5-ročné dieťa sa pýta, čo bude po smrti
Neviem ako reagovať. Vysvetlili sme mu, že keď niekto zomrie, odletí do neba a už ho nikdy neuvidíme ale môžeme mu posielať pozdrav, zapálime sviečku a budeme na neho spomínať. V lete bom s nami aj na pohrebe, videl celý ceremoniál, rozlúčka pri truhle, pochovavanie, aj to že ľudia tam za dotyčným smútili, plakali. Vtedy to zobral tak celkom v pohode. Ale posledne týždne ma otázky ako, ja nechcem aby sme zomreli, čo budeme v nebíčku jesť, budeme tam mať aj byt, je tam aj obchod? On to len tak šplechne medzi rečou hocikedy počas dňa, vždy ma tým totálne vykoľaji. Vôbec neviem ako mu na tieto otázky ohľadom bežného fungovania ,,v nebi,, odpovedať. Prosím vás ako ste toto vysvetľovali deťom v jeho veku?
ty vies, co bude po smrti? ked nie, tak povedz, ze nevies..
Tak ja by som mu povedala, že som ešte v tom nebíčku nebola, takže to nikto na zemi nevie, ako to tam je. Že všetko sa.dozvieme keď sa z nás stanú anjeliky.
Normalne mu povedat pravdu, ako to vsetko je, respektíve ako to káže vaša viera, ak nejakú vyznávate
Nikdy nepochopím to, prečo ľudia berú na pohreb tak malé deti ... samozrejme, že sa bude pýtať, že sa bude zaujímať ... je to dieťa ... osobne zvyknem hovoriť, že ten človek - zosnulý, bol veľmi unavený, tak si ho vzal Ježiško k sebe, aby mu bolo lepšie.
v tomto veku su to normalne otazky, nenechaj sa vykolajit 🙂
moj ma 4,5r a tiez to obcas riesi. ja som mu povedala, ze rozni ludia veria v rozne veci, uviedla som mu zopar prikladov (nebo, reinkarnacia atd., co mi napadlo) a povedala som, ze niekto veri aj v to, ze po smrti nie je uz nic, ale ze nikto z nas v skutocnosti nevie, co bude alebo nebude. a ked som sa ho potom opytala, co si mysli on, tak vyhlasil, ze on si tiez mysli, ze nebude nic.
My sme vysvetlili podobne ako vy. Nikto kto zomrie sa uz nazad nevratil no my verime, ze zivot sa pohrebom nekonci, len pokracuje. Aj ked telo pochovaju tak ako to videl na pohrebe, jeho dusicka ide do neba a on tam zije dalej. Kedze jeho telo je uz v zemi, tak v nebi uz dusicka nepotrebuje obchod a varit, jest, nic ho uz tam nic neboli, a on je tam stastny. No a strasne zli,aleze zli ludia co cely zivot ublizuju inym, idu tam, kde budu medzi rovnako zlymi ako su oni. Je to prirodzenne v cloveku verit, ze zivot sa tu smrtou nekonci, aj ti najvacsi liberali zufalo ziadaju v nemocniciach pred vlastnou smrtou potvrdenie, ze to snad este nie je koniec....
Primerane veku? Bude tam parádne.. Aby sa tešil a nebál sa. Daj mu spätnú otázku, čo si myslí on, ako si to predstavuje, čo by tam chcel mať.
@loliki to je dobrý nápad 🙂
my ako veriaci sme pri nedavnom pohrebe môjho otca hovorili že išiel do nebička, k Ježiškovi.. 5 ročný syn to poňal po svojom, on si to predstavuje ako miesto kde su všetci tito zomrelí, a žijú tam, fungujú, ako my tu na zemi... a je to tak v poriadku... pri otazke čo tam robia, odpovedám že sú šťastní, spievajú, tancujú, oslavujú Ježiška a davajú pozor zhora na nás. Chodievame k hrobe kde je pochovaná aj jedna rodinná známa, ktorej za života odrezali nohu. Syn o nej vedel. A pýtal sa ako tato teta tancuje na tej diskoteke ked nema nohu? 🙂 tak tato teta sedí, tlieska a spieva...odpovedam. A tiež otázky čo tam jedia, kde spia, či sú tam stoličky, postele...mami kedy ja zomriem? Uvidím dedka?
