies, preto hovorim, ze vychovavam benevolentne. Urcite si pod tym nepredstavujem, ze nebude dodrziavat zakladne pravidla slusnosti a robit "zle".
Co citi asperger? Neviem... Myslim, ze ma presne take iste pocity ako ja, ci ty. Niekedy sa mozu prejavit nevhodne. Na malicku akciu moze prist velka reakcia a naopak. Ale tak, akoby si sa ty citila trapne keby si spravila nieco nevhodne, tak sa citi aj ona. Takze, ked poviem nie alebo zlez, pochopi, ze to nebolo koser a citi sa trapne. Jedine co si podla mna vysvetluje tazko je to, ze nevie odhadnut ako sa citi niekto druhy. Nie ze nevie sucitit. Takze ked pochopi, ze si smutna, bude smutit s tebou, ked sa budes tesit, bude sa s tebou. Empaticka je, len treba dopomoct, aby pochopila co citis. A preco by bola schopna skakat po gauci? Pretoze si nevie vysvetlit reakciu, napr. pohlad predavacky, ktory nam ostatnym jasne hovori, ze toto nie. Tak to aspon chapem. Niekedy otvaram oci, coho je schopna a samozrejme jej tiez poviem, ze na nu pozeraju a myslia si o nej svoje...
A ano dokaze ma velmi strapnit. Mam ale stastie, ze sa na mna nepodoba, takze sa k nej nemusim priznat.😃 - myslene s nadsazkou

@moni73 Nechávaš veci zájsť veľmi ďaleko a Tvojou benevolenciou si koleduješ o budúce problémy. Viaceré tu nechápeme Tvoju výchovu/nevýchovu...
Keďže si nebola dosť dôsledná /v preklade bola si benevolentná/ v 2rokoch a veci si neriešila dostatočne na mieste, tu je výsledok, v 10. je ti to trapné riesiť. Obdivujem tvoj nadhľad, takto s nadsázkou by som sa vedela pozriet na cudzie dieťa /nie je moje, nie je to môj problém, hanbí sa zaň niekto iný/ určite nie vlastné. Každý chceme svoje dieťa čo najlepšie zaradiť do života/sociálneho systému/inštitúcií a tebe je to nejako jedno a vlažne skonštatuješ, že si benevolentná. Ani neviem, čo napísať, udivuje ma, ako sa od toho dištancuješ a ešte si hrdá na svoju benevolentnú výchovu. Tebe nebude ľúto, keď náhodou tvojou chybnou výchovou nebude môcť dieťa dosiahnuť v živote čo najviac ? Nedokáže niečo, na čo má možno predpoklady, výbavu, schopnosti ale tvoji nepomáhaním /lebo dieťaťu pomáhajú aj pevne stanovené pravidlá - mantinely/ o to príde. Ako vychová dieťa ona ? Aká bude matka ? Ak tvoja výchova je benevolentná, neviem si dosť predstaviť, čo by dovolila ona svojej dcére a čo jej ešte príde normálne.. Správaš sa akoby to ani nebolo tvoje dieťa. Deti sú naše všetko, ty máš dcerku ako domáce zvieratko... Všetci robíme neúmyselne určite chyby vo výchove, ktoré sa možno ukážu až v budúcnosti, ale ty ich robíš cielene - úmyselne. Zaujíma ťa jej budúcnosť ?

@blankaj ja to skor chapem tak ze tu sa tak ako vzdy porovnavaju hrušky z jablkami. Asperger naozaj nie je ,,štandardne dieta,,. V tejto teme diskutujeme o beznom dietati takze s tebou suhlasim. Ak ale diskutujeme o aspergerovi tak to je zase ina kava. Kamaratkin syn je uz dospely asperger a čo sa jej navystrajal tak ti poviem ze kebyze je zdravy tak ho vyhodim z domu jak špinave ponošky, kedze ma diagnozu tak chapem, ze mu tolerovala kde čo ale aj tak si myslím, ze nemal hranice a rešpekt a boli nedosledny, škaredo im nadaval, čo pitie to novy hrnček- zrazu plna linka poharov, nikto nemohol ist do jeho izby. kde trčal na internete - no tak by som mu ho vypla ale ona nie, bala sa ho. Jej muz je tiez skor mäkkýš..a oni stale bedakali ako si s nim nevedia rady. Az odišiel na intrak koli študiu a nejako sa to utriaslo nakolko je odkazany sam na seba. Takze do iste miery chapem aj tu benevolenciu nakolko zufalstvo z toho ze to ,,nejde,, uvedie človeka akehosi stavu ,,apatie,, ze to prestava riešiť. Otazka je kde je ta hranica čo uz neriešiť a čo riešiť....to je velmi individuálne.

