Panické ataky, tetánia, úzkosť a Covid-19
Ahojte.
Veľmi dlho som premýšľala nad tým, či napísať na Modrého koníka, alebo nie... Rozhodla som sa, že áno. Dúfam, že táto moja skúsenosť niekomu pomôže a pripravte sa na to, že toto bude dlhý príspevok. Snáď ho niekto z vás dočíta až do konca.
Každopádne, začnem pekne po poriadku. Mám 19 rokov a na prelome júla a augusta som druhý raz dostala covid (prvýkrát som ho mala v januári 2022, už predtým som bola 2x zaočkovaná). Priebeh som nemala extra závažný - dva dni teplota 38°C, nádcha, kašeľ, bolesti hrdla, hnačka, bolesť chrbta. Dva týždne po tom, ako tieto príznaky odozneli, sa mi začali diať veľmi zvláštne veci a podľa toho, čo som sa dočítala na internete, nie som jediná.
Začala som mať denno-denne tetanické záchvaty. (Neurogénnu tetániu mám diagnostikovanú od 2017 roku, a od roku 2019 sa mi záchvaty obmedzili na záležitosť, ktorá sa mi udiala maximálne raz za mesiac. Latentné príznaky ako bolesť hlavy, krčnej chrbtice či tŕpnutie som mávala na dennom poriadku.) A nie slabé, ale také, že som celá tŕpla, najmä ľavá časť tváre, nemohla som rozprávať, triaslo mi nohy, bolela ma hlava, bolo mi na vracanie a pod. Zo začiatku som to ignorovala, keďže som už na tetanické záchvaty bola zvyknutá a nejako extrémne ma to neznepokojovalo, aj keď to bolo zvláštne.
K týmto záchvatom sa začali pridávať symptómy, ktoré som nikdy predtým nemala a neprichádzali len záchvatovito, ale prejavovali sa aj celé dni. Niečo ako migrénová aura (neskôr sa ukázalo, že to v skutočnosti je sklovcový zákal), blikajúce svetielka pred očami (pocit šumu zorného poľa, podobný, ako šum na starých televízoroch), doslova pulzovanie alebo vibrovanie obrazu. Ďalej bolesti hlavy, citlivosť na svetlo, nepretržité tŕpnutie, pocity necitlivosti a nevoľnosti, preháňanie, tlaky na hrudi, hyperventilácia, točenie hlavy, závraty a najhoršie zo všetkého - záchvatová sínusová tachykardia, ktorá prichádzala kedy chcela, najmä však v pokoji a budila som sa na tlkot srdca zo spánku (pričom sa mi tep pohyboval okolo 130-160 BPM), brutálne palpitácie, extrasystoly, celá som sa triasla.
Jedného rána som si zavolala sanitku, nakoľko som mala vážne obavy, že mám infarkt alebo nejaký srdcový záchvat (pričom som podobné úzkosti pri tetanický záchvatoch nikdy nemala), bolela ma hruď a pichalo ma v nej. Tŕpla a bolela ma celá ľavá časť tela. RZP prišla, urobili mi EKG, ktoré bolo okrem sínusovej tachykardie v poriadku, ale aj tak ma vzali na urgent. Tam mi merali tlak, pulz, okysličenie krvi, a robili mi asi 5 hodinové EKG, zatiaľ, čo som čakala na výsledky. Podali mi magnézium, apaurin (diazepam), draslík a 5mg Concoru (BB). Výsledky sa vrátili v maximálnom poriadku a ja som si povedala, že to asi bol len nejaký skrat a už sa to nebude opakovať. Šeredne som sa mýlila a sanitku som si volala ešte niekoľkokrát, ale to nie je až také podstatné.
