Ako zvládnuť dieťa, ktoré neustále vyžaduje pozornosť?
Dobrý deň. Prosím Vás, chcem sa vás spýtať. Ako u vás prebiehajú nastevy s malým dieťaťom, keď idete k rodičom alebo prídu oni k Vám? Keď ideme k partnerovi rodine, partner si ľahne na gauč, celý čas ťuká do telefónu, ani neprehovori a nechá nech babka celý čas skáče okolo nášho dietata. Keď prídeme k našim, samozrejme je tam pozornosť od starých rodičov, ale prirodzene dospelý sa rozprávajú a ako môj otec hovorí, máme malého nechať hrať sa aj samého. Doteraz vkuse sme skákali okolo syna doma mam pocit, samozrejme ja som musela na materskej aj navariť, spraviť domáce práce. Keď šiel od septembra syn do skolky, riešime len choroby, vkuse sme doma od rána do večera, čo je úplne na prášky. Vôbec si nezvykol na škôlku. Plače každé ráno, ked tam ma ist, raz má dobré dní, potom príde kríza. Ani k svokre nechodil. Áno bola som proti, lebo môj partner viac funguje so svojou matkou ako so mnou. To je zas iny pribeh. Teraz ako je syn vkuse doma chorý, mam pocit, že už aj ja som chorá z toho všetkého. Vyhoreta, unavena, nikam nechodíme, lebo veď choroba, takže ani von nechodíme. Strasne si začal vyžadovať pozornosť, vkuse mama mama kedy sa mi budeš venovať? Venujem sa, ale tiež potrebujem navariť, spraviť domáce práce. Venujem sa naplno pol hodinu, potom sa postavím k sporaku, syn sa ma spýta za 5 minút ci som už dovarila. S ničím sa nevie sam zahrat. Vkuse je pri mne, že pod sa so mnou hrať. Tak rýchlo niečo urobím, znova sa idem hrať, ale vysvetlím mu, ze musím aj navarit a porobiť iste veci. Som z toho unavena a vycerpana. Naši mi povedali, že sme si ho tak naučili, ze vkuse okolo neho niekto skákal. Dnes u nás boli naši a ani rozprávať sme sa nemohli, vkuse mama mama, pod ideme sa hrať a odťahoval ma do izby. On by bol najradšej od rána do večera aby som mu robila zábavu, ale to ja nevládzem. Moja mama mi dnes hovorila, že nikdy sa tak mne a bratovi nevenovala a nehrala sa tak s nami, že preto nechce ani do skolky chodiť, lebo tam sa mu tak ucitelka nevenuje. Ja už som z toho chorá. Dnes som si umyvala zuby a dal si stoličku do kupelne a čakal so slovami, koľko si tie zuby budem umyvat? On čaká na mňa... milujem svoje dieťa, ale z tohto som už fakt vyčerpaná, ani na chvíľu sa nechce sam zahrat. Aj keď varím, príde za mnou, že on chce byť pri mne... kebyže s nim chodím aspoň von, ale s kaslom a soplami v takejto zime nieje dobrý nápad a mne už normálne prepína z tohto... so svokrou nemám dobrý vzťah a moja mama ma zdravotne problémy, takže neočakávam pomoc a partner v práci...
ja som s nimi sa nemohla ani rozprávať, vkuse pod sa so mnou hrať.
A uz konecne povies, kolko ma chlapec rokov?
Ty nechodis do prace?
Tvoj "partner" (netusim ci frajer ci manzel) za sto bodov.
Tie co radite ze "ved tak sa s nim hraj ked Ta chce", no co ja viem, podla mna ak sa jedna o starsie dieta, uz je tam aj rozmaznanost, lebo neexist aby mi 4rocne decko nevedelo chvilu vydrzat pocas navstevy:
"Dnes u nás boli naši a ani rozprávať sme sa nemohli, vkuse mama mama, pod ideme sa hrať a odťahoval ma do izby."
@anonym_282ea0 syn má 3 roky... materská mi skončila v novembri a miesto v práci mi zrušili, lebo agendu presúvajú inde... takže po 17tich rokoch som na urade práce evidovaná...
Nepoteším ťa, ja mám také isté dieťa odmalička. Tiež bezo mňa ani na krok, nechcel sa sám zahrať a keď sa chvíľu hral vždy utekal pozrieť sa za mnou čo robím.
Teraz má 6 rokov chodí do školy má tam kamarátov no doma tiež sa nerád hrá sám. Možno preto že je ako jedináčik. Horšie je že on nechce chodiť ani k starým rodičom nevydrží s nimi, tým pádom nemáme žiadnu pomoc od rodiny.
mozem sa opytat kolko rokov mas Ty_?
