Správanie 5 ročnej dcérky
Ahojte mamičky, mám takmer 5 ročnú dcérku a rozmýšľam, či niekde vo výchove nerobím chybu. Niekedy sa voči mne správa veľmi drzo. Nechápem to. Vždy som jej venovala maximum času, je veľmi bystrá, správa sa v škôlke ukážkovo, je to ucitelkin maznáčik 🙂 poslúcha, je veľmi samostatná
..Viem, že ma moc ľúbi, aj mi to často hovorí, často mi chce pomáhať, túli sa ku mne.. Len niekedy má také chvíľky - každý deň, že neviem ako na to reagovať. Začnem si spievať a ona mi povie, aby som bola ticho, že to spievať neviem a nič neviem vlastne. Viem, že to tak nemyslí, ale takto by si nemala dovoliť sa so mnou rozprávať, potom sa jej opýtam, čo kreslí a povie, že mi nepovie, lebo mi to nechce povedať. Potom zas, že sa so mnou nerozpráva a mám ju nechať. Často sa uráža. Neviem si teraz na všetko spomenúť, ale niekedy je ku mne strašne drzá. Poviem jej, aby sa prikryla, lebo je chorá a ona, že sa neprikryje a nebude o tom diskutovať. A proste to neurobí. Prekruca očami, dupe nohami keď sa jej niečo nepáči. Vždy sa príde ospravedlniť,samozrejme nesprava sa tak stále.. Len sa obávam, či sa to jej správanie ku mne neubera zlym smerom a čo bude o 10 rokov..
Tak často si vravím, že som inde, ja nebudem reagovať, ale ono je to stále to isté, stále. Lebo niekto niečo robí ináč, tak hneď je zlý. Jaaaj. Rešpektuj a budeš rešpektovaný väčšine z vás nič nevraví, len osočovať, to je jediné, čo viete. Všetko iné ako to vami uznávané je na prd.
A nie, tiež nepovažujem "bitie" za správny nástroj výchovy, ale v zásade si stále opakujem: Kto chce kam, pomôžme mu tam. Potom sa však nemôžete diviť, že vaše deti sa chovajú často "agresívne", ak to vidia doma. Píšem to schválne v úvodzovkách, aby ste to tak aj vnímali.
Každé dieťa je iné, vekom prichádzajú úplné iné "stavy" na aké je človek zvyknutý. Niekedy ozaj len stačí odpozorovať kedy sa dieťa chová tak a tak a je to. Otázky ako bolo v škôlke, čo si robil, čo si kreslil ich často práve vedia riadne rozohniť. Čo takéto otázky robia s vami? Možno sa treba trochu zamyslieť alebo si prečítať aj nejakú rozumnú knihu, ktorá je hodne nadnesená podľa väčšiny z vás, ale zároveň logická, lebo o tom to je, vnímať to logicky a nie z pohľadu, ako to vplýva na mňa. Reálne, to je deťom a aj väčšine ľudí u prdele, ako to vnímate vy.
@soldi joj, nazvat ma mlatiacou osobou, dobre som sa zasmiala🙂🙂🙂
A ano, denne mi prejde rukami 120 deti, kazdy den vidim rozne vysledky vychovy. A nie malicke deticky ako mas ty. Pracujem s detmi od 11- 17 rokov. Denne ich musim usmernovat a pomahat im rodicom, co dalej. A denne pocuvam otazku, ved sme ho nebili, ved sme to vysvetlovali, ved toto a tamto. ....a ja sa nevyhrazam, konststujem, lebo vidim to, co ty neuvidis, nikdy.
A ano, mala si toto spravanie doniesla zo skolky, lebo jej kamaratky sa tak sptavali. Takze pockaj do puberty a potom hodnot vychovu.
