5 ročný syn má záchvaty zúrivosti a škaredo rozpráva
Ahojte mamičky. som matka troch detí (8,5,3 ročných). svoje deti nesmierne milujem ale prostredný syn ma už psychicky ničí. vždy bol veľmi emotívny, náročný, hlučný. občas to už bolo na nevydržanie, potom sa to zlepšilo a neskôr zase zhoršilo. momentálne je situácia taká, že syn máva často záchvaty zúrivosti, nechce sa obliecť, najesť, alebo sa mu len jednoducho nepáči, že som spravila niečo, čo on nechce.nemôžem predsa robiť len to čo chce on, musí sa predsa naučiť že svet sa netočí len okolo neho a sú aj iný, len už som v takom začarovanom kruhu, že neviem ako dalej. za hocijakú maličkosť sa rozzúri a začne kričať, hádzať veci o zem. dokonca od kedy začal chodiť do škôlky, teraz v septembri, tak je to ešte horšie. v škôlke je vraj anjelik, všetko pekne urobí a žiadna zúrivosť, aj ked sa mu niečo nedarí. a doma potom vybuchne ako sopka. príšerne kričí, dokonca ma začal kopať a hrýzť a už aj škaredo rozpráva, čo pred tým nebolo. napr. mi povie že ma pichne aby ma to riadne bolelo, že mi ublíži, dá mi facku, že som hlúpa a nelúbi ma a že by bolo lepšie keby nebol a bol radšej v nebíčku, lebo ho aj tak nelúbime. minule po mne chcel hodiť stoličku. kým len kričal tak som sa ho snažila nevšímať, ale ked už chce ubližovať, tak to už predsa nemôžem tak nechať, len neviem ako reagovať. ked ho pošlem do izby tak mi povie, že on tam nejde a hotovo a ked ho zoberiem do postele, tak zlezie a kričí dalej. jeho súrodenci sú v pohode, mali tiež svoje muchy primerane k veku ale u stredného je to niečo iné. a pri tom ho často mojkám lebo to má rád, vždy mu hovorím že ho milujem a budem aj ked sa škaredo správa. som vdačná za každú jednu radu ak máte podobný problém.
asi mam iny nazor ako ostatne, podla mna je uplne v poriadku, ze mu hovoris, ze ho lubis aj ked sa sprava skaredo. Podla mna potrebuje mat prisnejsie nastavene hranice. Ja mojmu tiez velakrat poviem, ze ho mam rada, ale urobil nieco proti pravidlam, tak musi prist dosledok napriklad, zakaz tabletu na nasledujuci den. Pre dieta nie je nic horsie, ako ked si mysli, ze ho nikto nema rad. A aj preto, ze si to podla mna mysli, hovori, ze by bol radsej v nebicku. Cele jeho spravanie je o putani pozornosti. To neznamena ze si zly rodic, len mas pristup, ktory mu nesadol.
@katuskad
Komentár od @diy má v sebe veľa pravdy. Výbuchy zlosti a to, čo popisuješ má určite nejakú vnútornú príčinu - neistota, strach ... niečo
Pýtala si sa ho odkiaľ má tú vetu, že by bolo radšej keby tu nebol a bol v nebíčku. Lebo mám pocit, že toto si 5ročné dieťa samo nevymyslí. Mám tiež 5r. syna - normálny bystrý chlapec, ale toto by ho nenapadlo samo od seba.
@diy Suhlas.
Na Eduworld vysiel zaujimavy clanok o tom, preco sa deti spravaju v pritomnosti matky horsie ako inokedy. Odporucam. "Je teda normálne, že máte doma Jekylla a Hydea? Podľa psychologičky Elaine Heffner je to úplne v poriadku a mali by ste byť radi, že to tak je. Takéto správanie dokazuje, že dieťa sa cíti doma dostatočne bezpečne na to, aby mohlo vybuchnúť. Na druhej strane zároveň vidíte, že všetky tie pozitívne výchovné zásady, ktoré sa snažíte dieťaťu vštepiť, sa vonku bez problémov derú na svetlo. Mali by ste byť preto na seba pyšní."
https://eduworld.sk/cd/martina-matejova/2436/pr...
A este som narazila na jeden zaujimavy clanok o tom, co citi dieta, na ktore sa krici, dost ma to pred casom dostalo a snazim sa pozerat na mnoho situacii cez optiku ako v danom clanku.
http://www.pronaladu.cz/co-citi-dite-na-ktere-s...
