Dieťa odmieta svoje meno a vymýšľa si iné

@gagik tak podľa mna nie všetci rodičia si to myslia..a nestačí mať len imaginárneho kamaráta k tomu, aby sa mi dieťa zdalo nadpriemerne inteligentné. k tomu musí dieťa vedeiť veci, ktoré jeho rovesníci nerobia, nevedia..čítať, písať, počítať, vo viacerých jazykoch, poznať encyklopédie, rozprávať hoci s vadou reči múdro, preto tie deti volajú aj "malí profesori", musia mať neuveriteľne dobrú pamäť, logické myslenie, nadanie na hudbu, iné umenie...nie všetko naraz, ale viac vecí z toho určite...

@gagik urcite sa najdu aj rodicia, ktori kazdu odchylku pripisuju nadpriemernosti, ale podla toho, co pise @danula.ch, tam ta nadpriemernost asi bude ... moja dcera mala imaginarnych kamosov, ako som uz spominala, aj meno istu dobu pouzivala ine, ale toto neboli dovody, preco si o nej myslim (a uz to mam aj potvrdene), ze je mimoriadne nadana ... toto boli skor prejavy velkej fantazie ... kedze je uz dost velka, tak vidim, ze ju to nijako nepoznamenalo, teraz normalne pouziva svoje meno a kamosky ma realne 😉 ... akurat teda jej to aj teraz mimoriadne dobre mysli 🙂

@gagik jasne, aj to je jeden z dovodov, preco chceme vyhladat pomoc, aby sme vedeli, ci tam nie je nahodou aj nejaka diagnoza, lebo kadeco sme uz na maleho poculi....to ale nevylucuje, vsetky tie ostatne veci, co sa s nim od narodenia deju. nie je to len jedna, dve veci, na zaklade ktorych by sme si namyslali, ze je odlisny od priemeru, je to cely subor toho, v com sa odlisuje a ako som si zatial zistila, su to prejavy nadanych deti.
mame uz take deti v rodine, z mojej strany a aj moja svokra je podobny pripad ako nas maly. vdaka nemu som ju konecne zacala chapat, vsetky tie jej zvlastnosti a uz ju nehodnotim tak negativne. inak ze preco si ti dvaja tak dobre rozumeju 😀

@danula.ch ahoj, prebehla som tvoju tému, nečítala som všetko, skôr len začiatok a potom niečo čo si ešte písala ty. K menu - možno má niečo proti nemu, podľa názvu témy som bola hneď zvedavá, čo za meno, chudák, má. Ale má krásne meno, za ktoré sa nemusí hanbiť. Ale nevieš, čo sa mu na ňom nevidí. Skúsila by som si rozumne si s ním sadnúť a skúsiť mu navrhnúť, nech si zvolí meno, aké sa mu páči a ktorým ho už budete volať "navždy". Musí to byť ale chlapčenské meno. Žiadne mama, dedko a podobne. teda Tomáš, Jakub, Samko....Ak má niečo proti Davidovi, vyberie si iné a volaj ho tak. Ja som poznala pár ľudí, čo mali na rodnom liste iné meno, ako ich volali bežne ľudia. Veď aj Angie z paneláku nie je Angie 😀
Ale zásadne by som trvala na tom, že musí mať jedno meno a hotovo.
Po druhé - môj starší syn bol tiež "čudný" v kadečom, x-krát som chcela navštíviť psychologičku, kníh som mala naštudovaných....Potvrdil sa u neho intelekt vysoko nadpriemer,chodí aj do školy určenej pre tieto deti, ale čo je hlavné, je teraz z neho normálny chlapec, s ktorým nemám žiadny problém. Je trošku nepraktický a zahĺbený viac do seba, či ako to nazvať, ale žiadny extrém to nie je. Tak neboj nič, vyrastie z toho 🙂

