Som unavená, smutná a žijem v strese
Dobrý deň,
chcem sa možno len vyrozprávať. Posledné obdobie asi 4 mesiace som veľmi unavená a smutná. Nič sa mi nedarí. Práca ma nebaví - pretože som v nej to posledné h..o. Žijem v strese, že o tú prácu prídem, pretože to je jediné, čo ma dokáže uživiť s tým čo mám vyštudované. Dokonca by som povedala, že cítim vedomostné nedostatky v danej oblasti. Zamestnávateľ nás len stále kontroluje, sleduje, vyhráža sa, že nás vyhodí. Pre neho sme nuly pokiaľ nemáme x titulov pred a za menom. Cítim neustály smútok - aj teraz som v práci a najradšej by som len plakala. Strašne sa cítim unavená.
Ďalší problém je ten, že s manželom žijeme vo finančnej tiesni (aj šetríme, platíme nájom, ale na ostatné nám už nevyjde - skrátka žiadne dovolenky, wellness, oblečenie). Strašne ma to ubíja, nemôžme si nič dopriať.
Tretí podstatný problém je moje manželstvo. Svadbu sme mali podľa predstáv rodiny, stále sa s manželom hádame a poukazujeme si a vyčítame si naše rodiny (sme totiž z odlišných rodín).
Som z toho na prášky. Chce sa mi len plakať, na nič nemám síl a manžel ma nevie podržať. Vyčítam si, že som si ho vôbec vzala. Rozviesť sa s ním nemôžem - kvôli tradičnej rodine (z mojej strany - asi by ma zavrhli).
Kazdy si je strojcom svojho stastia. Kto neustale premysla, hlada a vyuziva prilezistosti vsade mozne tak nakonie to po case ziska. Ja som po 9 rokoch konecne nasla pracu po ktorej som vzdy od skoncenia skoly. V prvom rade si ty musis uvedomit aka si ty osoba, co su tvoje klady a na co mas. Potom tie klady a vedomosti a skusenosti premiestnut do kazdodenneho zivota. Hlavne vecer si v posteli usporiadat myslienky co som dnes zazila, co mi ten den dal pozitivne ( inak treba mysliet tak, ze aj to negativne co sa mi stalo treba z neho si vziat tu pozitivnu stranku ) a hlavne zaspavat s pocitm ze si predstavujem ako tam som v tej praci ako tam sedim, ci stojim , ako sa pozeram von oknom a je mi prijemne a rozpravam sa s prijemnymi kolegami, pracu mam naplanovanu a za par hodin domov spokojna . Optimisticky clovek ma vacsiu sancu uspiet v zivote a dosiahnut to po com tuzi ako unaveny pesimista. Co sa tyka penazi tak tiez treba mat realnejsie sny, radsje treba snivat plat cca 600-700 eur a ked si taku pracu najdes potom snivaj o vyssom plate ... atd.. hlavne treba vidiet prilezitosti vsade aj ked to ini nevidia a nenechat sa znechutit a presvedcit niekym o tom ze ty si z mnoha a nic nevies .... ty predsa vies kto si a co vies a nic nie je dolezite v zivote
mimochodom som zabudla, ze castokrat prave to coho sa obavame ze sa stane je jedine vychodisko ako spravit zmenu cize, to ze ti v praci hrozia vyhodenim moze znamenat aj signal ze pokial odtial neodides tak zmenu nikdy nedosiahnes a tym ani uspech.
Obmedzenia sú len v našej mysli. Ale ak budeme používať našu predstavivosť, naše možnosti sa stanú neobmedzené. - Jamie Paolinetti 🙂
Takéto čosi podobné som si prežila. Je to akási únava životom. Začala som nasilu pozitívne myslieť. Mám 5 detí, nemožem si dovoliť vyhasnúť. Som samoživiteľka, mám šiciu dielňu, musím fungovať. Bolo to obdobie, keď sa mi nič nedarilo. Navliekla som si korálky, 108 kč, akási obdoba tibetskej mály. PO večeroch som si predriekala pozitívne afirmácie, predstavovala som si pekný život, konkrétne, napr. dovolenku pri mori, ako tam som, čo tam robím, ako deti výskajú, ale i iné, ako sa mi rozbieha byznys, atď. Postupne som sa z toho dostala. Robím to však doteraz. Na začiatku je vždy myšlienka, tá sa zhmotní. No myšlienku musíš vymyslieť ty.
Športová aktivita, kamaráti, rodina, a hlavne chuť sa z toho dostať. Lebo niekedy ani nechceme, nám to vyhovuje taký uplakaný stav. A peniaze prídu potom samé.
Držím palce.
chcela by som poradit, buduci tyzden idem na sluzobnu cestu, s jednou kolegynou, s ktorou sa vobec nerozpravame, pretoze ona ma neakceptuje, jednoducho ma neznasa a preto sa ku mne sprava povysenecky, arogantne a hlavne ignorantsky, uz ju neriesim je mi ukradnuta, ale treaz budeme mat skolenie a budeme spolu pracovat na jednom projekte a tu je kamen urazu neviem ako sa mam tvarit a co robit, aby som sa pri nej necitila ako posledna chudera, budeme tam tri, viem, ze so mnou nebudu tie kolegyne komunikovat, ale aj tak musime spravit tten projekt spolocne, tak co mam robit, aby to pre mna nebolo maximalne trapenie, dakujem za radu
@karotka12 jednoducho povedane vobec na to nemysli, neries to. Viem ze sa ti to bude zdat smiesne a povies si ako na to nemam mysliet ked viem ze tam budu tie dve, ale jednoducho si predstav ze oni tam nebudu. Tes sa na to ze budes na niecom pracovat. Clovek nikdy nevie, co sa moze udiat alebo stat, ci uz s tebou nieco pozitivne alebo s nimi. Mozno niektorej pride zle alebo nakoniec ta mozu dat niekam inam, stale maj nadej ze to dobre dopadne. Inak sa to brat neda a nic ine ti neostava. Veci sa nakoniec ukazu a clovek moze mat nakoniec take stastie, ze ti co mu boli neprijemny jednoducho zmiznu z jeho okolia. Mozno su na tom rovnako ako ty. Nikdy nevidis nikomu do jeho hlavy.
@sobicatko kým sa budeš takto ľutovať, lepšie to nebude a vždy budeš v depresiách.....si slobodný človek, všetci si môžu zariadiť život podla vlastných predstáv, akurát treba zdvihnúť riť a niečo pre to urobiť....keď budeš mať takéto zmýšlanie, nezmeníš absolútne nič 🙄 ...... pri tebe sa mi ale zdá, že ty pre to ale urobiť nič nechceš......nevracala by si sa stále na to isté miesto a k svojim pochmúrnym myšlienkam....tie mimochodom občas máme všetci.....stále sa vyhováraš na to,ako sa čo nedá a vôbec sa nesnažíš nájsť riešenia, pretože nechceš ..... zmenu musíš urobiť hlavne ty, nie modrý koník, nie psycholog, nie tvoj manžel, ....len a len TY