Neviete, co Vas syn zazil, nie ste s nim stale 24h. Nevieme to ani my. Ale ako matka nalepsie citite, co mu pomaha a co uz nie. Ked by ste chceli mat pokoj v dusi, vyhladala by som asi psychologicku. Uz len kvoli odpovediam na otazky, ktore teraz mate.
@timea7 ja som nepovedala, že ked syna pošlem do izby a on odtial vyjde tak ho tam nepošlem zase, na tom si trvám a posielam ho tam dovtedy kým tam nakoniec nezostane, ale trvá to dlho, stále skúša. myslela som si že ked budem trvať na tom, že v tej izbe musí byť tak to časom pochopí a zostane tam ale je to stále to isté, neustále skúša. dostane vždy aj nejaký trest, napr. bez rozprávok, alebo mu zoberiem hračky ktoré rozhádže a pod. ale je to stále dokola ten istý scenár, vôbec sa nepoučí.
@lujza123 dakujem, tak vidím že nie som sama. určite jeho správanie je aj výchovou, niekde chyba je ale podla mna to veru že má aj v povahe, kedže od pol roka to u neho pozorujem, to neskutočné pútanie pozornosti a to aký je divoký,
@sakura77 dakujem, ako som písala, ani ja nemám celkom taký pocit, že by to bolo rozmaznaním, lebo sa správam ku všetkým rovnako, určite to bude aj povahou a možno aj kvôli jeho odlišnej povahe by potreboval prísnejšie pravidlá ako ostatní.......
@sense no ved práve to hnusné správanie a škaredé slová sa začali ked začal chodiť do škôlky, nehovorím že náhodou nepochytil aj pred tým niečo, ale vždy sme si dávali pozor, ked už sa nám nejaké škaredé slovo vyšmyklo, tak len také mierne ale od kedy je v škôlke tak je to iné
@ewisam veľmi rád kreslí......
@diy dakujem krásne, týmito slovami ste ma naozaj dojali a presne ste vystihli pocity môjho muža, ktorý mi tiež často hovorieval, že má pocit akoby syn vnútorne trpel a nevedel niečo spracovať, aj sa so synom zvyknem o tom rozprávať, ale k ničomu sme nedospeli. vždy si všetky záchvaty vysvetlíme ale dalej sa neposúvame......
@colorina máme podobný názor, tiež si myslím, že dieťa musí vedieť že ho máme radi, to neznamená, že ked je ku mne zlý tak ja sa na neho usmievam a pekne mu hovorím že ho lúbim, nie. najprv dostane trest a potom ked sa už v klude rozprávame tak mu vysvetlím čo robil zle a že to nesmie ale mu aj zdôrazním že ho milujeme a že nemá dôvod sa takto správať. a presne, každé dieťa je iné, a to čo platí na dalších dvoch neplatí na syna, budem musieť byť na neho trochu prísnejšia......
@lucikusik no pýtala, ale odpoved určite neviem, bud to má od toho chlapca v škôlke alebo to ešte dávnejšie mohol od dcéry počuť, lebo ona mala v škole jednu babu čo je k nej odporná a tiež od nej nosila domov rôzne bludy čo jej ona narozprávala, a používala ich pri tom ked sa hnevala, ale potom ju to prešlo, tak možno syn niečo pochytil z toho,
správanie dieťaťa sa odvíja od správania sa a výchovy rodičov a celkovo od celej vašej rodiny, čo dieťa dostáva to aj posúva a dáva ďalej, my sme pre deti vzor, tak ako ich budeme vychovávať tak budú aj oni raz žiť, smerovať k tomu... treba psychológa ...ADHD nieje také, že dieťa je napr. pol roka dobré a pol roka úplne zlé, ADHD je furt, dieťa je furt ako vystrelené z dela a nezastaví sa aj v škole či škôlke..
@katuskad nesuhlasim s tym, ze dieta je maly dospely a tak sa k nemu treba spravat. Nie je a ani nemoze byt z vyvinoveho hladiska, jeho psychicke a kognitivne funkcie sa nie su urovni dospeleho jedinca. Dieta nema ani skusenosti, ktorymi si presiel dospely a tak svoje konanie nie je vzdy schopne vyhodnotit spravne. Za mna teda respektujem dieta, ale zaroven ja som ta co udava hranice a smer vo vychove, nie dieta. Porad sa so psychologom.
