Môj život je katastrofa. Neviem sa pohnúť, mám depresie
ani neviem,prečo sem píšem a čo čakám,aké rady,možno len sa vyrozprávať.prosím nepíšte ,ak chcete rýpať,nestojím o také rady.chcela by som sa aspoň niekomu zveriť so svojimi problémami.zničený život,aj tak sa to dá nazvať.katastrofa.
mám problémy vo všetkom.v každej sfére života a neviem si dať s nimi rady.som mladá baba,21ročná
rodina je hrozná,nikdy ma nepodržala,len na mna ziapu,hysterčia,neustály krik pre prkotiny,vybíjajú si všetko na mne,nepomíha rozhovor,prosby,ziapot,nič.proste fatal katastrofa.na výške síce som,ale nie na takej ako som chcela,nebaví ma to,znervoznuje ma to tam,a ešte k tomu to hlúpe cestovanie 200km od môjho rodiska,otrasné vzťahy sú tam,nanič,kamošky a kamošov nemám,som opustená,nemám ani sestru brata,proste nikoho.kedysi som viedla aspon trošku vyrovnaný život,teraz ani náhoodu,každý den pod tlakom a stresom,zvonka potom mi je zle,mám neskutočne zdravotné problémy,ktoré nikto nevie vyriešiť ani lekári,chodím od ambulancie k ambulancii,podstúpila som množstvo bolestivých a hrozných vyšetrení,nič prakticky mi nikto až také príšerné nenašiel,cítim sa unavená bez života zničená,stále jem len nejaké lieky,bola som aj za psychošom,ani ten mi nepomohol,parkrát som aj odpadla,nahromadený stres a tlak vo mne vyvolávajú pocity uzkosti a depresie,nespavosť,nič a v živote neteší, s dlhoročným frajerom je to zle,prakticky od samého začiatku,sme spolu dlhé roky ,ale nerozumieme si,neklape to,no sme spolu,hádame sa,vieme,že to nemá budúcnosť,lenže ja nemám to srdce mu to povedať,lebo je na tom psychicky on veľmi zle,zomrela mu mama,atd,stále voľačo,on je veľmi chorý,proste katastrofa.dokonca sme si dovolili ísť na dovolenku aspon na pár dní k moru teraz tento rok,ani tam mi nebolo dobre,tak som po tom túžila,ani tam som nemala vnútorný pokoj,všetko ma na svete hnevá a sere,nedokážem takto žiť.ani v puberte ,ked som mala 13 som nemala takéto stavy.predstavovala som si,že začnem inak žiť kdesi inde v zahraničí,ani tam by som nemala pokoj,myslím si,že jediný pokoj budem mať len viete kde....naozaj ma to tu nebaví,dokonca teraz som si podala prihlášku aj na inú školu,nevzali ma,neuspešne.
začínam pochybovať o sevet,o ludoch,o existencii dobra,lebo všetko na svete je len a len zle....neviem,ako dalej a ako radikálne zmeniť život,lebo na jednej starne chcem,na druhej už nemám voľu a bojím sa ,čo bude,ked to zmením.prestala som rozumieť sama sebe a ani nerozumiem ľudom dookola,psychologička ma ubezpečovala ,že je to normálne,ja sito však nemyslím.vyskúšala som tri psychologičky,ani jedna nepomohla.
potrebujem nejaku pozitivnu energiu,niečo pozitívne v živote,aspon čosi.psa som si chcela kúpiť,ani to mi moji skvelí rodičia nekupili,lebo vraj to smrdí a treba sa o to starať ,nemám v živote žiadne potešenie.švetko ma omrzelo,nejde čas vrátiť späť,už som zvažovala veľa vecí,kam pohnuť život,ale nejde to,,nemám žiadne financie,živia ma rodičia,aspon niečo,čo mi dávajú,inak láska a neha,objatie ?to neprichádza do úvahy...pritom som dobré decko vždy som bola poslušná,krotká,nepapulovala som,bola som len ticho,ale nie som taká ako by chceli,prirodzene.chyba zase vo mne.
poradte prosím niečo,alebo len prečítajte..nemám zmysel života...každý sa mi čuduje prečo som taká sklučená a taká depresívna,prečo sa neusmejem ani za dlho,nemám dôvod.prečo som bez života,som veľmi precitlivelá,sama.....
