Hrozný prístup k môjmu dieťatu v škôlke
Potrebujem radu mamičky ako by ste reagovali vy .... som pracujúca matka ... malý bude mať 4 roky , minulý rok bol u nás v dedine v škôlke , mal troška problémy sa prispôsobiť , nechcel sa zapájať do edukačných aktivít, ... mám taký pocit že si odvtedy učite%lka naňho zasadla a proste tvrdila že malý má hysáky , že nadáva , bije deti v škôlke, že naschvál rozsýpa jedlo na obede , proste ho vykrešľovala ako najhoršie dieťa ktoré kedy v škôlke bolo ... strašne ma to trápilo lebo mne doma toto nerobil ani sa nerozprávame doma neslušne , tak som nechápala odkiaľ to vzal , aj na psychologii sme boli , ale odtiaľ nás poslali preč že tam napatríme ., na to mi učiteľka povedala že lekárka nie je odborníčka a máme ísť k inej proste trvala na svojom stále... lenže prišli prádzniny a my sme maôéjo umiestnili do súkromných jasličiek kde bol celé 2 mesiace dobrý ,. proste len chválu som naňho počula ... bola som rada že sa asi zmenila nebudú problémy , medzitým sa učiteĺky v škôlke vymenili tak som bola rada že to už hádam bude všetko ok .... prvý deň v škôlke bol vraj jedna veľká katastrofa vraj bol doslovne hnusny , pohrýzol jedného chlapca , doberal riadne aj že na učiteĺku pľul že katastrofa ostatné dni vraj troška lepšie ale stále sa sťažovala tá nová učka , ale na nej som vybadala že ostatné deti pestuje , s naším sa baví odmerane a cez zuby ani sa mu ráno neodzdraví.. ale dnes som ho zase vzala do tých jasieľ na skúšku že ako sa tam bude prejavovať , a hovorili že bol uplne zlaty že s ním nemajú problém ... a teraz najvačšia bomba ostatné mamičky mi dali echo že počuli a videli že sa malý krásne hral a ona došla k nemu a začala schválne doňho rýpať že aby sa hral a ak sa nebude tak bude celý deň stáť v kúte a nedá mu žiadne hračky , a malý sa postavil a začal zúriť.... a druhý prípad že: sa v škôlke predstavuje nie svojím menom , ale že sa volá zlý chlapec.... teraz mi prosím povedzte ako by ste postupovali a čo mám robiť ....
nechapem, preco sa tak strasne niekto brani tomu, ze jeho dieta by mohlo byt najhorsie dieta v skolke, vzdy mal niekto tuto rolu. spomina sa tu ,,komunisticky,, pristup ucitelky, mne pride zaprdeny skor pristup mamiciek, obesit ucitelku, spomenulo sa tu aj slovo rozpitvat to cele a pohnat to do neviem kam, plus dat na kecy nejakej inej tety, mamicky, atd atd... nejake sukromne jasle prosim vas, to je to iste ako sukromny gympel a statny, konkretne ja som bola velmi problemovy student, 😎 ale len v statnom samozrejme, na sukromnom so mnou ,,nemali,, problem... boze, blabla, ani nemam chut dopisat pointu..nevadi..pride aj skola a dieta bude poznat vsetky zs na orave, mozno na strednej uz to niekomu aj docvakne ak sa na nejaku vobec dostane, vsak to bude z neho uz totalny zmagoreny ziakostudent za tie roky, pardon za sarkazmus, vela stastia!
Ahojky, ja som učiteľka v škôlke a celkom si viem celú tú situáciu predstaviť, i keď sa samozrejme v niečom môžem mýliť- nebola som s ním v škôlke ani doma. preto nemôžem presne určiť čo sa deje, ale pár vecí viem naisto, možno ti to osvetlí pohľad alebo to posunie tvoj problém do inej roviny:
1. niekto tu písal, že nie je možné, aby dieťa bolo doma dobré a v škôlke zlé. To je chyba. Dieťa sa môže správať v rôznych prostrediach rôzne, ja sama som to s deťúrencami v mojej škôlke zažívala často a navyše 50:50 aj v opačnom garde, to znamená, že maminy boli z detí zúfalé, doma mali "diablika" a ja som v škôlke nemohla povedať zlé slovo naňho... Takže možné to je. Ale- a to prechádzam k bodu 2
2. každé správanie dieťaťa má nejakú príčinu. Deti nie sú zlé preto, že ich to baví, ale je tam mnoho iných faktorov ako je temperament, psychické rozpoloženie, nejaký pre nás dospelákov banálny podnet, spomienka. Ak je dieťa tak veľmi zlé (a samozrejme nemá od psychológa potvrdenú diagnózu nejakej psychickej poruchy), je to jeho spôsob komunikácie. Jeho nervová sústava ešte nie je celkom dozretá a preto niekedy prežíva veci, ktorým sám nerozumie a takto ich rieši. je to hrozne zložité... Prísť na to, prečo sa práve moje dieťa správa takto je dlhá a ťažká cesta a hlavne- vyžaduje si SPOLUPRÁCU matky a učiteľky. Ak na niektorej strane nie je ochota, je to zabité. Ja osobne si myslím, že máloktorá matka dokáže takto preskúmať svoje dieťa, a to vôbec nemyslím ako urážku, jednoducho na pozíciu mamy neexistuje vysoká škola, ani školenie a aj pri najväčšej snahe to maminy väčšinou samé nerozlúsknu.. Takže- je dôležité nájsť príčinu jeho správania.