@bibinko2006bubinko2009 To nie je žiadna povera, ale štatisticky dokázané pozorovanie roznych odborníkov, psychologov, atd. Písala som, že prostredné deti majú najťažšiu pozíciu v rodine a bývajú problémové, samozrejme to neplatí na všetky deti, vždy sa nájdu nejaké výnimky, ktoré potvrdzujú toto pravidlo. 😉
@diy Dieťa nemá byť rodičovi rovnocenným partnerom, to je pekná blbosť. Nie je to dobré ani pre dieťa ani pre rodiča. Dieťa má rodiča rešpektovať. Rodič má byť pre neho prirodzená autorita. Ked to tak nie je, nastávajú problémy. Poznám takú matku, čo tiež svojho syna vychovávala v tomto duchu a neustále ho ospravedlňovala, lebo on je taký citlivý a on za to nemože, bla, bla. Ako 5ročný bol drzý ako ploštica, ako 10ročný fajčil pred bytovkou, ked jej to niekto povedal, tak ona to určite nie je možné, to by on nikdy neurobil, ako 16ročného ho vyhodili zo školy pre neospravedlnené hodiny a marišku. Teraz má 28 a je z neho ľudská troska, feťák, momentálne v base. Jeho matka sama priznala, že urobila veľkú chybu vo výchove, no už to bolo neskoro.
@katuskad Suhlasim, mam podobnu vychovu: hranice su stanovene a za prekrocenie hranic nasleduje 1x upozornenie a potom trest (deti vedia, ze upozornujem iba 1x, inak idu do kuta a tam su dovtedy, kym sa neukludnia a neuvedomia si, co zle spravili, pripadne, kym nechcu dobrovolne napravit skodu, co sposobili). Stalo sa zoparkrat, ze bola dcera v kute aj vyse 45min, kym sa ukludnila a pochopila, ze nevhodne spravanie je neakceptovatelne. Inak po takom vystupe im stale hovorim, ze ich lubim takych, aki su a ze ich budem vzdy lubit, aj ked sa hnevaju a aj ked ma hnevaju. Podla mna je vychova s hranicami, ale zaroven s laskou spravna.
Mala som podobny scenar pri dcere, ked mala 3-4r. - teda nie az taku zurivost a agresiu, ale bola dost neprijemna, dokonca detom v skolke robila zle: nikdy nie fyzicky, bolo to len na psychickej baze - co som bola prekvapena - je velmi dominatna a napr. detom hovorila, ze ich maminka uz nepride a tie kvoli tomu plakali atd a. Hovorila im take veci, co nemala skadial pocut, vela veci odpozorovala sama na ihrisku, mozno v skolke, neviem...Boli sme u psychologicky a ta nam povedala, ze je to normalny vyvoj dietata pri narodeni surodenca a mnohych zmenach, ktore vtedy mala v zivote a vyrovnavala sa s tym po svojom a to sme mohli robit, co sme chceli. Skusali sme rozne formy trestu, odmien...nieco pomohlo nakratko, nieco absolutne, ale ti rodicia, co to nezazili, si nevedia predstavit, ze aj ked sa snazite pedagogicky a s laskou uplne do maxima, tak to proste nejde a radit mozu kolko chcu, ked je Vase dieta povahou ine ako ich. Mimochodom, najlahsie radia vzdy bud ludia, co este deti nemaju, alebo nezazili podobny problem. Psychologicka vtedy povedala, ze mame vydrzat a ze ona je proste taka: skusa hranice a limity a vzdy aj bude skusat a mam ju brat taku, aka je. Vie, ze nieco nesmie, je velmi inteligentna na svoj vek a vyvoj, ale napriek vsetkym informaciam, snahe, usiliu a nasledkom, o ktorych velakrat dopredu vie, tak to urobi a vyskusa. Po 1,5 roku sa dcerka ukludnila, je absolutne vramci normy pri spravani a psychologicka mala pravdu, ze sa ukudni- skusa prekrocit nase limity a hranice stale, ale uz to nie je take vyrazne. Mozno je Vas syn podobny. NEVERIM, ze vo vychove ako matka zlyhavate, ked mate 3 deti a dve ostatne su v vramci normy podobne a standardne. Mozno Vas syn zazil nieco, co sa mu nepacilo, nevie to zo seba dostat von, sam tomu nerozumie, neciti sa dobre a k tomu ma taku povahu od narodenia, ze sa bude musiet naucit zvladat svoje emocie a nalady. K tomu potrebuje z toho trochu vyrast, potrebuje Vase hranice, ale zaroven vela lasky.