@marisola ahoj, no, ked to cele citam, tak fakt len sama depka a vsetko je hrozne. Pozri, ja ked som mala nejakych 18-19 rokov, tiez som mala obdobia, ked som sa citila uplne naprd. S mamou sa doma nedalo vychadzat, nemala som poriadneho frajera, len som sa akosik tak potacala niekde medzi zufalstvom a beznadejov, dokonca som raz stala na jednom moste a uvazovala som, ze keby som teraz zomrela, nikto by si to asi ani nevsimol. V tej dobe a vlastne dodnes, som si pisala dennik a veru, ked to citam takto spatne po sebe, mam pocit, ze som bola aj poriadna "dramaqueen". Chcem tym povedat, ze v prvom rade, tebe nepomoze nikto, myslim nikto zvonka, v prvom rade musis zmeni svoje myslenie. Ak sa budes na vsetko pozerat tak, ze je vsetko strasne a hrozne, tak to tak aj bude. Precitaj si nejake inspiracne knihy typu Coelho-Alchymista alebo aj take nieco ako Tajomstvo (Secret), alebo si pozicaj od Baričáka jeho Šlabikáre šťastia a tam najdes milion pozitivnych myslienok, resp. navodov, ako verit v svoje sny, ako nikdy nestracat nadej a podobne. Ak mas pocit, ze tvoja depresia je aj klinicka, urcite by som skoncila ku psychiatrovi, ktory by ti mal spravne nastavit liecbu, treba proste skusat vsetky moznosti, skus si najst brigadu, chod na rozne fora , vzdelavaj sa, najdi si nejaky konicek, chod plavat alebo ja neviem, zacni behavat, proste sportuj a neutapaj sa vo vlastnej sebalutosti, lebo ta este nikdy nikomu nepomohla a hlavne, nikto ani nechce riesit s niekym svoje radosti, kto je ako chodiace nestastie. Tak sa usmej, vonku krasne svieti slnko, dofrasa a zacni zit! Zajtra tu uz nemusis byt a to by bola predsa skoda, nie? 🙂
@betunka39 Ja ti rozumiem 🙂 Ja som mala veľmi prísnu výchovu, sranda to nebola ale ja som reagovala po svojom - čo najviac samostatná a hotovo. A teraz mám s rodičmi vzťahy ok, lebo vidia, že to neboli reči do vetra, alebo hlúpy vzdor. Proste stále idem svojou cestou, rady vypočujem ale spravím po svojom a vždy to nakoniec vypáli dobre. Aj keď človek aj pred štyridsiatkou je pred rodičmi stále malé decko 🙂
@marisola nic ti lekari nenajdu pri vysetreniach,pretoze vyzera ,ze mas depresiu a pocit vyhorenia..nevieme ake konkretne problemy mate v rodine..mozno sa vasi len o teba panicky boja,ze si ich jedine dieta z toho prameni hysteria..(neviem,necitala som celu diskusiu)
oddel rodinu +krivdy ktore pocitujes z tejto strany od zivota v inom meste a VS....najdi si brigadu,porozmyslaj o zmene odboru ak sa da...chod viac do spolocnosti, najdes si urcite priatelky.. tot je obdobie,ktorym sa preklenies a mysli na to,ze bude len lepsie😉..ja by som mozno aj zvazila odchod do zahranicia.najlepsia skola zivota..plus,zistis,aka je vzacna rodina a oni si to uvedomia tiez😉
pises ze mas 21, skoro 22, uplne na prd zivot, na prd rodicov, skola je o nicom, nebavi ta ale skor vycerpava a pod.
vies z toho co pises a ako pises nejdem robit nijake sudy na tvoju osobu. Len ze celkovo mam pocit ani nie ze neuspesna mlada zena, ale proste kopka nestastia. Nemyslim to ale ako polutovanie.
V prvom rade musis zmenit samu seba a svoje myslenia. Takto- rodicov nezmenis, priatela zmenit mozes, ale sama si zhodnot ci ti ten vztah skutocne nic nedava, ak nie, prerusila by som to. To ze nemas ziadnu kamaratku a pritom studujes na VS a pravdepodobne byvas na intraku tiez nesvedci o tom ze by si bola zrovna spolocenska, mila, otvorena a neviem co. Sama som pred par rokmi na vysku chodila, fakt som nepoznala nikoho kto by nemal ziadnych extra priatelov a Hobby.
Myslim ze v tvojej mysli ked zmenis ze TY si zodpovedna za to ze chodis na vysku co ta nebavi, ze ty si zodpovedna za to ze robis co nechces, ze ty si si svojim pristupom sposobila zdravotne tazkosti, ze je to tvojou povahou ze nemas ziadnych priatelov..tak vtedy najdes v sebe pokoru a chut to zmenit.
