Strašne ma vytáčajú nevychované deti
Pýtam sa rodičov, to fakt? Vyrastú z toho? Toto je tá rešpektujúca výchova?
Že vás nemajú ani v päte, bijú iné deti, berú im hračky, môžte kričať koľko chcete ale idú si ďalej cez cestu, strkajú ostatných zo šmýkačky, hojdačky, ...
Ja si myslím, že mnohým vyhovuje vyhovoriť sa, že je to len obdobie, vzdor, ...
Koľko krát ideme s nejakými známymi na ihrisko, či na prechádzku, vždy sa len vytočim a poviem si naposledy!!! Je to hodina nervov. Nemôžem sa prizerať akí sú rodičia pos....í z vlastných detí a boja sa čo i len zvýšiť hlas na tých svojich malých tyranov.
Ja svoje dieťa nepijem, ale má rešpekt, hranice a a nedovolí si ani tretinu z toho, čo iné deti.
dobre tak tymto poslednym komentarom si ma utvrdila v tom, ze nema cenu drat si prsty a cokolvek ti pisat, ty mas svoje vnimanie a svoju realitu a nieco mi hovori, ze nie si celkom objektivna a uz vobec nechapem na co je dobry ten komentar o @kukulienka999
mimochodom na vsetkych ihriskach v nasom okoli su erarne hracky, bicykle a odrazadla a ziadna matka tam nestvara to co ty - deti si bezne poziciavaju aj svoje drahe odrazadla, lebo cuduj sa svete chcu sa povozit aj na tom 5€ 🤷♀️ a nie nik ich tam z odrazadiel nezhadzuje a ani ich nenutime, aby pozicali, poziciavaju, ked same chcu alebo ked sa s tym prave nehraju
píšeš o nevychovanych deťoch, ale ty tiež nie si jedna z tych slušne vychovaných.
Detstvo nie je o cene veci, ale o zážitkový, radosti, priatelstvach
Kľudne sa tu do mňa navážajte. Príspevok bol o inom. Začnite si tie svoje ratolesti vychovávať a ak ste také dokonalé, tak nabudúce to vysvetlite svojmu decku inak a nie tak, že z toho druhého urobíte toho zlého.
A nie, ja tiež nepožičiavam. Poučil ma zivot dosť.
,,Ak nechceš mať, požičaj"
Krásny večer prajem.
Inak sme aktívne, na ihriskách travime minimum času.
Nenavštevujeme žiadne detske centrá.
Moje dieťa nemusíte ľutovať. Je šťastné a vychované. 😊
Možno to nemalo zmysel, a možno sa predsa len niekto nad tým zamyslí...
Presne ti rozumiem. Rovnako som presne toto neznášal - tu nespravodlivosť na pieskovisku ktora medzi deťmi je. Jedno najdrzejšie terorizuje tie mierumilovné a kľudné. Revú strkajú sa hádžu piesok druhému do oči z nepozornosti nie naschvál. Ale rozčúli to rodiča a ešte viac ho rozčúli ten druhý rodič čo sa ešte bude hádať že jeho dieťa je len živšie a to vaše je také lemravé. Čo s tým?
V prvom rade už keď idete na to ihrisko buď naladená pozitívne. Možno sa ti to nezdá, ale prežívaš najkrajšie okamihy v živote. Nejdem si zapamätať strkanicu o hračky ale čas strávený spolu. Uvedomujem si, že dieťatko nemôžem úplne izolovať od takých detí a musí sa raz naučiť ochrániť si svoj priestor.
Neodsudzujem druhých. Jednoducho beriem svet ľudí a deti také aké sú. Nemôžu ťa nahnevať to ty sa hneváš. Ak sa na to zlé dieťa pozrieš iným uhlom pohladu a nie uhlom hodnotiteľa ale nestranného pozorovateľa, pochopíš že tie deti su len iná varianta slobodného dieťaťa. V určitých momentoch v budúcnosti ti taký typ človeka možno pomôže. Teraz ide lakťami nabudúce keď ho budeš mat na svojej strane ťa ochráni.
