Tvrdohlavá 3,5 ročná dcérka

@montinka alebo uz ta nechcem, ja chcem ocina, nepozeraj na mna ... ale ked je dobre, tak sme uz kamaratky a neviem co este ... mna len trapi, co v situacii, v ktorej si uz neviem rady a neviem ako dalej ☹

@montinka vytiahnuť telku zo zástrčky,vybrať baterky z diaľkového 😉

@binka79 tak u nas ocino moc neplati lebo ten je viac prec ako doma.hmmm tak taka rada by zaujimala aj mna. ja ked som uz s nervami na po kraji tak len po nej vrieskam a potom mam vycitky co som to za mamu a ze som mala riesit inak. ale ako ked je ak strasne trdohlava? 😒

@bodka13 ovladacom neyipinam ja ho vypnem uplne. lenze slecinka sa vyskrabe na skrinku na ktorej mame telku a zapne si ju. 😒 a zastrcku mame za obyvacou stenou takze s tym by som tiez nepochodila.

@montinka presne toto si aj ja vycitam, ze po nej vrieskam a sem-tam jej capnem po zadku ... aj nas ocino je viac v praci ako doma, mozno preto ho chce ... fakt si pripadam niekedy ako psychopatka ktora by sa mala dat liecit, ked vrieska po takom malom dietati, uff

@binka79 ja mam este aj 1,5 rocneho a ked ma vytacaju obaja vrieskam aj po nom. no co narobime pohar trpezlivosti ma tiez svoje hranice

V jednej kresťanskej knihe o rodine sa píše:

Početné hrozby a rozčulovanie sa bez činov - častý zvyk väčšiny matiek - nemá zmyslu. Pôsobí u detí ľahostajnosť, oslabuje vážnosť matky, ktorá si tým pripravuje nespočetné trápenie a muky. Materské srdce sa zdráha prísne trestať, ale ani nie je potrebné prísne trestať. Trest má byť dôklaný a hneď vykonaný , čiže dodržať, to čo sa povie, to vykoná viac, ako všetky hrozby dovedna.
Matka hovorí: "len sa nebojte používať svoju autoritu, ujmite sa svojho kormidla a preč s takými rečami, že nič s mojím dieťaťom nezmôžem. Pravdaže zmôžete! Musíte tomu rozumieť takto: "Nič s dieťaťom nezmôžem, ak si nato nedám čas , ak mi je ľúto času - ak sa nechcem vzdať niektorých svojich výsad a vziať na seba určitú nepopularitu. Diskusie, prehováranie a lichôtky dieťa nezmenia. Dieťa inštinktívne vycíti, keď rodičia postrádajú rozhodnosť a autoritu a ich rozkazy sú nejasné. Nedajú sa oklamať týmito "rečičkami" a okolo svojich rodičov tancujú ako sa im zachce. Rodičia si musia uvedomiť jednoduchú skutočnosť a to je, že znamenajú pre dieťa autoritu. Boh ťa k tomu určil. Neprosíkuj dieťa o to, aby ťa poslúchlo. Nevyhrážaj: Ak to neurobíš, dostaneš výprask! Povedz slovo s plnou autoritou! Správne, uvážené slovo, ktorému dieťa rozumie a ktoré môže vykonať, slovo, s ktorým môže Boh súhlasiť a podoprieť ho. Tvoje dieťa sa jednoducho musí naučiť poslúchať na slovo. Ak ti dieťa odopiera poslušnosť, zober ho na bok a daj mu trest (výprask) , potom ho priveď naspäť a rozkaz zopakuj. Dieťa sa naučí, že s rodičovskou autoritou sa nezahráva! A rodičia už nebudú vedení náladami svojich detí. Rodičia majú myslieť na budúcnosť a vzdať sa toho, aby vyhrali u svojich detí závody o popularitu. Čo si myslí o tebe dieťa vo chvíli, keď dostáva výprask, nie je dôležité. Omnoho závažnejšie je to, čo si bude myslieť o tebe v dvadsiatich rokoch, ako ťa bude rešpektovať. Ako Boh hovorí: "Žiadne káznenie, keď je prítomné, nevidí sa byť radostným, lež smutným, ale pozdejšie pokojným ovocím spravodlivosti odpláca tým, ktorí ním boli vycviční." (Biblia Heb 12/11) a tiež "Prút a káranie dáva múdrosť, ale rozpustilé dieťa robí svojej matke hanbu." (prísl. 29/15). Ked máš trestat, tak nie v rozčúlení, v hneve ani v trpkosti, ani náladovosti. Trest by mal byť prísny, len tak je účinný. Dieťa sa nemá trestať v prítomnosti druhých (detí alebo dospelých), lebo to otupuje pocit vlastnej dôstojnosti a spôsobuje to rozhorčenie a zatrpknutosť, lebo ostatné deti by sa mohli smiať a vieme, že deti sú škodoradostné. Rodičia by sa nemali vyhýbať zodpovednosti, ktorú im v tomto určil Pán Boh, ani brať ohľad na svoje pocity a rozumové dôvody. Poriadny výprask po riti ušetrí hodiny dohadovania, krikov, bojov, nariekania a nervov. Lebo je napísané: "Ten kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna, ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu. (Prísl. 13/24). Je to precitlivenosť a zmäkčilosť, nie láska, ak sa zriekame "prúta" (výprasku). Pán Boh to vyjadruje slovami nenávidí svojho syna. V káznení dieťaťa má byť pevnosť a rozhodnosť, nie tvrdosť a surovosť. Kto obchádza prút neverí v Boží poriadok a neberie Boha ako sudcu vážne. On je Stvoriteľ a jeho myšlienky s nami sú o pokoji a nie o zlom. Čím je dieťa horšie, neposlušnejšie, tým viac dieťa očakáva od rodičov, že niečo podniknú - potrestajú primeraným spôsobom. Nie vždy to musí byť výprask, Ak deti tušia, že môžu jedného z rodičov popudiť proti druhému, určite to využijú v svoj prospech, preto je dôležitá naprostá zhoda medzi rodičmi. Ak majú nejaké rozpory, majú si to vyjasniť samy, bez prítomnosti dieťaťa, aby nedošlo k spochybňovania autority otca alebo matky. Ten z rodičov, ktorý sa snaží svojou povoľnosťou deťom zapáčiť a nič od nich nevyžaduje, sa v konečnom efekte nezaľúbi nikomu, najmenej však dieťaťu.
Je samozrejme potrebné, aby rodič bol vždy fair, spravodlivý a nežnej lásky k dieťaťu, našiel si čas na hru a počúvanie a poznanie vlastného dieťaťa (nie od počítača, alebo televízie), vyslovene čas, ktorý budú spolu tráviť. Rozhodovanie a zodpovednosť spočíva na rodičoch. Dieťa nemá zvažovať a hodnotiť rozhodnutia rodičov a poslúchať iba tie ktoré uzná a odmietať tie, ktoré sa mu nevidia. Dieťa rýchlo vyrastie a potom bude samo niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia a úsudky. Buď tým, k čomu chceš iných vychovať, buď celou bytosťou.
Mater všetkých nerestí je záhalka.
Poslušnosť je v kresťanskom živote preto dôležitá, lebo je predvýchovou k poslušnosti voči živému Bohu, ktorej príkladom je pre nás jeho Syn Ježiš 🙂. Nie, aby sme boli bábkami, ale aby sme svojou poslušnosťou dovolili Bohu ukázať v svojom živote, že je živý a mocný.