@jajka257 vies co nechapem? V dnesnej dobe je capnutie na rit rovne trestnemu cinu, podla niektorych mamiciek. Ze ked dieta dostane, bude to brat ako vzor a bude sa bit s inymi detmi. Hm, preco potom je tolko deti, co sa bije, nepocuva, odvrava, papuluje, ked nie su bite? My sme generacia, co dostala na rit, po ustach, ked to situacia vyzadovala a nemali sme tendenciu bit sa s druhymi, nebolo tolko neprisposobivych deti, problemov v skole, skolke, ako to je teraz. Vedeli sme, kde su hranice, ako sa spravat, dnesne deti benevolentnych matiek to nevedia, razia si cestu heslom "ja,ja,ja" a nik iny ich nezaujima, cize je otazne, ktora vychova je horsia
@moni244 presne, nech sa pridu pozriet na dnesnu mladez, co vyrasta. A potom sa budu cudovat. Deti su agresivne, odvravaju, biju sa, sikanuju a rodicia si tvrdia svoje. Je to moderne, deti poznaju svoje prava, povinnosti sa stratili. A este pomaly ta ukamenuju, ze si dala jednu na zadok a nazvu ta mlatiacou osobou, ktora fackuje dieta. Aj ja som sem tam jednu obsusila, ale teda nemam traumu, a osobne nasi mali dlhe monology na temu ako sa mam spravat, no to s tou poza usi si pamatam lepsie.
@moni244
@jajka257 deti nie sú v dnešnej dobe také aké sú preto, že nie sú fyzicky trestané, ale preto, že sa im rodičia z neviem akého dôvodu boja stanoviť pravidlá a trvať na nich. Obiehajú okolo dieťaťa, snažia sa za každú cenu splniť každé jeho želanie a výsledky sú aké sú....Nás rodičia tiež fyzicky netrestali, ani si nepamätám, že by na nás nejako zvlášť kričali, ale čo povedali, to platilo. Žiadne cirkusy okolo jedla -lietanie za dieťaťom s lyžičkou, púšťanie rozprávok a pod. Kým sme si neupratali hračky, tak sme sa z izby nepohli. Od útleho detstva sme mali v domácnosti určité povinnosti, rodičia brali automaticky, že budú splnené. Neexistovalo skákanie do reči dospelým, úcta a rešpekt boli v rodine na prvom mieste. Moji rodičia sa s nami hrali, chodili s nami na výlety, korčuľovať, lyžovať, plávať....ale presne sme vedeli odkiaľ pokiaľ.
Bola som predvčerom na návšteve v rodine s deťmi - školáčka a škôlkár. Mama im niečo povedala, vôbec nereagovali, vzduch 😖 😖 😖 Lenže ona robila tú zásadnú chybu, že na tom netrvala. Bolo jasné, že to nie je preto, že je tam návšteva, ale že je to u nich bežný postup. Tie deti ju mali na háku 😠 potom prešlo k vyhrážaniu zo strany matky, čo je tiež bežné v rodinách a čo sa nikdy nesplní....Ako to potom môže fungovať? Dieťa mi môže byť partnerom v hre, dokonca aj v spolurozhodovaní o tom, čo budeme spolu robiť, v spoluvytváraní pravidiel, ale hlavný diel zodpovednosti mám predsa ja, ako dospelá. Ten strach rodičov z toho, že by mali niečo od dieťaťa chcieť a ešte na tom aj trvať nie som schopná pochopiť. 😒 😒 😒 😒 Dnes sa každý rodič trasie, aby dieťaťu nespôsobil psychickú ujmu, ak by náhodou po ňom niekedy niečo chcel a pri tom im oveľa väčší zmätok v duši spôsobujú nestanovením hraníc. Dieťa je zmätené, nevie, čo je vlastne dobre a čo zle, ak príde do prostredia, kde tie hranice stanovené sú -MŠ, ZŠ, tak zažíva šoky. Je preň nepochopiteľné, že ak sa nenaje, bude hladné lebo mu nik o desať minút nič chystať nepôjde, je v šoku z toho, že ak si neuprace hračku, inú nedostane, že ak niekomu ublíži, nasleduje trest. Ale veľmi rýchlo pochopí, že inej cesty, ako prispôsobiť sa, nie je. A potom sa nestačím diviť, ako sa z bezproblémového dieťaťa po príchode rodičia stáva problémové, ktorému sa za každú cenu hľadá nejaká diagnóza, aby sa ospravedlnila zanedbaná výchova.