Ako som uz vyssie pisala, psycholog Vas mozno ubezpeci, ze je to v norme, len si musi prejst nejakou fazou vo vyvine a zvladnut ju - od coho ste tu zase ako rodic Vy, aby ste mu pomohli. Sama uvidite.
@esther03 To, ze dieta beriem ako dospeleho neznamena, ze mu davam platit najomne, lebo u mna byva. Znamena to, ze aktivne pocuvam jeho nazor ako pri dospelom, zaujima ma postoj a pohlad mojich deti na danu situaciu a snazime sa problem navzajom vydiskutovat a nie iba rozkazovat. S tymto postojom vsak ide aj zaroven aj zodpovednost deti a chapanie nasledkov ich nespravneho rozhodnutia.
@janickacrazy Respekt k rodicovi nevychadza z toho, ze rozkazujete. Zoberte si sama, koho budete skor respektovat: toho, co Vas berie ako seberovneho alebo toho, co Vam iba direktivne rozkazuje? Praveze opacne, ten, co iba prikazuje, tak ten nie je respektovany a deti nerobia tu aktivitu iba zo strachu, ale nie z vlastneho rozhodnutia, ze je to nespravne. Vyvolavat strach nie je spravne.
Moje deti beriem ako seberovnych, respektuju ma (3r. a 6r.), hranice stanovujem ako rodic ja, ale aktivne ich pocuvam a diskutujeme aj o ich pohlade na vec. Neznamena to, ze moje deti nemaju hranice a limity, znamena to, ze po stanoveni hranic mnou pocuvam aj ich nazor ako pri dospelom cloveku a snazim sa im vysvetlit, ze moje rozhodnutie a hranice maju svoje opodstatnenie a logiku.
@miriell To ja nikde netvrdím, že rešpekt vychádza z toho, že rozkazujem. Nikde tiež nespomínam, žeby som si svoje deti nevypočula, že s nimi nediskutujem o problémoch, atd. To ale neznamená, že ich beriem ako dospelých alebo seberovných. Rodič je vždy nadradený nad dieťaťom, či sa ti to páči alebo nie. Teda mal by byť. Sama píšeš, že deťom stanovuješ hranice, to znamená, že ti nie sú rovnocenní. Mala som na mysli rodičov, ktorí tie hranice nedokážu stanoviť a potom si deti robia, čo chcú. Takí vačšinou tvrdia, že oni deti berú ako seberovných. Ty to síce tiež tvrdíš, ale u vás to nie je tak podľa tvojho opisu.
@janickacrazy Bavime sa asi o tom istom, len to inak nazyvame. Branie deti ako seberovnych dospelym neznamena, ze nemaju v spravani limity a hranice stanovene rodicom. Je to hlavne o aktivnom pocuvani nazoru dietata a podla mna je to velmi narocne na vysvetlovanie - teda aspon u nas doma 🙂 Ale to neznamena, ze som ako rodic viac ako dieta a som nadradena.
Ved aj inych dospelych beriem seberovne ku mne, ale zaroven maju stanovene mnou hranice, co osobne respektujem a co uz nie a podla toho vyvodzujem nasledky konania. Rovnako ako pri detoch. Samozrejme, pri detoch je to aj viac o tolerancii a laske pri uceni sa a chapani nasledkov vlastneho zleho rozhodnutia.
Vychova bez hranic a limitov nie je o tom, ze rodicia beru dieta ako seberovneho. Je to iba jednoducho vychova bez hranic. Taki ludia zial velakrat nedokazu stanovit ani hranicu dospelemu a ini dospeli sa k nim spravaju nevhodne a bez respektu.
@miriell Tak každý si to nazýva podľa seba, ale súhlasím s takou výchovou, akú si opísala ty a aj ju praktizujem doma, no stále som presvedčená, že naše deti nám nie sú seberovné, je to proste tak už dané, ale nebudem ťa o tom presviedčať, lebo to by bolo na dlhé debaty. Výchova bez hraníc sa nazýva aj voľná výchova a tí, čo ju praktizujú často tvrdia, že deti berú ako seberovné, preto ma to pomýlilo. No nevadí, hlavne že sme si to vysvetlili. Pekný dník. 🙂
Podla mna sa tym "ako s dospelym, seberovnym" mysli len tolko, ze sa s nim normalne rozprava a nie ako s dietatom, co nema sancu porozumiet. Lebo deti rozumeju az neuveritelne vela a taky ton, sposob rozhovoru ako s podradenym moze byt pre nich dost frustrujuci a v konecnom dosledku kontraproduktivny
@bluka2 Tak podľa mna každý normálny rodič sa rozpráva so svojím dieťaťom, ked je nejaký problém, určite nie nejakým nadradeným sposobom alebo čo, to som tým vobec nemyslela. Len to, že rodič je proste autorita a nesmie si nechať skákať po hlave.