Po tomto záchvate a výjazde RZP som šla za svojou neurologičkou. Ani ma nevzala do ordinácie, nepozrela sa na mňa, len mi cez sestričku napísala správu na hospitalizáciu na neurologickom oddelení. (Odišla som od nej, po hosp. sa na mňa opäť ani nepozrela o objednala ma na december. Poriadne ma to rozčúlilo.) Nechápala som prečo, no povedala som si, že asi to tak bude lepšie, že mi tam pomôžu a rýchlo. Na oddelení však bolo plno, a tak sa môj nástup na hosp. predĺžil o dva týždne. Tie týždne boli čosi hrozné. Podobné záchvaty sa mi nediali už len raz za deň, ale pokojne aj šesťkrát cez deň, a trikrát v noci. Ani som nežila, len som prežívala v neustálom, neustupujúcom strachu o svoj život, v panike (zaspávala som s ňou a aj som sa s ňou budila), s búšením srdca a s pocitom, že všetci lekári na mňa kašlú. Aj moja vtedajšia obvodná nado mnou vždy len mávla rukou, keď som sa prišla sťažovať a hľadať pomoc. Vravela mi, nech sa hodím do kľudu... No ďakujem pekne. Kto nezažije, nepochopí, čo to je za peklo. Pchala som do seba Magnosolv 2x denne, draslík, vápnik, Milgammu, vitamín C, vitamín D, zinok, bylinkové prípavky na upokojenie a nič z toho mi nepomáhalo. Bola som rada, ak som v noci spala 2 hodiny.
Obvodná mi nakoniec dala Neurol, že mi vraj pomôže. Nepomohol. Nemal na mňa absolútne žiadny účinok, a tak som trpela do hospitalizácie. Na neurologickom oddelení som bola dva dni. Doktori mi povedali, že oni mi nemajú ako pomôcť, som úplne v poriadku a mám ísť k psychiatrovi. (A v našom meste sa k nejakému dostanete tak za tri mesiace.) Predpísali mi Trittico na spanie a ukľudnenie (to mi však robilo horšie ako lepšie, aj po mesiaci užívania som pociťovala len negatívne zmeny), plus 5 magnéziových infúzií s apaurínom, na kt. som mala chodiť. Aj som chodila a všetci boli hotoví z toho, že po nich vôbec nie som unavená. Ešte mi bol predpísaný aj diazepam, v prípade silného záchvatu. Moju tachykardiu neriešili. Záchvaty sa mi aj tak opakovali v rovnakej intenzite, ako pred hospitalizáciou. Nespávala som o nič viac. Dala som si diazepam, ten zaúčinkoval na 2 hodiny a všetko zasa bolo pri starom. Celotelový tras, palpitácie, potenie, nevoľnosť, panika, vysoký tlak a tep, pocit na odpadnutie. Neskôr sa mi začalo diať aj to, že som pri zaspávaní mala pocit zastavenia srdca, či neschopnosti sa nadýchnuť, a tak ma to vydesilo, že mi tlak vedel vyskočiť aj na 140/110 a tep nad 130.
Kým som sa dostala k dobrej psychiatričke, minimálne 5krát som si ešte volala sanitku, lebo mi na upokojenie pomáhali len betablokátory, magnéziové injekcie a lexaurin, ktorý mi podávali. Už som si naozaj myslela, že mi šibe. Nedokázala som týždne vyjsť zo svojej izby, mala som pocit, že žijem vo sne, bola som presvedčená, že umriem, že mám vážne choroby, že sa to nikdy nezlepší a vypoviem službu. Nič ma nebavilo, nemohla som byť nikdy sama, nechutilo mi jesť, nedokázala som sa sústrediť na nič iné, než na temné, bezútešné myšlienky a už aj moja vlastná rodina z toho bola otrávená a neposkytovala mi oporu, ktorú som tak veľmi potrebovala. Poviem vám, nič horšie som nikdy nezažila. Raz som v noci aj odpadla po ceste na toaletu, vraj z nízkeho tlaku. To môj strach len umocnilo. Jednoducho som bola na dne, totálne hotová, nevedela som spať dlhšie, než dve hodiny a aj to na liekoch, ktoré mi len trošičku pomáhali. Nikto mi nechcel veriť, že mi je hrozne. Rodina, lekári, priatelia... Jednoducho si všetci mysleli, že preháňam, čo mi robilo len horšie.