Policajti v Texase vydali 12 ironyckých pravidiel ako vychovat svoje dieťa:
1. začni čím skôr plniť dieťaťu každé jeho piranie. Pozvoľna dospeje k presvedčeniu, že spoločnosť je povinná ho vydržiavať.
2. Ak pochytí nejaké škaredé slovo, smej sa tomu. Podporíš tým v ňom presvedčenie, že je to "rozkošné". Okrem toho dostane chuť učiť sa takým "roztomilým" slovám tak, až nakoniec budú človeku stáť vlasy dupkom.
3. Šetrite duchovnou literatúrou. Čakajme na 21 rokov a potom nech sa samo rozhodne.
4. Slovo "zlé" radšej neužívaj. V dieťati by si mohol vypestovať komplex viny. Ked bude niekedy zatknuté pre krádež auta, bude si myslieť, že spoločnosť, je zaujatá proti nemu.
5. Zodvihni všetko, čo dieťa nechá po sebe ležať: knihy, topáky, oblečenie. Všetko zaň urob. Tak ho naučíš zvaľovať všetku zodpovednosť na druhých.
6. Dovoľ dieťaťu všetko čítať, čo sa mu dostane do rúk. Myseľ nech si hovie v bahne.
7. V prítomnosti dieťaťa sa čo najviac hádaj.Aspoň dieťa nebude šokované, až sa rodičia rozídu. (Zásadná podmienka: Poslušnosť voči Bohu - sa musí prejavovať predovšetkým vo vzájomnom vzťahu otca a matky. Ved kto môže dúfať v podradenosť detí rodičom, ak manželstvo z ktorého vyšli je nepodarené?)
8.Dieťaťu dávaj toľko vreckového koľko chce. Nie je potrebné, aby si samo privyrábalo. Dieťaťu daj vždy, to čo chce. Prečo by naše dieťa namalo dostať, čo chce a čo najľahšie?
9.Uspokoj každú túžbu dieťaťa po jedení, pití a po akomkolvek pohodlí. Dbaj, aby bola naplnená každá túžba jeho zmyslov. Ved odmietnutie, či potlačovanie by ho mohlo viesť k nezdravej frustrácii.
10. Pri rozporoch s učiteľmi, susedmi, alebo políciou sa vždy postav na stranu dieťaťa. Všetci sú zaujatí proti tvojmu dieťaťu.
11. Ak sa dieťa dostane do konfliktnej situácie, ospravedlň sa ty! slovami: nikdy sme si s tým dieťaťom nevedeli dať rady.
12. Priprav sa na život plný problémov - určite príde.

Malinký výcuc z knih, má 213 strán, ťažko sa vyberalo. 😉 vela zdaru 🙂 🙂 😉 😉

@montinka no a som si ista ze ked skonci toto obdobie takl zacne zasa nejake ine...ale asi tak to je a my rodicia sa musime s tym zmierit 😀

Inak baby,to trestanie a vyhrazanie sa ze napr.hracky date inym detom a pod.fakt nefunguje.Mam to odskusane.Jedine co s tym docielite je to ze deti budu najskor vynervovane a neskor uplne lahostajne k tomu co od nich chcete.Deti taketo pocinanie ponizuje,maju potom pocit ze niesu dolezite a vzbudi to v nich lahostajnost.Treba fakt vela trpezlivosti,aj oni maju pravo mat svoje nalady-vtedy ja necham dceru na pokoji,cakam kym ju to prejde a ked nervaci a jaci necham ju tak nech to v nej odoznie.Potom sa da o tom s dietatom porozpravat.Ak rano vymysla s obliekanim skuste nech si pripravi veci vecer a ked si to rano odmietne obliect tak nemate inu moznost ako nechat ist dieta v pyzame...verte svet sa preto nezruti,staci ze sa mu jedno dieta na ulici ci v skolke vysmeje a viackrat to nespravi 😀

@mummy01 u niekoho funguje,u niekoho nie 😉 ...moji nezostali ľahostajní-naučili sa poriadku 🙂

@mummy01 veci sme zacali chystat uz vecer, rano aj tak niekedy vymysla ze to nechce a chce nieco ine ... ale co spravit, ked fakt sa ponahlate do roboty a ona musi ist do skolky, co urobit vtedy ked nervaci?