@somavi Skus jej davat doma viac zodpovednosti. Nielen doma sa hrat a chodit do skolky. Nech pomaha upratovat, pri vareni, pri prani, nech ma uz vacsi pocit dolezitosti a zodpovednost. V urcitych situaciach ju nechaj rozhodnut (napr. co budeme dnes varit) Ked ju nebude kazdy brat ako babatko, nebude sa tak ani spravat. (mam dieta v tom istom veku a take spravanie by si ku mne naozaj nedovolil. ale zase aj ja sa k nemu spravam s respektom, pretoze si musi splnat svoje povinnosti a nie je uz dvojrocne babo, co nic nechape.)
@timea7 presne si vystihla sposob dnesnej vychovy. Ani mna nasi nemlatili, prvu som schytala ako pubertiacka, lebo som bola drza a pamatam si ju dodnes. Ale teraz, ziadne pravidla, ziadne povinnosti, ziadna ucta. Aj my teraz riesime drze spravanie a odvravanie, riesime to neustupenim a trvanim na svojom. Minule som jej skryla hracky, ktore neodpratala. Ale co vidi v skole, opakuje doma....
A prečo to dietatu dovolis? Aby mi 5 ročné decko takto papulovalo? Nehrozí. Ja som mala veľký rešpekt voči rodičom, netolerovali nám nič také a som presvedčená že to bolo správne. Mam 34 rokov, takze nie som babka, ale za takuto vychovu som. Ak moj starší syn na mna podrazdene reaguje, tak ho rýchlo uvediem do reality, ze s rodicom sa takto bavit nebude a ani k ziadnemu dospelemu. U nas nikdy neboli telesne tresty, ale úplne stačí že sa pozriem a dôrazne poviem. A keď to musím povedať ešte 2x, beriem tablet a počítač kludne aj na tyzden. Efektívne. Deti majú kamošov dost, takže v 1.rade som im matkou, tu majú iba jedna. Z benevolentnejší výchovy by sa zobudili, keď by zistili že svet sa netočí okolo nich a bolo by to ťažké prebudenie. Často si navzájom hovoríme že sa máme radi, objimame sa, ale nemám problém byť prisna.
@paris3 ďakujem, ale nie je to len o pedagogike, budeš prekvapená, ale ja si pri mnohých situáciách či už v škôlke, alebo doma spomeniem na moju babku, ktorá mala šesť detí, medzi nimi aj dvojičky, žiadne pedagogické vzdelanie a nikdy ich ani nás neudrela, nepamätám si, že by na nás zvýšila hlas, ale všetky vnúčatá sme vedeli, kde sú hranice. Stále vládla u babky pohoda, aj keď nás tam bolo detí ako hadov, lebo panovali presné pravidlá a najmä úcta. Neexistovalo dožadovať sa svojho do nemoty, ak sa dospelí rozprávali, pozdraviť, poďakovať, poprosiť bolo samozrejmosťou. Ja sa teraz bavím na vyzdvihovaní kníh Francúzske deti nevystrájajú pri jedle atď. No objavili Ameriku....to sú predsa zásady, ktorými sa riadili pri výchove naši rodičia a starí rodičia, nič viac a nič menej.