Mierne dieťa nedokáže samo si ubrániť hračku. Tebe je veľmi ľúto ho pozorovať ako v tej bitke prehráva. Ale pokus sa ho prestať tak veľmi ľutovať. Aspoň na chvíľku ho nechaj sa pokúsiť to s tým druhým dietatom vyriešiť si samo. Ak to nejde zasiahni. Trojročné dieťa ma právo ešte na úplnú full ochranu od matky. Aj pred druhými deťmi. Na druhých nepozeraj čo si budú myslieť jednoducho vytrhli hračku a vráť ju svojmu dieťaťu. Budeš vyzerať blbo pred jeho rodičmi ale je to ťa nemusí trápiť. Ich tiež netrápilo vyzerať blbo pred tebou.
Pokus sa ale aj o iné riešenie. Pokus sa v dieťatku vybudovať väčší vzťah k tým deťom ako k svojim pekným hračkám. Lebo tie deti sú ako my. Mame hračky, majetok, autá a chranime si ich. No rovnako dolezite ak nie dôležitejšie je vlastniť dobre vzťahy. Aj s nedokonalymi ľudmi. Tie drzé deti a ich rodičia nie sú zlí. Len nie sú dokonalí a nie sú na takej vysokej úrovni ako vy. Sú možno temperamentnejšie. Samozrejme všetko ma svoju mieru. Dať ho hrať sa medzi úplne nevychovane deti to proste nejde. Nemám na mysli rovno rómske deti ale dajme tomu deti chudobné a temperamentné. Môžeš ho dať hrať sa a vyhľadať deti rovnako mierne a kľudne a s dobrými hračkami. Izoluje ho však od väčšiny - tej nedokonalej. Proste chcem ti poradiť aby si nebojovala s týmto svetom ale prijala ho taký aký je a v niečom sa prispôsobila. Nie vo všetkom. Len v čom chceš. A povedz si sama pre seba, že zajtra sa pôjdete hrať a prijmes tých drzáňov takých akí sú. Ale len do tej miery do akej budeš chciet. Máš právo na to aby ti pretiekla trpezlivosť a vtedy zasiahneš. No nevzplaň spravodlivým hnevom hneď pri prvej strkanici. Buď kludna nestane sa nič tvojmu dieťatku veď si predsa tam. Keď ono uvidí že ty si s tým v pohode aj ono bude. Ale ked sa ty budeš rozčuľovať nad vytrhnutou hračkou tak bude plakať aj ono.
Neviem či si mi rozumela a či sa nenahnevas na mna že sa zastávam tých nevychovancov. Nie nezastávam sa. Vybudovať sebavedomie a schopnosť brániť sa ešte budeš mat možnosť pri výchove. Teraz ho nechaj oboznámiť sa s týmto svetom a pozoruj. Zasahuj len málo.
Ty si dobre mimo, vlastne si sa ukázala v tom najhoršom možnom svetle 🙏 našťastie tu mozem debatu z mojej strany ukončiť a ignorovať ťa, papa.
@slovakboy krásne si to napísal. Žienky sa tu vždy niečoho chytili, tentokrát (vlastne často ako si vsimam) to bola tá cena. Nie je vôbec podstatná, snažila som sa vysvetliť, že to jej je fakt obľúbené a iné nechce, je lepšie.
Presne tak, moje dieťa ten boj vždy prehráva. Nevie sa biť, nevie sa obrániť. Vždy to skončí plačom. Nie je to plač rozmaznaneho decka, ale totálneho zúfalstva. A vždy to riešim ja a tá druhá sa len prizerá ako taká ..... Vždy. Či už ide o požičanie, vytrhnutie hračky, ublíženia...
Snažila som sa jej 1000x vysvetľovať, nech požičia. Ani bohovi! Chce svoje. Tak nech mi tu jedna z tých premudretých matiek vysvetliť, prečo by som mala nasilu za cenu plaču požičať, dať druhému decku? Keď v podstate je to jej vec?
Proste ma dožiera, že rodič nie je schopný zakročiť. Je spokojný aké je to jeho decko priebojné? Nech si dosiahne svoje? O čo tomu rodičovi ide? Aby nebol on za zlého a nech to vždy riešim ja???
Každý ma svoj spôsob výchovy. Tak ako tebe sa nepáči ich, nám sa nemusí páčiť tvoj. Jediný kto sa tu ide po... zo svojho dieťaťa si ty... Aspoň mi to tak pripadá! Zoberú mu hračku? Nemá si dat?!! Toto by som mu vstepovala ja a nie hrala sa na rozhodcu. Život nieje ľahký, deti ti majú vedieť od mala a nie im všetko servírovať na tacke.a s tými bicyklami?? 150e bike chodí asi tak isto zle ako 30e.moje chodia na woomoch. A vieš čo? Keď ho niekomu požičajú resp si s kamoškou vymenia, je to ich problém. Zemusia 5x tak silno šliapať atď... No comment!