@janickacrazy praveze ja neustale pocujem aj na ulici, ze sa rodicia rozpravaju s detmi ako s debilmi :-/
@bluka2 Tak áno, sú rozni rodičia, ale ja mám dosť inteligentné deti a s nimi sa nedá rozprávať ako s "debilmi", lebo hned začnú na všetko argumentovať, no asi som si ich tak naučila, čo ja viem. Je to smutné, ked rodičia deťom len nadávajú a zhadzujú ich. Máme to aj v rodine a ked človek s tým nemože nič urobiť, tak ho to trápi. Možno len opakujú chyby svojich rodičov. ☹
Musim napisat svoj. Nazor teraz je taka moda za vsetko deti chvalit a mojkat a ja neviem co lebo bitka by vnich vzbudila dake poruchy ci co . Nemaju respekt a nevazia si rodicov ani ucitelov moj muz ked sa hodil.ako.decko o zem a vrieskal otec mu riadne nalozil na zadok od vtedy to.neurobil rodicov si vazi doteraz a nema ani poruchy oaobnosti ani nic to iste ja ako decko mala.som hranice aj aj ostatna starsia generacia. Pravdaze je rozdiel bitka a bitka ale porekadlo ohybaj ma mamko dokial son ja janko ked ja budem jano neohnes ma mamo. Zakat co ma rad a.trvat si na svojom a len by ma skusilo kopnut alebo pohryst vlasne decko. A to mam dve syn je 4 uci sa na jednotky chodi do suboru tiez malsvoje obdobie dostal na zadok ale tak ze.to citil dostal len raz a od vtedy vie ze su urcite hranice kde.nemoze ist. A dcera bude mat dva roky zacina skusat ale zistuje ze.su mantineli . To moj nazor.
@miriell aj ja svoje dieta aktivne pocuvam, diskutujem s nim, hladame riesenie situacie, ucim ho zodpovednosti, nefungujeme na direktivnej vychove a rozkazovani, napriek tomu dieta beriem ako dieta a dospeleho ako dospeleho. Dieta totiz nedokaze niest niektore nasledky svojich cinov lebo je dieta a preto potrebuje usmernovanie dospelym. To je uloha dospeleho viest dieta tak, aby z neho vyrastol kvalitny dospely clovek.
@bluka2 Dakujem za Vase slova.
@esther03 Preto som pisala, ze samozrejme so zretelom lasky a tolerancie pre chyby. Kazdy ma vlastny nazor na vychovu, ale to neznamena, ze ma niekto patent na rozum. Som presvedcena, ze kazda robime maximum pre svoje deti pri svojich moznostiach a schopnostiach, ktore mame a ziadna moznost nema nalepku "jedina spravna" 🙂 Mier 🙂 Mimochodom, u dcerky v skole si deti pri odchode a luceni zakazdym podavaju ruky s ucitelmi a vychovavatelmi na znak rovnosti a velmi sa mi tento postoj paci - a nemam pocit, ze by sa tam pedagogovia vyvysovali kvoli autorite a vychove.
Odbehli sme od temy a osobne si myslim, ze maminka, co zalozila temu postupuje spravne, inak by mala podobny problem aj so zvysnymi detmi.
Tiež nie som zastankyna americkej výchovy, kde sa deti hyckaju,žiadne pravidlá, žiadne limity ani tresty,ale nemyslím si že je dobré a ani nejako nápomocné dieťa bit keď má takýto záchvat. Nič to nevyrieši, a myslím že to malému môže aj uškodiť. Vychovávať treba keď je dieťa ukludnene, vtedy treba vysvetliť, poprípade upozornenit aj na nejaký trest ak sa to bude opakovať... AlE zas ten trest by som.nerealizovala priamo v stave záchvatu. Po zadku dávať má zmysel keď je dieťa len bezne neposlušné A má svoje emócie relatívne pod kontrolou. Keď je v amoku, snažila by som sa ho ukludnit, a to že treba dieťaťu hovoriť že ho človek ľúbi aj keď sa nesprava dobré je podľa mňa správne. Malý je asI citlivejsi A bude to reakcia na škôlku, podľa mňa to trochu narušilo jeho istotu
Že ho ľúbitE,preto učiteľky poslúcha ale pri vás stráca kontrolu. Treba tomu dať čas,uistovat ho že ho lubite aj keď je zly. Keď je kľudný treba vysvetliť že niektoré veci nemôže A je dobré keď do toho vstúpi manžel. V stave záchvatu by som sa len snažila zabrániť tým fyzickým útokom.