Ahoj dievčatá! 🙂 Sranda, ja mám tiež veľmi šikovného synčeka (neviem, či je nadpriemerne inteligentný, ale celkom pekne číta, píše, spočítava dvoj- až trojciferné číslice, hrá na husličkách - v januári bude mať asi 1. koncert 😅, a kopec iných zručností - má 5 rokov), ale je fakt, že obuť sa, obliecť sa má problém a trvá mu to dlllho😀. Má sestričku - dvojičku, tá teda v týchto jeho konkrétnych zručnostiach za ním "zaostáva", ale od narodenia je ona tá náročnejšia 😀. Uplakaná, jedovitá, presadzujúca si svoje za každú cenu....že by mala nejaký skrytý talent, o ktorom nevieme? 😀 Tým som len chcela povedať, že každé dieťa je iné, určite sú deti, ktoré majú nejakú "odchýlku" a pritom sú nadpriemerne nadané, ale určite to nie je pravidlo 😉 A je jasné, že každému Pán Boh niekde viac dal, a niekde ubral 😉

@alami dakujem za podporu, na tom mene cosi moze byt. podla numerologie je to velmi nestastne meno a v spojeni s jeho priezviskom je to este nestastnejsie, dokonca az tragicke. uz aj to ma napadlo, ze mozno to on v podvedomi akosi vie a preto ho odmieta. my sme mu to meno vybrali s laskou, hned ako sme sa dozvedeli ze som tehotna, na druhy den sa ma mm opytal, ci by sa chlapec mohol volat David. mne sa to meno vzdy pacilo, tak som sa potesila, numerologiou sme sa vobec nezaoberali. ja som uz pripravena aj na oficialnu zmenu mena, ak to casom neprejde a bude na tom trvat. ako bude rast, bude nam vediet povedat, ci mu naozaj to meno az tak vadi a ci sa chce volat inak 🙂
aj my mame v rodine zopar takych deti, niektori su uz dospeli a az doteraz som sa rozculovala, aki su rozmaznani a drzi. teraz to uz chapem. vsetci su vysoko nadpriemer a vyrastli alebo vyrastaju z nich schopni a samostatni ludia, takze toho sa nebojim. len keby to nebolo pre rodicov take tazke 😅

@elenita no vidis, tak tebe sa to rozdelilo do 2 deti, ja to mam vsetko v jednom a ide ma z toho porazit 😀 . Davidko je zatial popredu v cislach, farbach, pismenkach a podobne, nejake hudobne vlohy u neho nevidim, kazdy sme na nieco ine. moja svokra napriklad nezvladne uvarit viac ako 10 druhov jedal a 2 kolace, aj to sa ledva da jest. celkove prakticka stranka u nej 0 bodov aj empatia a podobne vlastnosti, ale je matematicky genius. zije si v tom svojom svete cisel

@elenita že na husličkách, ja odpadnem. také malé dieťa, to je úžasné 🙂 🙂 🙂 🙂 Nech sa mu darí 🙂
@danula.ch môj starší sa naučil zaväzovať si šnúrky v 10 rokoch. Už to bolo nutné, lebo nemali pre neho vhodné topánky na suchý zips a dať si denne zaviazať pani učiteľke sa už fakt nehodilo 😀 😀 😀 😀 😀 :-

@alami no ved toto, ked je niekomu v niecom prudko pridane, inde je prudko odobrate. a tak som len zvedava, co nam zivot prinesie 😀 😀

@danula.ch že prudko odobraté 😀 😀 😀 😀 😀 pekne si to povedala, 😀 😀 hej, presne tak to je 😀 rovnováha musí byť, ako by sme k tomu prišli my, chudáci, priemerní ľudia 😀 😀 😀

@danula.ch no, ale na potešenie, že aj iní riešia kadečo, tak keď bol starší malý, tak napr. chcel hrušku. tak som ju umyla, odtrhla som stonku a dala som mu ju. začal, že chce so stonkou, ale nie inú, ale túto, ale musí mať stonku.....no a problém na svete. Rovnako čokoláda - zlomená, chce túto istú, ale nesmie byť zlomená. chce toto isté tričko, ale musí mať o kúsoček kratší rukáv, tento mu je dlhý (pritom bol z neho už vyrastený, lebo dlhý rukáv neznášal) atď atď....Ale vravím ti, je to teraz normálne dieťa(až na detaily ako sú šnúrky 😀 😀 😀 😀 )

