Ako vysvetliť rodine potrebu hospitalizácie na psychiatrii?
Dobrý večer, neviem, či to sem patrí, ale potreboval by som radu, ako vysvetliť rodičom, že potrebujem byť hospitalizovaný na psychiatrii.
Koncom októbra som bol hospitalizovaný kvôli úzkostiam a depresiám. Vďaka psychoterapii a liekom sa mi darí lepšie zvládať úzkostné stavy a po hospitalizácii som prvé dva týždne nemal vôbec depresie. Avšak, potom sa stalo niekoľko udalostí, ktoré mi zhoršili stav natoľko, že sa u mňa objavujú suicidálne tendencie, nič ma nebaví robiť a najradšej by som celé dni prespal v posteli, v úplnom tichu. Ohľadom mojich problémov som kontaktoval psychiatra, ktorý mi zvýšil dávku liekov, avšak tieto nezaberajú. Keď som dopodrobna popísal moje stavy psychológom z Ipčka a z Linky Nezábudka, obaja mi odporúčali ísť do nemocnice čo najskôr. Nakoľko nechcem rodine prekaziť sviatky, zaumienil som si, že cez vianočné sviatky nespravím žiadnu hlúposť a začiatkom januára zbehnem za psychiatričkou, aby mi vybavila hospitalizáciu.
Avšak, veľmi sa bojím postoja rodičov. Už pred prvou hospitalizáciou neboli veľmi radi, že skončím v nemocnici a odhovárali ma od toho. Podľa nich, prvá hospitalizácia splnila účel len na dva týždne a potom som upadol do stavu, v ktorom som bol predtým, čo je len čiastočná pravda.
Preto sa bojím, že ma budú odhovárať od druhej hospitalizácie a nebudú s ňou stotožnení. Jeden raz som sa skúsil s mamou rozprávať o zhoršení môjho stavu, ale vyústilo to do hádky a odvtedy sa jej bojím čokoľvek spýtať.
Vopred ďakujem za akúkoľvek radu, lebo už som z toho zúfalý, že mi budú vyčítať, že som sa pobytom v nemocnici rozhodol riešiť moje problémy.
@anonym_autor ked si plnolety, ze nepotrebujes ich podpis a suhlas, tak mozno vies sam lepsie co potrebujes ako oni a chod, ked Ti to odporucaju.
@anonym_autor ráno sa pobaľ oznam a chod
@anonym_autor Nic sa nepytaj, proste tam chod, je to tvoj zivot. Ja som tiez bola hospitalizovana a viackrat som sa nestacila divit, akej "podpory" sa niektorym spolupacientom dostalo prave od rodicov - este aj v nemocnici bolo ziapanie a hadky. Mal si v nemocnici aj psychoterapiu a pokracoval si v nej aj potom? To mne prislo dost klucove - niektori nepokracovali, vratili sa do starych kolaji a za chvilu boli tam, kde predtym.
Nemusíš sa ich nič pýtať, ide o tvoje zdravie a tvoj život. Keď povieš, že myslíš na najhoršie rovno si ťa nechajú na oddelení.
@anonym_autor ty máš menej ako 18?
@anonym_autor uprimne, rodicia ta nevedia pochopit, lebo to nezažili. Pricom 90% depresi a uzkosti pramenia od rodicov. Ty sa pekne nedaj. Proste im povedz, ze takto to bude, lebo sa inak moze stat, ze ty nebudes. A ak nepochopia ani toto, tak nech idu s tebou k psychologovi a on im ti vysvetli. Ake maju nasledky neliecene depresie a uzkosti
budú ti to vyčítať. tak to prijmi ako fakt. ale čo sa tým má zmeniť? prečo chceš nemiť svoje rozhodnutie keď vieš že tá nemocnica ti pomôže? to že ostaneš doma ti nepomôže… a na druhú stranu - ako im pomôže ak do tej nemocnice nepôjdeš? 😏
ty do nemocnice nejdeš z rozmaru… neblbni a vôbec neuvažuj nad tým že by si tam nešiel…
@anonym_autor Nic sa nepytaj, proste tam chod, je to tvoj zivot. Ja som tiez bola hospitalizovana a viackrat som sa nestacila divit, akej "podpory" sa niektorym spolupacientom dostalo prave od rodicov - este aj v nemocnici bolo ziapanie a hadky. Mal si v nemocnici aj psychoterapiu a pokracoval si v nej aj potom? To mne prislo dost klucove - niektori nepokracovali, vratili sa do starych kolaji a za chvilu boli tam, kde predtym.
