Neviem si rady s dvojročnou dcérou

@monikaparson jej, prepac, to malo byt
@moni73

@jajka257 tak toto poznám....deti na ihrisku vystajlované ako na modnu prehliadku - biele trička. Ideálne keby len sedeli a pozerali. 😀
Zažila to aj moja kolegyna v družine - matka furt obliekala dietatu biele pančušky a suknu, samozrejme takmer denne diera na pančuškách lebo ved prváčka sa chcela hrat, sem tam padla na kamienky, klakla si na zem, proste ako deti....a matka hubovala, hovorila družinarke, ze prečo ma roztrhane pančuchy a bla, bla....no hovorime mamičke ze ved nech jej da nejake teplaky na prezlečenie a je vybavene. Kedze nedala , tak kolegyna aby nebola furt matkou ,,peskovana,, zvolila metodu - aby sa ti pančušky neroztrhali nebudeš chodit na preliezku a ked budeš ,,vymyšlať,, budeš stať pri učitelke. No chudak decko.....ale chapem aj kolegynu, počuvat tých rodičov je niekedy na slučku....nič neni dobre.

@mojkamojka JE pravdou, že diagnoza ADHD je v sučastnosti diagnostikovaná mnohým deťom, ako som už písala mám skusenosti s tým, že pokial nebola diagnostikovaná dieťaťu táto diagnoza, tak sa mamička riadne nabrusila s tým, že ona teda pôjde do sukromného centra, kde jej to daju (či sa tak stalo, to už neviem) ale teda nemam nejaké skreslené predstavy o tom, kolko ludí s touto diagnozou sa tu pohybuje. Ale bez ohladu na to, sú skutočne deti, ktoré touto diagnozou trpia a ja ako laik by som si nedovolila len tak z brucha povedať, že ty a ty si zdravý a diagnoza je len vymyslená. To ako si myslím, že vôbec nieje v mojej kompetencii takéto niečo riešiť. Preto by som v tomto ohlade nebola taka prostoreká

@monikaparson ja som mu len par vetami povedala, ze ,,,hen, ma ideš presviedčať, ze si to nezabudol a je to tu,,. A pani vratnička začala, ze tam vymyšlaju a potom su nepozorní a zabudaju veci....nemyslím si, ze tým syn utrpel traumu lebo nikto mu nenadaval len sme konštatovali čo sa stalo.

@sardinka335 ale to dievča to absolutne nedokazalo pochopiť, proste vôbec. Ona sotila mna (tiež som sa zlakla nehovorím, že nie) mama jej povedala, že to nesmie, že to je zle, a ona o par sekund už sotila iného človeka. Jasne, ja som sa jej už jednoducho vyhýbala, ked som videla, že to dievča je natolko postihnuté, že absolutne nerozumie čo jej hovorí jej mama. Určite by som nezačala naddávať a priťažovať tak jej mame, ked som už tak videla, že je z toho riadne na prášky. Bolo mi ich fakt luto, to dievča sa proste nedalo ustražiť. A uprimne myslím si, že diagnoza omluva správanie. Ak je niekto postihnutý a nedokáže si uvedomiť určité veci - nemá na to kapacitu - tak to od neho nemôžem vyžadovať, nemôžem mu vyčítať niečo za čo absolutne nemôže. Mám kamarátku, ktorá má ťažko postihnutého chlapca, ked boli v autobuse tak vydával iba také tie zvuky, ako vie, tak hlasno, a jedná stará baba, začala jeho matke nadavať, čo to ma za nevychované dieťa. (pričom bolo jasné, že je postihnutý - na voziku, nevie ani sedieť, takže taký zhrbený, vlavu si nedrží )Tá jej ale taaaak vynadala babe jednej, že zdvihla tu svoju riť a utekala z autobusu len sa za nou prášilo... Neuveritelné akí su niektorí ludia.

@vejula este raz toto nie je tema o postihnutych detoch, ale uplne normalnych, mentalne sposobilych...