@alami to ako keby si o nasom pisala, tiez ked mu natriem chlebik, musi ho mat rozkrojeny na polovice, akoze na 2 D, proste 2 pismenka D potrebuje spapat. ak spapa iba stred, tak ma pismenko C. ak prelozim na polovice obrazok co namaloval v skolke, vies si predstavit, to som urobila iba raz 😀 😀 . podobnych srandiciek mame denne niekolko, ale zase zavisi od jeho nalady. ak je v pohode, nevadi mu takmer nic, nereaguje negativne ani na svoje meno. no ale ked ma naladicku, tak si uzijeme. teraz je chory, tak si uzivame uz niekolko dni od rana do vecera, este ze aspon teraz cez obed spi, ze si vydychnem a nacerpam trpezlivost 😅
inak aj ti "ini" ktorych poznam ja, su ako velki uz absolutne normalni, ziadne znamky rozmaznanosti uz nevidno, proste bezni ludia, len proste sikovni. az na moju svokru, jej to ostane uz navzdy 😀 😀

@danula.ch môj mal autistické sklony, nedajbože preložiť mu niečo, otočiť koberec pri tepovaní, alebo podobne, všetko sme mali naukladané do dlhých radov...také čudné to bolo, psychologička to neskôr skomentovala ako sklony k autizmu s tým, že každý človek má k niečomu sklony a pokiaľ sa nič nedeje, neprejaví sa to, ale napr pri psychickej záťaži, strese, traume, sa to potom môže prejaviť naplno(depresia, schyzofrénia...). Tak teda, pevné nervy a neboj, prejde to 😅 🙂

Ahoj 🙂 chcela som sa len spytat, ci vam rady pomohli a ci ste vyskusali tie karticky s menami. To bol celkom fajn napad a tak som zvedava ci vam to aspon trosku pomohlo 😉 Este Davidka drzia tie mena? Drzte sa

@crissie ahoj, chceli sme to prave tento tyzden skusat, ale chytil silnu hnisavu anginu, tak sme to este nechali tak. ale urcite to vyskusame, aj mm sa to paci, tak potom dame vediet 😉

@danula.ch nemyslím si, že je to nespokojnosť s vlastným menom... on sa s ním narodil, bral ho od začiatku prirodzene, volali ste ho tým menom od prvého dna.... skôr sú to nejaké predstavy, nejaká detská "mánia".... psychologa by som ale určite vyhľadala, vždy je lepšie sa poradiť s odborníkom, pretože môžno vás trápia ešte nejaké iné príznaky s tým spojené a neviete si vysvetliť o čo ide... možno mal so svojim menom nejaký ponižujúci zážitok v škôlke alebo sa chce nejako odlíšiť... držím palce, nech sa to dá do normálu... mám pocit, že dnešné deti sú v nejakom omnoho väčšom strese a nápore z rôznych vonkajších vplyvov, než sme my bývali v dobe ešte nie tak pretechnizovanej a uponáhlanej 😉

@danula.ch Ahoj...prebehla som tvoju diskusiu... ano, podla prejavov je tvoj syncek nadany...ale tiez by som skocila ku nejakemu odbornikovi...na jednu stranu pre vylucenie /potvrdenie Aspergera(moze-nemusi byt aj lahsia forma), na druhu stranu pomohli by vam s tym ako s nim komunikovat a ako bojovat...riesit kazdodenne starosti...pomoct s rezimom, ku spokojnosti vsetkych ... nech tym netrpi aj dcerka...

...nema aj nejakych imaginarnych kamaratov??? resp nemal? a v skolke sa na nic ine nestazuju?len na tie mena?

odporucala by som ti navstivit Danu Buntovu v Trnave...robi s drobcekmi, aj s autistami aj s inymi detmi, je to logopedka...je velmi mila, ochotna, vysvetli a je to aj riadna odbornicka...drzim palce....

