Ročné dieťa sa bojí ľudí

5leni12
2. dec 2013

Moja dcérka bude mať tento týždeň 1 rok a už asi 3 mesiace má panický strach z ľudí. Začalo to tak, že akonáhle sa jej niekto dotkol, spustila plač, potom sa jej už nemohli ani prihovoriť a teraz sme na tom tak, že ak s ňou idem na prechádzku a pridajú sa k nám kamošky, neskutočne plače, až kým neodídem a neostaneme samy. Je to normálne?? Myslela som, že sa to bude zlepšovať, ale je to práveže čím ďalej tým horšie. A pritom sa ju snažím brať medzi ľudí aby sa nebála. Rodiny(starých rodičov, ujov, tiet) sa nebojí, deti priam zbožňuje. Ale cudzí dospelý človek sa nesmie ani priblížiť..už neviem čo s tým...☹

barborkark
13. sep 2016

@bronitka ahojky aj sa nieco zmenilo, zlepsilo?

bronitka
13. sep 2016

@barborkark zmenilo..ale aj vďaka mne..išla som podľa návodu že keď sa bojí mojkat a vysvetľovať..no to vôbec nefungovalo skôr mi prišlo,ze ona to brala tak,ze mama ma drží aby ma ochránila .. teraz som prešla na taktiku keď začne plakať neberiem ju hneď na ruky ale poviem kto to je atd a že ani ja sa nebojím veď je to kamarát ( keď pozerá rozprávky alebo stretne niekoho koho má rada vždy poviem to sú kamaráti -asociacia nech sa jej to spojí krásne) a ak stále ma problém dám dotyčnému jednu lentilku 😂 a zvlada to už aj bez vysvetľovania no na pohľad..dotknúť sa jej nemôže nik a ona keď sa náhodou niekoho "cudzieho" dotkne beží za mnou..no už bez plaču

barborkark
13. sep 2016

@bronitka tak ste na dobrej ceste potom 😉 my stale bojujeme s revom v obchode (teda okrem jednoty a dm drogerky) 😀 a tiez navstevy ked k nam pridu alebo my niekam tak hulaka a boji sa ale uz to trva kratsie. Tak snad aj nas z toho vyrastie

daskaavladko
13. sep 2016

Je to normalne vyvinove obdobie, zacina cca v 8.mesiaci, u niekoho skor, u niekoho neskor a u niekoho sa prejavuje viac a u niekoho menej. Vyrastu z toho,ale je dobre ich cvicit a urychlit to. A je to prirodzene, keby to nemaju, hocikto ich napr.ukradne. takto vedia,ze je to niekto kto mi dava napr. cukrik, ale ja ho nepoznam, to znamena,ze revem,nerevem, a utekam za mamou. Intenzita je rozna, aj dlzka. Psychologa treba,ak by sa to nezmenilo ani v skolke,skole. Nas sa boji aj tych,co pozna,no nie je s nimi v dennom kontakte. A vela robia aj sympatie. Ani nam nie je kazdy prijemny a sympaticky. Ale viem, je to na nervy, hlavne,ak to dospeli ludia nechapu.

bronitka
13. sep 2016

@daskaavladko áno ako hovoríš hlavne čo sa týka cudzích máme rovnaký"vkus" ak mne je niekto nesympatický síce neplačem 😂 logicky..no mala to dá najavo za mna ..ak je niekto sympatický tak bez plaču ho prijme aj ona 😃