@paris3 prosim ta, akym bitim dietata? Bitie dietata je tlcenie bez dovodu, fackovanie, dieta ma tazke stresove situacie a nasledky su viditelne na spravani, krcenie sa, uhybanie, tyk v ociach, koktanie, presne ti poviem, ktore dieta je doma bite, ked ho vidim. A co stale hovoris o tom, ze dieta to prenasa do dalsieho zivota. Zaujimave, ze najhorsie sa spravaju deti, ktore nikdy nezazili jednu po zadku. By si mala vidiet, to co vidim ja. Priklady zo zivota, ako chalani, ktorym mamicka vzdy pekne dohovarala, je teraz povedia pi..., ku. .a podobne. Ty uz mas deti? Bola si v situacii, ze tvoje dieta sa hralo a ine zacalo do neho hadzat kamene? A mamicka mu citlivo hovoti, to sa nepatri, otvor uska a pekne sa hraj. Pekne s usmevom sa pozrel na mamcku a hodil pred jej ocami do mojej dcery dalsi kamen. A ver , ze ho hodil posledny krat. Moj postoj a ton hlasu hovoril jasne a zrozumitelne.
@jajka257 hej, dojimaju ma rodičia, ktorí budú svojim ,,pokladikom,,onekonečna vysvetľovať a argumentovať...dieťa skusa a často nie je vo veku, keď ho zaujíma rozumný argument. A to, že iné deti nechodia na ihrisko kvoli takýmto pokladikom je iná vec. Dieťa má vedieť čo sú hranice, poďakovať, poprosiť, ospravedlniť sa. U nas doma nepocujem ani na ,,som smadny,,...musí si poprosiť slusne. Zatiaľ som aj ja zašla najďalej so slušným jednaním. Ale je to holt ťažké stat si za slovom, kym boli malinku, tak tiež skúšali. Teraz majú synovia 7 a13 a výsledky je vidno
@katuliena82 to mas super vychovanych. Nasa je prvacka a zacina skusat ine triky na nas. Jej spoluziacky pozeraju doma divoke kone a ine vychytavky, takze je zo skoly pekne poucena ako sa ma spravat a tak si pripadam teraz ako na minovom poli, musim davat pozor, aby som nevybuchla, lebo ked nieco poviem, ze ma urobit a pocujem, ale Lucka povedala, mam chut jej zbalit kufor a poslat ju na tri dni k Lucke.....
@jajka257 ale nie su svati ani moji, ale neznesiem aby boli drzi a ani jeden k druhemu. Minimalne predo mnou.. 😀 ono puberta len prichadza a ja hovorim, ze to, ako mam vychovane deti zistim, az ked nebudu na mne zavisle a budu sa ku mne radi vracat. Ale nasi boli taki isti a otca sme my deti krasne doopatrovali, stali sme pri sebe. Takze nam nijako ta prisna vychova neublizila. Vzdy som vedela, ze rodicia stoja za mnou
@soldi a čo sa čuduješ? niekedy je jedna dobre mierená po papuli lepšia ako 2 hod. dohovárania.... Ty si nikdy od rodičov nedostala po držke???? My doma áno, teraz už keď sme rodičia my - deti a máme už my svoje deti tak sa nato pozeráme úplne inak. Aj našich rodičov máme radi a navštevujeme ich - nezanevreli sme na nich. Mamu už navštevujeme len na cintoríne....
@sardinka335 môjmu synovi som to tiež takto hovorila keď chodil ešte na gymn. Proste so mnou sa rozprávaj ako s mamou, som tvoja mama, vychovala som ťa sama, tak sa ku mne aj tak právaj....Zobral to na vedomie... V súčasnosti je už dospelý, ešte študent na VŠ, ale správanie má už dospelého človeka....