Napokon mi bola u psychiatričky diagnostikovaná panická porucha, úzkostno-depresívna porucha, agorafóbia a sociálna porucha. Boli mi predpísané dvoje antidepresíva (Sertralin, Mirzaten), anxiolytikum (Xanax, ktorý mi ako jediný na panické ataky zaberá doteraz, a to dokonca len 0,25mg) a betablokátor (Concor), kt. mi schválila aj kardiologička (ktorá skonštatovala po EKG, ECHU a meraní tlaku, že som úplne zdravá, len mám tú sínusovú tachykardiu). Odkedy tieto lieky poctivo a, v prípade Xanaxu, s opatrnosťou užívam, mám sa omnoho lepšie. Spávam, pomerne dobre fungujem, stále som však PN a nedokážem sa sústrediť, zostali mi blikajúce svetielka, pulzovanie obrazu aj sklovcový zákal. Napriek tomu všetky vyšetrenia (vrátane MRI mozgu) mám v piriadku. Zostala mi únava, ktorá z ničoho nič príde v takej intenzite, až mám pocit, že zaspím aj postojačky a skolabujem, ako narkoleptik (toto sa dialo aj pred AD, no nikdy som nezaspala, lebo sa to nedalo). Taktiež mi zostali dobiedzavé myšlienky, že mám infarkt a niekedy z nich chytím paničák, stále mám nutkanie študovať si o chorobách aj úzkosti, ale postupne sa to zlepšuje. *klop, klop*
Pomáha mi aj psychoterapia.
Teraz mávam panické ataky "už len" párkrát (2 či 3) do týždňa... Dúfam, že to bude len lepšie. Tento šk. rok som ešte ani raz nebola v škole. Pri predstave, že by som mala ísť medzi toľko ľudí a do takého ohromne stresujúceho a nepriateľského prostredia (moja škola je pre mňa hotový Mordor, hoci sa nazýva "prestížnou") ma hneď chytá silná úzkosť. Mám individuálny plán, som v maturitnom ročníku a uvažujem o prerušení štúdia, kt. mi odporučil aj môj psychológ. V tomto stave si ani nechcem maturitu či komisionálne skúšky ani predstavovať.
Všetci doktori mi povedali, že žiadny post-covidový syndróm nemám a len som vystresovaná, že je to len tetánia. Neverím tomu. Pred druhým Covidom som síce mala aj úzkosti aj tetániu, no vždy som to nejako ustála a nemala som problém zahnať ich a rozhodne som nikdy nemala také zákerné stavy a ataky.
Týmto siahodlhým príspevkom si nechcem vynucovať ľútosť či súcit, len chcem vyjadriť podporu všetkým, ktorí musia zažívať niečo podobné. Či už po Covide, alebo ako následok dlhodobej úzkosti, či depresie. Všetkým vám držím palce, prajem pevné nervy, odvahu a pochopenie od vášho okolia. Vedzte, že ak sa vám deje niečo podobné, ja vo vás verím. Bude to trvať dlho, ale dáte sa do poriadku. ❤️ Na tom ísť ku psychiatrovi a psychológovi nie je nič zlé, rovnako ako ani AD nie sú drogy, kt. z vás urobia niekoho iného. Len vám pomôžu byť sebou. Niekedy to bez nich proste nejde. Nie je nič zlé ani na tom starať sa o svoje zdravie a chcieť si overiť, že ste v poriadku, aj keď sa na vás všetci pozerajú ako na hypochondra. Overte si, čo potrebujete, a pokúste sa zmieriť s tým, že je to naozaj všetko len v hlave, aj keď sa vám veľakrát pri ataku stane, že tomu nebudete schopní v danej chvíli uveriť. ❤️ Hľadajte relaxačné techniky, choďte ku psychológovi, odhaľte, čo vás v živote stresuje a skúste podniknúť kroky k odstráneniu týchto vecí, obklopte sa prírodou, rastlinkami, zvieratkami a pozitivitou. ❤️ Veľa šťastia.