@danula.ch
skús si zohnat knihu Malý tyran.. Možno ti v niečom pomôže
Ja som ustupovala dovtedy, kym som nepovedala dost.....potom som v mieri vydržala niekolkohodinový nervácky záchvat a neustúpila a ked dieťa videlo, že to nemá zmysel a neustúpim, tak s tým prestalo...nejednalo sa o meno, bolo to niečo ine,ale velmi podobne...skús vyhladat psychológa
mozno sa jedna o nejaku poruchu autistickeho spektra..ale to nech posudi odbornik

@dulkagabulka tu knihu prave citam, je tam vela dobreho. cita sa mi trochu tazsie, je to dost odborne pisane, drobne huste pismo. na zaciatku som z nej nebola nadsena, ale teraz som za polovicou a som z nej unesena 😀 vela mi to dalo

Davidkove mena sme zvladli, bez tabuliek, nasilia a vlastne neumyselne.
vdaka svojmu vlastnemu zazitku pri hadke s mojou mamou, som zistila, ake chyby som ja sama robila pri sporoch s malym. vdaka tomu som zistila, ze malemu islo naozaj o pozornost, necitil sa byt pochopeny. akonahle sme toto zvladli, okamzite zmizli vsetky problemy, ktore sme dlhe mesiace riesili. odrazu mame spokojne dieta a stacilo tak malo.
mozno to pomoze aj niekomu dalsiemu, tak to trosku rozpisem 😉

tyka sa to toho, preco maju deti zachvaty zlosti, co pri tom prezivaju a ake chyby pri tom my rodicia robime. lebo toto som si teraz cez sviatky prezila aj ja, len s mojou mamou a mm. Ocitla som sa v kozi takeho dietata a bol to pre mna brutal zazitok, ktory mi otvoril oci dosiroka. bude to dlhe, tak ma nezbite. mozno sa vam to zda byt zvelicene, ale vdaka tomuto som pochopila, ze doteraz som si len namyslala, ze viem co deti citia, ved to tak dobre opisuju v knihach, ale teraz som to naozaj prezila na vlastnej kozi a konecne to naozaj pochopila a prijala ako fakt, vdaka ktoremu som prehodnotila a od zakladu zmenila pristup k malemu.

moja mama sa ku mne odjakziva sprava ako k nesvojpravnemu a neschopnemu decku. neviem preco, lebo vzdy som sa vedela rozhodnut sama za seba a myslim, ze sa mi v zivote celkom dari. len je asi proste ovplyvnena postojom nasho otca, ktory sa vzdy snazil riesit svoj komlex menejcennosti tym, ze cele nase detstvo ponizoval mna aj moju sestru a nikdy mu nebolo dost dobre, co sme urobili. cast robi asi aj to, ze moja mama robila cely zivot vychovavatelku na stredoskolskom internate a je to teda v jej pripade asi profesionalna deformacia.

uz roky jej musim vysvetlovat, ze viem, ako sa zapne plynovy sporak, kedy si mam vyvetrat izbu, prebalit malu, co dat detom jest, ako nakrajat cibulu, co-to uvarit........teraz cez vianoce som jej to tiez par krat pripomenula a raz som to uz proste nezvladla a vybuchla som. to ked som chcela urobit kavu a mama mi stala za chrbtom a hovorila co mam kedy stlacit, pritom som na tom stroji urobila uz vela vela kav. Po niekolkych pokojnych upozorneniach som sa uz poriadne nasrala a zhukla som na nu, ze nie som pribrzdena, nech sa ku mne tak nesprava.
namiesto toho, aby mama povedala prepac, si dospela, zvladnes tu kavu urobit aj sama, cely problem zlahcovala, ze co to taram, ona sa ku mne predsa tak nesprava, ani si to nemysli a ja si to namyslam, zvelicujem. toto ma samozrejme len viac vyhecovalo a po case som uz vrieskala.