Tvoje komentare na vsetky rady su dost utocne az by som povedala arogantne. kludne mi odpis nieco co ostatnym ze tomu nerozumiem, ze neviem ctat co si napisala a pod....alebo sa skus zamysliet nad sebou. Mozno by ti pomohlo si najst nejaku dobrovolnicku pracu, ktora ti ukaze ako naozaj vyzera ked je clovek v zdravotnej/socialnej alebo nejakej inej slamastike. Nechcem tvoje problemy zlahcovat, skor si myslim ale ze to je vsetko psychikou nez realnymi tazkostami a preto si myslim ze to nie je stratene, len treba zmenit pohlad na zivot. a mozno prave pomoc druhym ludom ti pomoze najst zivotnu rovnovahu.
inac mala som kamosku ktora posobila podobne ako ty, aj ked rozdiely tam boli. Ale vo vseobecnosti mala pocit ze rodicia jej neposkytuju zazemie, ze studuje nieco co je neperspektivne, ze ju v praci komanduju, ako si nevienajst frajera atd....a poviem ti ze som chcela velmi sa s nou kamosit ale strasne ma jej negativizmus vycerpaval, jedine co dokazala blo stazovat sa a "vyplakavat" az som sa s nou dlhsie kamosit nedokazala....Skus porozmyslat ci to nerobis tiez...
kazdopadne ti drzim palce v tom aby si nasla zmysel Zivota. nemusi a ani nesmie to byt skola alebo praca, ale malo by to byt daco ludske. Kedze nemas dieta ani manzela, naozaj by som uvazovala na dobrovolnictvom, uvidis ze ti to velmi obohati zivot!
@marisola nebudem citat komentáre, iba ti napsem svoj nazor. Zazila som nieco podobne ako opisujes, citila som sa podobne, prezivala som to podobne, aj vekovo by to sedelo...odvtedy preslo par rokov a ja som pochopila kde je chyba...mozno sa ti nebude pacit co teraz napisem, ale prosim skus sa nad tym zamysliet. Pises, z si navstivila uz tri psychologicky a ani jedna ti nepomohla. Tym si povedala vlastne vsetko. Neviem kolko sedeni si u ktorej absolvovala, ale poviem ti to tak: tak hlboky problem ako mas ty sa neda riesit na jednom dvoch ani desiatich sedeniach. Treba na to vela casu, v priemere su to dva roky intenzivnej psychoterapie, kym sa veci ako tak vyriesia, u niekoho je to aj viac. A mozem ti napisat, ze psychoterpia nie je o vykecani sa a o tom, ze sa ti potom ulavi, ale o nozaj tazkej a intenzivnej praci na sebe, o otvarani starych ran, o patrani po pricine tvojich depresii ktore skoro vzdy v rannom detstve a trva velmi dlho, kym je clovek schopny ich odhalit. Z teba mam pocit ze toto nechapes a ze si vlastne psychologickam ai nedala sancu aby ti pomohli, ak hned na zaciatku si necitila nejaku zmenu k lepsiemu, nechala si to tak a to bola chyba. Lebo psycholog zazraky na pockanie nerobi, toto vela ludi proste nechape a mne to tiez trvalo 10 rokov, kym som to pochopila. Vystriedala som za tu dobu 7 terapeutov az kym som pochopila ze problem je vo mne, z mam n tych psychologov nerealne ocakavania, lebo chcem aby moj problem vyriesili hned, aby mi povedali co mam robit a ako a este k tomu sm cakala ze na terapii budem prezivat iba pozitivne pocity, ze sa mi ulavi, zemi to doda nadej a podobne...ale takto to nefunguje. U mojej poslednej terapeutky som sa rozhodla o tom hovorit, spytala som sa ako to prekonat, ako v terapii vydrzat a netiect zas ako som to robila dovtedy. Povedala mi ze treba to len preckat a neprestat, ono sa casom zlepsi...a mala pravdu, veci sa nozaj zlepsili, aj ked ten proces je pomaly ale deje sa to. Myslim, ze by si mala najst nejaku dobru psychologicku a dat jej sancu, nech ti pomoze, nezdupkat hned po par sedeniach aj ked z toho nebudes mat pocit ze hura, to je ono. Tiez si myslim, ze by zo zaciatku bolo fajn ist aj za pychiatrom, nech ti predpise antidepresiva, ktore ti pomozu preklenut tie najtazsie zaciatky. Neskor ich budes moct vysadit ak terapia pojde ako ma. Tie choroby co opisujes su psychosomaticke symptomy a klasicky lekar ti nic vazne nikdy nenajde, lebo vsetko je to v tvojej hlave, v psychike. Jedina vec co ti moze pomoct je psychoterapia, inak sa z toho nevyhrabes nikdy. Mam s tym skusenost, mozes mi verit...uplne rozumiem ako sa trapis a verim ze najdes odvahu sa naozaj zacat liecit. Drzim palce...
