Je užívanie antidepresív správnou cestou?
Ahojte,
dlhšie citim nepokoj, rano sa budim unavena, nahnevana, je mi do placu, a nebavi ma zit zivot. NIkdy by som si nic neurobila, len mi vadi, ze nemam nadsenie zit, alebo necitim zmysel zivota, hlavne seba. Je toho strasne vela. Navstivila som aj psychologicku, a pred par dnami aj psychiatricku. Ta mi povedala, ze mam vela toho nastudovane ohladom depresie, andehonie atd. a ze ona by mi dala slabsie AD, a ze by to pekne slo, pri mojich stavoch smutku. Prosim, mai ste aj vy pocit, ze si to cele nahovarate, ze nepotrebujete (pre mna poslednu moznost) antidepresiva, ze to zvladnete sami? a predsa pride kazdy den, kedy rano mate ranne pesima, a celkovo pozerate na svet, ze ostatni ho vedia zit a vy vobec.
Ak ste aj zacali v cca podobnom stave nakoniec brat AD, prosim, co znamenaju prve zle stavy? co znamena, ze sa potom citite lepsie (ak zaberu na prvy krat) ? co to vlastne znamena ? Citila som, ze " ako by sa ti vyjasni a neriesis napriklad malickosti, zbytocnosti " - prosim co sa vyjasni? ako sa clovek citi? normalne sa bojim , ze sa "odpojim" od seba, a, neviem co cakat. Na toto sa opytam na dalsej kontrole mojej Dr., len ma to takto z praxe dost zaujima, lebo nikdy by som si nepovedala o sebe, ze by som mala skoncit na AD, aj ked rozumiem ze to to iste ako ked si zlomim nohu, tak potrebujem pomoc, alebo ked beriem antibiotika, atd atd. Len sa toho strasne bojim, ako skoro vsetkeho v mojom zivote doteraz :( Dakujem za nejake info...
(este info, knihy prechadzky videa a podcasty - pomozu, len na rychle zahojenie, ale celkovo necitim ze viem byt v pohode, vyrovnana, som vzdy v strese, napeta, niesom iidenticka v podstate nepoznam svoju identitu v zmysle ze aka som, aku mam vlastne ja povahu, vzdy som zila pre ostatnych viac, ako pre seba a teraz mam problem...)
Dakujem zeny 🙂
uz som to niekde pisala, mam manzela, mam 30 rokov, nedari sa s dietatom, necitim sa ze by som ho dala, ten novy zivot, ked teraz nezvladam ani svoju hlavu 🙂
@misanthropicdann a ak mozes, ako si prezival dni ked si mal depresiu? ako to u teba vyzeralo ? samozrejme ak chces napisat, budem rada ak nie budem respektovat 🙂 zaujima ma ako sa citia druhy, aby som to mozno vedela porovnat s mojimi pocitmi.
@slovakboy ahoj, dakujem za koment. Ano s tym nutenim suhlasim, lebo cloveku sa nic nechce. Len ja uz sa tak dlho nutim do veci, aj do cvicenia, aj do varenia, upratovania atd., ze uz ma to az nebavi. Ak si aj urcim nejaky postup pocas dna, vacsinou sa mi to nepodari, samozrejme potom mam este horsie stavy smutku, ze aka som na nic ze neviem nic dodrzat.. ale v tom to je asi ako pises, proste dodrziavat to co si clovek stanovi aj keby neviem co, a asi to bude lepsie. Samozrejme neviem ci s liekmi alebo bez, to uz necham na odbornika. Ale super, ze si to takto zvladol, velmi obdivujem.
Sustred sa viac na seba.
Nie na to ako kto fungoval s AD alebo nefungoval bez nich.
Máš overthinking.
Mimo iného jasné.
Rodina?
Koho tým myslíš?
Mama, otec prídu a zhadzujú ťa?
Nevieš nedokážeš alebo nemôžeš sa brániť?
Ako reagujú ak to spravíš?
Prečo sú u teba keď ťa len zosmiešňuju?
Kde sú tvoje hranice?
Dá sa styk obmedziť na minimum?