PS: Ak by to niekoho trápilo, tak áno, je normálne, že panický atak príde z ničoho nič, v pokoji či v spánku bez konkrétneho spúšťača. Je aj normálne báť sa ďalšieho záchvatu, ale skúste si opakovať, že panikárenie už pred panickým atakom vám urobí horšie ako lepšie. ❤️
Ešte by som chcela na záver odkázať všetkým mudrlantom, ktorí nikdy žiadny panický atak, depresiu, úzkostnú poruchu či fóbiu nezažili, ale majú potrebu diktovať ostatným, čo by mali a nemali robiť, toto: Nehovorte ľuďom s panickým záchvatom, aby nepreháňali, že im nič nie je a nech konečne začnú rozmýšľať. Pri panickom ataku je človek taký vydesený a skľúčený, že nedokáže rozprávať, myslieť, ani prestať panikáriť sám od seba. Vtedy logika jednoducho nie je vždy k dispozícií. Predstavte si, že ste presvedčení o tom, že máte infarkt alebo mŕtvicu, srdce vám búši ako keby ste zabehli maratón, nespali ste viac než dve hodiny po dobu dvoch mesiacov, je vám tak zle a máte taký strach, ako ešte nikdy, dovezie vás sanitka na urgent a tam vám doktorka vynadá do idiotov a s prepáčením vás doslova zd*be za to, že ste si zavolali pomoc, keď si nedokážete pomôcť sami a zdravotný systém SR na vás v podstate kašle. (A áno, toto sa mi stalo.)
no pre mna je desive to ze k pacietovi co potrebiu dobreho psychiatra a liecbu vratane paychoterapie pride tolko krat sanitka hospitalizaci na neurologii atd atd a kardio pacient (kde je problem v kardio oblasti) musi dlhe mesiace cakat na vysetrenia atd atd
a si zober ze ta sanitka co k tebe x krat isla (aj ked si mala ok ekg atd) nemohla ist k pacientovi s infarktom mrtvicou a pod a ten neprezil
@vysokonapataslecna mna by zaujimala ta podpora od rodiny a blizkych, aka je najlepsia forma?
Mňa zaráža, že ťa neposlali k psychiatrovi hneď na úvod. Už po prvých príspevkoch, čo si sem dala, je jasné, že ty si hlavne potrebovala psychiatrickú pomoc a nezaťažovať sanitky a zdravotníctvo pre važne chorých ľudí. Tým nechcem zľahčovať tvoju diagnózu, pretože je naozaj vážna a tieto stavy môžu byť naozaj veľmi nepríjemné a ovplyvňovať negatívne život človeka. Avšak ty si mala najprv vyhľadať odbornú pomoc psychiatra. A prerušiť štúdium je dobrý nápad, pretože to sú veľké psychické tlaky na teba. A ano kovidové ochorenie vie vyvolať veľmi veľa negatívnych stavov celého organizmu, takže to nie je len taká chrípka a vie to tvoje psychické problémy ešte zhoršiť.
@loginexistuje Áno, je to desivé. To máš pravdu. Ale aj ja som musela na kardio vyšetrenie čakať tri mesiace, rovnako ako všetci ostatní. Poslali ma na hospitalizáciu a absolútne mi tam nepomohli. A uvedomujem si, že ja som tú sanitku reálne nepotrebovala, ale keď máš panický záchvat, tak nad takými vecami jednoducho nerozmýšľaš. Odkedy viem, čo mi vlastne je a mám správnu liečbu, nevolala som ani raz.
@loginexistuje 🤦♀️🤮
@stanulienkat 🤦♀️🤮
@loginexistuje mňa by zaujímalo ako by si vedela rozlíšiť tetanicky záchvat od infarktu ... pokiaľ ti je zle,že myslíš,že to neprezijes,tak si oprávnená vyhľadať napríklad urgent...na to su tam,aby poskytli pomoc...načo si platíme zdravotné poistenie ??? Nikto nikomu miesto nezaberá....keby nerozkradla vláda peniaze, ktoré si každý mesiac poctivo platíme,tak každý by sa dočkal pomoci
@trgypadl nerozumiem tvojim emotikonom. Pisala som to bez ironie a sarkazmu. S uplnou vaznostou. Mam skusenosti s takymi ludmi. Tam je dolezita psychiatricka pomoc. Vobec nezlahcujem diagnozu, vie narobit sarapatu. Tito ludia maju castokrat take vedlajsie priznaky zakladnej diagnozy, akoby vazne kardilogicke veci, co v skutocnosti v drvivej vacsine nie je pravda. Potom je obrovska a zbytocna zataz na dalsich 5 odbornych lekarov, kde sa vacsinou nic nenajde. PRETO sa potom vazne chory clovek dostane k odbornemu lekarovi po 3 mesiacoch. Odborni lekari su vacsinou zbytocne pretazovani. Takze tych smajlikov si nechaj pre seba.