@michaelaaa02 ako to bolo predtím keď nechodil do škôlky dokázal sa doma hrať sám ?
A vy si v kľude na variť ?
Pozrite moje dieťa do škôlky chodí druhý rok a do septembra do dnes bola škôlke za celé obdobie 28 dní a vyzerá to tak že ani celi januára nepôjde. Aj ja som stoho už " naprasky stych chorôb ".
Mi chodíme vonku normalne kým nemá teplotu samozrejme len prechádzka mimo deti kolegovi a len na dáku hodinku ak je vhodné počasie.
Tento rok asi ešte ani nezvykla na škôlku a učiteľky mám nové novú triedu aj viac spolužiakov z 13ich je 20
@michaelaaa02 ano naucila si ho tak si si to teraz ako matka vyzieras aj s urokmi..
Evidentne tu k tomu absentuje otec
Budes to mat s nim este tazke teda vlastne s oboma
3 rocne dieta a 4 rocne dieta je velky rozdiel. A vysoko citlive deti nie su rozmaznane a naucene na nieco. Nepocuvaj mudrlantky. Existuje taka knizka mozno by v niecom pomohla Vysoko citlive dieta alebo deti, kedysi davno som ju mala, kedze noje prvorodene je presne take. Prejde to. Niektore deticky nie su pripravene uz v 3 rokoch na skolku. Mozno aj pockat by sa oplatilo a skor navstevovat s malym najprv aktivity niekolkokrat do tyzdna, kde je pritomny rodic, rozne hernicky a kruzky hudobne, pohybove, plavanie a pod. V 4 rokoch uz moze byt situacia ina a aj vyzreje a viac bude chapat, ze ma chvilku pobudnut aj sam a bude sa skor vediet uz sam zahrat rozne rolove hry, kym rodic bude potrebovat nieco robit. Inak ta rada, ze pripustit pomoc hoc aj svokry za urcitych okolnosti nie je fakt zla, ak uz inu pomoc od muza nedostanes. Nemusis byt predsa v tom case doma, ked budu oni dvaja s malym. No pockat na nho s pracami kym nepride z prace je potrebne, lebo takto si z teba vlastny muz urobi casom mama hotel a to je jedno ci momentalne chodis alebo nechodis do prace. O domacnost a dieta sa musia starat obaja alebo nech pomoze sposobom, ze objedna jedlo, zaplati upratovanie bytu, opatrovatelku raz dvakrat do tyzdna ak nie musi sa starat tiez aktivne. Proste bud - alebo.
@michaelaaa02 náš má 7 rokov a je to dennodenne to iste.....nič iné len, pod sa hrať, ideme sa hrať...
Jedinacik ak spravne chapem.. cize zvyknuty, ze cely zivot sa toci len okolo mamy a s mamou sa nedeli s nikym (surodenec). Mama je pre neho partak. Mama je cely svet jeho. Nema sa s kym inym hrat, chodi za tebou. Cakat, ze sa bude sam hrat je este take.. moze sa stat, ale len na kratku chvilu.. partner nevyzera byt napomocny.. nuz, nechat mu dieta a odist, ak vies, ze bude doma, to staci. Je jedno aky program bude dieta mat, ide o to, odist (na nakup, cvicit, na kavu, prejst sa len,..) a odist sama. Nevycitaj mu ak bude strazit nie podla tvojich predstav, chudak, tiez nevie to. To sa upravi casom, ked si zvyknu na seba.
To so skolkou je normalne, takto reaguju aj deti co maju surodencov... Bohuzial aj tie choroby, ja som myslela, ze prvy rok nas doma asi picne, aj druhy. Kedze tak malo chodi do skolky nemal si ako vytvorit zvyk, vztah, kamaratov, puto k ucitelke.. po kazdej chorobe ide akoby odznova. Len vydrzat, je to normalna reakcia, ze place, nechce ist.. vydrzat, nepolavit, rychle lucenie rano a papa
A este dalsia vec, pri mame sa kazde dieta sprava uplne inac ako ked je bez nej.
@michaelaaa02 no bohužiaľ, takto si ho naučila. Podľa mňa nie si veľmi mladá, toto robia tie staršie matky. No budeš mat ešte problémy.