@bodka13 tak to ti zavidim a dufam, ze aj moja si bude veci vazit a takisto aj svojich rodicov ... na mna bola mamina hrozne prisna, bo ocino bol v zahranici a neda mi jej nepomoct ked to potrebuje (aj ked bola na mna taka zla, niekedy mi bola az protivna a povedala som si, ze bude nieco chciet), jednoducho vazim si svoje veci a vazim si aj svojich rodicov .. tak dufam, ze toto obdobie u malej prejde a bude lepsie .. k nicomu inemu ju nechcem naucit, len aby si vazila vsetko co dostane a vedela preco je poriadok taky dolezity a aj aby nevidela len seba ale aj inych (napr. ktori su na tom horsie)

@binka79 trpezlivosťou to všetko dosiahneš....neboj,ja som veľakrát nešťastná keď chalanom niečo nepovolím,ale viem prečo to robím....a veľmi dobre padne môjmu srdiečku,keď mi niektorá kamoška povie "ako ti je fajn,že máš takých rozumných chalanov" 🙂

@binka79 stat si pevne za svojim, nepovolit, lebo ak povolis, bude vediet, ze rev pomaha... aj ja si to opakujem, ale niekedy sa to neda, dokaze ma vytocit do nepricetnosti tiez, ale poslednu dobu stale menej, snazim sa jej stale opakovat, ze je sikovne dievcatko a zvladne to alebo hento... ze som unavena, smutna, nech mi pomoze, inac, zacina tomu rozumiet - minule ma dokonca pohladkala a hovori - mama chuuuda a cuduj sa svete, posluchla! 😀 no hlavne vela vysvetlovat a hlavne chvalit... ale nie je to vzdy lahke, nie sme stroje, mame tiez svoje hranice a potreby 😉

My mame zavedenu krabicu hanby kam ide po vystupe oblubena hracka , a plati u nas to, ze ide do izby sa vyplakat a to, ze sa musi ospravedlnit a povedat preco sa ospravedlnuje, ale momentalne mame tyzden vzdoru a nareku chodenia do skolky

no my to mame obcasne .. par dni v pohode, par dni vzdoru a par dni, ze dokaze vytocit az do nepricetnosti 😀

@montinka ja vypinam zo zasuvky... 😉 teda povytiahnem,a zapnut nejde... 🙂

@binka79 no...netvrdim ze je to lahke 😉 u nas je to prave tak ze ked mala zisti ze sa rano ponahlame tak just vtedy vymysla,deti vedia super vyuzit situaciu a zasiahnut na citlivom mieste.Ja sa snazim vtedy hlavne nekricat a ked sa nechce obliect s chladnou hlavou oznamim ze sa ide do skolky v pyzame.A cuduj sa svete ani raz sme v tom pyzame nakoniec do skolky nesli 😀
@bodka13 tak ale uz mas vecsie deti,taketo vymyslance casom prejdu...aj ja odcas potrestam ale nerobim to v afekte a na citlivom mieste

@cora73 hmm len ja sa za tu obyvaciu stenu nedostanem.

@montinka ☹ tak to mas smolu... ☹

no mam dcerku vo veku 3 roky 3 mesiace mame obdobie vsetko sama rano sa sama musi najest obliect poumyvat ja nic jej nemozem pomoct vychystanie rano nam niekedy trva dost dlho ale da sa to zvladnut nikto sa nesmie dotknut jej veci iba ak ona dovoli

@mummy01 ale tie "zmiznuté" hračky som praktizovala keď mali 2-3 roky 😉 ...teraz je to už o inom 😠 😀 ...píšem,ako sme to riešili my,keď mali naši chalani toľko, čo tie vaše drobce teraz 😉

@binka79 To akoby som citala o nasej mladsej, mala v decembri 3 roky, ale vrestanie, hysacenie a hnev mame na dennom poriadku. Tiez sa snazim byt aj kludna, ale dakedy mam nervy na prasknutie.Starsia ma 6 r. ale ta nemala taketo obdobie vzdoru. Ta mladsia ked sa rozzuri, tak aj dverami pleskne! Aj vysvetlujem, aj hrozim, aj prosim, nic nezabera. Obdobie vzdoru, asi ho len treba prezit, ako sa da.Prajem pevne nervy.Radu som sice nedala, ale plne to chapem, prezivam to iste kazdy den.......