Nechce sa mi čítať všetky odpovede tak za mňa pisem: moj maly je tvrdohlavec,robil by to isté čo tvoja,len ja som sa asinakosi inak k tomu postavila od kedy začal vnímať...mlieko v noci sme musbtopli 11 mesačnému,vstával k nemu muž držal ho na rukách kym nezaspal...po troch nociach sa nezobudil a spal do rána(a to som kojila do 1 a pol roka)...ak mi malybublizi vedome,je jedno ako ale vedome či už do mňa niečo hodí,stupne buchne kopne,u nás nezaberol nič,skusila som dohovarat,dostal po zadku,kricala nič...dnes?mu s kľudom angličanka v rámci možností vrátim...zostane zaskočený ale už to nezopakuje...ak ide do stvrtky stopujem to v predstihu....neexistuje vzorec každé dieťa je iné...ty musis prist na to ako na svoje...ak ma adhd súhlasím musíte ísť nejakymibl osnovami ale ak nie tak chce to režim,ktorý jej denne dodržiavať s maličkými odchylkami...aj keď už to bude ťažšie ako keby si s tým začala pre drokom...drzte sa

@mojkamojka to čo som adresovala sardinke bola odpoved na jej príspevok v ktorom hovorí, že ani postihnuté deti neospravedlnuje diagnoza ich správanie.

@vejula pozri ako vzdy sa nerozumieme. . Mne nevadi ak dieta vyblakuje na cely autobus, obchod, prevadzku....ak vidim že ma postih a ak mna osobne fyzicky naobtazuje nemam dovod ani usta otvorit a nevidim dovod nadavat, nie je to moja vec. Diagnoza omluva spravanie? Aj ked nejaky psychopat - neliečeny schizak zapichne ineho človeka tak ma omluvenku? No asi pred sudom ma....ale potom je nebezpečny pre spoločnost a nema v nej čo hladat.
Ked má neviem 15 ročny intelekt 2 ročneho tak si dokaze veci uvedomit tak ako si ich dokaze uvedomit 2 ročne dieta a tak mu maju byť aj podavane, takym štylom. Takže to uz musi byt neviem aka hlboka mentalna retardacia aby si nevedel ,,niečo uvedomit,,. To ze sa niečo nemoze nie je omluvenka tomu aby ublizil inemu, jasne ze za to nemoze ale aj v tom pripade ma byt usmernovane v ramci moznosti a nie nechane na pospas osudu, ze ved snad nikomu nič neurobi. Ak bol predpoklad, ze dieta bude velmi nekludne az agresivne tak dal rodič aj liek na ukludnenie napr. pri lekarskych vykonoch a pod. ktore by inak neboli vykonatelne.

@sardinka335 nehovorím, že také dieťa ma byť nechané na pospas osudu, nehovorím, že ho mama nemá usmernovať. Ja som skôr hovorila o reakcii okolia. A ano určite je jej postihnutie z môjho pohladu pre nu polahčujuca okolnosť, nebudem určite reagovať tak, ako keby ma sotil nejaký frajer, lebo som mu zavadzala vceste. Toto su uplne objektívne veci, na ktoré podla mna každý normálny človek prihliada.

@vejula potom nerozumiem preco si s postuhnutymi detmi v tejto teme zacala...

@mojkamojka pretože ma tieto prípady napadli, ked som čítala ako lahko človek odsudi iného, napriek tomu, že absolutne nevie, čo je v pozadí.

vobec si nespomenula ze a ci rozprava, rozumie. pises, ze ta napadol autizmus. aj mna, bohuzial. cim netvrdim ze je autistka. necakaj do 3r, ano, zvycajne dg auti a ine uzavru az v 3r., ale uz dovtedy vedia vyjadrit podozrenie, nasmerovat ta, poradit..... na druhej strane je pravda, ze len zlomok odbornikov vie co s takymito malymi detmi, a "riesi" ich pred 3.rokom