Plus dieťa.
Prečo práve teraz keď sa necítis vôbec dobre?
Musí to byť teraz či už sa to ťahá (snaženie) dlhšie?
Nie je možne "snaženie odložiť do šuflíka" a sústrediť sa na vlastnú terapiu?
Manžel by ísto pochopil..
Dobre, chces dieťa, dobre pracuj na ňom.
Ale ten tlak ti očividne nerobí dobre.
Súbežne by som navštevovala terapie.
Intenzívnejšie.
Dieťa nie je záruka šťastia, ale to isto vieš..
Máš ešte dáku blízku osobu okrem manžela?
Ktorej dôverujes a môžeš s ňou zdieľať?
@m4r_tina ahoj nečitala som všetko ale chcem ťa povzbudiť niesi sama kto má/mal depresiu. Musiš si sama v sebe povedať z čoho tú depresiu máš a pracovať na tom, nebude to túžbou po dieťati a že sa vám nedarí? Vieš lebo ono je to tak naozaj keď sa na niečo tlačí nejde to akonahle na niečo prestaneš tlačiť pomôže to. V prvom rade by som to skúsila prírodnou cestou ,magnenzium hneď ráno, to je na nervový systém a popijať čaj v lekárni kúpiš rôzne zmesy na stres/nervy bylinky a mne táto cesta prírodná pomáha cítim sa kľudnejšia a vyrovnana. AD som brala aj ja lenže ja som ani nevedela spat a mala som fakt ťažke obdobie , a brala som ich pol roka, na deň a na spanie. Za mňa po 2 tyždnoch naozaj prišla úľava čo sa týka nálady bola som veselšia, smutná nálada odišla,mala som viacej energie. Spať som spala ako zabitá, cez deň som ospala nebola. Čiže mne to pomohlo ,ale už keď sa rozhodneš vysadiť je to horšie. Pretože telo si na tom žial vybuduje závislosť. Ja som bez AD nevedela večer zaspať.Trvalo mi skoro mesiac kým som zaspala sama ,pomohli mi zase len čaje na spanie .Čiže má to aj svoje plusy a mínusy .A ja som z nich aj pribrala ale u mňa to bolo veľké plus lebo som kilá potrebovala nakoľko som veľmi schudla z depresie. Čize ti bude chutiť viac papať. Takže je na tebe ako cestou sa vyberieš ,ja to zvládnem zatiaľ prirodne. Možno by ti pomohlo ísť niekam s mužom na víkend , na dovolenku trochu vypnúť.Damske jazdy ak máš kamošku a možno sa venovať niečomu. Ak by si chcela pokecať kľudne napíš 🙂
Tvoja otázka znela či sú ad cesta.
Určite sú a máš tu aj veľa vyjadrení od ľudí ktori majú vlastnú skúsenosť.
Ja nemám, takže neviem sa vyjadriť až tak plnohodnotne.
Dáko som sa tu len priplietla.
Niekde vyššie si spomínala že si ten typ, aby druhi boli najprv šťastni a potom je tvoje šťastie.
A čo ak tvoje šťastie nie je dieťa.
Je to manželove šťastie.
A tebe to je len: ale beží mi čas.
Toto máš isto vyriešené?
Lebo tu vidím dáky rozpor.
Sama nevieš či by si sa potešila, keby dve čiarky boli práve teraz.
Skúšala by som hľadať psychologicku/psychiatricku a riešiť veci nevypovedané lebo ešte ich máš asi dosť.
Či s ad či bez
Držím palce
@linki90 ahoj, no ta tuzba po dietati sa u mna stratila na zaklade toho smutku co mam. Nedokazem sa tesit na "novy zivot" ked som teraz smutna, a neviem co mi je, pretoze si skrz toho stavu aj neverim, a nedokazem uverit uz ani sebe ze by som sa o dieta vedela postarat. Samozrejme si neverim v nicom, som utiahnuta, atd atd. Cize skrz tieto problemy sa vo mne neprebudila tuzba po dietatku aj ked si mysli ze by sme boli skveli rodicia. Samozrejme nemozem mat dieta, ked ja niesom v pohode, lebo z toho dietata vychovam druhu ja, co samozrejme nechcem. Cize o tom to nie je... ze by som tlacila na pilu, len aj zdravotne aj vekovo aj celkovo, uz by sa to mohlo podarit, lebo dalsia cesta nas asi caka umele, co nechcem. Lebo citim ze to dokazeme aj takto ze to pride, len ak budeme cakat dalsi polrok, rok s manzelom, tak ma asi porazi...