Suvisi to s vekom,aj u nas to zacalo medzi 5-6 rokom. Ja som z toho tiez na nervy,e snazim sa byt striktna. Ked neposluchne-zakaz televizora,alebo sladkosti. Ked je drza,odchod do izby, ked sa pride ospravedlnit,fungujeme dalej normalne. Isty cas u nas aj fungovali cervene body za dobre spravanie a cierne za zle, cerveny bod vymazal jeden cierny a ked sa ciernych nazbieralo desat- nasledoval trest. Mali sme to na chladnicke vyvesene ☺ Teraz mam motivacne zavesene na chladnicke listky na Smejka a Tanculienku. Ked neposluchne napriklad upratat si hracky, vezmem hracky a hodim do smeti (potom vyberiem a schovam na isty cas). Uz som to parkrat urobila a funguje. Netreba sa chlacholit tym,ze je to vekom,treba dat hranice.
fuj, odchadzam odtialto. slova ako dat po papuli, po drzke atd, je mi z toho zle. to kde sme?
ano, mam dieta. nebijem ho. nemam s nim najmensi problem. je vychovane slusnejsie, nez tie, co sa tu takto vyjadruju.
udret dieta = neschopnost a frustracia rodica.
ale nech sa paci, obhajujte si svoje metody. len dufam, ze vase deti, ktore bitie povazuju za normalne riesenie konfliktov, v zivote nevztiahnu ruku na moje dieta!
Takže baby, ďakujem za všetky dobre mienené rady. Skusim sa k tomu celému trošku vyjadriť. Moje dieťa je slušne vychovane -pozdraví, poďakuje, poprosí, v podstate poslúcha a je na ňu spolah, keď potrebujem rýchlo niečo urobiť, zabaví mi trošku mladšiu dcérku, odnesie po sebe do tanier, keď doje.. Nechcem teraz hovoriť aká je úžasná (aj ked pre mňa samozrejme je 🙂), má samozrejme aj kadejaké muchy, ako všetky deti.. Toto nechcem jesť, toto si neobleciem, neprikryjem sa a pod..Ale v tomto žiaden problém nevidím. Skôr išlo o to, že ma prekvapuje ako sa so mnou začala niekedy rozprávať. Máme krásny vzťah, tak ma to sem tam trošku zranuje. Možno to je vekom, možno tým, že sa jej v lete narodila sestrička.. Neviem. Každopádne asi budem musieť trošku viac trvať na tom, čo poviem a naučiť ju možno viacero dodržiavať nejaké pravidlá, jednoducho sa pokúsil byť vo výchova doslednejsia. Čo sa týka bitky.. Moja dcéra dostala po zadku 3x v živote a doteraz ma to mrzí
Biť ju určite nebudem, je to moja dcéra, ktorú milujem najviac na svete a nechcem byť človek, ktorý jej ubližuje. Biť sa u nás nebude.
@somavi ja si často spomeniem na seba ako dieťa, ked riešim spravanie mojich detí. Napríklad s tým zakrývaním nôh, ja som to od decka neznášala, a ked sa naši nedivali, tak som si nenapadne nohy vystrkovala spod paplonu... Moje deti neznašaju byť zakryte, akonahle ich v noci zakrývam budia sa. Často svoje pocity prenášame na deti - mne je zima, potrebujem paplon - automaticky ho potrebuješ aj ty. Myslím, že keby tomudieťaťu bola zima, tak sa neodkopava, šlo by samo proti sebe.
S tým, že nechaj ma tak, chcem byť sama.... - tak asi chce byť sama, ja neviem, neriešila by som, ked chce byť sama, nech je, aj ja chcem byť občas sama.. A ked sa urazí, nech je urazená, ako sa urazí aj sa odrazí 😀 KEd nechce aby som spievala, tak nech odíde do druhej izby, nikto jej neprikazuje ťa počúvať, ale musí vedieť, že to či si ty spievaš alebo nie ona neovplyvní. To čo si napísala mi prídu také bežné decké vymyšlanice, ja som bola taká istá 😀 A nedostavala som kvôli tomu cez držku.
No dufam, ze na vacsinu deti matie tu nenarazim, stacia mi ti rozmaznani fagani na ihrisku, vzdy, ked pocujem, ako mamicka jemnym hlaskom prosi dieta, aby nebilo, neublizovalo a podobne, mam chut jej nieco povedat. To co su za moresy? Prosit dieta, aby niekoho nebilo? Vdaka utlocitnym mamickam, ktore nemaju nervy na poriadku, tu rastie banda namyslenych a do seba zahladenych ludi
Ach zeny to sa to tu zase zvrhlo.