@irusa sak dobre prvy krat ok urobili pat zodinove echo ale opakovane ? to ako fakt ? a ano zabera sa miesto s opakovanymi vysetreniami atd
ja nepotrebujem urgent chodi pravidelne k odbornikom a som dispenzarizovana teda zatial nepotrebujem ale dufam ze nebudu vytazeny ludmi s opakovanymi zachvatmi paniky ked ich budem potrebovat 😉
ktory namiesto liecenia sa u psychitra a na psychoterapiach zahlcuju system som rada ze to autorka pochopila a nasla riesenie na svoj problem a dufam ze to bude uz len a len lepsie
@vysokonapataslecna prečítal som si to celé. Aj ja som to dostal po covide a niektori lekari mi vraveli že to je z covidu ini že nie. Ja si myslím že je to aj aj. Covid to spustí ale nie je to hlavná príčina. Prvý zachvat som mal taký silný že som ostal v bezvedomí a rodina myslela že zomieram. Oči som mal vyvrátené dohora. Našťastie u mňa prišli na diagnózu za asi mesiac a záchranku som volal “len” trikrát. Liečil som sa hlavne pokojom ležaním na lôžku pravidelnou stravou aj režimom aj pitným režimom plus intenzívne psychologicke cvičenia práca s úzkosťou a bral som len v akútnom prípade Neurol a rok základne antidepresíva ktoré mi predpísal obvoďák. Po dvoch mesiacoch sa mi zlepšilo a po pol roku som mohol ísť do práce. Plný výkon s plnou psychickou záťažou ako pred tým asi až po roku. Mal som šťastie na skvelého psychiatra aj psychologičku. On mi predpísal uz len lieky na spanie na báze antihistaminík tie sú nenávykové. To som bral prvé dva mesiace. Dôležité je zmeniť myslenie. O sebe o ľuďoch o svete. A v čase silnej úzkosti alebo ataku som sa naučil dôverovať tomu že odíde. Povedal som mu alebo tej úzkosti nech si vojde do mna keď musí. Nebránil som sa. Bolelo to ale ľahšie to odišlo. Aj som sa pocikal niekoľko krát pri ataku ale bol som kľudný uz neskôr. Ľahol som si hoci aj na studenú zem a dýchal som čo najkludnejsie ako som mohol. Hoci som mal tep okolo 150 a hroznú bolesť úzkosti snažil som sa byt kludny. Už som totiž vedel že atak mi nemôže nič urobiť. Hoci by som znovu odpadol do bezvedomia alebo mal tlak 200 zabiť ma atak nezabije. Je to len fyzicky prejav emócie. Silný a bolestivý ale principiálne je to to iste ako keď sa človek začervenanie od hanby alebo sa mu postavia chlpy - zimomriavky pri skvelom výkone spevákov. Keď si toto uvedomíte ľahšie zvládnete zachvat. A treba oddychovať a minimalizovať vnemy keď sa človek lieči v akútnej fáze. Neskôr potom dychové cvičenia jóga meditäcia. A pustat si dookola srandy od Jaroslava Dušeka alebo Izera alebo podobnych.
@stanulienkat clovek, ktory potrebuje poskytnutie akejkolvek zdravotnej starostlivosti ci uz po fyzickej alebo psychickej stranke, tak do takeho si treba este kopnut, ze zatazoval obobornych lekarov???to vazne?? Vlastne co cakam, ved ked je niekomu zle ludia ho obchadzaju... Namiesto toho, aby sa opytali ci niečo nepotrebuje, alebo zavolali pomoc..
Clovek sa k odbornemu lekarovi ma problem dosťat z inych dôvodov!!!
presne pri takych typoch ako si Ty, ze vsak tam bolo jasne hned od zaciatku, ze potrebovala psychiatra🤦♀️🤦♀️tak presne kvôli takym ludom ako si Ty, sa vela ludi ani nemusi dozit svojej diagnozy, lebo mnoho veci sa podceňuje
@trgypadl z akych inych dovodov sa clovek nedostane k odbornemu lekarovi? Som zvedava na odpoved. Mozno vyriesime mnoho problemov v zdravotnictve.