V niektorých veciach s tebou súhlasím, v niektorých nie.
Budem reagovať len na niečo. Tiež si myslím nech si požičia lopatku, kyblik keď sa s tým dieťa nehrá. Ale zas tá druhá matka má dieťaťu vysvetliť, že si to ma pekne vypýtať a keď nepozocia vysvetliť, že si to zobralo preto, lebo sa chce s tým hrať a keď sa prestane tak pozicia. To, že dieťa má potom amok je len odraz toho, že je zvyknuté dostať vždy to co chce. Dcéru by som vôbec nenutila požičiavať v takomto prípade. Keď sa nehrá áno je slušné požičať. Ale krutci, keď príde dieťa na drahšom odrážadle a chce sa na ňom voziť, tak jednoducho tomu svojmu vysvetlím, že ma svoje.
Milujem, keď začnú iné deti skákať na odrážadle, narážat do všetkého a matka nič.
Ja vtedy zareagujem, odrážadlo zoberiem a poviem, že toto sa s naším odrážadlom nerobí. Potom už nepoziciame.
Napíšem teraz dačo, čoho sa viaceré asi chytia. Ale každé dieťa je iné, nie každé dieťa je tak dominantné, že sa vie brániť a vie si presadiť svoje aj co sa týka hraciek. Nato sú vtedy rodičia, aby ich ubránili. A nie dieťa nezostane poserko do života,ale práveže zisti, že si môže chrániť svoje veci a riadiť to tak, ako to jemu vyhovuje a nie len sa prispôsobiť, lebo sa hovorí, že sa to tak patrí. Je mi ukradnuté ako sa to patrí, keď moje dieťa je z toho nešťastné, lebo všetky hracky si požičali deti a ono sa nemá s čím hrať. To je vše
Chápem ty aj chceš aby dieťatko požičalo hračku ale ono je sklamané a nechce sa deliť. Tak ako aj tie iné deti sa nechcú deliť. Porozmýšľam nechcem napísať rýchlo.
Ja poznam zenu co ma velmi inteligentneho muza doktora, hral šach s Kasparovom a fakt vzdelany ten uz nechodi s detmi na ihriská, lebo sa vzdy rozculil za nieco.
@autor....proste nauč svoju dcéru,že keď nechce požičať,nech nepožičia.Nauc svoje dieťa povedať nie,keď niečo nechce.
@danka56 ďakujem.
@slovakboy kedysi som citala rozhovor s psychológom a pacilo sa mi to - ak nechce dieťa požičať, nemusi. Musí však vediet (a to ho ma naučiť rodič), že ani jemu nemusis požičať, čo chce.
Veľa mam učí dieťa požičať, aj keď sa s hračkou hra, nechat ho trápiť sa, lebo veď druhé dieťa si to len pozícia. Ale to moje dieťa si nebralo hračku preto, aby sa s nou hral niekto iný, ale ono. Proste keď to vezmem na seba - ja čítam knihu a nebudem ju predsa požičiavať inemu skôr, ako ju dočítam. Ale ani si nenárokujem knihu kamarátky, ktorá ju ma rozcitanu. A toto treba deti ucit, nie že musí sa “obetovať”. Lebo mnohi v našich generáciách nevedia povedať nie. A toto deti treba ucit odmalička. Ale s rešpektom, že aj im niekto môže povedať nie 🙂 a toto nemá veľa rodičov zvladnutych, lebo dieťa stoji na piedestáli a všetci sú blázni, len ono je lietadlo.
autorka, ja s tebou aj suhlasim (aj ked by som to asi napisala inym stylom ako ty), len ti chcem napisat, ze nie, toto nie je respektujuca vychova. ja sa snazim svoje dieta vychovavat respektujuco a nic z toho, co opisujes, nerobi, a keby skusil, tak by som mu v tom zabranila a dorazne mu to vysvetlila. aj respektujuca vychova ma svoje hranice, nie je to volna vychova.
a inak zaujimave, 4 roky chodim po ihriskach a este som sa s takym spravanim, ako opisujes, hadam nestretla. u nas rodicia vzdy zasahuju, ked treba... by som len tak pre zaujimavost chcela vediet, ze odkial si 🙂
No a teraz si predstav ze by si mala druhé, povedzme ročné dieťa a to by tomu prvému bralo hračky. A to väčšie by zúfalo plakalo. Čiže bežná situácia v domácnostiach s deťmi po sebe. Čo by si robila? Mala by si striktne oddelené hračky vlastných detí?
