Ako sa efektívne zbaviť depresie po pôrode?
Ahojte, prosim o radu tie, ktore mali skusenosti s depresiou.
Mam 7 mesacneho synceka, ktoreho strasne lubim, no kedze som bola na neho viac menej sama, v noci som k nemu vstavala 3 x, navodila sa u mna depresia ( zrejme z vycerpania). Bola som v nemocnici 2 tyzdne, uzivam antidepresiva. Chcela by som vediet ako sa tejto choroby co najrychlejsie zbavit. Po prichode domou z nemocnice sa citim lepsie. no dnes v noci som mala naval horucavy, potom zase zimnicu a nakoniec hnacku.
Kto to poznate, napiste prosim.
Dara
@luna53 Tebe L-tryptofán pomohol? Mne nie. V Tryptofáne nie je serotonín.Tryptofán ani nezvyšuje hladinu serotonínu. Je to len aminokyselina, z ktorej vzniká 5-HTP a až to je prekurzor, z ktorého ľudský organizmus vyrába serotonín. Nie je to ale také jednoduché, lebo len veľmi malé množstvo sa dokáže dostať do mozgu. To som však len veľmi jednoducho vysvetlil. Keby to fungovalo, že stačí si kúpiť 5-HTP a vyliečiš sa z depresie, ľudia by to už dávno robili, boli šťastnejší a nepchali do seba to chem.svinstvo nazývané antidepresíva. Aj aj placebo dokáže liečiť, pokiaľ si myslíš, že je to liek a VERÍŠ, že Ti pomôže.
@roboma45 Nie každemu lieky zaberaju rovnako,trebars mne na spanie melatonin zabera,.Ked so mala antihypnitika z nich som nevedela zaspat,tiež sa čudovala doktorka.Ako si dopadol u lekarky? Ja by som už najradšej nič nebrala,mam dost liekov nielen na depresiu ale aj na ine chorobi čo mam.Nečudujem sa, že mam stale zle pečenove testy.
@luna53 Psychiatrička sa ako vždy čudovala, že mi lieky nezaberajú. Vraj si musí premyslieť, ako ďalej a v pondelok jej mám zavolať. Otec je stále v nemocnici a dostal tam teraz ešte aj mozgovú príhodu. Priateľka vie, že má depresiu, ale vraj som sa zmenil, som smutný, bez energie a málo rozprávam. Ona sa vraj snažila ale nedokáže s takým človekom žiť. Myslela si, že sa dám do poriadku, nájdem si prácu a budeme spolu šťastní. Snažil som sa, naozaj som sa úprimne snažil. Neležal som stále v posteli, zo začiatku keď som ešte vládal, hľadal som si aj prácu-hociakú. Tu je to však s prácou veľmi zlé. Tak som jej aspoň pomáhal, s čím som vedel. Bral som lieky, šiel viac krát do nemocnice, bral rôzne prírodné prípravky. Proste som hľadal spôsob, ako sa z toho dostať.. Ona bola to, čo ma držalo nad vodou, vďaka nej som ešte žil. Uvedomoval som si, že som sa zmenil. Snažil som sa jej vysvetliť, že to s ňou nesúvisí a že ju stále ľúbim. Hocikedy počas dňa som ju pohladil, pobozkal, alebo povedal, že ju ľúbim. Aby vedela, že aj keď som chorý, ľúbiť som ju neprestal. No chápem ju, chce žiť normálne so zdravým chlapom. Už však nevládzem, toto ma dnes úplne dorazilo.Nemôžem však od nej chcieť, aby so mnou žila na silu. Ja však končím. Ty sa však snaž a nespoliehaj sa na to,, že Tvoj muž Ťa neopustí len kvôli tomu, že si jeho žena.
@roboma45 Pre boha neurob niečo neuvažene a nezvratne,život je dar,vidiš ,že tvoj otec bojuje nevzdava sa.Ty musiš bojovat daš sa do poriadku,najdeš si potom novu partnerku.Len si nič nesprav.Aj ja sa stale snažim a nejde mi to tak ako by som chcela,no vždy si poviem raz bude lepšie.Maš sa kam odstahovat? Trebars rodičom.Aby si zvladol obdobie kým si najdeš pracu.Ja som rada že si stebou možem písat.Musiš žit dalej.
Ajojte chcem sa poradit ma niekto nieco podobne ze ma pocit ze sa nemoze nadichnut moze to byt panicka uskost
@roboma45 píšeš veľmi rozumne, aké máš vzdelanie? Môžem Ti nejako pomôcť?