Toto dievča nechce počuť naše rady, toto dievča chce našu ľútosť.
Inak, vsimol si niekto, ze autorka temy sa snazi otehotniet? Teda ak jej profil nahodou neklame.
@lubiduch áno, toto sú presne tie tipy ľudí, ktorí nechcú počuť rady, len majú na všetko negatívne argumenty a v podstate sa využívajú v svojej depresii. Mne takíto ľudia neskutočne berú energiu, preto sa s takými ľuďmi nestretavam, ale nedá mi im nepovedat, že je to všetko len o ich postoji. Aj keď to je väčšinou jedným uchom dnu a druhým von..
@yarnie,@betunka39 jasné,len vy to viete najlepšie.že ?a spasíte svet....a vštci ostatní sú zlí,asi teda správne nečítate a nezamýšľate sa nad tým,čo píšete,vo vašich slovách je toľko ironie a zla,že to svet nevidel,ponižovania a podceňovania.toto nie sú rady. za úprimne a dobré rady ďakujem a najmä dievčatám,ktoré nerýpu ako vy dve.no comment.
neprišla som sa na forum hádať ani urážať saani ironizovať a napísala som do uvodného príspevku,že nemienim čítať ironické a dehonestujúce príspevky,na také ozaj nemám náladu.ked si chcete ventilovať svoje ego ,tak to robte inde a nie kritizovaním druhých a vy ste tie najmúdrejšie.dík za rady,ale toto nie
vy švetko viete,aké mám zdrav.problémy,čo mi je,aká som,viete úplne všetko,ako to mám doma,že ?neviete vlastne nič,len útržky,lebo to sa tu ani neá napísať,ale súdiť človeka,to vám ide najlepšie...... 😒
ok,končím tu,za dobre mienené rady ďakujem,vážim si ich,za ironiu,posmešky a neviem čo ....viete asi tak,čo 🙂
nikde som nepovedala,že nemám kamošky,len,že nemám dobré kamošky,to je trošku rozdiel,takže neprekrúcať je pod číslo jeden.samozrejme,že mám spolužaiaky s ktorými sa bavím a pod.aj spolubývajúce ,ktoré hovoria,aká som super,milá spolubývajúca,ale vravm,že nemám s nimi taký vzťah,nenašla som si k nim cestu.
a hovoriť mi,že ja nemám zdravotné problémy,tak toooooo je do neba volajúce a preto táto diskusia nemá zmysel,bola obrovská chyba sem písať,lebo pre každého som iba pubertálne decko,čo sa nevie postaviť na nohy....a nič nevie,nedokáže a podobne.pričom opak je pravdou a ja si zarávam na seba intenzívne cez leto,hoci máličko,ale zarábam,snažím sa a hľadám si brigádky,preto som aj tak vyťažená.lus robím ešte milión iných vecí.
nečakala som,že ked tu človek napíše,aké problémy veľké má,čo naozaj mám veľké problémy a len samé frustárcie tak sa tu dočká len osočovania ,aká som nanič ja,a neviem čo,človek si vyleje srdce a holt nemá pochopenia.ale čo vlastne možno čakať ,keď ani vlastná rodina nepomôže a nie to ešte ľudia z netu.
len samé zľahčovanie problémov......kiežby boli také jednoduché.-a kiežby tá náročná a zdlhavá liečba ,ktorá ma čaká bola úspešná,a kiežby sa mi podarilo zamestnať sa dobre v odbore a zvyknúť si tam v meste ,kiežby sa mi podarilo nájsť si super muža, kiežby ..
@marisola bolo tu par nazorov, ktore sa ti nepacili, par dobre mienenych rad a hoci si napisala, ze dobre za rady si vdacna, nezobrala si to za ten dobry koniec, ze dobre tak asi spravim toto a tamto, aby som sa citila dobre, to by mi mozno naozaj pomohlo, ale zas len vidis ako su na teba vsetci zli... Takze s takymto postojom ziadny progres k lepsiemu nehrozi.