Neviem si oredstavit ze by som verejne niekde napisala ze dam dietati po papuli alebo na drzku.
Ja osobne som teda strasne nervozny a prhky clovek. Proste nikdy by som nemohla byt ucitelka nemam nato nervy 🙂 ked sa mi maly narodil dlho som premyslala aka vychova je dobra. Aj ja mne praskli par krat nervy a dostal na zadok. Ale hanbim sa zato a dufam ze si to nebude pamätat. Momentalne sme vo fazi vysvetlovania, ked je drzy tak je v izbe lebo ja sa nebudem hrat z drzim dietatom.
Cize u nas to funguje jednoducho vie ako sa moze a ako sa nemoze rozoravat z rodicmi.
@somavi bitku som neradila, deti nebijem 🙂 len stanoviť hranice a určiť hierarchiu
Jednoducho sa vyvíja v takého človeka. Ono jej len treba dať vedieť, čo si nemôže dovoliť. Ja dieťatko nemám, ale mám 5 ročného brata, ktorý je prakticky stále so mnou. U neho funguje na tie občasné nálady metóda - nechám ho na pokoji, nevšímam si to, ale nahnevám sa. Nechceš jesť? Nejedz, ale už nedostaneš nič. Nechceš upratať? neupratuj, ale ani mu nedovolím začať žiadnu inú činnosť, tam si seď v izbe a čum do steny. Nezakryješ sa? Veď nie je retardovaný, aby sa nezakryl, keď ti bude zima. Druhá fáza je taká, že keď chce niečo odo mňa, ignorujem ho ja. A nepočuvam ho. Dám mu najavo to, aké to je, keď ja nevyhoviem jemu a nestarám sa o neho. Keď už xtýkrát príde s ospravedlnením, tak sa ho opýtam, či sa mu páči, keď sa o neho nestarám... Či si chce sám variť, chystať jedlo, oblečenie, sám chodiť zo školky a tak... Neviem, či sa mi to podarí dodržať aj pri svojom, dúfam, že áno.
Ak je situácia extrémna, tak naň tak navrieskam, že ho zoseká a zavriem do izby. Ale toto funguje len v prípade, ak na deti človek nekričí pravidelne. :D
@somavi si rozumna zena, je jasne ze mas cestu.Len davaj pozor, aby raz drzosť nepredčila snahu v tvojej vychove. Mne nerobi problem ked sa nieco ušpini, strati, rozbije,.... ale drze diera je pre mňa začiatok konca rodičovskej autority.Aj mna mrzi ,ked som raznejšia, ale vtedy si poviem, že vždy menej boli "facka" od mami ako od života. A deti, kt su benevolentne a priliš "chapavo" vychovávané, tie tych faciek dostanu mnoho.
@somavi diet aje vo veku kedy dava jasne najavo co sa mu paci a co nie, len este neviem v akej forme a ako si to ma ci moze dovolit plus je to aj o povahe.....jasne dieta ma mat respekt a iste mantinely v spravanie, ale zalezi na tom ci ide o slutocne dolezite problemy a veci....prikri sa, co robis, co kreslis, pozdrav sa tomu a tomu a zakyvaj atd... to patri medzi taky klasicky repertoar rodicov, co deti neznasaju do slova a niektore to daju patricne najavo...ja nehovorim, ze je to vas pripad, len to hodnotim zo svojej skusenosti...kamosku od malicka mama zahlcovala takymi otazkami, pokynmi atd... pretrvalo to az do dospelosti a kamosku tym mama zasypavala ked prisla po 12tke z prace, jasne ze nemala chut iste veci riesit tak sa hadali natahovali atd.. az sa odstahovala... tym chcem povedat, ze spravanie dietata treba kocirovat, ale niekedy treba pouvazovat ci aj my zbytocne nerieisme co nemusime...