@vejula tak to by sme tu asi nemohli diskutovat nikdy o ničom kedze nikdy v ničom nevidime do pozadia... 😀 😀 😀 u 2 - 3 ročných detí je azda skoro vynašať sudy o tom ako maju ADHD a su hyperaktivne a neviem ake, kedze bezny rezim tam nebol ani vyskušany. Tak ale je lahšie začať sa lutovat ake je to ťažke a nič nneurobiť, iste je to jednoduchšie ako si ,,žrať nervy,, akou takou doslednostou a jednoduchym systemom.

dievčatá, to čo popisujete ako napr. to skákanie po gauči, alebo že on určite NEZABUDOL preukaz ... to máme aj my doma. Môj vysoko inteligentný a inak skôr kludný syn nás neustále takto testuje. A to napriek tomu, že bol úžasné bábo, s ktorým neboli nijaké väčšie problémy, má stanovené hranice a aj presne vie, čo može a nemože, aj tak si neustále robí taký "sociologický výskum" s názvom Čo sa stane ak ...
Neskáče síce ako zmyslov zbavený po gaučoch, ale dosť často nám klame (také drobné nepodstatné veci), alebo sa neprizná ani za pána, že zle urobil ... a pomaly je zo mna celkom slušný detektív. A potom ten výraz v tvári, ked sa mu na to príde, v očiach pomaly slzy, ale na perách letmý úsmev a sprisahanecký výraz, že mama, ty ma poznáš najlepšie... Ja ho ani nebijem, ani nekričím ... len ho upozorňujem, že ak nám klame, nebudeme mu potom veriť ked bude niečo naozaj vážne.

V škole sme mali problémy tiež, nepracoval na hodine, chodil po triede - chodí našťastie do alternatívnej školy, kde sa to toleruje ... lenže potom celé úlohy nosil domov na dorobenie. Takže zasa len vysvetľovanie dookola a učenie sa na vlastných chybách ... je to mravenčia práca, ktorej výsledok nie je zaručený a vidno ho až po rokoch.

Ja som mala spolužiačky, čo doma boli ako med, rodičia ich vychovávali prísne a držali nakrátko a ked prišli na vysokoškolský internát, nevedeli čo so sebou a väčšinou ani nedoštudovali ... takže ani príliš benevolentná, ani príliš prísna výchova asi nie je dobrá. Asi treba hladať tú zlatú strednú cestu a hlavne zistiť, čo na dieťa platí.
A ešte, ked vidím na ulici "nevychované dieťa", vždy si poviem, že na základe jednej udalosti nie je možné posúdiť, ako to doma majú ...

@sardinka335 však ano diskutujme, v podobe návrhov rád, čo by mohlo zabrať, čo by sa dalo vyskušať, pohlady na rôzne opísané situacie. Ale také tie kategorické vyhlásenia o zlyhaní vychovy a neschopnosti matky. Ako neviem na čo je toto dobre. Nenašla som ešte žiaden prínos takýchto príspevkov, len že okrem zufalstva zo situacie sa mamička začne obvinovať, ako to nezvládla, aká je zlá a neschopná a dostane sa ešte na väčšie dno ako bola.
A pritom nejde o mamu, ktorá by nemilovala svoje dieťa, ktorá by mu chcela nejako ubližiť, či naopak by ho mala na háku. Robila čo si myslela, že je najlepšie, to je fajn, že nieje dokonala, tak nieje, ani ja niesom. Tiež som ani vo výchove nebola 100% a nepoznám nikoho kto bol.