Zelam ti vela stastia, veru tato diskusia nemala zmysel, pretoze svojim negativizmom skor nakazis dobru naladu inym ludom ako by ti ju oni pozdvohli a nemysli si, ze aka som teraz ja na teba protivna, ale vies svojim zmyslanim a postojom si si sama provokovala a privolala odpovede, ktore ti nie su prijemne. Takze dievca, je to naozaj prevazne v tebe a v tom, ako vidis zivot. Takychto negativistov moc nemusim a zo zivota ich radsej vyskrtavam a myslim si, ze tak robi vacsina ludi, ktori si chcu zachovat svoju dobru naladu.
Ale aby si sj nemyslela, podla mna vo ec nie si strateny pripad, len sa prosim pokus trosku zacat radovat zo zivota, dobre? 😊😉
@oddrobecka ja?? som na vine tomu,že hentie negatívne rýpali do mŇa?a to už kde sme? čo som im snád nakázala,aby rýpali do mňa ?to asi ťažko,na každom je,ako vystupuje a správa sa voči iným ľuďom.ked niekto v sebe nemá kúsok empatie a pochopenia,len vie kritizovať,tak taký človek nemá pre mńa cenu.
@marisola TReba si najprv uvedomiť v hlave co je spušťať tvojej depresie ... ja som mala ties depresie(23r) asom spokojná ze vlastne u z sťastná ze som sa ich zbavila problémy zo spánkomm nervozita busenie srdca ... bolesti chrbtice nechutenstvo.. ☹ (schudla som 5 kil) 😖 ... nikde som nechcela chodiť von jak keby som s bála ...bol som hrdá ze som viniesla kos smeti..no bolo to hrozne chodila som aj ku psychologicke na terapie no nic nepomáhalo mama ma zobrala ku jednej psychyatricke ..vobec som sa nehanbila :D asi dakolko mesiacov som m brala lieky vobec nezaberali stale mi menila lieky skusala hocijake no raz vyskusala na mne 1 liek (niej vôbec zavísli ani nepôsobi na psychyku je cisto na deprsiu) no som sťastna ze som ho brala zacala som spať priberať postava sa mi zlepsila usmievala som sa 😉 som sťastna ze som sa stým vysporiadala trvalo to cca 1 rok 🙂
@marisola keby si si precitala zopar motivacnych knih o pozitivnom mysleni a sile myslienok a vizualizacii hned by si pochopila, co mam na mysli 😊
Ja verim tomu, ze myslienky su ako magnet, pozitivne pritahuju dobre veci, negativne zle. Navyse nikdy sa nikto nestretne len s prijemnymi reakciami a zvlast na modrom konikovi, ale to je normalne a v poriadku, nie je na tom nic zle. Na kritime nie je nic zle. Mne nikto ublizit nemoze, ublizim si len sama, svojim postojom.
Tak teda inak. Na vsetko sa da pozerat dvojako: zle a dobre. Ty vidis vacsinou zle veci. Napis mi o do rych veciach, co v zivote mas a neopovaz sa napisat, ze ziadne nie su 😊
Dokonca aj na rodicoch musi byt vela fajn veci, aj na priatelovi, aj na skole ktoru studujes. Az ked sa naucis prijimat veci, ktpre uz mas s uprimnou vdakou, pridu ti do zivota dalsie pekne veci
@marisola Pozri sa, ty si tu tá, čo má problém a žiadala rady, takže obávam sa, že môžeš prskať a rozčuľovať sa, aké sme my zlé a negatívne, ale v konečnom dôsledku my túto stránku zavrieme a ideme ďalej, v našich životoch, s našimi rodinami, láskami, deťmi, priateľmi, psami, mačkami, v našich prácach a koníčkoch, ktoré nás napĺňajú a tešia a aj s našimi starosťami, chorobami a trápeniami, ktoré prekonávame. A ty budeš presne tam, kde si bola predtým, vo svojej katastrofe - hroznom živote. Až pokým si nevezmeš k srdcu všetko to, čo sme ti tu v dobrom napísali. Lebo každý príspevok bol vlastne o tom istom - vezmi svoj život do vlastných rúk a riaď ho. Ale na to treba trošku viac chcenia a odvahy, než len sa urážať a ironizovať a ignorovať dobre mienené rady na anonymnom fóre.