@maryetta skúšala som už všetko, nič nechce... dnes ráno... mama poďme si spraviť dom (v posteli si spravíme taky bunker a tam sa hrá)... ešte som nemala ani raňajky nachystané, nič...potrebovala som sa aj ja najesť... došiel smutný za mnou, že maminka chcem byť pri tebe a sadol si na stoličku a čakal kým sa najem, ani nešiel bezomna do izby sa hrať... som sa rozprávala aj s učiteľkou o tom... minule sme boli v malom detskom kútiku... hovorím mu, teraz si mama dá čaj a chod sa hrať s detmi, som tu pri tebe... nechcel... ucitelka hovorila ako by mal strach, že zas odídem... adaptáciu v skolke mal ťažkú... vlastne on si tam ešte nezvykol ako som hovorila, vždy je to s plačom... do toho vkuse choroby, mam chuť zrušiť celú skolku a aspoň by som s nim chodila von a nie doma, takto sa zbláznim... do leta kým som bola na materskej, miloval deti, lietal vkuse za detmi, zapajal sa, preto som ho dala do skolky... Teraz? Úplne vymenene dieťa, lebo tam zrazu nieje mama, hodený do vody... len čaká kým prídem poňho, nevie sa tam uvoľniť a tešiť z detí... preto tam chodí len na pol dňa...
@michaelaaa02 Aj tebe autorka, ale aj ostatným dámam to treba napísať! Potom nadávate na chlapov, že sú "mamine cecky" 😝😝😝 No , ako ste si ich naučili, tak ich máte. Nevesty vám poďakujú , robíte vlastne to isté, čo vám najviac vadí.
Mam tiez takeho syna (4r) a predstav si do toho vsetkeho chaosu este druheho rocneho syna.
Mna ide picnut. A tiez sme teraz boli chori. Uplne ta chapem. Tiez mi nik nepomoze, svokrovci ti nemaju o deti vobec zaujem, neriesim, a nasi sa snazia aspon prist na navstevu ale to je pre mna este horsie lebo mama sa chce vykecavat kym ja sa snazim byt pritomna pre troch naraz. Psycho. Huci syn, huci babka a mladsi nespokojny kedze mu idu zubky. Manzel robi co moze no tiez ma chvilky, ze tu na wcko na 15 minut, na balkon na 15 min, pracovny hovor, atd, odbehne na nakup a ja cely den s detmi v podstate sama.
Vydrz prosim. On z toho vyrastie, zatial ta proste potrebuje. Vecer si daj vanu, nalej si raz za cas vino, daj si magnezium a pozri so nieco co mas rada kedze toto je brutalne psychicky narocne. Drzim palce a neboj sa, prejde to.
@michaelaaa02 pozri teraz su prazdniny,skuste si uzit prijemne sviatky -pecenie,stromcek,nicnerobenie,rozpravky,navstevy,vybehnut na chvilku von. Skus ho co najviac zapojit do domacich prac. Napr varis tak nech ti podava zemiaky,peries moze ti podavat ponozky atd primerane veku. Nezabudni ho stale pochvalit ako mu to super ide a ze je mamkin pomocnik. Ja ked mam nieco rozrobene a musim to dokoncit tak dcere poviem - pockaj 5minut,teraz naozaj nemozem odist. Ano,niekedy zacne trucovat alebo nie je s odpovedou stotoznena,ale to nevadi. Aspon vie,ze svet sa netoci len okolo nej a rodicia maju tiez svoje povinnosti. Nasa adaptacia bola tiez trochu tazsia,ale nakoniec pochopila ze ist do skolky je jej "praca". Proste som jej vysvetlila ze ja mam pracu,tata ma pracu a jej praca je chodit do skolky,hrat sa a ucit sa nove veci. Aktualne chodi uz 3.rok do mš,ma k nej taky neutralny vztah - povie,ze radsej je doma s nami a ze sa jej nechce tam ist,ale nakoniec sa tesi ked maju predstavenie,nieco zaujimave sa deje,dokonca zahlasila ze po nu mame chodit neskorsie,ze sa chce este pohrat. Za mna zakladom je stanovenie hranic,ale taktiez empatia. Proste povedat,ano ani mne sa nechce ist teraz do prace ale musim a ty ides do skolky,uvidis zahras sa,naucis sa kopu zaujimavych veci s kamaratmi. Pomaha taktiez motivacia,uz len 2 dni a bude vikend,pojdeme tam hentam,budeme robit to hento....
Mám dve deti s 1,5r rozdielom a staršia je presne taká, ako opisuješ. Ja však uznávam, že my sme si ju tak naučili. Bola prvé dieťa v rodine, všetka poznornosť, rozmaznávanie, starí rodičia boli miestami ako platení animátori. A keďže mala veľmi skoro surodenca, všetci jej kompenzovali, že si neužila čas jedináčika. Druhá bola naopak od začiatku viac vedená k samostatnosti, nemala všetku pozornosť, občas si tak “plávala” v našom hektickom živote. A vidno medzi nimi fakt veľké rozdiely.
