Platí na niektoré deti iba tvrdá ruka?

Syncek podla vsetkeho prechadza uplne normalnym vyvinom. A ano, hlada hranice, skusa, ma dva roky, robi to takto babatkovsky. Ziadna tvrda ruka, mami, nacitaj si volaco 🙂

Ahoj, je to úplne normálne, že detí skúšajú hranice. Ja som strašne ťažko vedela prijať, že dcéra nie je ako som bola ja kľudná introvertka ale opak. No teraz keď má 2,5 roka vidím že každé obdobie každé správanie sa malo svoj dôvod. Deti prechádzajú obdobiami, ktoré musíme pretrpieť pochopiť a snažiť sa nejako zvládnuť a vychovať. Vedela by som ti sem napísať dlhý text ale nechcem zbytočne tu mudrovať. Bitkou sa nikdy nič nevyriešilo. Chceš aby ti dieťa dôverovalo. To chce každá z nás a ver mi že bitkou to nikdy nedosiahneš…pogoogli ver mi veľa sa toho dočítaš

Vždy keď budeš chcieť reagovať “tvrdou rukou” uvedom si, že to dieťa to naozaj nerobí v dvoch rokoch naschvál. Nemá ešte vyvinutý mozog natoľko aby rozmýšlalo takto, že idem robiť naschvál 🙂 ak ti to tak príde, tak je to dôležitá súčasť vývoja jeho osobnosti, psychiky, obrazu o svete, zisťovania, kto je ono, aké sú vzťahy doma, kto je autorita atď.. objavuje svet a ty mu ho tvoríš. Nezobudí sa s tým, že idem robiť zle ☺️ a ked si to takto povieš, tak si hneď uvedomíš, že on za to nemôže je to príroda a tak to v živote ide..

prepac ale 2 roky? keby mala 12 a bola drza, ale 2 rocne? nikdy

Normalne obdobie vzdoru, skusa hranice a ani je to na nervy. No dieta v tomto veku nechape predpone ne .ak povies NEmozes, on pocuje len mozes. Skus nanho inak..s dôsledkami...ak si buchnes chlavu, bude to boliet a pod. Bitka nie je riesenie a ver,viem o com hovorim- mladsia sa mi xkrat denne hadzala o zem a vrestala za vsetko. No na nu zajviac zabralo nechat ju samu vychladnut.

Ideálne je co najviac predchádzať konfliktným situáciám. Kedy ti robí najviac zlosť? Co také robi? Naozaj neviem ako môže také 2r dieta vytacat (Možno som zabudla už, neviem...) ale viem ze som sa snažila predchádzať konfliktom. Nechcela som aby roztahovala toaletný papier? Jeden čas sme ho skratka asi pol roka mali hore na polici. Nechcela som aby sa hrala s krémom? Mala som ich všetky odložené. ... A pod.
Načo sa naťahovať s 2r dieťaťom? Nestojí ti to zato.

Malé deti akoby nepočuli to "ne-", takže keď im povieš nebehaj, on z toho pochopí iba "behaj". Dávaj pozitívne príkazy (co chceš, aby robili, nie to co nechceš), napr namiesto nebehaj - stoj tu pri mne, nekrič - šepkaj, atď.... Mne to poradil psycholog, potom mi to prišla aj ako "zábava" niektoré veci vymyslieť, ako sa to dá povedať pozitívne 🙂
Ú nás pomáha aj pozitívna pochvala, dôslednosť, a potom tiež rada od psychologa - najprv povedať, že čo robí je zle, ma prestať.... Ak neprestane, znova upozorniť, ale už aj povedať, čo bude nasledovať (napr ak budeš hádzať auto, tak ti ho zoberiem), a do tretice to aj urobiť. To všetko hovoriť tak, že sa dáš na úroveň dieťaťa (napr sa dnes si k nemu), oslovíš ho,... Samozrejme, že bude plakať, keď dostane trest (nemyslím bitku, slovný útok, ale napr ze hračku zoberieš, idete domov z ihriska, atď) tak počkáš, kým sa kľudnú, dovtedy nemá zmysel vysvetľovať, aj tak ta nepočúva.... Potom vysvetlíš v kľude, čo sa dialo. A vždy zdôrazní, že ho ľúbiš

Určite nepríde zmena hneď. Prajem veľa vydrže. Je vo veku, keď ešte nevie ovládať svoje prúdové konanie, aj keď vie, čo nesmie, skôr to urobí, než vie sa vedome zastaviť.... Ono to aj o pol roka bude omnoho rozumnejsi.

Súhlasím s vyššie písaným
Tvrdá ruka nepomôže veľa veľa trpezlivosti a správny prístup
Tak malé dieťa nerozlišuje ne - ako zápor.
nehádž hračky sa dá povedať hračky pekne polož
nekrič - hovor tichšie a pod.