objav c.1. : deti sa nam snazia povedat co potrebuju, ak to vytrvalo ignorujeme a zlahcujeme, po case vybuchnu, my sa potom uz iba cudujeme, hnevame sa na ne, trestame ich za to.

mama odisla urazena z kuchyne, chcela som sa vyzalovat mm, potrebovala som od osoby mne najblizsej pocut nejaku tu utechu. namiesto toho moj manzel zareagoval, ze som hystericka a on ma v tom podporovat nebude, vraj si jeho podporu nezasluzim. vobec nevnimal to, CO som sa cely cas snazila povedat, aj on vnimal iba to, AKYM SPOSOBOM som to povedala. dobre som vedela, ze som to s tym vybuchom hnevu prehnala, ale proste som sa uz nedokazala ovladnut, za tie roky sa to vo mne nahromadilo.

objav c.2: deti od nas potrebuju utechu, neodcudzujme ich za vybuchy hnevu, ktore sme aj tak sposobili my svojimi negativnymi reakciami a nevsimavostou voci ich pocitom a potrebam. casto staci, ked NAHLAS A POKOJNE POMENUJEME ICH POCITY A POPISEME PROBLEM ICH OCAMI, PRICOM NETREBA HNED VSETKO NA MIESTE VYRIESIT. Detom staci, ked citia, ze ich chapeme a velmi im to pomoze ukludnit sa. napriklad keby mi vtedy mama povedala nieco take ako, zda sa, ze sa na mna teraz hnevas, lebo si myslis, ze ta podcenujem, v tej chvili by moj hnev zmizol, v hociktorom jeho stadiu.

Nechapala som, preco mi mm odmieta prejavit podporu a pochopenie, kricala som po nom, ze on ma musi podporit v kazdej situacii, je moj manzel a musi za mnou stat za kazdu cenu, nemusim si to zasluzit, inak nema nas vztah zmysel. Vdaka tomu som konecne pochopila, o com to vsade pisu, aby sme svoje deti pochopili a bez vyhrad ich prijali aj s ich chybami.

Objav c.3: prejavujme svojim detom pochopenie nezavisle od ich spravania sa, aj ked s nimi nesuhlasime. My rodicia sme pre nich ti najblizsi a ak im to nedame, strasne ich to boli a ublizuje im to

co este viac prilievalo olej do ohna, boli nechapave poznamky mm a mojej mamy typu co ti je, preco tak hystercis, nechapem o co ti ide........vtedy som si myslela, ze sa hadam zosaliem. tak ja som im cely cas vysvetlovala, aj ked v hneve, o co mi ide a dostalo sa mi takejto reakcie, vobec nich nechapali.

objav c.4: ked su deti vo vyvrtke a my sa ich nechapavo pytame, co im je, zacnu este viac zurit. ten pocit, ze nech sa roztrham, aj tak ma nikto nechape, je pre deti frustrujuci a ma opacny ucinok, ako by sme chceli. Deti to iba viac vyhecuje

Nakoniec som rezignovala, sadla som si na postel a ticho zurila, nechapala som to cele. do toho ma chcel mm objat, tak vtedy do mna 100 certov a zurivo som ho odstrcila, len ma to este viac vytocilo. keby to urobil tak, ze by ma predtym pochopil, bolo by to celkom ine a jeho objatie by som prijala s radostou. neskor vecer, ked sme mali cas na seba, som mu svoje pocity vysvetlila, ako to u nas doma bolo a on to pochopil, hned nato sme sa k sebe pritulili a uz som s tym nemala najmensi problem

c.5: teoria pevneho objatia ma presne opacne ucinky, pokial dieta neciti, ze osoba, ktora ju chce objat ju aj naozaj aj chape. inak je to sproste nasilie a pocity dietata to este viac vyhroti, situacii to nepomoze, prave naopak

toto cele sa odohralo cez obed, ale az do chvile, kym mi mm prejavil pochopenie, to vo mne vrelo, takze do noci. v tej chvili, ako sa mi pochopenia dostalo, som sa zazracne upokojila. napriek tomu, ze sa moj problem nevyriesil a na mamu sa este stale hnevam a pravdepodobne v tom spravani bude pokracovat dalej, mi to neskutocne pomohlo, hlavne psychicky. na mamu som sa hnevala aj na dalsi den, nebavili sme sa spolu, ale uz to vo mne nevrelo, bola som vyrovnana.

