Dieťa odmieta škôlku

Ja s týmto mám osobnú skúsenosť. Dali ma do jasiel keď som mal 1,5 roka. Bál som sa a trpel som. Ale vraj len pri oddeľovaní. Spomínam si jeden moment, každý deň ma otec priviedol do jasiel a nechcel som vojst a reval som. Vzal ma na ruky a že ideme domov. Strach pominul. V šatni visela taká kefka na vlásky deticiek a on mi ňou začal česat vlasy. Tešil som sa. Odrazu ma dal do rúk učiteľke a odišiel. Hrozne som plakal a viac si už nepamätám. To že mi táto spomienka ostala v hlave aj napriek tomu že som mal možno len dva roky znamená, že to bola trauma. Rovnako si spomínam ako som sa chytil kaktusu a zapichli sa mi pichliače do ruky keď som bol malý. Rodičia na to spomínajú, že to bolo keď som sa učil chodiť, a že potom otec vyhodil všetky kaktusy v byte. A ešte mám pár momentov. Všetko boli negatívne. Potom keď už som chodil do skolky naopak si pamätám aj veľa dobrých vecí. Pamätám si toho pomerne dosť čo malo ľudí má. Spomínam na bodovací systém ponižovanie deti aj mňa. Nútila ma učiteľka plakať a keď som jediný v triede nezaplakal kvôli niečomu čo vyviedol niekto iný a mali sme všetci plakať že to ľutujeme a ja som sa nevededel a nedokázal pretvarovať (dievčatá si dávali vodu do oči akože plačú) a učiteľka to vedela ale akceptovala ich podriadenie sa. Moje nepodriadenie sa nie. Musel som ostať sám v škôlke pokým zvyšok šiel von stavať snehuliaka. Keď sa vrátili učiteľka na mňa volala že som zradca. Ale boli aj pekné chvíle a zábava s jednou učiteľkou ktorú som mal rád. Nenapisala si koľko ma dieťatko rokov. Do skolky až keď nemá separačnú úzkosť. Keď reve 4-5 ročné, to už netreba riešiť a bez problémov to zvládne. Vlastne riešiť áno aj komunikovať aj byt pri ňom a nevystavovať ho stresu dlho. Ale už to na ňom nezanechá stopy a zvládne to. Ja som mal psychické problémy až v dospelosti a pri analýze vysvitlo že aj časté vystavovanie tejto úzkosti v útlom veku uľahčilo psychike si hľadať zlé cesty a amigdala ktorá je častou mozgu zodpovedná za úzkosti nevie pracovať s časom a keď sa aktivuje tak sa jej opakuje scenár z pred 50 rokov ako keby bol pred minútou. A malé dieťa tiež nevie pracovať s časom. Ty keď mu povieš že pre neho prídeš o 4 hodiny ono nevie čo to znamená a tvoj odchod vníma ako odchod naveky. Ako keby si ho opúšťala každé ráno. Keď sa vrátiš teší sa, ale možno tvoje už tak spracovalo tvoju neprítomnosť, ako že sa zmierilo že sa nevrátiš. To už vymýšľam toto som nikde nečítal. Ale hore spomínané som zažil a konzultoval s odborníkmi. Dieťa do troch rokov ma byt s mamkou alebo s ľudmi ktorých dôverne pozná. Napríklad aj Au pair. Ale žiadne hromadné jasle. To až od 4 rokov a vtedy už naopak škôlku potrebuje. Dovtedy ju nepotrebuje a potrebuje rodičov alebo blízkych, ak rodičia nemôžu.

Sorry, Nejako mi to tu nefungovalo a pravopisné chyby v prvom komentári som už nevedel opraviť tak som to skopíroval a opravil odoslal a nebolo to tu. Tak som to zopakoval znovu a objavil sa aj už raz opravený komentár. Preto som to pomazal, inak by sa tu tri krát opakovalo jedno a to isté.

dieta casto zrkadli matkine emocie a ak je ta nevyrovnana s odlucenim , s pracou a pod tak dieta zrkadli jej emocie ktore podvedome alebo vedome dava najavo

a respektujuca vychova je o pomoci dietatu ich spracovat nie o tom ze mu nedovolime negativnu emociu prezit
kazdy vyvinovy skok ma v sebe aj to negativne to vyjdenie zo seba a spracovanie zmeny ako takej

skor to byva problem rodicov a ich nespracovanych veci z detstva

@viestta Asi si necitala moj dalsi prispevok... Podla mna to co napisala @mamamasama, nie su vycitky a obvinenia rodica. Su to fakty a vysvetlenie ako to vnima dieta a preco reaguje tak ze rodica odmieta. A ved pise ze je vela sposobov ako dietatu pri tej separacii pomoct a navratit mu doveru v rodica. Nevravi ze hned treba dat dietatu odklad. Tam nie je ziadna Sophiina volba? Aspon ja som to tak pochoopila.