@doriiis toto vie. Vie kričať prosím neber mi to, vráť mi to prosím! Neťahaj ma, spadnem! Pusti ma, boli ma to!
Nechcem ísť tam, neťahaj ma!
Maminka pomoc!
Dokonca vie dať ruku pre seba a povedať dosť, nepáči sa mi to.
A sme tam kde na začiatku. Tie decká úplne nič.... tma....
Rodič detto. Nepovie nepočuješ? Nerob to, lebo sa to Eme nepáči! ... ale skôr, Janík, srdiečko moje, to prečo toto robíš? Kým to dopovie, moja už je na zemi a reve. Tie isté deti aj mimo mojej sú besné. Jedno už skončilo aj pod autom, našťastie nič vážne- na parkovisku. Maju tých rodičov blna salame. Prosikaju ich, aby konečne išli domov. Ja len zízam. Vedela by som tu písať ešte dlho, čo všetko dokážu vyvadzať mimo toho, čo sa týka môjho dieťaťa.
Skrátka, sme na začiatku môjho príspevku.
@deedol východ
@danulicek no práve 👏
Na jednej strane sa snažím (snažila, už to nerobím, zmenila som pristup) aby požičala, ale potom ten rev. . .no prečo? Fakt, prečo by musela? Neučím ju potom tomu, aby stále ustúpila? Aby sa obetovala? Aby bola za tú trúba, ktorá nechá sebou točiť?
Už teraz mám strach ako sa so svojou citlivou povahou bude predierať svetom.
@danulicek skvelo 👏👏👏 máš pravdu k tomu nie je čo dodať. Takze predsa autorka ma pravdu že sa zastane svojho dieťaťa. Ja mám právo mat vlastniť a nie som nikomu nič dlžný. A to iste právo ma aj ten druhý. A potom môže nastať aj priateľské zdieľanie hračiek. Keď sa nebijeme a už sme sa nabažili pominutelnych vecí ideme sa ubližovať s ľudmi.
Len by som poradil predsa ten vnútorný hnev voči tým deťom a rodičom sa pokúsiť ho zbaviť. Totiž dieťatko veľmi sleduje aj reakcie rodiča a vidí keď rodič vnutorne bojuje s hnevom voči tým deťom alebo rodičom. Proste rob ako písala
@danulicek , ale keď to hneď vždy dokonale nevyjde netráp sa tým. Nabudúce bude to lepšie. Nenechaj sa otráviť neúspechom a tes sa z pokroku. Táto diskusia ti dá silu. A napíš tu ako to šlo som zvedavý
@autor...chápem.Naucila by som dcéru takýmto deťom odpovedať trošku viac asertivnejsie a prudšie.Maloktore takéto dieťa rozumie slovu prosím...samé ho nepoužíva.A inak...takéto deti,keď nedosiahnu čo chcú sa zamerajú na niečo iné,niekoho iného.
ty prosim ta na ake ihriska chodis???? opisujes tu stavy jak v gladiatorskom ringu, nie na ihrisku, ja mam teda pochodene desiatky ihrisk dokonca v roznych mestach slovenska (aj dlhodobo) ale nikdy som sa nestretla s takymi extremami ake opisujes….
no deti sa normalne obcas o hracky aj povadia, aj pokricia, aj si poplacu no boze…
ale zasiahnem vzdy, ked to zacina byt neunosne (bud zo strany mojho dietata alebo druheho dietata), vysvetlim synovi, ze cudzie sa neberie, resp. pozicat okej, ale aj my poziciame nase a zatial vzdy bez problemov (a to mam syna autistu), nikdy nebol problem, bitka, nasilie, nic take…..
tak si zhodnot vlastne reakcie, ci nebude chyba na tvojej strane
@ autor....moja dcéra toto rieši úplne dokonale sama od seba...otočí sa a odchádza preč od takýchto detí.A ver tomu že vďakabohu je viac normálnych a milých deti ako tých zlych
Nehovor si trúba Nehovor jej trúba. Nevnimajte sa tak. Ste skvelé a prijmi sa taká aká si a prijmi aj dcérku takú aká je. Miernejšia a prehrávajúca momentálnu bitku. Viem poznám ten pocit porazeného a odzbrojeneho. Sú ale aj iné zdroje sebadôvery a sebalaska ako výhra v boji o zdroje.