Niekedy sa nad otázkami usmejem, niekedy sa pozastavím, niekedy aj slza vyjde...ale vždy sa snažím čo najviac k pravde. postupne ako on dozrieva, tak odpovede budú realnejšie a realnešie. A tak to má byť. Prirodzená cesta viery. Ale truhlu nevidel, ani zomreleho, a na pohrebe bol aj nebol v kostole. Chcem nech vie o smrti ako o prirodzenej veci, ale zas vylakat dieťa to tiež nie je dobre. Taká zlata stredna cesta...
Mna trochu zarazilo, ze ste brali tak male dieta pozerat do truhly 😲 Moje deti som tiez na pohreb brala, ale toto sme vynechali. Prislo mi to na nich moc psychicky.
Kazdopadne my sme veriaci, ale deti vedia, ze "kontinuita zivota" je v tom mat dieta/deti, takze maminka ani ocko im nikdy nezomru - pretoze ich prve dve bunky, z ktorych vznikli a ktorymi su - su vlastne na pol ocko a na pol mamka... toto iste plati aj pre starkych...nezomreli... su na pol v mamine a na pol v ockovi a teda aj v nich ako detoch...su pri nas/v nas kazdy jeden den a davaju na nas pozor.
Ano casom je telo stare a bunky sa uz dobre neregeneruju a je najvyssi cast vratit dusu Bohu... Boh ich necha svietit ako hviezdy na oblohe az do momentu, kedy sa rozhodne, ze je cas, aby sa znova narodili...
Ziadne nebo, ziadne peklo, ziadne veci, ktore by vyzadovali sto tisic doplnujucich otazok, kde by trebalo vymyslat nieco... nejako nam to takto prirodzene vyslo, deti su prilis mudre aby verili na vsetky myty a dohady spisane tisice rokov dozadu... hlavne nesmu mat zo smrti strach, pretoze je to - prirodzeny proces, zivot pokracuje, v nasich detoch...
Ja to mám síce s vysvetľovaním jednoduchšie, keďže na otázku čo bude po smrti odpovedám, že nič. Len ťa chcem povzbudiť, že príliš si z týchto otázok nerob starosti. V takom veku, ak sa dieťa stretne so smrťou, prirodzene sa pýta a vôbec si nejako vážne neláme hlavičku ako my dospelí - berie to ako akýkoľvek iný poznatok. Ak nevieš odpovedať, priznaj, že nepoznáš odpoveď a opýtaj sa ho, čo si myslí on. Od jeho predstáv sa môžeš odraziť a môžte spolu rozoberať, aké by to tam mohlo byť - možno si to predstaví ako zábavný park, alebo ako dovolenku pri mori.
@dzulli1980 nevadí, že to nepochopis, asi vychovávate svoje deti inak ako my. Ale ja ich nebudem strániť smútku a negatívnym emóciam. Sú to bežné veci s ktorými sa musia v živote dokázať popasovať, nemôžeme ich pred všetkým navždy chrániť. Naša úloha je pripraviť ich na život a k nemu patria aj takéto veci ako je pohreb.
My dospelí to berieme moc vážne až tragicky. Pre deti to je ako nová informácia , stačí odľahčene. Ale Tebe odporúčam knihu Predstavte si nebo.
@anjelicek26 nepozeral do truhly 🙈 stáli sme ďalej, on to bral, že ujo tam proste leží a spí. Nebol vystresovaný a tieto jeho otázky začali pol roka po pohrebe.
Aj moj takmer 5 rocny sa na to zacal pytat,obcas ma az zamrazi,ale sme veriaci a opisujem mu to tak,ako verim ja a co viem z Biblie.Bol zo mnou pochovat morske prasa,minuly tyzden sme mali pohreb v rodine,on nebol,ale pytal sa.Smrt je sucast zivota,ako vravis a je fajn to citlivo riesit odmala,lebo casto sa stava,ze dospeli su tak vykolajeni zo smrti,ze nevedia co zo zivotom.Tak isto ako aj starnutie,choroby...Cize tiez radim,podla toho,comu veris ty,ale pre nas je smrt len zaciatok.