@katuskad prostredne deti to maju tazke a aj my s nimi, mam tiez problem s prostrednou dcerou a vsetko to co tu uz bolo pisane som skusala aj robim a neuhnem ani o kusok nech by sa aj o zem trieskala, zial na nu to nestaci, preto som chodila psychologicke a velmi mi to pomohlo, a nemusela som ani s malu ist len som popisala ako sa sprava ako reagujem a dostala som rady ktore naozaj pomohli,
podla psychologicky je velmi inteligentna a vtedy byvaju casto vychovne problemi,
u nas teda neboli az take ako u vas ale jednoznacne odporucam ist sa poradit,
moja mala ma este obcas vystup ale zdaleka to nie ako predtym,
a este u nas zabrala zazitkova vychova, kym sme malej neukazali ze sme schopny svoje vyhrazky splnit mohli sme sa na usi postavit ale ked zistila ze ju nechame bosu ist v zime do skolky lebo sa nechce obut uz viac problem nebol ( to len ako priklad)
neukamenujte ma mam to schvalene psychologickou 😉
Sardinka 336 má úplnú pravdu. Takéhoto mam syna.je to s ním ťažko.ale napríklad už som sa naučila,že začnem počítať do troch..pokiaľ neposluchne vie,že sa mu zoberú hračky,alebo jeho obľúbené plienky. A ak ich chce naspäť,tak musí pre to niečo urobiť..minule mi povedal,že má zabije..ale on sám ani nerozumel slovu,ktoré povedal..keď sme išli večer spinkat som mu vysvetlila,či chce aby som zomrela.ked som mu vysvetlila,čo to znamená,tak mu veru pomaly aj slzy išli..alebo veľmi zaberá,že mu povieme,že pôjde do polepsovne.ze tam bude sám a tam ho naučia posluchat. Väčšinou mi takto vyvadza, keď je unavený... Tiež mu poviem ze ho ľúbi.. Po každej hádke musí byť uzmierenie.. To sa vždy polubkame. A porozprávame sa.a keď že náhodou chce mi ublíži, alebo sa po mne zaženie, tak mu len poviem,nech si veľmi dobre rozmyslí, čo spraví.. On vie,že vtedy mu ubudnu hračky. Strašne mi pomáha manžel.. Ja bez neho si to neviem predstaviť.. Ale musíš ty vyvodiť trest za jeho správanie.. A nepopustit..musíš si stať za svojím. Nebo.. Aj ja mam toho dosť.. "Nejde mi to,nechce sa mi, ty musíš a ked ty neurobíš to,ja neurobím to.."sa smejem..počkať vyrastú z toho a potom sa už len baviť budeme na nich.. Nic len.. Veľa trpezlivosti..
@katuskad ja mám doma,respektíve som mala rovnakého syna. V škôlke-neskôr v škole anjel,iba ojedinele sa nasral aj tam a doma ešte aj teraz občas musím chrániť mladších,aby im v návale zlosti neublížil. Má ADHD-je to hyperkinetická porucha,kde môžu byť poruchy pozornosti,všetky dis-diagnózy,no môj má len poruchu správania sa. Keď bol malý,chceli sme ho bitkou vychovať,ale neskôr sme pochopili,že to nemá žiadny efekt. S pomocou lekárov,najskôr aj liekov, teraz fungujeme na dohodu. Zajtra má 15,vyrastá z neho úžasný človek,hoci celkom jednoduché to nebude s ním asi nikdy. To ale neznamená,že mu netreba prejavovať lásku,práve naopak! On to veľmi potrebuje vedieť,že je pre niekoho veľmi dôležitý,že tu vždy pre ňho budeme. Od detstva mal pocit menejcennosti,rovnako ako ten váš,zdal sa pre nás nie dosť dobrý. Ľúbte ho,no dajte si aj pomôcť,keď treba
čítala som si každý jeden komentár a normálne som si predstavila, že keby to robí moja dcéra v budúcnosti tak ju asi dolámem .. ale komentár od
@diy ma uplne dostal .. Niečo na tých slovách bude ...