Od akého veku dieťa pochopí vážne ochorenie ?
Od akého veku dieťa pochopí, že niekto z jeho najbližšieho okolia je vážne chorý
a že by teda malo poslúchať, aby sa ten dotyčný netrápil? A ako 4ročnému dieťaťu
vysvetliť, čo je to rakovina? Nájsť cez google fotky sa mi zdá drastické a to, že človek
môže umrieť, tomu ešte tak malé dieťa nechápe.
@amelie2017 takých kníh som prečítala aj desať, manželovi dohováram stále
Máte, pravdu, je to dieťa, vo veku, keď deti ešte nemaju empatiu a nevedia, čo znamená ťažká choroba - niektoré áno a to mi je veľmi ľuto. ☹ Ale opravím svoju otázku - Od akého veku svokra pochopí, že niekto z jej rodiny je vážne chorý? Lebo ako ma včera zdeptala, to sa nedá ani popísať. Ale dám sem text. Včera bol syn u nej, jašil sa tam a spadol z postele. Začal plakať, tak som si ho chcela zavolať na chodbu, aby som mu dohovorila. Svokra na to - "Nechaj to tak." Odišla som domov, o chviľu som sa vrátila a chela som mu doohovoriť - nechystala som sa ani kričať, ani bacnuť na zadok, skrátka, normálne som mu chcela povedať na chodbe, aby sa nebláznil. A ona na mna, že ho psychicky týram. Až dnes ráno som sa dozvedela, že padol na hlavu. A nikto z troch dospelých, ktorí pri tom boli, mi to nepovedal. Ja som vtedy bola otočená chrbtom a v predsieni, takže som to nevidela. Nebolo to z veľkej výšky, ale keby som vedela, že je to hlava, išla by som na pohotovosť, alebo by som aspon ho v noci pozorovala, či nevracia.
@anjika44 ty mas tusim problem s kazdym - s dietatom, s muzom, so svokrou... s kazdym, kto nezdiela tvoj nazor... s kazdym, kto ta nelutuje...
Veronika, z teba musí mať tiež tvoje okolie radosť, si veľmi empatická.
@anjika44 staci si precitat tvoje diskusie na MK plus tvoje komenty, ako reagujes.
ok, mala by som chodiť k psychologičke, aj som chodievala, ale napriek tomu, že som bola objednbaná na čas, som tam čakala aj dve hodiny a to ma tak znervoznilo, že mi zto nakoniec ani nepomáhalo - a platiť si nechcem
Aby ma neustále nekritizovala za všetko.
@anjika44 čo má spoločné pochopenie vážnej choroby tvojou svokrou s tým , že tvoj syn padol na hlavu ?
@anjika44 to, ze ta kritizuje nema nic spolocne s tym, ze si kedysi mala rakovinu.
V dobrom ti radim - navstiv odbornika.
@veronikaszabova ty tiež
@anjika44 ja odbornika nepotrebujem, ja to mam v hlave usporiadane. Narozdiel od teba.
@veronikaszabova Potrebuješ, EQ ti chyba
@anjika44 mne nic nechyba. To ty mas problem a treba si to uvedomit. A riesit to.
@veronikaszabova Rakovinu sposobuje stres. A ked sa svokra takto správa, tak to stres pre mna je. A kludne sa mi može vrátiť.
@anjika44 ved dietatu nemusis hned hovorit o chorobe. Pracujem v škôlke. Hlasivky v prdeli... ale nikdy by mi nenapadlo povedať deckám- poslúchajte lebo ma z vás bolí hrdlo. O to totiž pri ich "poslúchaní" nejde a na moje hrdlo sa mi môžu vykašľať z vysoka 😁. Pozri si radšej nejaké články o výchove, ako na syna, ako sa s ním dohodnúť aby ste fungovali ako parťáci a hlavne aby už niektoré veci vnímal ako svoje povinnosti a učil sa preberať za ne zodpovednosť. Všetko čo od neho chceš má mať logický dôvod. Ak ho má vysvetli mu ho a rovnako ho oboznám s dôsledkami. Môj malý napríklad minule zase raz štrajkoval večer a posúval odchod do postele. Povedala som mu buď sa ideš teraz chystať a ešte ti s niečím môžem pomôcť, alebo za chvíľu idem spať a už nechcem aby ma niekto rušil, takže sa o seba postaráš sám (sprcha, hygiena, rozprávka).
Žiadne vydieranie. Prezentovala som mu svoje potreby a to, že nie som ochotná mať zas rozbitý večer kvôli jeho manierom... Netreba sa zbytočne rozčuľovať. Treba deťom ukázať že máš tiež len nejaké kapacity, hranice a dožadovať sa svojho. Ako oni 😉
@anjika44 Moja maminka, sestra i môj synček zomreli na rakovinu. Poznám mnoho rodín, ktorým rakovina vzala to najvzacnejsue- ich dieťa. Aké nikto z nich nebol z nie je tak sebestredny ako ty. A to si momentálne zdravá. Rob so sebou niečo. Pripravuješ seba a svojich blízkych o to vzácne, čo máte. Svoju prítomnosť a lásku.
@anjika44 ale na to, aby si fungovala bez akéhokoľvek stresu, by si musela žiť až do konca života v nejakom vákuu. Aby ťa nerozčuľoval muž, poslúchalo dieťa, nesrala svokra. Všetci, vrátane predavačky, upratovačky, kolegyne, všetci by mali okolo teba chodiť po špičkách, aby nedajbože sa ti nespustil chorobný proces. Povedz, je to reálne možné? Nie, nie je... tvoje dieťa je malé, teraz je to o nejakom poslúchaní-neposlúchaní, ale príde puberta, tam toho stresu bude viac a o inom, budeš musieť riešiť, zaujať postoje atď.