objav c.6: preco dokazu deti nonstop niekolko dni hnevat rodicov? lebo cely ten cas necitia, ze ich chapeme. ich pocity sa len stupnuju a cakaju na dalsie podnety, aby zase vybuchli. nemusime hned hladat riesenia, naozaj staci tak malo a prejavit trochu pochopenia. zazracne sa upokoja, treba vyskusat. funguje to na mne a zistila som, ze aj na mojich detoch. tusim to funguje na hocikom

vecer v sprche mi docvaklo, ze takto to prezivaju aj nase deti a vlastne by som mala byt mame aj mm vdacna, ze mi dovolili si to cele prezit a tak to cele do hlbky pochopit. 10 knih sa nevyrovna jedinemu vlastnemu zazitku.
potom som nad tym zacala viac rozmyslat, predstavila som si taku situaciu s Davidkom a dala som si otazku, co keby sa stalo este viac, ze by ma chcela mama za moje neprimerane spravanie potrestat, bitkou, alebo by ma humanne zatvorila do izby, tak ako to robime Dadovi? Konecne som pochopila, preco deti tak strasne vyvadzaju, ked ich v takej situacii do izby zatvorime. mala by som pocit neskutocnej nespravodlivosti, hraniciacej so zufalstvom. logicky toto prezivaju aj deti, ktore zatvarame do izieb, alebo ich bijeme. Cele zle. Mama ma nechape a nevidi podstatu problemu, iba ma za to potresta.

objav c. 7: v o vyhranych situaciach, kedy su deti vytocene do vyvrtky, je ten posledny klinec do rakvy, este ich nejak aj trestat. koncim so zatvaranim v izbe vtedy, ked je maly zurivy. vtedy potrebuje moje pochopenie, aj ked nepotrebuje suhlas s tym, co robi. ja som tiez velmi dobre vedela, ze som reagovala neprimerane. cim viac som kricala, tym odmietavejsie sa ku mne mama a mm spravali. nepocuvali co hovorim, ale iba to, ako to hovorim. nebola som pochopena, myslim tym podstatu mojho problemu. nezameriavajme sa tolko na negativne spravanie deti, ktore zuria. ovela viac prospeje, ked sa pokusime pochopit to, preco sa takto spravaju.

viem ze toto sa pise v takmer vsetkych knihach o vychove, ale nie je nad vlastny zazitok. dufam, ze si to budem dlho dlho pamatat. odvtedy som zmenila k malemu pristup, venujem mu ovela viac pozornosti, pochopenia a viete co? Za posledne 2 tyzdne sme nemali jediny vystup. predtym boli takmer denne. precitala som vela knih, chodila som na kurz o vztahovej vychove, ktory mi naozaj vela dal. ale pochopit som to musela sama. Nebyt maleho a jeho extremne citlivej povahy, neprecitala by som asi ani jednu knihu, ale nastastie ma k tomu jeho spravanie prinutilo.

mimochodom Davidko zazracne prestal s vynucovanim si ineho mena. aj teraz je vila s dlhymi zltymi vlasmi, ale uz to neberie tak vazne a bezne mu uz hovorim jeho menom bez toho, aby ma s placom opravoval, ze on nie je Davidko, ale vila. tak isto si uz nevynucuje, aby mohol povedat do telefonu ahoj kazdemu, s kym hovorim ja a proste vsetky problemy tohto typu sa zacinaju stracat

Ako zhrnutie by som napisala, ze pri konflikte nie je dolezite problem vyriesit, ale dosiahnut to, aby dieta citilo, ze chapeme jeho pocity, ze ho prijmame bez vyhrad aj s jeho chybami. Neznamena to, ze tie chyby akceptujeme. NEAKCEPTUJEME CHYBY, ALE SAMOTNE DIETA. V tom je obrovsky rozdiel a kto to dokaze od seba oddelit, usetri si vela nervov a konfliktov.