@stanulienkat 👏👏urcite to nie je kvoli človeku u ktoreho prebieha dif. diagnostika,.... A ak chceš rozduchat vasne ohľadom temy zdravotnictvo vyhladaj si inu temu...
📌
@trgypadl sanitka sa opakovane nevola kvoli diff diagnostike ani sa opakovane nerobia neustale tie iste nakladne vysetrenia 😉
@loginexistuje Ty tu nie si na to, aby si to hodnotila, na to tam bol osetrujuci lekar.... Je mnoho inych pripadov, kedy sa naozaj vola sanitka zbytocne... prepac, aj pacient, ktory je sice psychiatricky, tak ma pravo na osetrenie, a zavolat si sanitku aj opkaovane... Asi si nikdy nezazila stav, ked ma pacient pocit, ze umiera... Pacientovi maju byt zabezpecene vsetky potreby a poskytnuta kvalitna starostlivosť....
@trgypadl sak ale sama pisala v uvodnom prispevku ako reagovali zachranari 😉 a ano stale trvam na to ze urgent nie je na diff diagnostiku a manazment pcienta ma byt v rukach obvodneho lekara aby sa zbytocne nerobili duplicitne vysetrenia
ty tak isto nevies co som ja zazila ja som na ID a mam kardioochorenie a ano viem vo je to bolest atd a aj to vo je to cakat na sanitku co nechodi 😉
a ano psychiatricky pacient je tiez pacient a ma byt adekvatne lieceny primarne na psychiatrii😉
@loginexistuje k rekacii záchranárov sa nebudem vyjadrovat, to je niekdy kapitola sama o sebe, cest vynimkam.
Teoria je sice pekna, ale velakrat zlyhava.... Sama vidis, ze obvodný lekar jej povedal nech sa hodi do kludu, plus neurolog, ktory strci pacientovi správu do ruky po sestričke a ani ho nevidi je ok??
Ak by jej niekto odporucil skor psych vysetrenie mohla sa zacat potrebna liečba omnoho skor...
@loginexistuje
"stale plati ze nie je dobre ak sa robia nadmerne opakujuce sa drahe vysetrenia a neriesi sa psychika"
tuto teoriu adresuj osetrujucim lekarom, a ak to zhodnotili, ze to je potrebné, nevidim dovod riesit tu v prispevku, kolko drahych vysetreni sa urobilo ...tu vidis, ze k pacientovi nepristupovali komplexne, keby tak urobili davno mohla byt pani zdiagnostikovana.. , to, ze pacientke strci obvodny lekar do ruk rcp s neurolom nebolo riesenie, stacilo vypisat listok k psychiatrovi........ pri psychických ochoreniach je potrebne vylucit aj fyzicke ochorenia.. A po vyluceni je omnoho vyššia pravdepodobnost, ze liecba bude uspesna...
A na preplatenie, duplicity urcitych vysetreni, tak na to je poistovna..... Nie komentovanie laika, cakam, kedy vytiahnes cenník a pani to nacenis, ze co si to dovolila mrhat peniazmi nas vsetkych ako byva zvykom....