Ak si nevieš uvedomiť, že NIKDY nebude možné, aby si bola oslobodená od akéhokoľvek stresu, či väčšieho, či menšieho, že musíš žiť normálne, tak ako všetci, ak si to stále nedokážeš uvedomiť, pomôže ti naozaj iba odborník a liečba.
@anjika44 pozri, áno, máš problémy, je to ťažké...ale to každý. A je to normálne 😉 To je jednoducho život. Narodíme sa, potom stále niečo riešime a nakoniec zomrieme. Všetci. Dôležité je, aby si si z toho medzi tým zobrala to najlepšie a tešila sa z toho, čo prinesie. Máš svokru, to znamená že máš aj manžela. Super. Vieš koľko žien je osamelých a radi by aspoň frajera? Si unavená z dieťaťa, to znamená ŽE MÁŠ DIEŤA! Mohlo to byť aj inak. Existuje veľa paralelných vesmírov, v ktorých si teraz mohla byť sama, bez rodiny, bez dieťaťa a pekne by si sa venovala sama sebe, svojmu zdraviu, svojim všetkým boliestkam... otázne je, či aj vtedy by si bola spokojná 😏
Je to so mnou dosť komplikované, priznávam., ale - dieťa chce žiaľ chodievať k mojej svokre, ale mne sa to nepáči. Nepáči sa mi to hlavne z toho d§vodu, že je veľmi neopatrná, to čo stvárala som sem xkrát už písala. Navrhla som, aby chodievala ona k nám - sme byty vedľa seba. Alebo nechápem, prečo sa niekdy neopýta, či nemá prísť za nami na ihrisko. Nechce sa jej zdvihnuť zadok a isť ani len päť metrov do druheho bytu. Možno mi nejaká z vás napíše, aby som do jej bytu chhodila s malým ja, ale ona tam má strašne dusno a ja tam neviem dýchať. Mám jej povedať, aby si vyvetrala? Nebude to podľa dámičky drzé? Inak, ked som synovi povedala, že aby ona chodila sem a nie on tam, tak spustil krik. Ja mu nechcem zakazovať stretávku - aj ked by som najradšej, lebo ja som pre nu vzduch - ale chcem ho mať pod svojim dohladom kvoli jej neopatrnosti.
No zaujimave citanie. Vazne by som porozmyslala nad psychologom. Aj ked to o sebe tvrdis ziavne to nemas v sebe vysporiadane. A je tam toho este aj napriek prekonanej chorobe ovela viac. Tak ako to bolo pisane vyssie k svokre nech chodi manzel a ty budes mat kus kludu. Svokrine narazky by som brala kednym uchom dnu a druhym von, ako spusta nas neviest. Si az priliz zamerana na seba. Zvatila by som nejaku aktivitu, pripadne pracu. Potrebujes sa zamestnat niecim inym ako sebou. A bola by som nesmirne vdacna za vyliecenie. Nie kazdemu je to dopriate. Riesis a zamestnavas svoju mysel malichernostami. Stresujes sa doslova sama zo seba. Musis si to v sebe vysporiadat. A s tym zeby svokra nemohla postrazit maleho sj sama by som neprehanala. Je to jej vnucs. Neverim zeby dopustila, aby sa mu nieco stalo. A je to dieta. Tie sa zvyknu jasit, kricat a blaznit. A nasla by som si iny sposob upozornit ho na nieco ako krikom. Da sa to aj inac. Krik aj tak malo kedy nieco vyriesi. Dieta si na neho zvykne a casom uz ani nereaguje
Máš aj pravdu, ale ona mi už od začiatku dáva najavo, že nie som pre ňu dosť dobrá.Viac bolo tých urážok od nej.
Asi pred rokom bola u nás. Syn behal po kuchyni a ona ho hecovala a akože ho chyztala. Tušila som, že sa niečo stane, ale bola som ticho. A stallo sa. Dieťa vrazilo hlavou do šuflika. Rozplkalo sa o poslalo ju preč. Nedávno nola ona zase u nás a malý sa začal blázniť. A ona: Nechaj tak, lebo zase sa udrieš a povieš to na mna ako minule. ...A pritom ona minule ho v tom podporovala. Všetko prekruca. Aj to, ked ho asi 20x zatočila a potom vracal, drístala, že to má z olovrantu. Stokrát mal predtym naolovrant ovocie a jogurt a nikdy nevracal, iba ked ho točila ona. Ale som ja sprostá, lebo vždy ked jej niečo chcem povedať, nejako zamrznem. ☹ Len viem to, že partnerka mojho bratranca by taku osobu dávno poslala do prdele.
Myslim, ze opatrne s tymto. Ten kto vystraja/neposlucha je syn. Ale kto ovlada a je zodpovedny za svoj hlas si ty. Ak by sa daco stalo (co neprajem), si moze vycitat..lebo som neposluchal. Takze bud poslusny, lebo som chora a moze sa mi daco stat, ked nebudes posluchat, nie je podla mna moc dobre.
No tak ak musis 6krat opakovat, niekde ste ako rodicia zlyhali pred tym a jento vasa chyba. Maly by nemal trpiet tvojim vydieranim a duplom nie obrazkami rakoviny. Treba si vazne pohovorit s manzelom, precitat si nejake knihy o vychove a zacat vychovavat, nie deptat tvojou smrtou.