@marianarem To ma sklamalo, že ma odhovárali aj od prvej hospitalizácie, hoci na mne videli, že som bol úplne zle (psychiatrička mi v tom čase dávala dva druhy AD, Xanax a Neurol 1 mg ráno a večer a Oxazepam na ráno). Žiaľ, sedenia u psychológa mám len raz za tri mesiace a najbližší termín mám až v januári.
Doma som sa snažil pokračovať v tom, čo mi v nemocnici povedali a je pravdou, že už netrpím sociálnou fóbiou a úzkostné stavy majú menšiu intenzitu. Snažil som sa využiť aj ďalšie odporúčania v rámci psychoterapií (stanovenie si hraníc, povedať "nie", keď nevládzem, robenie toho, čo mám rád, ap.), ale tu som nenašiel pochopenie od rodiny. Keď som mame otvorene povedal, že má podiel na mojom zhoršení depresií (nechcel som to otvorene povedať, ale nahnevala ma, že mi vkladala do úst slová, ktoré som nepovedal v jednej veci, na ktorej mi veľmi záleží a ktorá mi pomáha), povedala mi, že ju mám zabiť...
@anonym_autor uprimne, rodicia ta nevedia pochopit, lebo to nezažili. Pricom 90% depresi a uzkosti pramenia od rodicov. Ty sa pekne nedaj. Proste im povedz, ze takto to bude, lebo sa inak moze stat, ze ty nebudes. A ak nepochopia ani toto, tak nech idu s tebou k psychologovi a on im ti vysvetli. Ake maju nasledky neliecene depresie a uzkosti
@betulinka1 U mojich rodičov je paradoxom to, že obaja majú diagnostikovaný istý druh depresií, ale ani jeden z nich neberie lieky, lebo si myslia, že ich nepotrebujú. Na druhej strane, nemajú samovražedné tendencie, skôr na niektoré veci reagujú agresívne.
budú ti to vyčítať. tak to prijmi ako fakt. ale čo sa tým má zmeniť? prečo chceš nemiť svoje rozhodnutie keď vieš že tá nemocnica ti pomôže? to že ostaneš doma ti nepomôže… a na druhú stranu - ako im pomôže ak do tej nemocnice nepôjdeš? 😏
ty do nemocnice nejdeš z rozmaru… neblbni a vôbec neuvažuj nad tým že by si tam nešiel…
@biba_18 Im by som pomohol, že by som im každý deň mohol pomáhať na hospodárstve, ktoré máme 🙂. Zhodou okolností vedia, že, vzhľadom na môj psychologický profil, mi nadmerná fyzická práca zhoršuje depresie (pod pojmom "nadmerná" je myslená niekoľkohodinová práca na hospodárstve, bežné veci, domáce práce alebo prechádzky so psom som zvládal robiť bez problémov, kým sa mi nezhoršil stav), ale nejako to nerešpektujú.
@anonym_autor Ďakujem Vám všetkým za podporu, sám som prekvapený, koľko pochopenia a podpory som tu našiel. U mňa je ten problém, že depresie a úzkosti sú "len" pridruženými diagnózami ku PAS (Aspergerov syndróm), preto ma rodičia vnímajú odlišne a nemôžem pred nimi otvorene vyjadriť svoje potreby a som naučený skôr hľadieť na potreby druhých, než na svoje.
Ešte raz ďakujem, dodali ste mi odvahu a ak nebudem vo vyslovene akútnom stave (vtedy by som si zavolal záchranku), po sviatkoch sa skontaktujem so psychiatričkou, nech s primárom nemocnice dohodne termín hospitalizácie. Prvú hospitalizáciu som riešil rovnako a psychiatrička mi vybavila, že som do nemocnice nastúpil hneď v ten deň, kedy som ju kontaktoval.
@anonym_autor Ďakujem Vám všetkým za podporu, sám som prekvapený, koľko pochopenia a podpory som tu našiel. U mňa je ten problém, že depresie a úzkosti sú "len" pridruženými diagnózami ku PAS (Aspergerov syndróm), preto ma rodičia vnímajú odlišne a nemôžem pred nimi otvorene vyjadriť svoje potreby a som naučený skôr hľadieť na potreby druhých, než na svoje.