Co sa tyka vitamov. S manzelom pravidelne berieme vsetky vitaminy, samozrejme tie ktore sa nemozu kombinovat tak nekombinujeme, lebo stracaju ucinok, vzajomne sa vyusuju. Magnezium beriem pravidelne, dlho. Aktualne magbe b 6 forte, dve tabletky tri krat denne. Hned rano na nervozitu a zlu naladu v dufani ze je to moja barlicka :D, poobede lebo sak druha davka, a vecer pred spanim. Pred tym som v praci brala aj Setatif PC, no toto neviem ci pomahalo, asi nie, skor len zas ako barlicka, lebo som toho mala v praci nenormalne vela...
Skusim este cajik valerianu, jedna slecna/pani mi to tu poradila, tak skusim, len nejako si myslim ze na mna su caje slabe :D ale tak skusim.
@m4r_tina Pozor s tým nútením to má hranice. Skôr mám na mysli, treba sa donútiť urobiť prvý krok. Ale potom postupovať citlivo voči sebe. Idem o tretej na prechádzku za každého počasia. Ale na začiatku som vonku vydržal len 10 minút aj to som došiel po najbližšiu lavičku, sadol som si tam a musel som sa vrátiť. A to isté s jedlom. Jedno vajíčko na mäkko som ráno jedol pol hodiny. Daj si splniteľné ciele a postupuj po krôčikoch maličkých. A aj ten režim dňa. Aj poriadok. Dnes odložím jednu vec a vyžehlím jednu košeľu. A dosť. A zajtra to možno bude lepšie. Ten pokrok z minima ťa bude motivovať.
@mareka49 dakujem za nazor. Mam to vypovedane riadne aj s psychologickou, a hlavne s manzelom. O potesenie by slo, ale neviem ci by som sa nezlakla, nakolko teraz nie som uplne vpohode a som v strese. Urcite deti chcem, akurat to nemozem analyzovat este 5-10 rokov, lebo to uz budem mat po 40tke 🙂
@m4r_tina ak chceš, napíš mi do správy a môžeme si o tom pokecať. Ako som písala, 5 rokov mi trvalo priznať si, že mám fakt problém. Bolo to dosť podobne ako píšeš ty, lepšie dni a horšie. Ale časom som si uvedomila, že tých lepších je tak jeden dva v mesiaci a ostatne proste zle. Zla nalada, nechuť čo i lenvstat z postele, v podstate okrem prace som svoj život minimalizovala na základne potreby a bola som rada že sa zvládnem najesť a vykonať základnú hygienu.
Minule som taky podcast počúvala, kde povedali, že depresia ti “tlači do hlavy”, že ti vlastne nič nie je. Ale chceš takto žiť dokonca života? S vedomím, že existuje spôsob ako to napraviť? Ja som chodila aj na terapie, vydrbala som na to toľko peňazí že mi je až trápne to písať a bez efektu. Teraz po liečbe už tie terapie zmysel maju.
Take tie všeobecne rady, že mala by si zdravšie žiť, chodiť do prírody, športovať, kúpiť si psa a neviem čo…. To ti napíše len človek ktorý si tým neprešiel. Najhoršie je priznať si to. Že si nedokážeš pomôcť sama. Ja som si uvedomila ako zle na tom som, keď som sedela v aute a hlavou mi prebehlo že čo keby som to teraz napálila do stromu. Veď môj život je tak oničom, že by som o nič neprišla. A to som mala objektívne všetko.