Tvoji rodicia maju pravdu- tak ste/ si ho naucili tak ak vy nezmenite vychovu a nestanovite si jasne hranice, bude to len horsie doma i v MS. Ked partner pride z pravce ber tasku chod si zacvicit, alebo na nakupy, kafe/ prechadzku s kamoskami inak sa zblaznis. Cez vikend daj sem- tam maleho zavarovat svokre/ rodicom a chod s partnerom na rande. Cely tvoj svet sa toci okolo tvojho syna a nie je to ok. Vela stastia 👍
dlhodobo nesiete zodpovednosť za pohodu všetkých okolo seba a pritom systematicky odkladáte seba...váš syn sa na vás extrémne viaže nie preto, že by bol „rozmaznaný“, ale preto, že vy ste jeho hlavný regulačný bod...keď ste vy preťažená, unavená a bez opory, jeho nervový systém to cíti a reaguje ešte väčšou potrebou blízkosti....nejde o zlyhanie vo výchove....ide o uzavretý kruh vyčerpania a závislosti, v ktorom už nemá kto držať hranice, lebo ten, kto by ich mal držať, ide na posledné rezervy..
zároveň je tu druhá rovina, ktorú pomenovávate len medzi riadkami...vo vzťahu s partnerom ste v tom vnútorne sama...on sa stiahne a vy preberiete všetko a dieťa sa logicky „prilepí“ tam, kde cíti najviac života aj keď je to život vyčerpaný..
skúste sa na chvíľu prestať pýtať, ako naučiť dieťa hrať sa samé, a začnite sa pýtať, kde má konečne vzniknúť priestor pre vás...dieťa sa neučí samostatnosti z vysvetľovania, ale z toho, že cíti, že mama má svoj vlastný pevný bod, o ktorý sa môže oprieť (uvidí, že každý človek má svoj režim)...čiže:
- krátke jasné hranice bez vyjednávania: „teraz varím, o 10 minút sa vrátim“ a skutočne sa vrátiť
– znížiť neustálu dostupnosť namiesto zvyšovania kvality (menej hrania, ale pokojnejšie, bez viny)
– prestať si myslieť, že toto musíte zvládnuť sama....bez podpory sa z mamy stáva preťažený nervový systém na nohách a to je neudržateľné
toto nie je o tom, že by ste sa mali „viac snažiť“...práve naopak...menej niesť na vlastných pleciach, viac deliť/delegovať....aj keď to znamená nepríjemné rozhovory alebo zmenu zaužívaných rolí
ak by ste dnes prestali fungovať zo strachu, že sklamete všetkých okolo, a začali konať z rešpektu k vlastným hraniciam, čo konkrétne by sa vo vašom dni zmenilo ako prvé?
Neviem na čo si to robíte deti keď sa vám potomnechce ním venovať
@michaelaaa02 okrem toho, co tu uz bolo spomenute, tak s dietatom s kaslom a soplom normálne chodim von. Cerstvy vzduch je iny ako vnutorny, na dychacie cesty praveze velmi pomaha. Aj doktorka mi to potvrdila.
Chodte tam, kde nie su ine deti na ihrisku a normalne sa obaja vonku unavte.
@michaelaaa02 ahoj, to ze chce byt s tebou, neznamena, ze sa musite len hrat. Robte spolu i tie aktivity, ktore potrrbujes robit Ty. Najdi sposob ako ho zapojit. Triedenie bielizne - ty skladas, on odnasa na kopky. Al hlada ponozky. Nalozte/vylozte spolu umyvacku/pracku/susicku. Alebo mu daj utierat pribory. Pri vareni nieco krajat (priborovym nozikom), miesat... nastav si svoje hranice. A s manzelom by som si tiez nastavila pravidlo min o case na telefone- v pritomnosti ludi, je to minimalne neslusne.
A uz konecne povies, kolko ma chlapec rokov?
Ty nechodis do prace?
Tvoj "partner" (netusim ci frajer ci manzel) za sto bodov.
Tie co radite ze "ved tak sa s nim hraj ked Ta chce", no co ja viem, podla mna ak sa jedna o starsie dieta, uz je tam aj rozmaznanost, lebo neexist aby mi 4rocne decko nevedelo chvilu vydrzat pocas navstevy:
"Dnes u nás boli naši a ani rozprávať sme sa nemohli, vkuse mama mama, pod ideme sa hrať a odťahoval ma do izby."
@anonym_282ea0 syn má 3 roky... mne skončila materska v novembri a miesto v práci mi zrušili, lebo sa presuva agenda inde, takže mam možnosť byť ešte doma, keďže som evidovaná na urade práce po 18tich rokoch...