Ešte raz ďakujem, dodali ste mi odvahu a ak nebudem vo vyslovene akútnom stave (vtedy by som si zavolal záchranku), po sviatkoch sa skontaktujem so psychiatričkou, nech s primárom nemocnice dohodne termín hospitalizácie. Prvú hospitalizáciu som riešil rovnako a psychiatrička mi vybavila, že som do nemocnice nastúpil hneď v ten deň, kedy som ju kontaktoval.
@anonym_autor postoj Tvojich rodičov určite nepridáva zlepšeniu Tvojho stavu. Je to smutné, potreboval by si ich podporu a nie ešte aby si sa bál im to povedať. Myslí v prvom rade na seba. Oni nechápu čo zažívaš. V nemocnici požiadaj nech im situáciu skúsi vysvetliť lekár . Je super že si napriek všetkému zodpovedný. Držím palce❤️
@marianarem To ma sklamalo, že ma odhovárali aj od prvej hospitalizácie, hoci na mne videli, že som bol úplne zle (psychiatrička mi v tom čase dávala dva druhy AD, Xanax a Neurol 1 mg ráno a večer a Oxazepam na ráno). Žiaľ, sedenia u psychológa mám len raz za tri mesiace a najbližší termín mám až v januári.
Doma som sa snažil pokračovať v tom, čo mi v nemocnici povedali a je pravdou, že už netrpím sociálnou fóbiou a úzkostné stavy majú menšiu intenzitu. Snažil som sa využiť aj ďalšie odporúčania v rámci psychoterapií (stanovenie si hraníc, povedať "nie", keď nevládzem, robenie toho, čo mám rád, ap.), ale tu som nenašiel pochopenie od rodiny. Keď som mame otvorene povedal, že má podiel na mojom zhoršení depresií (nechcel som to otvorene povedať, ale nahnevala ma, že mi vkladala do úst slová, ktoré som nepovedal v jednej veci, na ktorej mi veľmi záleží a ktorá mi pomáha), povedala mi, že ju mám zabiť...
@anonym_autor Pozri, rodicov obvinovat netreba, ti vo vacsine pripadov dali do rodicovstva svoje maximum. Hoci je pravda, ze to maximum niekedy nie je ani bezny priemer, ale niekto proste ma aj vela svojich problemov a urobil co mohol v ramci nich. Dospely clovek ma uz moznost konat, menit veci a teda si za svoje problemy zodpoveda sam.
Pre cloveka s depresiou je podla mna velmi dolezite prave zobrat veci do vlastnych ruk a zacat aktivne tvorit svoj zivot. V tvojom pripade by som zacala tou hospitalizaciou a naslednou terapiou, ak by to slo, tak castejsie ako raz za 3 mesiace.
Ziadny rodic nie je nadseny, ked jeho dieta ide na psychiatriu, s tym treba ratat. Stale to mnohi povazuju za hanbu a ti, co aj nie, tak minimalne v podvedomi im vyskoci otazka, ci neurobili nejaku chybu, ked to takto dopadlo. Pripadne ci to ich dieta nezdedilo po nich. Niektori sa brania tymto myslienkam a pocitom tym, ze sa snazia branit dietatu, aby to riesilo - proste chcu ten problem zamiest do kuta, ved nejako sme prezili my, musi predsa prezit aj dieta. Treba mat pre rodicov pochopenie, nenakladat im viac ako treba, ale zaroven si ist za svojim, za svojou lepsou buducnostou.
Ahoj, riesim nieco podobne. Na prvom mieste si ty sam! Zachran seba, kasli na pribuznych, ak to nechapu. Ry si sa snazil im to vysvetlit, viac uz urobit nemozes, ak to nechapu a nepodporia ta. Ak ti nie je dobre, hospitalizaciu neoddaluj. Cez sviatky je prave aj ta atmosfera na oddeleni taka prajnejsia, lepsia, su tam ludia, co to naozaj potrebuju a personal, co je vludny a snazi sa pomoct a ulahcit to ako najlepsie vie. Naozaj, jedine, co budes lutovat, ze si nesiel skor.