Ta psychiatrička ti antidepresíva kľudne môže naordinovať po hodinovom rozhovore. To nie je tak, že ťa musí spoznať aby vybrala to správne. Všetky su cca na jedno brdo, len každému sedí niečo iné, plus sa zohľadňuje či napríklad užívaš aj iné lieky aby to bolo bezpečne a neboli žiadne interakcie. Väčšinou sa začína na SSRI - čo su vlastne prvá voľba každého psychiatra a väčšina ľudí pri nich aj zostane a pomôže im to. Su aj iné skupiny, ale všetky maju antidepresivny efekt. Niektoré viac tlmia čo sa užíva najmä na večer u ľudí čo maju problém so spánkom. Niektoré maju trošku aktivačný efekt. Všetky maju spoločnú vlastnosť a to tú, že su to antidepresíva. Doktori nevedia presne čo sa konkrétne v tvojom mozgu pokazilo, nejde to odmerať ani zobraziť a tak tiež skúšajú čo ti sadne. Napríklad ja som hned povedala doktorke, že každé ráno chodim veľa km do práce a nemôžem si dovoliť byť utlmená.
Pozri, buď ti to zábere alebo nezaberie. Horšie ako teraz to už nebude. A ja som mala veľký strach z toho že už ich nebudem môcť vysadiť, že nebudem normálna. A potom mi manžel povedal. A keby máš vysoký tlak riešiš, že to budeš brat celý život? No nie, neriešim. Niekomu nefunguje srdce, niekomu mozog. A tak to je. Čo take hrozne by sa stalo, keby to aj musíš brat celý život. Nemusí o tom vedieť nikto, nijak ťa to neobmedzí. V prípade tehotenstva to 9 mesiacov nejak prežiješ, hned po pôrode môžeš znovu nabehnúť na liečbu. A kopa liekov je už v tehotenstve bezpečná relatívne. Keby si bola tak zle, že by sa ti okamžite zhoršil stav, vie ta psychiater počas tehotenstva sledovať a stabilizovať.
@lavender94 dakujem, pisem spravu 🙂
@m4r_tina Keď máš tie dni, že dokážeš robiť veci a dosť veľa vecí, spomaľ vtedy. Brzdi a šetri si energiu na dni, keď ti to tak nejde. Ja viem, že ťa to poteší, že si to zvládla a urobila si toho veľa, ale stačí spomaliť. Proste robiť veci pomalšie a rozjímať. Ja som bol ako dieťa veľmi spomalený. Učiteľky sa stále sťažovali. Posledný som si pobalil veci, posledný som sa obliekol do pyžamka v škôlke, posledný som v škole sa prezliekol na telesnú a z telesnej. Furt som mal z toho problémy a výčitky. Keď som bol v puberte, začal som športovať a bol som všade prvý. Aj v šatni na telesnú. A ani som sa nejako nemusel snažiť. Možno som si to v detstve ušetril na neskôr tú energiu. Ja by som ale skôr povedal, že treba rešpektovať svoje telo a venovať sa psychicky svojmu vnútru, nie len vonkajšiemu svetu. Ja som tu tá najdôležitejšia, kto iný? Ty buď k sebe milá, dobrá, láskavá, maj sa rada, prijmi sa, usmej sa na seba. A to aj keď sa cítiš na figu. Neber tie svoje stavy zas ako tragédiu, to je všetko prechodné a prejde to. Mysli na to, že po búrke výjde svetlo. Rozjímaj a všímaj si na čo myslíš a ako myslíš. Keď je to nie pomáhajúce, tak na to nemysli, jednoducho zastav myslenie. To patrilo a stále patrí k mojim hlavným cvičeniam. Nemyslieť. Nemysli na problémy, vždy sa to nejako vyrieši, alebo nevyrieši, potom sa to hodí na inú koľaj, ale ide to po nej ďalej. Je mi jedno, ako to bude. A hlave mi je jedno, čo si myslia druhí, nesmie byť ti jedno, čo si myslíš o sebe ty. O sebe si mysli len to najlepšie. Sebakritika áno, ale konštruktívna. A nezovšeobecňujúca. Tak ako by si sa mala správať k iným, tak sa správaj k sebe. A tri krát lepšie.