@vizvaryova1 ahoj to mas z uzoksti to prejde len klud a pomalicky si dychaj
@slavkasobanska ahoj ako sa Ti dary? Píšeš tu pomenej
@1andrea111 ahoj ano menej tu chodim ,tak mam sa kolisavo ale zvlafam to,trosku mam teraz navysene AD ale xanax som pekne znizila za pomoci psychologa,zajtrs mam terapiu,velmi mi to pomaha .tak yz skoro 2 roky mam rovnako lieky,zle obdobie je teraz no snazim sa ist dalej,,ty ako ??
@luna53 Môj otec už dobojoval. Covid už nemal a aj zápal plúc mu už ustupoval. Potom však mal mozgovú príhodu. No a po nej dostal črevnú virózu a začal krvácať z konečníka. Toto už nezvládol a včera na obed zomrel. Starší syn keď sa to dozvedel, bol v práci a odpadol. Mladší syn si zasa minulý týždeň tak zlomil komplikovane ruku, že mu ju musia operovať, keď mu odpuchne. Ešte som stále u priateľky, musím si nájsť v Nitre bývanie. K mame ísť bývať nemôžem. Priateľka má hrozne tvrdú povahu. V živote plakala len 2X. Nie je taká citlivka ako som ja. Keď som jej povedal, že aj keď som nemal robotu, tak som sa snažil pomáhať v dome a okolo domu, tak mi na to odpovedala, že čo ona z toho má. Vraj ma môže zamestnať ako údržbára alebo chatára u seba doma. Psychiatričke som včera volal, ako mi minulý štvrtok kázala. Keď jej sestrička podávala telefón, že niekto jej volá, všetko som počul o čom sa rozprávajú. Doktorka sa jej teda opýtala, že kto volá. Sestrička povedala, moje meno. Doktorka na to povedala, že teraz nemá čas, má vraj akútny prípad a aj tak sa ešte nerozmýšľala nad tým, ako ďalej postupovať v mojej liečbe. Sestrička že mi to má povedať. Mám vraj zavolať v utorok. Ja som to všetko počul. Ona od štvrtku nemala na mňa čas, aj keď som bol objednaný a ona termín o 4 dni posunula. Ja som tušil, že doktorka si myslí, že mi nič nie je a som len citlivka. Na jej chovaní ku mne v poslednom čase to bolo vidieť. Močové cesty stále nemám v poriadku. V krvi mi zistili zvýšenú hladinu nejakých látok, ktoré bývajú v krvi pri onkologickom ochorení. Už sám neviem, čo všetko zlé sa od začiatku tohto roka stalo. Psychicky sa mi pohoršilo. Netuším, čo bude. Ak to nezvládnem, dúfam, že mi to Boh zohľadní. Snažil som sa. Mám dojem, že ľuďom len znepríjemňujem život.
@1andrea111 Mám vysokoškolské vzdelanie. Neviem, ako by si mi mohla pomôcť. Nepoznáš náhodou dobrého psychiatra a psychológa?
@roboma45 Je mi to luto s otcom .Uprimnu sustrast. Už ako pišeš o synoch ,ver tomu že ta potrebuju.Si rozhodnutý odýst od priatelky? Vieš s lekarmi je to tažke,im na nas nezaleži na toko ako by sme si mi predstavovali.Tie močove cesty si daj poriadne vyšetrit, aby si niečo nezanedbal.Lekara čo nato povedal že su tie latky zvýšené ,čo dalej ako chce postupovat.To ,že sa ti pohoršilo je normalne ,ved ti zomrel otec,priatelka ta opušta ,synovia su nie v poriadku. aj tvoj zdravotný stav to sa všetko na depresii ukaže.Snažiš sa prežit a to je doležite.Musiš vydiet svetielko na konci tunela.
@roboma45 synovia Ti nevedia pomôcť? Bývať u nich aspoň chvíľu. Máš nárok na nejaké peniaze od štátu? Psychiatra dobrého poznám no je na platbu a online. Možno tiež by som poznala niekoho z NR či by vedel pomôcť s ubytovaním. Si veriaci?