@marisola moja mila ja a ine zeny si tu nrjdeme vybijat ziadne ego na Tebe.Povacsine sme tu zrny.ktore su matkami.mame deti v Tvojom veku.takze vieme pksudit a porvnat a cosi sme si aj zazili.Nikto tu nepkdcenuje tvoje gdr.problrmy ani tvoje psychicke problrmy.Si to ty same.ktora sa hned ak ta nepolutujeme a nepritaksme tak sa pajedis a osocujes nas.Pre mba za mba sa teraz uraz.ale toto svedci o Tvpjej nezrelosti.sama pises raz to raz to.aj o brigadach aj o kamaratkach.vsetko prekrucas.tak ako to tebe sedi.Z toho mi vychadza.ze si dost rozmaznany jedinacik.ktory je 200 km od domu a nevie si rady.Lebo keby si ozaj pltrebovala rady tak tu ich padlo kopec.ale vsetky si nas obvinila ze rypeme.Ano ja teraz rypem.lebo kebyze si moja dcera ....Ale vies ja som velmi vesely az radostny clovek.vsetko vidim v tej dobrej stranke a ludia ako Ty mi beru energiu a nicia mi dobru naladu.Ale aj napriek tomu Ti zrlam aby si v zivote nasla to stastie.ktore tak hladas.Lebo stastie .co to je .ako sa hovori v jednom filme.Stesti je muska jenom zlata.A ta muska lieta a lieta.Takze stastie v zivote si musis najst sama a veru mavela podob.
@betunka39 a @yarnie toto už len svedčí o vašich príspevkoch ,aké ste milé a empatické 🙂))ste posmievačné a ešte aj nadradene sa správate,áno,chodťe si von so svojimi psami a mačkami a deťmi,nepotrebujem čitať takéto komentáre. tak do diskusie viac nepripsievajte,nemám o tzo záujem.Ľudia,čo chceli pomohli.Vy evidentne máte stále potrebu rýpať a vrtať do človeka a nemáte v sebe kúsok citu ani empatie,tak Ok.,žite si ako chcete so svojimi rodinami a láskami,ako ste povedali..mňa to ani trošku netankuje 🙂kludne.
tí ľudia,čo naozaj chceli pomôcť a nie sa vyvšovať a rýpať pomohli, tí čo nie,ako najmä vy dve,ma nezaujímajú.chodtre si svoje egá ventilovať inde.toto k životu naozaj nepotrebujem.
je mi jasné,že tí ktorí toto ,čo mám nikdy nezažili,nepochopenia,a preto si z toho robia srandičky a rýpu,ja som skôr chela,aby do témy prispievali ľudia,ktorí si tým prešli ,čím prechádzam ja,lebo človeku,ako som ,vravieť,ako má myslieť pozitívne, sa mi zdá smiešne.ale to vy ,kým ste si tým neprešli,nemôže absolútne ani len tušiť.to je naozajstné vysmievanie,priala by som Vám,aby ste mali aspon zlomok z tých problémov,čo mám ja,možno potom by ste úplne inak pristupovali k takým ľudom ako som ja.skúste si na chvíľku predstaviť ,že roky ,dlhé roky,4 roky chodíte po lekároch,vymienajú si vás ako tovar,vyskúšate všetko a máte toľko choprôb, o ktorých sa vám ani nesníva.a navštívili ste všetky odborné ambulancie na slovensku....cítite sa zle,máte bolesti a stále len sa cpete liekmi ...
skúste to na mesiac....a obesíte sa a zblázniter a nie toľké roky ako ja....potom možno vás prejde tá ironia a rýpanie do všektých ,čo nie sú "podľa vašich ctených predstáv".....a skúste sa POTOM usmievať a byť pozitívne a vyškerené,ked pochdíte všetky ambulancie,máte mnohé rchoroby ,prístupy otrasné lekárov,bolestivé vyšetrenia, a kopu liekov,a aj tak sa Vám nelepší...vyskúšajte,ako budete radostne žiť ...a bude sa vám chcieť žiť,ked si myslíte,že je tpo skvelý život,tak prosím
@marisola vidis a ja som ti napisala a poradila prave preto, lebo som si tym vsetkym sama presla, chapem ako ti je a chcela som pomoct ale aj tak si moj prispvok na plnej ciare odignorovala vratane IP co som ti napisala potom. Mat neustale bolesti je hrozne, velmi dobre to poznam. Ale ak niekto odmieta pochopit ze psychsomaticke ochorenie dokaze riesit len psychoterapeut, tak potom si sam tie bolesti a tu beznadej predlzuje. Ziadny lekar ti nedokaze pomoct, klopes na nespravne dvere. potrebujes psychoterapiu a ty tento fakt odmietas a ignorujes. Nemysli si ze to neviem pochopit. Viem. Ale viem aj to, ze riesenie tvojho problem nema kratkodobu a bezbolestnu fomu. Ani to nechces chapat. Cakas od nas ze ta podrzime a povzbudíme a dame ti nejaku super radu, co vsetko vyriesi, ale nic take ti dat nemozeme a ty si z toho potom sklamana a mas pocit ze ti nikto nerozumie. aj ten pocit doverne poznam. Nastastie som tento postoj dokazala prekonat a pochopit ze ak chcem aby sa nieco v mojom zivote zmenilo, musim KONAT JA a necakat od ostatných ze mi pomozu. Ja som jedina, kto moze zmenit moj zivot...ty si jedina, kto sa moze rozhodnut ze ides riesit podstatu problemu a nie sa tocit v bludnom kruhu depresii a lekarov...a kym to nepochopis, je zbytocne si zakladat akukolvek diskusiu, lebo nie si pripravena celit pravde o sebe a o svete...