@m4r_tina Mať okolo seba poriadok je pre psychické zdravie potrebné. To je OK. Nebrať toto trápenie ako tragédiu znamená aj prijať to. Niekedy ak sa dá sa aj pousmiať, zasmiať sa zo seba. To som ja ale trubka, že? Na druhej strane sa vyvaruj takých myšlienok ako, že ja som tupá, že na seba nadávaš, neviem normálne fungovať, riešim len somariny, ako keby som mala 5 rokov. Keď si robíš zo seba humor, to je OK, ale keď sa takto hodnotíš, nie je to dobre. Mimochodom práve to, že si ako keby si mala 5 rokov je dobré. Buď ako dieťa, pozeraj na svet ako dieťa. Teším sa z prírody, zo smetiarskeho auta ako funguje, na prechádzkach rád pozorujem lietadlá, mám na to aj ďalekohľad, niekedy vidím prečítať na lietadle veľké nápisy. Lietadlo síce nie je príroda, ale je to objekt letiaci nebom a je zaujímavý na pozorovanie. Pozorujem vodu, kvety, hmyz, vtáčiky, žaby atd atd. Je toho toľko na čo sa dá pozerať ako dieťa. A aj si poviem pri tom, wau.
Pozoruj aj slnko a mesiac a hviezdy. Vedela si o tom ako funguje obeh mesiaca okolo Zeme?
https://www.youtube.com/watch?v=3lrnNUqTmGUnajlepšie vysvetlenie z pohľadu zo Zeme.
@m4r_tina to nízke sebavedomie je niekedy zdrojom depresie, častejšie si ale myslím, že je výsledkom depresie. Je to v princípe jedno, čo je príčina, ani ju nehľadaj. Dôležité je ako ďalej. A ďalej sa ide aj tak, že pracuješ na svojom sebavedomí. Ale čo to je to sebavedomie? To nie je tak, že teraz musím vystupovať sebavedomo pred druhými a potom mi bude lepšie. To vôbec nie. Sebavedomie je vzťah ty a ty. Alebo ja a ja. Ja som si vedomá toho, že mi je blbo, ale aj tak sa prijímam a mám sa rada. Aj tak som sama voči sebe Ok. Ono tento pocit nebudeš mať hneď ako si to povieš. Ale treba s tým začať. Mne najprv povedali, aby som si povedal, že sa prijímam a mám sa rád. Čoooo? Ani mi to z úst nešlo. A to som pred tým nebol nejaký zakríknutý človek alebo nesebavedomý. To ti urobí tá úzkosť, tá depresia. Odrazu sa cítiš ako nula. Ale ty si napriek tomu povieš nahlas a jasne: Aj keď sa cítim ako nula, aj tak som jednička. A povedz si to nahlas, že sa prijímam a mám sa rada. To prijatie je veeeeľmi veeeľmi dôležité. Je to zmierenie sa so svojou neodkonalosťou, je to mať sa rád taký aký som, ako keď máš rada psíka s jedným očkom a bez nôžky. Máš ho rada? Vieš si to predstaviť? Tak sa mám rada aj s tou depresiou. To nie je žiadna opovážlivosť ani namyslenosť. To je normálna vec. Ak ty si so sebou OK, tak aj iným bude s tebou fajn. Vezmi si iných ľudí, aj zlých napríklad politikov, ako sa oni milujú. Nejdem to ďalej rozoberať, ale chápeš ten princíp? Ty máš mať rada samú seba.
Ahoj a už si skúšala aj nejaké prírodné náhrady AD? Ja síce beriem ad, ale rozmýšľam, že prejdem na nejaký prírodný prípravok.