@slovakboy ďakujem
Napríklad sesternicam požičia úplne všetko, úplne bez problémov. Dokonca im sama nosí hracky z domu, kľudne im aj nechá. Nie je sebec. Ale oni sa vedia tak krásne hrať. Nikdy sa ešte za tie 3r nepohadali. Keď sú oni spolu, nevieme, že máme deti. Len sestra má rovnaké pravidlá. (Vek 3r, 3,5r, 5r)
Skus tak o polroka🙂. A este upresnim, aby si si nefandila - je sakra rozdiel dievca a chlapec. Sakra rozdiel. Posobis neuveritelne agresivne. Stale vravim, kto chce vidiet pekne, vidi pekne, kto chce konflikty, vidi konflikty.
@doriiis koľko má tvoja, ak môžem vedieť? Či to príde aj vekom.
Toto ju naučím. Je rozumná. Pochopí to. Pôjdeme zajtra trénovať na ihrisko?😆
Áno pretože majú rovnaký temperament a poznajú sa. Tie sesternice vaše myslím.
@doriiis Áno aj to je metóda. Dobre deti sa automaticky zgrupujú k sebe. No nie vždy to ide.
@zuzuliennka1 Áno tu bude ten prístup rodiča. Ak dieťa vidí že mamka je v pohode nerozčuľujú sa nekomentuje nehodnotí jednoducho bez zmeny tonu hlasu neutrálne povie - požičiame? požičiame Nepoziciame? Nepožičiame.
Chybou je, že mnohé mamy si vykladajú rešpektujúcu výchovu úplne inak, ako by v skutočnosti mali. Potom dieťa nevie,čo so sebou a áno, robi zlobu bez hraníc. problém však nie je v dieťati, ale v rodičovi, ktorý “rešpektuje”, že dieťa je zlostne a robí zle inym deťom. Lebo chce a to treba rešpektovať 🙈 Potom je však druhý extrém a to je až príliš velka osobna hranica - nedám, nepožičiam, nechcem a nebudem nic. Za žiadnych okolnosti. Ja mam lepsie, krajsie a dokonalejšie. Je fajn najst v tom balans, klud a zvladnut to bez nervov rodiča, lebo dieťa to vidí a potom reaguje podobne 🙂. Moje deti som napríklad viedla k tomu, že ak nechcú požičať, nemusia, zvlášť, ak sa s tým hraju. Žiadne že daj chlapcekovi, ty sa zahráš neskor. ale musia vediet, že ani im nemusia ini požičať to, co by chceli zase moji. Moje deti tomu rozumeli, iné deti obvykle nie. Preto sme na plne ihriska proste nechodili, kym boli malinki a hrozili takéto konflikty s inými rodicmi. Chodili sme na mensie ihriska, kde sa učili na takéto situácie reagovať. Teraz už nie je ani na veľkom ihrisku problém, chalani si vedia sami povedať, pripadne navrhnúť cudziemu dieťaťu, aby sa pripojilo a hralo s nimi. Keď nie su nervy, obvykle to funguje. A to na deti vonku nekricim, nebijem ich a ani nie su z nich žiadni tyrani 🙂 neucim ich ani nepožičať, lebo je drahe, ale dat si pozor na tu vec a požičať, ak to tak chcú. Ak nie, tak nie. Ale 300 e bicykel rozhodne netrepeme na plne ihrisko, kde ho “odlozia” a je akurát tak lákadlom pre iné deti. ale radsej ideme na cyklotúru, kde ho aj využije.
Cize nie, toto, čo opisuješ, nie je rešpektujúca vychova, je to extrém, ktorý spôsobujú len a len dospeláci. Či už ti, ktorí deťom dovolia na ihrisku totálne všetko, aj skakat iným po hlave. Alebo ti, ktorí by najradšej ihrisko uzavreli, aby sa tam hralo iba ich dieťa. Samo. Aj tu treba najst rovnováhu, menej prezivat a viac si užívať 🙂 deti naozaj neriešia cenu hračky, pokial to nemajú na dennom poriadku od rodičov. Ak majú, potom áno, riesia aj to. Ale to je zas chyba niekde inde ako u deti.