Taketo prejavenie pochopenia je ako priprava pody pred riesenim samotneho problemu, alebo cisto ako iba prostriedok na ukludnenie situacie. Naozaj to tak funguje, aspon u nas
napriklad sme doma mavali casto situaciu, ze sme boli na poschodi, Dado ostal dole a zrazu strasny plac, on zaveseny dole na zabradli, vrestal ze chce ist za nami, namiesto toho, aby tam proste isiel. Lucka s tym teda nema najmensi problem, ona sa zoberie a ide, nerobi z nicoho dramu. predtym sme mu hovorili, ze ved pod za nami, cakame ta tu, ale to nepomahalo, no drama jak armagedon, kvoli takej kravine.
teraz viete co robime? povieme mu Davidko ty chces ist za nami hore, tak pod, cakame ta tu. na prvy pohlad to iste, ale dolezita je ta prva cast vety, v ktorej pomenujeme jeho pocity. alebo nieco take ze Davidko ty sa na nas hnevas, lebo sme isli hore za tebou a ty si chcel ist s nami....... chalan sa hned ukludni, povie ze ano a mozeme ho zavolat hore, bez placu pride a pohoda, problem je vyrieseny. pritom je to take jednoduche, staci nahlas a pokojne popisat emocie dietata. Take jednoduche a tak zalostne malo ludi o tom vie, podla mna by sa to malo davat na prve miesta vo vychovnych clankoch a zvyraznovat tucnym pismom

inak ja som uz dospela a dufam vyzreta osoba, tak co potom musia prezivat deti s nezrelym nervovym systemom, ktore vobec nechapu svoje pocity, co sa s nimi deje. ja by som to tiez este stale nechapala, len uz som precitala zopar knih a chodila som dokonca na kurz vedeny detskou psychologickou. inak by som si to nedokazala dat do suvisu s detmi, aj to mi docvaklo az po niekolkych hodinach, ale potom to uz bolo hotove osvietenie

@danula.ch BINGO ...pozorne som si precitala a vidim, ze si naoza sama prisla na koren veci..blahozelam...dietatko, ktore sa zda, ze je pre nas tvrdy oriesok, je casto pre nas velkym darom do života-lebo nas môže vela naučit...vela vela pochopit..
a ty si pochopila 🙂
to o čom pišeš sa vola aktívne počuvanie
p. Prekopová (ktoru inak poznam aj osobne) vravi, ze trestat deti odopieranim lasky /zatvaranim do izby, recami, pridi ked sa ukludnis, takeho ta nelubim atd./ je to najhoršie čo možeme robit
este raz blahozelam, tebe i celej tvojej rodine

@dulkagabulka dakujem 😀
presne tak to aj ja teraz beriem, mat take citlive dieta bolo pre nas velkym darom, aj ked prve roky sme si mysleli presny opak. prinutilo nas to zamysliet sa nad sebou a vychovnymi metodami. jedno som vedela od zaciatku, nechcela som dat svojim detom vychovu, aku som dostala ja. bitky, ponizovanie, zhadzovanie, ziadna pozornost, pochopenie. nemohla som vyjadrit svoj nazor, proste nic.
len som nevedela ako to robit, lebo som proste nemala priklad vo svojich rodicoch. teraz to uz konecne viem a nastastie mm ma rovnaky nazor. tak sme teraz spokojna a harmonicka rodinka, normalne sa tesim na vzdor mladsej, ako si to cele budem na nej testovat a vdaka tomuto som sa konecne odhodlala mat 3.dieta, ktore mm tak velmi vzdy chcel. uz sa toho proste nebojim 😉 🙂

@dulkagabulka samozrejme to nie je jediny problem vychovy, je tam kopa dalsich veci, ako napriklad respektovat dieta, ale urcit mu aj nejake hranice. bez nich to podla mna nejde, nestotoznujem sa s dnesnym trendom, vobec neobmedzovat deti, lebo ved nebudeme predsa brzdit ich rozvoj. toto krasne vysvetluje prave Prokopova v tej knihe Maly tyran. teraz nam tu vdaka tomu neobmedzovaniu vyrasta generacia nezdravo sebavedomych, bezohladnych, namyslenych ludi, kori si nevazia ani vlastnych rodicov a uz vobec nie ostatnych ludi. nevedia prehravat a tak dalej.....