Veľmi smútne že tvoji rodičia nechcu aby si išiel na hospitalizáciu na psychiatriu. Prečo preto že su sviatky ale ved TY predsa nebudeš ani prvý ani posledný ktorý bude na sviatky v nemocnici.Je to veľmi dôležite aby si sa citil dobre.Prosím ak si dospelý zbaľ sa a chod ak to tak citiš. Radšej tak ako by mala prísť k zhoršeniu zdravotneho stavu. Na nič nečakaj. Chod polepši sa TI vratiš sa domov. To je jedno či je sviatok alebo nie raz ked sa citiš zlé chod. Nech TI poriadne nastavia liečbu poprípade zmenia lieky na nič nečakaj. Kto hovori že robiš zlé že chceš ísť na hospitalizáciu je hlúpak napriklad z okolia niekto. Nikto TI nema právo braniť ked chceš aby TI bolo dobre.Mame v rodine tiež môj muž teda nie ja v mojej rodine a ide normálne ked potrebuje.Mužov synovec. Povie že ide do nemocnice a už vedia že ide. A žiadne nič vysvetľovačky rodičom mladý chalan. A tiež jeho matka mala zo začiatku problém pozvala si ju na pohovor primárka psychiatrie tak ta jej razne vysvetlila a bolo po jej hlúpých rečiach. Vieš človek ktorý je zdraví to tak nevnima sú aj taký ja ich volám hlúpaci že sa vysmievaju z psychický chorého človeka čo ma problémy. Sú ľudia ktorý to nikdy nezažili nepochopia.Pokiaľ nezažiju sami na vlastnej koži.Píšeš tvoji rodičia maju tiež take problémy su bez liekov lenže stav bez liekov môže sa zhoršiť.TY len chod a čo v čom sú Vianoce ine že pokaziš pozri v ničom nie sú ine ak máš potrebu chod.A nepozeraj sa na rodičov v tomto. Smútne že mama sa s tebou pohadala o tom ked si jej povedal že pôjdeš na hospitálizaciu.Načo hovoriš oznám to zbaľ sa a chod.A čo že budu vyčitky tie su v rôzných situáciach a čo teraz. No bože nič sa nestane.Držim veľmi palce.
mal by si sa od svojej "rodiny" odsťahovať
@anonym_autor si nesvojpravny? Nemas 18 rokov?
Pozbieraj sa a chod sa na hospitalizaciu, tu sa nemame dalej o com bavit
je mi luto ze mas taku nepodporujucu rodinu :( ty musis byt pre seba na prvom mieste.
treba si aj uvedomit, ze si dospely - vobec by som to s nimi neriesila, vyriesila by som to iba oznamom v den nastupu bez diskusie.
a vobec nechapem tomu s tym "pokazenim vianoc" - co je na tom kaziace vianoce? ved mas stav, ktory treba akutne riesit. preco to tak vnimas?
Ak mas 18 rokov, staci im to oznamit. Vysvetlovat nie.
@anonym_autor najdi si psychologicku, co bude mat viac casu. Bezne su terapie kazde 2t, 1xmesiac. Raz za 3 mes.je malo.
@biba_18 Im by som pomohol, že by som im každý deň mohol pomáhať na hospodárstve, ktoré máme 🙂. Zhodou okolností vedia, že, vzhľadom na môj psychologický profil, mi nadmerná fyzická práca zhoršuje depresie (pod pojmom "nadmerná" je myslená niekoľkohodinová práca na hospodárstve, bežné veci, domáce práce alebo prechádzky so psom som zvládal robiť bez problémov, kým sa mi nezhoršil stav), ale nejako to nerešpektujú.
@anonym_autor mozno ti fyzická praca nezhoršuje depresie ale tvoje podvedomie to tam neznasa. Vela povinnosti, vela zodpovednosti, hospodárstvo rodicov, reaktívny rodicia a co ide sa da cakat ako depresie u deti. Mozno by ti stacilo odist a odpútať sa aspon na rok dva uplne od nich.
@anonym_autor uprimne? Je to ich problem ako sa s tym vyrovnaju,su dospeli musia to nejako stravit. Keby ta odhovarali povedz im len ze nechces,aby zacinali novy rok tvojim pohrebom tak nech ti daju pokoj a umoznia ti znova sa vyliecit. Vlastne by mali participovat na tom,aby si si nieco neurobil a znova si sa dal dokopy,co je zrejme teraz cesta hospitalizacie. Velmi ti drzim palce a je super,ze si uvedomujes vaznost a hlbku svojho problemu,kludne mi napis ak potrebujes pokecat 🙂.
Ku tvojmu stavu by v nemocnici pridali nejaké antipsychotikum, čo by stiahlo depresie. úzkosti a pocit prázdnoty. Možno by vymenili AD. Ja som bola 3x a neľutujem ani jednu hospitalizáciu. Rodičom som oznámila,, že idem do nemocice, budem tam 3t a že ich rada uvidím na návšteve.