@vysokonapataslecna Mne sa taketo nieco stalo po viroze koncom roku 2016, ked sa o covide este nikomu ani nesnivalo. Skoncila som az na 3 mesiace v Pezinku. Tiez som mala podobne problemy uz predtym, ale slabsie. To, co sa mi zacalo diat po tamtej chorobe, bolo presne ako zo zleho sna. Niektore priznaky podobne ako ty, niektore ine. To busenie srdca bolo tiez, hoci nie az tak casto. Tie ocne priznaky som nemala, ale mala som sluchove halucinacie, nie hlasy, ale rozne zvonenia, ako stare telefony. Nadychnut som sa niekedy nevedela aj pol minuty alebo mozno aj viac, niekedy zase prehltnut, proste mi tieto funkcie vypadavali. Neuveritelne veci sa mi diali so svalmi - niekedy som mala cele telo napnute, stuhnute, bez sance uvolnit, niekedy som zase nedokazala napnut ziadny sval. Nedokazala som ustat ani 30 minut pri vareni, po najviac 10 minutach som si musela lahnut, inac som strasne stuhla a nemohla som dychat. Velmi silne uzkosti na dennom poriadku, panicke zachvaty boli tiez. Unava neskutocna, spanok cista katastrofa. A to su stale len niektore priznaky. Jediny rozdiel teda je, ze ja som si hovorila, ze sa nesmiem zavriet doma, lebo to by uz bola cesta do pekla. Chodila som von aj s tym. Chytali ma tie ataky aj tam, ale chodila som. Do prace niekedy bolo treba ist, no nezvladala som ani inak bezne ulohy. Chodila som si striedavo lahnut, uz som ani neriesila, co si kto mysli. Nastastie moji kolegovia to brali v pohode. Potom som isla do toho Pezinku, ale uz nejakych par tyzdnov predtym som sa postupne zacala zotavovat.Mne horcik pomohol a tiez joga. A tiez asi telo sa nejako zacalo liecit. Pravdu povediac, v tom stave, v akom som bola na vrchole, by som ani ten Pezinok nezvladla. AD mi tam nasadili aj vselico ine, ale to mam pocit, ze u mna az tak nezabralo. Takmer vsetko som to vysadila a nevratilo sa to. Problemy mam stale, ale nie take katastrofalne, uz len slaby odvar. V Pezinku som tiez stretla ludi, u ktorych sa tieto problemy objavili po virozach. Ono to tu bolo.uz predtym, covid sa teraz velmi sledoval, tak si to ludia dali do suvisu. Predtym to velmi nikoho nenapadlo.
Dakujem za zdielanie a drzim palce, nech sa ti to dalej lepsi.
@vysokonapataslecna práve tým trpim presne to čo ty okrem tej tachykardie a s tým srdcom ja mám tuhnutie polky tela niekedy slabosť stále chodím pred zrkadlo sa sledovať či nemám niekedy spadnutý kútik lebo si myslím že mám mŕtvicu každý deň mozgová hmla cítim sa ako na droge úzkosti keď chcem volať sanitku nikto z rodiny mi to už nechce ani dovoliť pretože vedia že mi iba šibe na urgentne som bol x krát nepomáha mi nic ani magnezium pred očami vidím tiež akokeby mušky neviem to popísať na očnom som nebol pretože autobusom nemôžem ísť pretože max prejdem jednu zastávku a musím vystúpiť lebo mám pocit že dopadnem. Ešte jedna vec covid som neprekonal ale mne to začalo pravdepodobne po lockdowne mám 18 rokov a kvôli tomu som sa vykašľal na štúdium a dopadol som tak že som cele dni doma uzamknutý s úzkosťami.
@vysokonapataslecna ahoj, tak nemam az take prejavy ako ty, je to o cosi lepsie, no co ma najviac trapi su noci, pocit v spanku ze mi srdce zastavuje alebo neviem to ani opisat... je to hnusne , vzdy sa mi to stane tesne ked zaspim, ty tiez toto spominas v prispevku , ako sa to prejavovalo tebe ten pocit" zastavenia srdca"
@vysokonapataslecna ahoj, objimam Ta silno, tymto som sj presla v 2017/2018.. s tym...ze som.uzivala seroxat na paniky/ mam zistenu aj tetaniu.
Seroxat uz rok neuzivam..mala som dvakrat covid medzitym..a od tohto leta busenia su spat. Kazdu noc sa zobudim otvorim oci a zrychli sa mi pulz.sadnem na postel a vyleti to aj na 120. Keby neostanem kludna..tam aj 150-160..hodinky miin rok namerali 175.
Chcem len povedat, ze v tychto hnusnych horkach caak je cele leto aj september stale teplo a dusno a mam stale nizky tlak...concor na tachykardiu mi ho znizuje este viac...zacarovany kolotoc.
Ako si na tom ty?
ako sa mas autorka po case?
@vysokonapataslecna Dobrý večer prajem. Tento príbeh poznám. Toto isté mám teraz ja. Presne každé jedno vaše slovo napísané sa mi deje. Nepomáha mi ani Magnerot ani Calcium 500mg jedine Lexaurin
vypocuj si doktor ma filipa, je tam cast o post covide, na sr je centrum aj skupina co to riesia.