V tomto veku je úplne prirodzený záujem o otázku smrti..ja zvyknem hovorievať, že po smrti naše telo pochovajú na cintoríne, ale naša dušička ako vtáčik odletí na jedno prekrásne miesto NEBO k Ježiškovi 🙂 bude tam nádherne, nebude nás tam nikdy nič bolieť, ani trápiť..takýmto štýlom to zatiaľ podávam deťom 🙂
autorka - čiže polroka to dieťa myslelo na toho mŕtveho a na to, čo sa s ním potom deje a či vôbec.... super.
@dzulli1980 ani ja to nepochopím. to dieťa nemá absolútne z pohrebu nič, nechápe, čo sa deje, akurát má chaos v hlave. ja som bola staršia, keď pochovávali moju sestru. dodnes si pamätám len to, že farár tam niečo hovoril, mama plakala, ja som to nechápala... jednoducho akosi pohreby šli mimo mňa. a pritom umierali ľudia v rodine, ale toto bol snáď jediný pohreb, na ktorom som ako dieťa bola - nemali ma kam dať, bola tam celá rodina z mesta, pochopiteľne.
ja by som tiež dieťa nebrala na pohreb v tak útlom veku. neviem, my máme v našej prvotnej rodine akosi zaužívané, že načo? dávno, je tomu tak 25 rokov, umrel bratranec. veľmi mladý a v danom čase populárni medzi mnohými ľuďmi, ba aj osobnosťami z hlavného mesta... autonehoda. pamätám si, že som ostala so synovcom a neterami doma a rodina šla na pohreb. nikto mi nič nevyčítal (ja som mala vtedy 20), boli radi, že som ostala s deckami (1, 4 a 6 rokov). dnes sú dospelí, dávno vedia, čo je smrť a na niečo po smrti majú už svoj vlastný názor, o ktorom netuším, nebavíme sa o tom. načo? treba sa tešiť zo života a zdravia a zbytočne si nespôsobovať smútok a nepríjemnú náladu 🙂
Myslim, ze to vobec nemusi suviset s pohrebom. Nasa dcera v takom veku tiez zacala mat otazky okolo smrti. Ja som jej hovorila co si myslia v roznych nabozenstvach, ze bude po smrti.
@panelacikova prosím ťa načo sa ustipacne vyjadrujes keď si si ani poriadne neprečítala všetko čo som napísala. Uviedla som, že pohreb vtedy zobral v pohode. Nepozeral sa na mŕtveho v truhle, stáli sme ďalej. A nie, nemal to pol roka v hlave a teraz to začalo, toto vzniklo potom čo mu 9 ročny bratranec narozpraval o živote po smrti volake hlúposti. Takže ty svoje deti kľude drž aj doma vo vitríne a chrán ich pred všetkým, potom keď budú dospievať a nebudú vedieť čo so sebou a so svojimi emóciami, možno pochopíš čomu sa chcem vyhnúť.
Ja sa snažím učiť prežívať a vnímať svoje pocity aj moje deti. Neskrývame a nepotláčame pred nimi to, čo prežívame my a nebránime im v prejavovaní svojich emócií. Ak cítime smútok, dáme ho najavo aj pred deťmi. Postupne sa naučia pomenúvať svoje pocity, poznávať ich a neskôr ich aj spracovávať aby v budúcnosti nemuseli svoj smútok a problémi riešiť napr. alkoholom, drogami alebo aj horšími vecami....
Smrt patri k zivotu, a je len prirodzene, ze na pohreb berieme aj deti, aj oni maju potrebu sa rozlucit.
Pre tie, co sa cudujete, ze take male deti nemaju byt na pohrebe. Ale ano maju tam byt, maju pravo sa rozlucit s pribuznymi, takisto je potrebne, aby si deti presli smutiacimi emociami.
Autorka, pred rokom mi zomrel milovany manzel, syn mal vtedy 3 roky. Vedeli sme, ze Ocko zomrie, diagnostikovali mu terminalnu rakovinu.