Ďakujem ženy za konštruktívne komentáre k téme ❤️
Ono je jasne vidieť že je to skúšanie hraníc, ja si to uvedomujem. Nikdy som nemala božský trpezlivosť, on má trpezlivosti učí, teda ja sa naozaj od jeho narodenia extrémne učím trpezlivosti posúvaniu mojich nejakých potrieb bokom. Lenže keď jemu toto obdobie začalo v zhruba cca 10mesiacoch a pritom vraj normálny vzdor začína okolo 2r +- 🤷 naozaj už viac ako rok a čím je starší, tak tým samozrejme rafinovanejsiemi spôsobmi. Verím že si uvedomuje že nemôže trieskať dverami jak zmyslov zbavený lebo rok mu v tom bránim a vždy vysvetlím a ukážem. On si nájde čas keď ja som na wc alebo v kuchyni alebo na gauči a on to stihne aj s najviac šibalským úsmevom aký môže byť. Ale bývame v bytovke takže sa otriasajú aj základy keď toto spraví. Hra sa s autami úplne super pár minút a z ničoho nič ho dvihne a hodí o zem .. ach jaj. Venčím ho vonku 6h denne.

Súhlasím s komentármi vyššie. Sú situácie kedy si emocne vypata ty, kedy si prestimulovana a je to v podstate normálne, si tiež len človek, ale to, že nakricis a zbijes dieťa nie je cesta. Budete sa len cyklit a zamotavat a prinesie to viac škody ako osohu. Žiaľ, je to obdobie vzdoru, niektoré deti to majú horšie, niektoré lepšie.. Materstvo ma naučilo trpezlivosti, lebo to je jediné čo pomôže v tejto situácii.

Prepáč, ale položiť túto otázku pri 2 ročnom dieťati? Úf!

Neviem, či som dobre prečítala ten vek…? Veď to je ešte malé dieťatko

Áno ženy čo sa tu pohoršujete nad tým vekom.. naozaj 2 ročný chlapec... Nemám prečo klamať. Trvá to vyše roka a každý deň milión krát napriek mojej trpezlivosti ktorej sa učím, napriek mojej 100% pozornosti a žiaľ keď aj ja musím na wc alebo pripraviť jesť, tak proste neviem sa rozkrajat a držať mu ruky aby niečo niekde nezhodil, nebuchol.. práveže čo sledujem v okolí tak kokos čím menej za venujú deťom, tým sú tie deti krotsie a nerobia tieto veci. Nechápem to. No šak tiež som len človek, je to moje prvé deculo, no nemala som sa kde naučiť a učím sa jedine na ňom

Nie

Zas raz, keď ti poviem nepredstavuj si slona, čo si predstavíš a prečo práve slona, keď som ti povedala, aby si si ho nepredstavila? 🙈 takže chyba je v tebe, nie v dieťati. Namiesto : nehádž to na zem po ešte: poď uložíme to do police… postupne si to osvojíš a aj dieťa si zvykne na nový systém. Nejak úplne si neviem predstaviť kričať na 2r dieťa. Bitie deti je úchylné, či ak s mužom sa bijete pri rozdielnom názore?

@lea_nr Ale i my sme si tým prešli. My veríme, že také dieťa je záhul. Mňa osobne udivuje, že v súvislosti s tak malým dieťaťom píše o tvrdej ruke, caonuti na zadok a mysli, že to dieťa robí schválne. Preto také udivenia.

Mne sa osvedcilo mojho syna objat,sadnut a hompalat sa s nim do kazdej strany ako sa mi chcelo... vyzera to mozno divne samansky, ale ukludni ho to a prestane sa jasit,a kricat,plakat a cokolvek... je to ako meditacia

@lea_nr psychicky zdravá a vyzretá osoba nebude biť dieťa, vôbec nie 2 ročné. Keď neviem ako sa k správaniu dieťaťa postaviť otvorím xy dostupných kníh, opýtam sa psychológa… ja mám doma veľmi náročné dieťa, takže viem, aké náročné vie byť spracovanie svojich aj detských emócii ale nikdy, nikdy by som ho neudrela. A áno, neraz hodinu vrieskal, ale musel pochopiť, že hranice sú mantinely, ktoré sa nehýbu ale to sa dá zvládnuť aj s láskou bez agresívneho prejavu zo strany rodiča 🙂

Panebože, mne je tak ľúto detí, ktoré majú takýchto rodičov 🙏

@denkabemommy prepáčte ale nikdy som svoje dieťa nezbila! Prečo pod slovným spojením "trvá ruka" si musia ľudia predstaviť len bitku, facky remeň atď... 🤦 Tvrdá ruka je aj synonymom na tvrdšiu výchovu ktorá môže byť s bitkami aj bez nich. A keby som sa nechcela zlepšiť vo výchove alebo hľadať spôsoby ako mňa a jeho lepšie nasmerovať a zvládnuť to, tak by som sa vykaslala na to. Ženy čo s tým majú reálne skúsenosti sa podelia, ja si z toho vezmem informácie (za čo ďakujem). Ženy čo mali deti krotke alebo minimálne nemali taký silný temperament to nemôžu pochopiť. Ani kamošky ma nevedia všetky pochopiť lebo niektoré majú deti u ktorých protest prejavujú 2 sekundovym mrncanim a kde ich dajú, tam ich majú. Ja žiaľ nie.