Ani neviem prečo som si to prečítala, až takto dlhé posty zväčša nečítam, ale poviem vám, prajem vám veľmi veľa síl... Ja vo vašej situácií pri mojej trpezlivosti by som ju už asi prizabila, o čom to je? Tešiť sa na dieťa a potom mať doma takú jedovitú osôbku čo vám robí zle. Ja si to ani neviem predstaviť.
Všetci tu striktne odsúdili pani čo vám radila bielu mágiu ale ja to tak čiernobielo nevidím. Kryštálové, alebo indigové deti ako sa im tiež vraví sa po roku 2000 začali rodiť naozaj v zvýšenej miere a toto čo popisujete tak s tým môže mať súvis. Sestra je tiež indigové dieťa, dokonca ako malá videla duchov, neviem ako je to u vás, ale tieto deti bývajú aj guľatejšie, tlstejšie, lebo sa tukom chránia pred zlom, ktorému nerozumejú. Duše zosnulých tieto deti vyhľadávajú a žiadajú od nich pomoc... Samé od seba to zmizlo keď mala sestra cca. 3 a pol roka , dovtedy síce miernejšie, ale ako cez kopirák ako vaša dcéra a stým správaním.
Prípadne, možno je uhranutá, urieknutá. Vtedy sa tou plienkou po tváričke prejde či čo. Neviem....
Ale nezavrhovala by som ani možnosť toho autizmu...
Ja ani neviem čo mám na toto napísať, ako vám poradiť, lebo ja osobne ani neviem či by som také zlé jedovité dieťa dokázala aj ľúbiť. Viem, že sú to silné slová, ale čo je moc to je moc.

@luna379 :D :D :D :D :D A mozno je len nevychovana. Ja by som radila bic, na rodica. Aby si konecne uvedomil(a), ze decko nie je tamagoci a treba ho vychovavat - od narodenia. Nie ze sa spamatam, ked ma 2 roky a skace mi po hlave, pretoze nema urcene ziadne hranice a rev funguje ako dialkovy ovladac na dospelych.

@maslenka47 Môžem vás poprosiť aby ste sa tu nevysmievali z môjho názoru? Toto je fórum a presne na to slúži aby si každý vyjadril svoj názor.
Prečítali ste si celý ten post? Ja tam jasne vidím, že mamička sa snaží čo jej sily stačia, týždne a týždne sa snaží navyknúť dieťa svoje na niečo a nejde to aj tak.
Ja nehovorím, že v tom nezohrala istú úlohu aj absencia výchovy, ale niekedy si človek nepomôže, vidím to na sestrách, detský vzdor a podobne, to je normálne vec mimo zmyslové chápanie.

@blankaj precitala som tvoju reakciu viackrat a nepochopila som. Reagovala som na zakladatelku s tym, ze dcera bola podobna a teraz je to 100x lepsie. Nemam problem a nestazujem sa. Nie je mi trapne riesit nieco teraz, nechcem strapnit dieta. Dcera ma 10 a povedala by si, ze je vychovana. Vzdy pozdravi, poprosi, podakuje. Chce pomahat, resp. pomaha opustenym zvieratam (vedena k tomu nebola). Ma dobre srdce. Vie ponuknut, podelit sa. K detom je milo mamickovska. V triede sa zastava slabsich, je az abnormalne spravodliva.
Tento sposob vychovy sa ukazal ako jediny schodny. Nie je to nic nastudovane, skratka takto to islo.
Ci ma zaujima jej buducnost? Cudna otazka. Tak ako si ty z dialky myslis, ze takto to fungovat nemoze, tak to ja ako akter vidim, ze funguje. Nehovorim, ze bude v 15tke, 20tke dokonala, ale to nemozete ani vy.
Mantinely? Ma ich. Len su daleko. Nikdy s nou nebol problem v skolke, v skole. Co viac by som mala cakat?

@luna379 Mala som jednu učiteľku v školke a tá tvrdila, že žiadne dieťa nie je zlé a hlavne deťom to netreba hovoriť, lebo potom si to o sebe naozaj začnú myslieť a aj tak sa správať. Dieťa nie je zlé, má len obdobie vzdoru. Potrebuje len hranice a tie treba dosledne dodržiavať. Každá normálna matka ľúbi svoje dieťa. Skúste sa pozrieť na tie matky, čo majú postihnuté deti, takisto ich ľúbia a s nimi sú iné starosti ako so zdravým dieťatkom v období vzdoru. Čo by tie zato dali mať len takéto starosti.

@sardinka335 my by sme si v konecnom dosledku asi rozumeli☺. A tiez si myslim, ze dcera by sa ti celkom pacila a urcite by si z nej nemala pocit rozmaznaneho fracka. Nie je.

@janickacrazy Nikto netvrdí, že jej to má hovoriť, že je zlá. Ale myslieť si to môže.
Ale nesúhlasím s tým čo ste napísali, že žiadne dieťa nie je zlé. Resp. určite existuje aj ťažšie aj ľahšie zvládnuteľné deti.
Čo sa týka postihnutých detí, to je zase debata o inom. A do ich výchovy sa nepustí každá matka a nezvládne to každá matka.