@m4r_tina Ešte jeden príklad tu často uvádzam, zatiaľ mi ho nik neskritizoval. Myslím, že som to videl na youtube. Príbeh chlapca, ktorý mal také silné depresie, že už vyzeralo jednu noc, že spácha samovraždu. Odrazu si ale v tom ťažkom stave, vonku bola ešte k tomu búrka, uvedomil logickú chybu toho, čo on ide urobiť. Proste zapojil rozum v zmysle racio a urobil si takú jednoduchú logickú úvahu: Ak ja sa chcem zabiť, tak to znamená logicky, že vo mne existujú dve ja. Jedno ja, ktoré som ja, skutočný ja. A druhé ja, ktoré chce to skutočné ja zabiť. To druhé Ja je zlé Ja a nie je skutočné. To je Ja, ktoré chce to skutočné Ja zabiť. Je to zlé ja a ja ho odmietam, nebudem ho počúvať. Uvedomil si tú hroznú ale jednoduchú skutočnosť a povedal nie. Odmietol to zlé ja a primkol sa k svojmu pravému ja. Psychológovia ti povedia, že v skutočnosti máme ešte ďalšie ja a je ich viac. Ale to je jedno. To pravé ja je naša skutočná dušička, ktorá sedí niekde v kúte a tíško tam pozoruje, teší sa ako maličké dieťa ale aj trpí. Je čistá, je ako dieťatko a je s nami od narodenia, alebo ešte od skôr. Ego ju valcuje a niekedy je potrebné. Nič proti egu. Ale potom je tu ja sudca, ja kat. To sú tie ja, ktoré nám do hlavy namontovali rodičia, vychovávatelia, učiteľky, kamaráti, dobroprajní susedia a potom sme si ich pomocou ega tam vychovali a vyrástli aj my. Sudca ti povie čo máš a nemáš robiť a keď to neurobíš, aj ťa odsúdi a hneď sa aj potrestáš. Minimálne si povieš, že som tupá a ako malé decko. A horšom prípade si začneš ubližovať. Napríklad aj tým, že dávaš prednosť druhým pred sebou. A to preženieš, dušička si povie a dosť. Vtedy sa z malého dieťatka sediaceho v kútiku stane záchranná brzda a ona spustí brzdy na ktoré aj Ego je krátke. Hodí ťa do paniky, úzkosti, depresie, alebo inej choroby. Proste ťa donúti sa nad sebou zamyslieť, donúti ťa niečo robiť, zmeniť. Oddýchnuť, napísať na koníka, ísť na psychiatriu po lieky, proste niečo zmeniť. A bude to robiť dovtedy, kým to nenapravíš, kým nezmeníš smer. Mimochodom som nedopovedal koniec toho príbehu toho chlapca. On keď si to uvedomil, odrazu ako keby vyzdravel, ráno šiel von na ulicu a pozeral sa na obyčajné veci, na ľudí idúcich do práce, na mraky na oblohe, na holubov na budovách, na autá, pozeral na to všetko ako na niečo nové, vzácne zázračné. Ako keby bol vyslaný kozmonaut z inej galaxie na planétu Zem. A bol šťastný a už nikdy nemal depresiu.
@sovickydve ahoj, neviem co by to malo byt, ale brala som sedatif pc, quajakuran (sory ked som to zle napisala), magnezium je samozrejmost. Skusim este valerianu cajik, vraj je dobry, ale uz neverim ze ma to ukludni, ked som nespokojna, v podstate musim nejako najst samu seba, ci uz s AD alebo bez. Len mam pocit asi ze to bez AD nedam ? ked tak citam tie komentare ludi ako im pekne pomohli. Len chcela by som vedet viac, ako to mali ludia ktorym ad pomohli, s niektorymi si pisem aj sukromnu spravu, som zvadava ked by sa rozpisali, lebo potrebujem to asi nejako porovnat O🙂
@m4r_tina no ved v podstate o nic nejde,vela ludi berie kadejake drogy,xanaxy,lexauriny zohnane bohvie kde a funguju. Ty by si brala lieky pod dohladom lekara,vzdy sa daju zmenit za ine keby nieco.