Syn mi s ockom pomahal, fukal mu brusko, ked som mu dala injekciu, pomahal mi chystat lieky. A ked manzel doma zomrel, tak sa syn s nim rozlucil a dal mu pusu. Pre niekoho morbidne, pre niekoho prirodzene.
Syn berie smrt, tak ako ju ja beriem, velmi vela krat ma videl plakat, tak sa ma vzdy pyta, ci mi chyba Ocko. Odkedy manzel zomrel, tak sa rozplacem koli kazdej blbosti, ale uz je to lepsie, syn je pri mne a zvladame to spolu.
Ked mal manzel pohreb, tak mal krasny service, minister, co ho viedla, ho odviedla na jednotku, ale tak mali sme sukromne posedenie pred tym, tak vedela vela o manzelovi, a o nas ako rodine.
Co chcem ale povedat, na pohrebe, ked vsetci odisli, tak nas so synom zavolali naspat, tam ako je truhla, samozrejme ze bola zavreta. Bol tam taky zaves, ktory sa zatvaral , tak sme tam so synom stali a kyvali. Syn vtedy pochopil, ze toto je uz koniec a ocka uz nikdy neuvidi, a takto to bolo aj myslene.
My nie sme veriaci, ale mam nakupenu literaturu, v profile mam knizky, niektore su aj prelozene do slovenciny, tie sme si citali, ked manzel zomrel.
Moj syn si mysli, ze Ocko byva na mesiaci. V skolke mu povedali o Nebe. Z roboty sme dostali Telescope, tak sme pozerali na hviezdy a spievali Twinkle Twinkle Daddy star.
Ked je mesiac na oblohe, tak pozerame a hadame, co Ocko asi robi, Ocko sa na nas pozera.
No ale nejak som sa rozpisala. Hovor so synom o svojich pocitoch, ked ta bolest trosku opadne a budes schopna o Nebohom rozpravat, tak rozpravaj.
Nakoniec prajem uprimnu sustrast.
Tak ku musíš dookola opakovať to isté...5 ročne dieťa by malo chápať odpoveď. Že keď raz nevieš, tak nevieš.
Ja aj mojim deťom vravím, keď nepoznám odpoveď, že na svete niet človeka, čo by všetko vedel.
Pochopiteľne. To, že ide na pohreb, z neho urobí dokonalého pubertiak 🙄 pletieš kopu veci naraz... A k téme: ak sa pýta, čo bude po smrti, odpovedaj podľa vlastného presvedčenia.
@oslo1 tak ale ty si mala úplne inú situáciu... Ale brat ich na pohreb širokemu príbuzenstvu pokladám za zbytočné.
Podľa mňa dieťa by som vynechala z pohrebu. A vysvetlíš mu to tak, že všetci sa raz stretneme v nebi a budeme fungovať tak ako doteraz. Možno sa narodíme ešte raz úplne niekde inde. Nikto nevie. A veľmi by som nad tým nerozmýšľala, keď človek už bude voňať fialky, tak si to už nebude uvedomovať a bude mi to všetko jedno čo sa kde s kým deje 🙂
Tak moja na pohrebe nebola a smrť rieši už pekne dlho. My to rozoberame s tým, že ani ja neviem ale hovorím jej co si rôzne náboženstvá myslia ze sa asi stane, ale ze aj tak nikto nevie až kým sa to nestane a potom nám už nepovie. Snažím sa to brat trochu s humorom, že aj keď tu ja jedného dňa nebudem určite nechcem aby sa preto trápila.
@oslo1 presne si opísala prečo treba nestranit realitu pred deťmi, ked odíde milovaný človek. Veľmi ma mrzí, čo so synom prežívate 🧡 krásne si mu všetko vysvetlila a tým mu vlastne aj pomáhas sa s tým vyrovnať.
Prajem vam obom ešte veľa dôvodov na úsmev a veľa pekných, spoločných chvíľ.
Mojej 5 ročnej stačilo vysvetlenie, že človeka pochovajú v truhle a časom z neho ostanú kosti ... Žiadne nebíčko ani iné veci ....