@danula.ch díky 🙂 přečetla jsem si každé slovo..je to super, já to vím už dávno mě to řekla kartářka že mám pojmenovávat malej pocity ale nejak mi to nešlo, ty jsi to tu napsala tak "neodborne" maminkovsky a z vlastní zkušenosti že se to bude lepe aplikovat na kohokoliv 🙂 dekuju

juj babule mě by nikdy nenapadlo ale malou zavřit nekde 😕 😕 ja ji dam treba klecet do pokojičku ale nezavřu nikdy dvere...no tedka snad uz ani to klečeni nebudeme potrebovat 🙂

@inffinity dufam ze to pomoze viacerym 🙂 nie som psycholog, mozno sa v niecom mylim. popisala som iba svoje pocity, tu istu situaciu by mozno prezil celkom inak. ale aj tak, u nas to nadherne funguje ako riesenie konfliktov a zaroven to velmi pomaha predchadzat dalsim 😉

@danula.ch perfetkne si to pisala, riesenie myslim-presne tak to je - kiezby to takto chapali vsetky maminky-si super osoba, uplne si mi sympaticka, precitala som kazdy jeden prispevok-normalne krasna tema s krasnym riesenim, ze pozdravumem malu vilu so zltymi vlasmi -ak nou este je😀

@zuzka1. dakujem, dnes je Erika 😀 😀 😀

@danula.ch super, gratulujem. Nas prvorodeny s nami takmer dennodene bojuje a aj ked sa to vekom lepsi, stale to nie je dobre. Tiez mam nacitanych dost knih aj respektovat a byt respektovan, ale popri dalsich dvoch nemam dostatok trpezlivosti a asi ani kreativity, aby som vedela zatazove situacie riesit spravne. No prave si ma inspirovala.

@danula.ch Toto sa mi velmi pacilo...u nas to bolo podobne...maly, 3 roky, neuveritelne silna osobnost takze zo zaciatku to bola klasicka vychova, vyhrazania, tresty, sem tam po zadku, dokonca par krat zavretie do izby....nie, nie, nie... toto v zivote fungovat nemoze. S mm sme si sadli a pozerali na seba ze takto to dalej predsa ist nemoze, skoncili tresty, okrikovacky,karhacky. Maly jevelmi inteligentny a jeho taketo spravanie urazalo, zatal sa a bol konec. Odkedy sa snim slusne rozpravame, neokrikujeme, netrestame, nevyhrazame sa ALE komunikujeme, o vsetko sa rozpravame, davame mu vyjadrit svoj nazor a pohladna situaciu, ODMENUJEME /aj ked je to len sladky polystyrenovy chlebik 😀 😀 😀, staci ak povieme ze jeto odmena 😀 😀 😀/ tak mame najlepsie dieta na svete...absolutne ziadny problem...samozrejme, kedze je velmi zivy, zvedavy tak mame stanoveny pevny rezim, pevne pravidla a hranice. Tymto predchadzame vyhrotenym situaciam. A ono to funguje... 😲 v zivote sa nestalo, ze by sa hodil v obchode alebo na ihrisku o zem, ja s nim mozem ist smelo do hrackarstva a vyvadzat nebude....aj my s mm sme na seba hrdi ze sme pochopili co nase dieta potrebuje, je stastne a spokojne a tym padom sme stastni ajmy adokonca mame teraz chut pracovat na dalsom babatku......este by som bola rada, keby ho takto pochopili aj ucitelky v skolke, ale to je ina kapitola... 😉

@dobromila drzim palce 🙂