@bodka13 aj nam zo zaciatku ked mala dcera 3roky mizli hracky....a jej to bolo jedno,nikdy si ich nepytala spät,ked som povedala ze som ich dala inym detom ona odpovedala ze nevadi 😒 -takze lahostajnost...Myslim ze take male dieta nechape vsetko do dosledkov a na zmiznute hracky jednoducho zabudne.Ale to je moj nazor a moja cesta ktoru som si pri vychove svojich deti vybrala.Kazdy ma pravo vybrat si tu svoju a je pravda ze na kazde dieta plati nieco ine 🙂

@mummy01 každé dieťa je iné,na každé platí a zaberá niečo iné 😉 ...a preto to máme také "ťažké" ,lebo kým nájdeme tú správnu metódu tak sa chvíľu potrápime...ale každá sa to snažíme robiť najlepšie ako vieme a chceme pre naše deti len to najlepšie 😉 🙂

Ahojte, tak to som strasne rada, ze niesom sama, ktora zapasim s podobnym problemom.
U nas sa deje "paranormal" kazdy den.
Minule som isla kupovat topanky s oboma detmi. Nas Jakubko si zmyslel, ze tasku nesie on. Ked som mu povedala, ze tasku neunesie ze ju vezmem ja, lebo je velmi velka sa ozyval rev na cely obchod a ja som mala pocit ze ho pocut na celom vychodnom slovensku. Hanbila som sa jak pes 🙂.
Prosby, vysvetlovanie a lakadla nemali sancu, ani ma nepocuval ked tak reval na cely obchod.
Mala som na vyber z dvoch moznosti : alebo mu tasku nedam a budeme pocuvat ten rev v aute celu cestu domov a to ho budem musiet dostat nejakym sposobom do auta, lebo lezal na zemi pri pokladni
Alebo mu tasku dam a bude ju tahat za sebou cez cele parkovisko po zemi po tej spine s pocitom, ze "dosiahol som svoje" a vyjdeme z obchodu a nastupime do auta ako "normal. ludia" ?????

@mmartina78 snaz sa ho chapat detskymi ocami, si pre nho vzor, chce robit, alebo aspon skusit to, co robis ty, nechape tvoje vysvetlenie, ze ju neunesie (nema este skusenost co je tazke, nie je tazke, ake su jeho hranice), ja by som to mojej malej dala vyskusat, nech sa s tym chvilu natahuje, potom by som jej ponukla pomoc 😉... a nepozeraj na to, ci vas ostatni vidia ako normalnych, ci nenormalnych 😀, klasicka matka si presla takymto stadiom so svojimi detmi, rozumie ti (aspon ja by som 😉 )

@mmartina78 ahoj, tiez by som to dala do ruky .. teda aj to tak robim a ona sama pochopi, ze je to tazke a aj tak to po par krokoch musim vziat ja 😎

@lubina ako tak pozeram, tak terajsie deti su take .. synovec ma uz 13 a on ked bol maly az taketo hysaky nemaval, mozno to ide dobou a tymto prostredim

@binka79 mozno a ozno je to trochu ovplyvnene aj povahou dietata.Starsia dcera je kludas a ta bola cez obdobie vzdoru v pohode.Mladsia ma obdobie vzdoru teraz, ale ona je taky akcnejsi typ a vidim to aj na jej reakciach v tomto obdobi a samozrejme, vela veci priniesla aj zo skolky.Predtym to nerobila a ako zacala chodit do skolky vidi co robia aj ine deti a tiez to urobi aj doma.