@marionmarion dakujem naozaj...
@marisola Ahoj. Musí byť skutočne ťažké žiť s ťarchou ťarchou, nech je na príčine už čokoľvek. Myslím si však, že fakt by bolo vhodné nájsť nejakého odborníka, lebo tieto tvoje psychické problémy môžu vyústiť do nejakej tragédie! Alebo ak nie odborníka, tak nejakú pomocnú ruku z okolia, komu by si sa mohla vyrozprávať a vyplakať na ramene. Ja na tvojom mieste by som sa určite rozišla s frajerom, ak to nemá budúcnosť, ak práve on nieje tvojou jedinou oporou. Dokonč bakalára a nájdi si prácu. Školu môžeš dokončiť aj popri zamestnaní. Budeš finančne nezávislá, nájdeš si podnájom a začneš žiť od znova. Myslím si ale, že ak máš fakt nejakú psychiatrickú diagnózu, tak ti nejaké rapídne zmeny nepomôžu, budeš sa musieť dať do kopy a tak riešiť svoj ďalší život. Držím palce! A pamataj, že po každom daždi vyjde raz slnko 🙂 Posielam srdiečko 🙂
@marisola drzim Ti palce! Verim ze to zvladnes...
@luciannka83 dakujem pekne za srdiečko,a aj za snahu pomôcť.
tak...nič sa nezmenilo,všetko ešte len k horšiemu.zapísala som sa teda na druhý stupen študia,všetkého teraz už mam pokrk fatálne,nechcela som tam ísť,ale ani som nemala kam inam ísť,lebo pracovať nastálo ešte nechcem,do iného mesta nemôžem,a naši by sa oblakov chytali,zase sa ozvali zdravotné problémy,vlastne stále ich mám,nedarí sa mi v ničom,všetko je rovnaké,ešte horšie,tak strašne mám nechuť k životu a k tomuto celému,sa tak hrozne cítim,že nechcem ani žiť, nebaví ma tu byť...všetko je strašne zlé,a nedokážem sa nad to celé povzniesť,nemám fakt nič pozitívne v živote.vysokoškolský čas by mal byť ten najkrajší v živote :(( a pre mna je to nočná ora a nervy a stresy ..mám ž toho pokrk,nedarí sa mi v ničom.
a ked si predstavím :(( toto leto,ako strašne nenormálne som sa nan tešila,kedťe som prežila taký strašný rok ,som sa tešila na POKOJ,ani ten neprišiel,nechcem šťastie v živote,ale aspon pokoj...nič viac.nič menej,nech mi každý dá pokoj,nechmám aspon 5 minut pre seba cez den,ale ja nemám ani to..stáe vkuse niekto do mna rýpe a vrta,a stále vkuse niečo riešim,či so svojím zdrav,stavom,či so skolou,či s povinnostami ,už ma ide poraiť z toho...a ten tlak príšerny ,ktorý bol na mnavyvijany cez leto,a ta nevydarena dovolenka,no príšerne niečo,teraz som chcela aspon na par dni,aspon dva tri vypadnuť ,kedje ešte slnko,zase som chorá,a nemôžem nič,už sa fakt obesím :(((((((
Ked nepomaha odborna pomoc, ostava Ti uz len obratit sa k Bohu, to ze k akemu, uz si mozes vybrat sama. Viera je to co ta zachrani, to hovorim ja, co som v kostole este ani nebola :D Ja mam svoju vieru, verim v svojho Boha a citam veci, ktore mi pomahaju pochopit zmysel zivota. Zacni patrat, nieco najdes.