@jamika27 ok, nehnevajte sa 🙂

Určite nie je ponižujúce dieťa upozorniť, resp. Zastaviť. Vysvetľovať ale 10 ročnému, to čo bežne vie 5 ročne dieťa, ponižujúce je. Ani nerozmýšľam nad tým ju takto zhodiť. Akoby ste dieťaťu, ktoré má zdravotny problém s chôdzou išli vysvetľovať, nech chodí normálne a nesmatle, príp slabovidiacemu, že či nevidí a je slepý. Tu sa to toleruje...
Dcére bolo niekde pridané, niekde vzaté. Psycholozka mi do očí prizvukovala "pani ta a tá, ona nechápe, ona nerozumie!". Mám problém tomu veriť, ale sú situácie, ktoré tomu nasvedčujú.
Keď som písala, že sa cítila trápne, nie kvôli tomu, že nemôže ďalej skákať. Je to kvôli tomu, že to neodhadla. Začína puberta, dieťa sa cíti trápne pre kopec veci, ona ma tie kopce 2.
Všetko by sa to malo časom zlepšiť a ako som už písala, veľmi sa zlepšuje. U nej úplne platí, že človek sa učí na vlastných chybách. Samozrejmé veci jej nie sú jasné a musí si ich odzit. A snáď každá matka si vlastne dieťa pozná a vie odhadnúť ako naň.

@moni73 tvoje dieta je mentalne postihnute?

@mojkamojka nie, nie je. Len jej sociálne správanie je dosť pozadu. A akurát som rozprávala so sestrou... Vy dieťaťu poviete, aby po gauči (ten príklad sa mi páči) neskakat nech 20x. Výsledok je, že neskace. Ja to hovorím už 10 rokov a výsledok nie je taký ako váš. Vidíte to tak, že vy ste boli dôsledne a podarilo sa, nevidíte 10 rokov mojej dôslednosti, keďže želaný výsledok sa zatiaľ neprejavil. Nerozumiem, že nerozumie. Je to zložité, skrátka tie sociálne veci nezvláda. Dcéra má diagnózu.

@moni73 Tak potom nerozumiem preco 10 rocna nechape to co chapu 5 rocne deti. Ak ma dcera aspergera tak nema socialne spravanie pozadu, ma ho jednoducho ine. Ale v tom pripade by sa necitila trapne ani ponizujuco v pripade, ze ju upozornis, ze nema skakat po gauci. A prepac neverim tvojej 10 rocnej doslednosti ked inde hovoris, ze dceru nechavas zit svojim zivotom tak ako chce ona. Mam dieta s NKS, povodne to vyzeralo na autiźmus a predstav si, ze ked poviem NIE rozumie NIE. Ale kazdy (ne)vychovava ako uzna za vhodne.

@modraslza v pohode, ja som to mohla tiež inak ironizovať ;)

@mojkamojka to, kedy sa ka cítiť poníženie a kedy nie by si žiaľ musela vysvetliť jej. Určite rozumie slovu nie. Ona nevie dopredu predvídať čo je nevhodné.
A keď píšem, že "benevolentna" výchova, za čím si stojím (teda nie za ako najspravnejsou metódou, ale metódou mnou používanou), znamená to asi niečo iné ako si predstavujete. Dcére končia hranice tam, kde narúša hranice niekoho iného. Samozrejme ju nenechám skákať, nenechám niekoho bit, nenechám napr. Vyplazovat jazyk, nenechám ísť do obchodu so zmrzlinou, keď je tam zákaz, nenechám ju na návšteve otvárať šuplíky (toto nikdy nerobila), atď atď.
Na rozdiel od toho ju nechám ísť nevhodné oblečenú (samo, že vysvetlím, že je to nevhodné), nechám ju nenapísat si úlohu, nechám hrať sa na PC viac ako by bolo vhodné. Nenapadá mi iné, snad sa z toho dá pochopiť na čom trvám, na čom nie. Nechám ju zjesť cukríky pred večerou...