@luna379 Existujú ľahšie aj ťažšie zvládnuteľné deti, to je pravda, to súhlasím, ale neexistujú dobré a zlé deti a to je ten rozdiel, len dobré a zlé správanie dieťaťa a to treba rozlišovať. Tiež trochu nechápem, že do výchovy postihnutého dieťaťa sa nepustí každá matka. A čo ho dá do ústavu?

@janickacrazy Áno presne tak a odsúď ma za to ako chceš. Je to bežná vec, ja keby sa v prenatálnom veku dozviem, že moje dieťa je postihnuté idem klusom na interupciu ak by sa to dalo. A keby sa nedalo dieťatko vynosím a vzdám sa ho. V prírode existuje bežná selekcia - odhadom 1/3 tehotenstiev skončí než si to žena vôbec stihne uvedomiť, lebo geneticky je to dieťa chybné. Čo nestihne zariadiť príroda by mal zariadiť človek. Nie každý má na to starať sa o dieťa s vysokými stupňami retardácie a môj názor je v tomto jednoznačný - nechcem zničiť život sebe, partnerovi a ďalšiemu človeku, čo by aj tak z toho života nič nemal ak by nevnímal.

Dieťa na vozíku? Pokojne. Slepé? Hluchonemé? Zvládam. Dawnov syndróm. Ako tak by som zvládla. Ale ťažká mentálna retardácie, kde je človek nonstop odkázaný na prebalovanie, prenášanie, polohovanie. Prepáč... o tom život nie je. To isté platí o bdelej kóme. Eutanázia by mala byť bežným právom človeka aby sa netrápil v týchto prípadoch.

A neodsudzujem mamičky čo si takéto dieťa rozhodli nechať, to nie. Ale za mňa - NIE, nezvládla by som to. Vôbec.

@luna379 Nuž máš to pekne vyselektované, len čo je pravda. Prepáč, ale nechápem. A čo by si robila v prípade, že sa ti narodí zdravé dieťa a ked bude mať 4 roky zistíš, že má vážnu diagnozu, ktorá sa bude vekom zhoršovať, až bude dieťa najskor na vozíku, potom neskor už úplne ležiace, ešte neskor budú zanho dýchať prístroje a bude hýbať len končekami prstov? V ktorej fáze ho mám akože podľa teba dať do toho ústavu? Lebo mne sa to stalo. 😝

A mna napadol este jeden priklad. Dcera bola na navstevach vzdy velmi "hladna" a ked dostala jest, dokazala to patricne okomentovat fuj, bleee, to je hnusne.... co na srdci to na jazyku. Mozno aj do 6-7 rokov. Hanba, nevychovane dieta... "Vychovou" sa mi podaril druhy extrem. Aby sa spravala tak ako "sa patri", jedlo zje, kludne si da aj dolozit a doma sa az povracia. Nieco jej je ponukane, napr. nejaka aktivita, zda sa jej, zeby ju mala odmietnut (pretoze je asi ponukana len naoko), doma je nestastna, ze ona to chcela... Dufam, ze dojde aj na zlatu strednu cestu a nauci sa to odhadnut.

@janickacrazy Ty si ty a ja som ja. Nikto ti nekáže sa o tvoje dieťa nepostarať. Neviem ako by som sa zachovala v tvojom prípade, možno by som si zvykla, možno nie, neviem.

Každopádne, myslím si, že podobne ako ja to má vyselektované polovica žien, nie som výnimka. Obdivujem matky čo ich to nepoloží, mňa by to položilo.

@moni73 Ježiš, ja z teba nevládzem. Doma sa povracia ? O tomto som písala, ideš z extrému do extrému. Vlastne jej ho dovolíš... Bolí ma to aj za ňu, niečo zjesť, nechať si ešte doložiť a doma zvracať.

@luna379 Tak ja si myslím, že teoria je jedna vec a keby sa ti to stalo, tak je to niečo úplne iné. Len to som chcela povedať, že nedá sa to dopredu naplánovať, že o také dieťa sa budem starať a o hentaké nie, lebo život je nevyspytateľný. Ja som v pohode a ľudia, ktorí nevedia, že mám také dieťa, by to nikdy neuhádli, ja som šťastná a vždy s úsmevom na tvári.

@janickacrazy Pochopila som, obdivujem ťa, že to tak zvládaš a držím vám palce celej rodinke. Tvoje dieťa má šťastie, že má za matku teba a verím, že prežijete spolu ešte veľa krásnych rokov.

@blankaj pozri, uzavriem to tak, ze bud rada, ze moje dieta riesit nemusis. Ked ju chces lutovat aku ma naprd matku, lutuj.
Ked mas univerzalne riesenie, sem s nim.