Nútite deti k úprimnosti alebo rešpektujete milosrdnú lož?
Dnes sa zamyslam nad tym, ako to maju ine rodiny. Ucime deti, ze klamat sa nema, ze maju byt uprimne atd... ale potom nam prinesu vykres, na ktorom je uplna cmaranica a pytaju sa, ci sa nam to paci? Ano, su aj odpovede, ktore to otocia naopak akoze "dolezite je, ci sa to paci tebe, co myslis, podarilo sa ti to?" Atd. Ale su aj situacie, kedy napr.babka kupi nieco vnucatu (sveter, keksik, hocico). Nutite ho, aby slusne odmietlo? Alebo? 😃 moja dcera minule babke povedala, "prepac, ale ja take nepapam", to bolo podla mna Ok, ale oblecenie, hracky... ja neviem... byvame daleko, mozeme to zo slusnosti prijat (obzvlast ak je to dar a nik sa nepyta na nas nazor), posunut to dalej z domu. Mam jej vysvetlit, ze nemusi byt az taka uprimna? 😃 ma 5r. Ako to mate vy?
My ako rodičia extrémne dbáme na to, aby sme deti viedli k pravdovravnosti a lož je u nás neakceptovateľná. S jedinou výnimkou a to je práve milosrdná lož. Dvojročná dcérka toto ešte nechápe, takže tam vysvetľujeme len to, že klamať sa nemá. Syn zhruba od 5. roku rozumie rozdielu medzi klamstvom z ktorého máme prospech a klamstvom, ktoré povieme, lebo nechceme niekoho raniť.
Tak dary sa nepatri odmietnuť a kritizovať. To je základná slušnosť. Prijať a následne kľudne posunúť ďalej, niekomu komu sa to zíde.
Povedať dieťaťu, že sa mi jeho obrázok páči nepovažujem za klamstvo, aj keď je to čmáranica. Urobilo/nakreslilo čo mohlo/vedelo. Dieťa treba podporiť .
Podľa mňa to moc riešiš a úplne zbytočne. Každá jedna situácia je jedinečná a tak k nej treba pristupovať. Samozrejme, že netolerujeme drzé úmyselné klamstvo, s cieľom získať pre seba prospech. Ale napr. keď nepovie celú pravdu a niečo zamlčí - to tiež nie je klamstvo. Milosrdná lož je tiež v poriadku. Treba dieťa učiť, že nemôže vždy a za kazdých okolností hovoriť druhým ľuďom do očí pravdu, treba aby zapojilo aj city a empatiu. Nemôže príst napríklad k starému človeku a povedať mu, že je starý a škaredý. Je toľko rôznych situácií a možností.
Prípad ktorý uvádzas, že odmietla nieco od babky a povedala ,,ja také nepapam,, je aspoň pre mňa ukážkový príklad toho ako sa má slušne odmietnuť. Do budúcna ju to učí, že povedať ,,NIE,, je v poriadku. Nemusí za každých okolností urobiť spokojných iných na svoj úkor. Takže ja deti učím slušnosti ale nie v takýchto prípadoch, keď proste niečo nechcú, nie je im to príjemné, nepáči sa im... Chcem aby vedeli povedať nie a necítili sa preto zle, že vyjadrili svoj názor a svoju vôľu.
Ale toto sa skôr týka veci iných ako keksíky a darčeky. Skôr takých vážnejších, čo ich čakajú v živote. Vieš asi ako som to myslela. No pre deti je toto dobrý príklad ako ich na to pripraviť, cez tie nevinne dary v detstve ako keksíky a pod. ... Lebo toto je primerane k ich veku.
Ked ma svojim slovnym prejavom - ohovarat, kritizovat, sudit, ublizovat, upozornovat na negativne veci miesto hladat aspon nejakeho maleho pozitiva - toto nie je klamstvo, ked take "myslienky" nevyslovim.
Inak ich motivujeme hovorit pravdu...
@ada12345
Ide o to, ze moja mama byva daleko od nas. Deti chce potesit, ale robi to zvlastnym sposobom. Vzdy im nakupi veci, hracky, rozne blbosti (napr kusaciu deku v tvare "morskej panny" teda plutvy) a kopeckrat aj nieco, co uz doma mame. Rozumiem, ze sa snazi a ma z toho radost, ale uz jej moja mala viackrat povedala, ze sa jej nieco nepaci (lebo sa jej na to aj pyta samozrejme - odovzda jej tasku so spovami, nech za pozrie, nasa to otvori a hned sa ma vyjadrit 😵💫 ). Moja mama si tymi nakupmi kompenzuje nieco svoje, ale to je ina tema. Mna to ale stale zamrzi aj voci nej, lebo podla nej kupuje pekne veci... chapem obe strany, tak len premyslam, ci sa s malou o tom porozpravat, ze nabuduce staci "dakujem" alebo sa naucime nejaku neutralnu vetu. No je tu ta druha strana ze jej ukazem, ze klamat je ok.
Mozno by mamine pomohlo poslat jej fotky veci, ktore sa malej pacia, ktore si zela a ktore by ju potesili... bol by to taky kompromis...
@anjelicek26
Keby si vedela, kolko jej posielam 😏 aj cele outfity. Ale ona ma svoj styl
Tak podľa mňa to je už mamin problém. Mňa by to nemrzelo keď jej už dcérka viac krát povedala že sa jej to nepáči a stále jej nosí podobne veci..ešte viac by ma to mrzelo koli tej malej ako mame, ta by ma už naštvala že si nedá povedať. Potom sú obe len sklamané a kopia sa zbytočné haraburdy...na čo je to dobré? Tá je dospelá, tak by to mohla pochopiť. A vy jej to možno povedať ešte raz a polopatisticky keď stále tomu nerozumie. " Mami , nehnevaj sa ale malej sa to nepáči, viem že jej chceš spraviť radosť ale ona má určitý typ vecí ktoré sa jej páčia a to je všetko. Preto ak jej chceš niečo kúpiť, tak nech si radšej vyberie sama čo by chcela a páči sa jej aby bol z toho aj nejaký osoh a neboli ste sklamané obe. Aj tak ta to stojí peniaze a tvoju energiu a mne sa to tu potom len povaluje nevyužité lebo to nechce ". Hotovo.
Veď na tom nič není. Peniaze rozhadzuje na somariny čo ani malá nechce, načo?
Nech ich dá radšej tebe a nech si dcéra za ne pokupuje čo chce a je po probléme.
Tak ja ucim za darcek podakovat..a moji sa potesia kazdej blbosti a podakuju..moja mama im nekupuje ani na narodeniny ani meniny a tiez ich neucim povedat pravdu ze by daco chceli..alebo sa jej opytali preco im nekupi aspon cokoladu na narodky je to neslusne..
Od situacie k situacii. Neboj sa. To ucit netreba. Oni si to odsleduju. ;D

Asi záleží na situácii... nás teraz okolnosti donútili deťom klamať, pretože ani ako dospelí nevieme, ako s určitou vecou naložiť. V našom prípade ide o milosrdnú lož... život nie je čierno-biely. Vysvetliť deťom podstatu toho, prečo je občas treba fabulovať (nie so zlým úmyslom) má svoje opodstatnenie.