@hipuska No ono ten rodic robi dietatu trapenie. Nuti ho do niecoho co to dieta nechce. Tam je prirodzene citit vycitky. Ide o to ze aj ten rodic by si mal tie vycitky zdravo pripustit a spracovat. Zial zivot na Slovensku je tak nastaveny ze deti aj rodicia musia prejst touto fazou ked maju 3 roky. Tu kde zijem je to este ovela skor. Ja si myslim ze som opakovane sposobovala mojmu 1.5 rocnemu traumu odlucenia asi mesiac az kym sa s tym nezmieril a to vedomie nie je vobec prijemne, ale nemyslim si ze som zla mama. Robila som co sa dalo.

Je dôležité porozumieť tomu, čo sa nestalo, o co sa autorka z mojho pohľadu najviac zaujímala. Preto ta diskusia o tom, kde hľadať príčiny v takomto správaní.
Ďalšia vec je navrhnúť riešenia i rady. Že to tu niekto nepíše? Autorka o to priamo ani nežiada. No niektoré robite z toho uz hneď hotové a predčasne závery.

@andreatytler Ďakujem. Áno. Vzdy som tam napísala, že je potrebné obnoviť dôveru dieťatka, nie to, že ho nemajú dávať už nikdy do škôlky a iné veci, ktoré samé vydedukovali.

Moze byt, rie deticky maju rozne reakcie. Ale ked sa inak neda .. jedine sa mu po skolke vela venovat, rozpravat sa s nim. Tiez sme svoje zazili, mali zas ine prejavy, ale..nie kazdy si moze dovolit nechat dieta doma.

@mamamasama ale prosím ťa nedramatizuj.

@andy_sixx24 To, čo som napísala nie je môj názor, ale vývojová psychológia potvrdená uznávanými psychológmi. Vy si traumatizujete vlastné deti, nie ja. 😘 ✌🏼

@mamamasama a skus este najst v tych knihach ako tuto situaciu riesit v prospech dietata. Lebo zatial si sa od kritiky nikde neposunula.

@viestta Žena,teba to tu ranilo asi najviac. Našla si sa v tom,čo?

@mamamasama máš veľkú pravdu

@mamamasama ked uz sa hras na psychologa neries dospele zeny a ich traumy, tie ne su predmetom zadanie, ale skus poradit ako pomoct tomu dietatu. Alebo taku radu nemas? Jednoduchsie ako poradit je odsudit matky, z toho mas pocit zadostucinenia, vsak?

@mamamasama ahoj, prosím, môžeš nasmerovať na nejaké zdroje alebo dať rady ako to riešiť? Ďakujem. Alebo do správy napísať.

@hama_ba Skús si vyhľadať Gabor Mate. Na Slovensku má z času na čas aj prednášku. Naposledy v Bratislave. Ak na to nemáš čas, tak si pozri aspoň jeho instagram, alebo nejaké publikácie. V takýchto situáciach naozaj stačí len niečo naštudovať a obnoviť ten vzťah s dieťatkom. V horších prípadoch je už nutná návšteva detského psychológa. Hlavne sa treba snažiť vcítiť do dieťatka a pracovať s ním, nič viac. ♥️

@viestta Neviem, čo ťa tak veľmi zranilo, ale internet je obrovský priestor na to, aby si sa k informáciám dostala aj sama. To, že napíšem názor psychológa a ty si to interpretuješ ako osobný útok, opäť len hovorí o tebe a tvojej bolesti, ktorú nemáš spracovanú.