@moni73 no akože nič proti tvojej výchove, ale ja keby som nechala svojho syna sa hrať na PC viac ako je vhodné, čiže toľko koľko chce on, tak by tam sedel 20 hodín denne a nič iné by nerobil, alebo teda neviem čo tým presne myslíš? cukríky pred večerou to je akože načo dobré? moj 5ročný napr. málo jedáva a keby ich ozaj zjedol, tak večeru mi nezje vobec

@modraslza zmena v škôlke príde najmä preto, že dieťa zistí, že sú tu aj iní ľudia - deti, dospelí, so svojimi potrebami, že nie sú stredom vesmíru, ako doma - nechápem prečo. Zistia, že v škôlke sú hranice, ktoré sú pevné a najmä nemenné, že ich rev, hádzanie sa o zem, hádzanie hračiek ich neposunie, ani nezruší. Že je tu režim, ktorý vnáša do ich života kľud, že obidve učiteľky pristupujú k nim rovnako.

@timea7 ano moze byt, a preto domov ma byt domovom a skolka skolkou 🙂

@modraslza no nie celkom, lebo v domove autorky témy nie je pohoda, matka je totálne vyčerpaná, dieťa zmetené ☹

@mischell0110 komentre citat nebudem, ale je fakt ze dieta ma vazny problem a v prvom rade by som asi vymenila pediatricku, ktora vec bagatelizuje a v tom druhom by som okamzite vyziadala vymenny listok na vysetrenie k pedopsychiatrovi a najlepsie k Dr Janosikovej do Trnavy, lebo podla toho co opisujes to vyzera na aspergerov syndrom ( alebo detsky autizmus, nespominala si rec, ci je pritomna a v akej miere) alebo na ADHD. Oboje treba riesit hned a ziedne cakanie do troch rokov!!! Dieta trpi, ty trpis, na co cakat ako? Ja mam syna autistu, vela veci co pises dobre poznam a ver mi da sa to zlepsit, ale treba to riesit s odbornikmi a to hned. Ak chces viac info, napis mi IP, rada pomozem. Vela sil...

@mischell0110 potrebuješ v prvom rade vypnúť, za každú cenu, lebo sa zrútiš. Ak príde domov manžel na pár dní, aj keď sa uchýliš nikde na chatu, ku kamarátke, ale potrebuješ vypadnúť a dva dni spať. Nerieš, ako to doma zvládnu, to je jedno, dva dni vydržia. Si veľmi vyčerpaná, čo sa prirodzene premieta do tvojich reakcií a niet sa čo diviť. Prikláňam sa k názoru, ktorý tu už niekto spomenul, že mama ti síce pomáha, ale keby tvojmu dieťaťu v útlom veku všetko nedovoľovala, keby rešpektovala to, čo povieš ty, tvoje dieťa by sa správalo inak. Ono totiž už ani nevie, čo môže a čo nie, čo je správne a čo nie, lebo raz to platí a raz zase nie. Chceš, aby nebila deti, ale ty jej dáš na zadok. Že ťa bije a hryzie, to hádam nemyslíš vážne. 😠 Chytím ruky a nepustím, kým amok neskončí, v tomto prípade by som bola nekompromisná, tiež pri hádzaní sa o zem na ceste. Ignoruj pohľady a poznámky okolia, vždy majú najviac rozumu tí, ktorí to nezažili. Psychologičke by som išla, ale preto, aby pomohla najmä tebe, ako s ňou zaobchádzať, ako určiť pevné pravidlá a nemeniť ich, nedať sa vydierať revom. Aj deti s ADHD a autizmom sa správajú inak, ak majú režim a pravidlá, zažila som jedno aj druhé. Ak ti mama chce pomôcť, nech ti dcéru na hodinku, dve vezme aby si si mohla pospať, ale do výchovy nech ti nezasahuje. Tým ti pomôže najviac, alebo ak niečo navarí. Zruš kočík aj mlieko, ale nie naraz, rev bude, ale to je aj teraz a nič to nerieši. Ak nepovolíš, dieťa si zvykne, možno by tu mohol pomôcť otec, predsa príde na dovolenku na pár dní a dieťa si väčšinou dovolí viac k jednému z rodičov, k inému menej. Ty už naozaj potrebuješ, aby ti pomohol aj on, peniaze, dom nie sú prednejšie ako tvoje zdravie. Drž sa.