@personality aha áno, veľmi smutné že mama robí všetko čo je v jej silách, že sily jej siahajú často aj na samé dno, že prekonava doslova samu seba každý deň viac a viac a že sa neustále učí a že syn má skoro dokonalé podmienky na život (lepšie by už boli iba v rod.dome) a milujúcich rodičov. Fuha strašné.
Polepsim sa. Budem tukat do mobilu, na decko sa len usmejem aj keď vonku bude robiť zle, budem sa vyhovárať že je to len dieťa a potom keď v 15tich niekoho aj okradne, tak ho pochválim že možno prispel do rodinného € rozpočtu. ❤️

Ty si napísala sama, že už teraz mu dáš po zadku, ked situáciu nezvládaš. Zjavne sa tak chová hlavne v tvojej prítomnosti, keď ho iní ľudia považujú za milého a zlatého.
Začni zmenou u seba. Zmeň svoje vnímanie svojho dieťaťa, jeho správania. On tie veci nerobí tebe na truc. Je to malé dieťa, ktoré objavuje svet, učí sa zvládať svoje emócie. Vidíš, že ty ako dospelá máš problém ovládať svoje emócie v určitých situáciách, tak ako každý z nás. Tak ťažko môžeš očakávať, že ich bude zvládať tvoje 2 ročné dieťa.
Ono sa učí objavovaní , odpozerávanim. Ono sleduje dospelých, ako sa chovajú, i vo vypätých situáciách.
Nie, na deti skutočne netreba tvrdú ruku. Rodič je pre ne všetkým. Musia si vypestovať dôveru. Všetkému sa ešte len učia, objavujú.

@autorka aj capnutie po zadku je bitka. Pevné hranice ale nie sú tvrdá výchova. Ja som tiež dosť prísna mama a aj tak si kopec kamarátiek, nevie ani predstaviť, že zvýšim hlas, mám naozaj náročné dieťa a to, čo si popísala v príspevku bolo tak 50% z toho, čo sme mali v 2r doma 🙂.. v každom prípade zoznam fajn literatúry: detsky mozog vysvetlený rodičom, aha rodičovství, toto mali čítať naši rodičia, Šťastné a spokojné dieťa alebo ako zvládnuť emócie.. a mnoho ďalších 🙂. Ver mi, vždy to ide inak a lepšie, napriek tomu, že je to náročnejšia cesta, v puberte si poďakuješ

Nerob zo seba obeť.

Cez tú plienku trt cíti moje prsty na riti. Lebo keby ich cítil a že riadne, asi ťažko by si dovolil ďalší rok neustále robiť to čo robi.
Ale tak vy viete lepšie. 👍
@abbey1 nerobím zo seba obeť. Stačí len poradiť ako máš v druhej časti svojho komentu. Alebo sa zdržať komentára. Nikto ťa nenúti komentovať

Vieš čo, chápem, že si vyčerpaná a že je to náročné, keď máš pocit, že robíš maximum a stále je to akoby málo. Dvojročné deti naozaj skúšajú hranice, ale aj veľmi citlivo vnímajú naše reakcie a nastavenie. Myslím si, že ak už človek cíti, že musí kričať alebo siahať po fyzickom treste, tak to nie je o tom, že dieťa je zlé – ale že rodič potrebuje pomoc, podporu a priestor si oddýchnuť. A to nie je hanba. Je mi len ľúto, keď sa deti učia rešpektu cez strach. Každý rodič sa môže cítiť v koncoch, ale stále verím, že sa to dá aj inak – s láskou, aj keď s pevnými hranicami.
Možno by ti pomohlo porozprávať sa s odborníkom na vývin detí alebo detským psychológom – nie preto, že robíš niečo zle, ale aby si sa necítila na to celé úplne sama. 2-ročné deti bývajú extrémne citlivé na emócie a skúšajú, čo funguje – a keď sa naučia, že silná reakcia = pozornosť, tak to skúšajú znova.

A teraz sa trochu upokoj a sama sebe odpovedz, aký význam má teda to capnutie a čomu ho to naučí?

Nehovor mu co nema robit, ale hovor mu co ma robit.