@andreatytler no hej len to vyjadrenie bolo trosku extrem..”zradila si dôveru dieťa a podobne”..one by sa to podľa mna dalo aj inak napísať, napr,ze “študovala som si o tom veci a toto sú psychológovia, co sa tomu venujú, tam nájdeš návod ako to komunikovat dieťaťu a ako k nemu pristupovať, ale sú deti ktoré majú problém so škôlkou a takto sa to prejavuje a dieťa to prežíva ako zradu a potrebuje opäť citit, že si tu pre neho”..vidis rozdiel, keby to bolo podané takto (som sa pokúšala prepísať to vyjadrenie) ako spôsob ktorý zvolila?, to bol útok na rodiča ako keby autorka vedome išla ublížiť dieťaťu a chcela ho opustiť..napr moje dieťa ma problém ist k lekárovi a preto nemám ísť k lekárovi?..a ja som sa nevyjadrila k autorke preto, že ja som take nezazila, takze som nemala s tým skusenost, ale ja som vopred riešila s psychologickou ako pristupovať k nástupu do skolky a vybrali sme si súkromnú práve pre adaptacny proces, dvakrát sme tam boli s dcérkou pozrieť aj s manzelom spolu a potom tam chodila prvý týždeň len na 2 hodiny sa pohrať von na ihrisko..a nám plakala prvý týždeň pri lúčení, ale keď som chodila pre ňu tak, vždy za mnou utekala s úsmevom..ale napr po mesiaci stále chodí len na 4 hod lebo nám povedali, že nie je na sto percent zadaptovana, tak my to nechávame na nich a zatiaľ nebadame na dcérke zmeny v správaní, keď bola veľká noc a bola 4 dni doma, tak sa nás pýtala kedy ide opäť do skolky..okrem prvého týždňa nema vôbec problém sa vychystat a ísť do skolky, ale kupili sme aj knizky a všetko s nou komunikujeme..takze vždy vie kam ide, čo tam bud robit a kedy pre ňu prídem..čiže toto sa napr nám osvedcilo

@mamamasama ja informacie nepotrebjem. Poradit sa prisla autorka a ty okrem toho, ze si jej zatala do ziveho si jej ziadnu radu nedala. Keby si to mala tak nastudovane, keby si mala dobru volu pomoct, tak by si poradila.
Ale nie, ty tu riesis traumy dospelych... Na tvoje hodnotenia sa ta nikto nepytal. Kludne si svoje ich mozes strcit za klobuk

@viestta Dookola to isté. Ešte niečo máš na srdiečku?

@mamamasama a ty si este stale neporadila

@pl2y "keď dozreje, samé odpadne". To sú výsledky psychológov a ich tvrdenia, že niekedy je to v 6,8 a niekedy až v 10rokoch. Šťastné tie, ktoré si to môžu dovoliť, a uprednostnia menej peňazí, ale veľa veľa lásky doma

@janamakva teraz aby som dobre chápala..akoze dieta si same určí, kedy je pripravené byt bez rodiča?ci ako je to myslene?..ale tak povinnú predškolskú mame už od 5 rokov..akoze každý nech si vychovaná ako uzná za vhodne, z mojho pohladu, ale žiaden extrem nie je dobrý..raz sme rodičia a mame zodpovednosť za deti a aj keď sa im niečo nepaci, tak ak je to v ich zaujme, tak by sme mali trvať na tom, že to tak bude..dám príklady ako to myslim..dcerka napr nema rada umývanie vlasov ale aj tak jej ich umyvam, tak isto umývanie zubov, bolo obdobie, keď to bol boj..návšteva u lekára jej tiež nie je príjemná a ja mám väčšiu traumu z toho možno ako ona, lebo je na mne nalepe a potime sa obe, ale viem, že je to pre jej dobro, tak tam proste ideme..teraz kde je nejaká zdrava hranica?nie každé dieťa sa uvedomí same..ja napr poznám aj vela 30-40 ročným ľudí, čo bývajú s rodicmi doma, lebo ti rodičia nemajú to srdce povedať im, že je najvyšší čas postarat sa o seba..nie je láska len o tom slúžiť detom, ale aj o tom vyžadovať od nich..veľa štúdii je aj o tom, že medzi najúspešnejšie osoby v zivote patria ti, co od malička pomáhali v domácnostia a mali veku primeranú zodpovednosť a samostatnosť

@viestta Vyhľadaj odbornú pomoc.

@mamamasama este stale si neporadila zakladatelke co ma robit s dietatom, ktore je traumatizovane zo skolky. Mne radit nemusis, ja to zvladnem sama