@marisola kde je vôľa, tam je cesta. Keď budeš hľadať stále len negatíva a ľutovať sa, ako ti je zle, nikdy ti lepšie nebude. Mysli troška pozitívne a hľadaj a teš sa z maličkoti. Začať nejak treba.
@marisola ako sa máš? Zivot je umenie malych krokov. Detaily robia velke veci. Skus si zvolit po etapach jeden ciel a ked ho splnis,tak dalsi...a dalsi. Tes sa z malych uspechov a nepremyslaj nad vsetkym. Kazdy clovek si nesie mnozstvo bolesti a ak by nan dolahla v jednom momente,zabije ho. Moj zivotny pribeh bol nadherny a v jednom momente ho zlomilo mnozstvo bolesti. Som tu a bojujem tak,ze si to uz ani neuvedomujem. Si mlada,mala by si byt energicka a plna entuziazmu. Uspechy dosahujeme pomaly,po krokoch. Nie naraz,nezvladli by sme to. Ries svoje veci postuone,potrebujes cas pre seba. Napis si ciele,daj terminy,prekonavaj strach. Spociatku sa tesit mozno nebudes,ale uvidis svoje kroky a budes mat aspon pocit satisfakcie. Odstran zo zivota to,co Ta vycerpava. Choroby nezvladnes,ak budes vnutri vycerpana sama zo seba. Najlepsia terapia je vo vlastnom vedomi. 90% tvojho uspechu je tvoja vlastna vola k zivotu. Drz sa!
skús si povedať..resetujem..a zájdi najprv do salónu "krásy"..zmeň účes, zober sa niekde medzi cudzie baby do telocvične cvičiť zumbu, alebo niečo energické..povedz si som iný človek, tú predtým nepoznám a začni sa tešiť, že si tú ženskú čo sa ti chce opäť vyštverať na chrbát, striasla zo seba..heeej do toho ideš!!! počuješ preber sa! odožeň tie mraky okolo teba..papa
Ak by som mala poradiť, tak v 21 rokoch sa každý ešte iba hľadá a je to ťažké obdobie,
ale si treba uvedomiť, že v podstate máš živote aj niečo dobré, napr. schopnosti študovať VŠ,
vyzeráš asi celkom dobre a na tom sa dá stavať. Aj láske možno výjsť trochu ústrety, napr. odpovedať na nejaký zaujímavý inzerát a nebyť už to vzťahu, ktorý sa ti nepozdáva.
A ten čas len pre seba si treba nájsť napr. choď na prechádzku, do kostola a netreba hľadieť na všetko tak negatívne, určite aj tvoji rodičia ťa majú svojím spôsobom radi.
Niektoré veci sa zmeniť dajú a tie ktoré sa nedajú musíme prijať .
Je to tak že úspechy sa dosahujú pomaly a treba k tomu trpezlivosť, rozvaha a aj odvaha niektoré veci zmeniť a nie myslieť nato, že všetko je zlé.
@yarnie vieš normalne ma to dostalo. Človek dava rady ako dcere, ved mám deti v jej veku a hned utoči a hned to sa neda. A myslim, že velmi malo hlada chybu v sebe, len stale v iných. Možno je to vychovou, kedže to vyzera ,že je jedinačik a rodičia dosť naročný. ALe čo ju drži? Ved ja ,keby nie som v jej veku spokojna, že mi rodičia kafru do žiota, idem het tam do sveta a zarobim a ešte aj im pošlem a ukažem, že to dokažem. A nie tu fnukať, sťažovať sa, ale zarobiť nie, rodičia platia. A ako matka poviem tak ako je, aj moje deti, pokial ich živim, musia aspon niektore veci robiť tak, ako sa patri. Pokial si zarobia, je mi jedno ,kde minu, ale ked si nedokaže na seba zarobiť, jednoducho sa musi uspokojiť s tým čo mu ja dám. Moj najstarši chodil od 15-tich ku mne .ked osm mala poobednu a robil za 1€ na hodinu, za mesiac mal nejakých 20-30€ ,ale aky bol rad, ked si kupil rifle, tričko a nemohla osm povedať, že sa mi nepači, lebo si na to zarobil. A takisto aj mladši. Ked sa dalo, tak vždy si šli privyrobiť. A ked niekto všetko má ako na podnose a treba skladať urok, tak potom je zle nedobre. ale to je chyba aj vychovy.