3. Čo si myslím ale bude problém, ak je učiteľka skutočne taká, ako ju opisuješ. Bez ohľadu na to, či má o chlapcovi pravdu alebo nie, to sa nedozvieme, lebo sme v škôlke neboli, takto k problému PROFESIONÁLNA učiteľka nesmie pristupovať! ja sama som mala v triede dievčatko, ktorého nevyspytateľné správanie hraničilo s autizmom, no v záujme mojej profesionálnej spokojnosti, dobrého prosperovania dievčatka aj dobrej atmosféry v triede sme sa jednoducho časom naučili spolu fungovať. A to mi teda rodičia pekelne podkopávali nohy, napriek môjmu mimoriadne citlivému prístupu (nikdy som na dieťa nekydala, nesťažovala sa a každý problém sme prediskutovali s citom).
4. podľa môjho názoru (ale to naozaj len "cez obrazovku z diaľky" odhadujem) bude chyba na viacerých frontoch. Jednoznačne v učiteľke, pretože na to sme učiteľky a nie bacharky, aby sme vedeli tieto situácie riešiť a nie ponižovať dieťa, ty ako mamina si tiež niekde musela urobiť chybu, ale neber to ako urážku alebo tragédiu, absolútne si si nemusela uvedomiť,čo si nejakým slovom, činom, alebo niečím iným spôsobila, lebo detský rozumček je veľmi krehký a zároveň zložitý a v neposlednom rade je "chyba" v dieťati ( tu zámerne dávam slovo chyba do úvodzoviek), tou chybou môže byť povahová zložitejšia povahová črta, temperament, neistota, špecifické požiadavky na svoju pohodu...
Každopádne držím palce, lebo z tvojej strany určite vidím záujem o riešenie situácie, oproti učiteľke, ktorá podľa mňa profesionálne zlyhala. V škôlke, kde som pracovala (teraz som už na materskej) sme mali psychologičku, ktorá v takýchto prípadoch prišla na pol dňa do triedy a nezaujato sledovala, ako konkrétne dieťa reaguje, potom komunikovala s učiteľkou aj maminou, to by vám možno pomohlo, len neviem aké máte v škôlke možnosti... Veľa šťastia!!! 🙂
Aj moj syn teraz nastupil do skolky (je to tiez zive dieta, ale ma v sebe taku zodpovednost a pocuvnost narozdiel od dcerky..si neviem predstavit ju v skolke🙂 to len na okraj) a prve, co som si vsimala bolo, ze ucitelky, aj ked uz starsie, su laskyplne, objimaju deti a aj na rodicku vraveli, ze treba davat detom lasku, prijatie, aby sa v skolke citili, ze tam patria a ze nikdy netreba vraviet detom nemam ta rada preto a preto, lebo ze to nazyvaju hazard s citmi. ja osobne nechapem jedno- neviem preco sa v diskusii dohaduju mamicky, ze ci je Vas syncek "zly"(na vine) alebo dobry. Podla mna to je uplne jedno a urcite nie je na vine!! Aj keby plul, hryzol, vravel nepekne slova, ktorych vyznam ani nevie posudit - vsak je to dieta, nie 18 rocny chalan, este nema dovyvijany mozog, ma na svoje chyby pravo (narozdiel od pani ucitelky). K tomu je v cudzom prostredi, niektore dieta sa v skolke sprava ako anielik, pocuva a doma sa uvolni a reaguje opacne. Ucitelky hadam mozu mat aj nejake vyzvy (zivsie deti), nielen tie "poslusne"- podvolujuce sa. Mozno niektore deti potrebuju psychologa, ale urcite potrebuju laskavy pristup,lebo dieta hned vyciti nervozitu, agresiu, odmietanie a tak aj reaguje. Osobne som sa vzdy na "problemove" ako na takisto dobre deti a snazila sa presmerovat ich "negativne" spravanie, nie proti nemu bojovat, alebo ho zvacsovat. Mala som skusenost s problemovymi detmi z luniku a prijatie mi riadne vratili! mam kamosku na takej skole, vacsina jej kolegyn je nahnevana z romskych deti, ona ich ma rada, oni jej to oplacaju a vela sa aj s nou naucia - zas som odbocila.
Este k tym rieseniam - mozno by stalo za to porozpravat sa s ucitelkou, nie je tam sanca, ze by sa situacia ukludnila?mozno sa stane jej oblubeny zacik.🙂) pripadne aj s nadriadenymi - ved skolka patri pod mesto, dedinu. rada by som vedela pokracovanie pribehu.