@roboma45 Ja zvyknem hovoriť, že mŕtvi budeme ešte dlho, tak si ešte užime trochu tento krásny svet, čo je naokolo nás. Keď sme v prírode, tam nemože mať človek depresiu. Aj keď je to veľakrát ťažké, hovorí sa, že Boh nám nenaloží na plecia viac, ako sme schopní zvládnuť. Zo zlého sa máme poučiť. A ďalšia múdrosť hovorí, že keď sa niečo končí, niečo iné začína. A ako mi raz povedal v núdzi jeden muž, ak budeš používať rozum musí to byť lepšie, ako to, čo skončilo 🙂. Držím palce, aby si videl svet krajšie ako doteraz (nemyslím ľudí, s tými je to často ťažké). Ľudí nevieme zmeniť, vieme zmeniť len náš pohľad na nich a náš prístup k veciam, ktoré sa nám dejú.
@mala4 ahoj si z pp?? Ja chodim ku Kubovovej a som velmi spokojna
@slavkasobanska ahoj.byvam pri Spišskej novej vsi
@1andrea111 Synovia mi s ubytovaním nevedia pomôcť. Som veriaci ale nie praktizujúci.
@luna53 Neviem,čo mám napísať. Od začiatku roka sa toho zlého stalo staršne veľa. Neviem to spracovať a sústrediť sa. Od priateľky nechcem odísť, stále ju ľúbim.Povedala, že mi už nemáme vzťah, že žijeme ako brat a sestra. Áno, je pravda, že som sa v poslednom čase uzavrel do seba a prestal komunikovať. Ale to kvôli tomu, že ma strašne deptalo a trápilo, že sa môj psych. stav nezlepšuje. Ja som nemal náladu žartovať a nejak spoločensky žiť. Mrzí ma, že som sa uzavrel do seba. Uvedomujem si, že to na ňu mohlo vplývať.Veľmi ma to ničilo, že sa môj z.stav nezlepšuje. Ešte k tomu som aj fyzicky postupne prestal vládať robiť a stále som unavený. Nevedel som si nájsť ani robotu, lebo tu je to s prácou zlé. Hľadal som si hociakú, robil by som aj predavača, proste hocičo. Nečakal som na miesto manažéra kvôli tomu, že mám vysokú školu. Teraz si už ani hľadať nemusím. Nevládzem. Nikdy som problémy s fyzickou prácou nemal. Trápilo ma teda, že si neviem nájsť prácu a že sa môj stav nezlepšuje. No a postupne som sa uzavrel do seba a prestal komunikovať. Ale snažil som sa nežiť ako príživník. Koľko som mohol, toľko peňazí som jej dával,a snažil sa pomôcť so všetkým, s čím som vedel.Aj dnes mi povedala, že nežijeme vo vzťahu a že som jej odmietol robiť správcu.Ja však nie som schopný intímne žiť. Neviem jej vysvetliť, že ale to aký som, s ňou nesúvisí. Do toho prišli tie moje problémy s močovými cestami, ktoré sú stále. Potom išiel otec do nemocnice. Bol tam dlho až tam nakoniec zomrel. Nikdy ma za nič nemal, celý život mi len ubližoval. Mňa a moje deti vydedil. Potom tie problémy so synovou rukou. Ešte nejaký čas pred tým ako si ju zlomil, dostal z ničoho nič silné bolesti hlavy a pri tom ho hlava nikdy nebolievala. Nemohol chodiť pár dní ani do práce. Lekár ho poslal na macnetickú rezonanciu. Dnes som sa dozvedel výsledky. Má vraj sklerózu multiplex a okrem toho má v mozgu nejaký útvar z krvi a ciev. V nedelu ako mu budú operovať ruku mu zoberú miechu. On ešte nevie o tej skleróze. Starší syn mal Covid. Proste stale sa toho strašne veľa zlého za krátky čas. Neviem, to všetko spracovať v hlave. Psychológ mi na to povedal, že sa misím naučiť vysporiadať sa s nepríjemnými situáciami vo svojom živote. Ja vlastne ani neviem, prečo Ti to všetko píšem. Ani Ťa nepoznám a nechcem, aby si ma ľutovala. Nemám však vôbec nikoho, s kým by som sa o tom mohol porozprávať a deti tým zaťažovať nechcem. Priateľka si stále hovorí svoje, aj keď som jej to všetko vysvetlil. Nežijeme vo vzťahu, žijeme ako brat so sestrou, dlho sa cítim zle a nezlepšuje sa mi to, nenašiel som si robotu a intímne už vraj tiež nie schopný dlhšiu dobu žiť. V skratke povedané, nekomunikujem s ňou, nesexujem s ňou, stále som chorý a nemám prácu a tým ani príjem. Ona vraj chlapa živiť nechce. Zajtra musím ísť na pohreb, pričom sa mi tam vôbec nechce ísť. Nič sa mi nechce.