@m4r_tina nestracaj ďalší mesiac.Prijmi ti ako to je možno si na seba príliš prísna, pedantna čo asi si ako čítam🙂choď k lekárke a daj si ich vypísať.Mas na seba tlak, že musíš byť v poriadku, pokým by ste mali dieťa aj to je stresor.Teraz si na PN ci si dala výpoveď?Z negatívnych účinkov čo mi povedala kamarátka, ktorá 3 x skončila na urgentne s panickym záchvatom a ráno nevedela odprvadit dieťa do školy boli iba prvé dni mierne závraty a zvýšená úzkosť, unavu záberu nezaberú ako budem žiť, keď nezaberú?.Dnes sú kvalitné lieky a väčšina lekárov vie čo predpísať väčšina ľudí dostáva to isté len pod inými nazvami.Sertralin, Seroxat, Brintelix, Eliceu neboj sa...a rodine vôbec nič nehovor prečo by si mala?Je to tvoja vec a tvojho muža.Kto to nezažil Ti povie, že si slaboch, budeš závislá atď...niekto jednoducho má predispozície, že je citlivejší, uzkstnejsi, všetko prežíva veľa si na seba nakladá, nechce zlyhať tak ide cez únavu, alebo sa nevie v dôležitej veci rozhodnúť dieťa, rozvod, zle financie ..niekto je ako skala ja tiež nie som vie ma bolieť žalúdok, keď dieťa mení školu, ako ju príjmu, otec bol v zime vážne chorý bola som z toho mesiac rozhodena zle sny, pred ním hrdinka vo vnútri uzlik nervov a veru, keď som s ním išla do nemocnice som si dala Lexaurin, lebo sa mi triasli nohy a vedela som, že musím byť silná
Naozaj nečakaj ono sa to plizi ako tieň.

@lavender94 ahoj, dakujem za nazor. Fu tak trosku sa v tom vidim, pretoze uz mna to tiez trva roky, len som si zvykla to prijat ze moj zivot je proste taky, budem sa trapit, plakat, obcas pekne obdobie a opat. Ano zivot je sinusoida, nie je to len jedna rovna ciara.... Hmmm no celkom by ma zaujimalo aku si mala depresiu ty, ale samozrejme nemozem ta nutit o tom pisat. Ako som ale pisala inej kocke, niekedy si to nechcem pripustit, lebo je cast dna kedy je dobre a si poviem faaaajn sak zivot je pekny pane boze co riesim, co som slaba ? samozrejme si ponadavam , na svoju osobu, viem sa tak nenavidiet, ze potom samozrejme ze nenavidim aj cely svet.... a potom pride cast dna, kedy je zle, a si poviem ach pane boze tak toto je asi fakt zle ... a toto ma dokaze tak zmiast v mojej hlave, ze na zaklade toho neviem co je skutocne, a aka som vlastne ja.
Mne aj psychiatricka povedala na prvom stretnuti ze mam skusit byt identicka. a ja som jej povedala ze ano, presne s tym mam problem, ja neviem aka som .... a po dalsie, za tu hodinu ked som u nej sedela, si hovorim - ako mi moze naordinovat nejaky presny typ AD, ked ma za hodinu nemohla spoznat. Ked som jej za hodinu povedala mozno aj veci ktore som nechcela, ale tie podstatne som jej asi nepovedala., alebo nie do hlbky.
Teraz zniem ako blbka, nechcem pochybovat o psychiatricke, samozrejme ona vidi na cloveku, ma skusenosti. Len ta moja hlava to cele takto rozobera, ked pridem domov. A tak si poviem, okej, vstupila som do ordinacie, ona si povie ze ked pride clovek sam, tak asi ma problem, a tak mi da AD. Zas - moja hlupa hlava, sak keby som to tak necitila, tak tam ani nejdem ... co chcem vlastne ? ... a toto dookola. analyzujem, lepsie dni, horsie dni, zle dni, teraz som mala tri zle dni po sebe.. atd atd a zivot mi tak ubieha a chudakovi manzelovi pri mne tiez jeho cas.. atak dookola....
a este by ma zaujimali tvoje neziacude ucinky, rada by som ak by som brala ad, nepovedala to rodine, neviem, tak to citim, a aby si nic nevsimli .... Ak by som im aj povedala neskor ze beriem ad, strasne by sa na mna nahnevali a by revali, ze som im o. tom nepovedala, ze ich nepovazujem za dolezite im take nieco podstatne povedat ..