@roboma45 tak nechod na pohreb, nemusíš. Drž sa
@1andrea111 ja na pohreby vobec nevhodim ,nerobi mi to dobre,...kto je rozumny pochopi aj nas
@roboma45 No prepač otec vas vydedil aty chceš ist na pohreb,tak to by si nemal,nezasluži si to.To že píšeš je ako keby si sa rozpraval a ulaví sa ti ,Nemam ta prečo lutovat každy mame zložitý život v určitej faze.V tej faze všetkeho zleho si momentalne ty.To zo synom je dost vážne,Snaž sa byt s detmi v kontakte,aby citili tvoju potporu.Musíš sa aj ty zdravotne dat do poriadku,tie močove cesty si daj poriadne vyšetrit.Písal si minule že si nemal dobre výsledky.No čo s priatelkou tažko povedat ,ale ona ta asi fakt už nema rada,to budeš musiet akceptovat a odstahovat sa.Musiš sa premoct a hovorit si že to bude lepšie.
@luna53 Ale ja uznávam, že som sa uzatvoril a prestal s ňou komunikovať. Mrzí ma to. Vysvetlil som jej to však. Stále ju mám rád. Aj keď som sa do seba uzavrel, stále som vedel k nej prísť, pohladiť ju, pobozkať alebo jej povedať, že ju ľúbim.Povedala mi, že ju trápilo, ako sa neviem z toho dostať. Ale ja som o tom nevedel, nikdy som na nej nič nevidel. Vždy pôsobila dojmom , tvrdého človeka, že ju netrápi, čo sa deje so mnou. Ja som jej do hlavy nevidel, až dnes mi povedala, že ju to trápilo. Jediné, čo vedela je, že ma vypočula a povedala, že ma nechápe a nevie mi pomôcť. Nikdy neprejavila žiadny súcit, potrebu prísť za mnou a povedať mi niečo alebo proste niečo spraviť aby som aspoň nemal pocit, že som sám. Od kedy u nej bývam, všetko som dusil v sebe a nemal sa s kým o tom porozprávať, kto by prejavil aspoň náznak, že mu je to ľúto a trápi ho to. Čo mám z toho, že ma vypočula, to ma vie aj psychológ.Myslíš, že keby mi bola v tomto oporou, že by som tu na modrom koníkovi vypisoval? Nikdy nedala na sebe na javo, že ju trápi, čo sa deje so mnou a aké mám starosti. Veľmi rýchlo to s našim vzťahom vzdala. Behom pár mesiacov je po láske. Bože ale keď idem s niekým do vzťahu, nemôžem počítať, že stále bude len dobre. Vôbec nie je rozdiel v tom, či sme manželia alebo nie. Proste keď dvaja žijú spolu a majú sa radi, tak sú si oporou a nie, že ja som sa snažila a mňa to už nebaví. Že mi to dlho trvá dostať sa z toho a nedarí sa mi to. Veď tomu sa nedá dopredu určiť čas. To akože keby sme boli teraz manželia, tak sa so mnou rozvedie, lebo s ňou nežijem intímne, neviem sa zbaviť zdrav.problémov a nemám ani prácu. Aj keď som s ňou nekomunikoval, stále som jej dával na javo a aj hovoril, že ju ľúbim. Vysvetlil som jej to, keby ma mala ešte rada, tak sme ďalej spolu. Stačilo pár mesiacov a láska je preč. Ja viem, že to naši partneri nemajú s nami ľahké, ale ona vedela o mojich z. problémoch, keď sme sa spoznali. Vtedy mi však bolo dobre, vedel som sa s ňou roprávať aj intímne žiť. Neviem, ako by Ti bolo, keby Ti manžel povedal, že ho to už s Tebou nebaví, lebo nie si taká, aká si bývala azle na neho teraz vplývaš. Po desiatich rokoch od rozvodu je toto môj prvý vzťah. Tak som sa tešil, že ma má niekto rád aj s mojimi zdr.problémami. Úprimne ju mám rád, tak som sa snažil. Chcel som sa z toho dostať, nechcel som žiť ako príživník a znepríjemňovať niekomu život. Ale podľa všetkého asi nič iné nedokážem. Pripadám si ako neschopný citlivý slaboch. Neviem sa cez to všetko čo sa deje dostať.

@roboma45 Ešte som zabudla kup si L-Tryptofan tam serotonin budeš sa citit štastnejši.Ked sa bojiš opýtaj sa doktorky.