Spolužitie ateistu a kresťanky: Skúsenosti s výchovou detí
Ahoj. Nájde sa tu niekto, kto pochádza z takejto rodiny? Buď partneri alebo deti. Viem, že je určite veľa takýchto rodín, ale neviem si predstaviť, ako fungujú.
Na jednej strane kresťan, ktorý sa modlí, chodí každú nedeľu do kostola, na sviatky, prežehná sa pred jedlom a chce k viere viesť aj deti - naučiť ich základné modlitby, základy viery, niečo z Písma, vodí ich do kostola. A ešte pred deťmi chce mať svadbu v kostole, deti aspoň pokrstiť.
A na druhej strane ateista , ktorý neverí v Boha a veci okolo, svadba je pre neho len papier, z ktorého plynú výhody, no najmä pre ženu, nechce krstiť deti ani ich vychovávať vo viere, lebo sú to pre neho somariny...
Dá sa vôbec niečo také skĺbiť? Ale ten ateista musí počítať s tým, že pre kresťana toto bude dôležité, keď chodí každý týždeň do kostola. Musí s tým počítať, keď s ním vstúpi do vzťahu. Zaujíma ma skúsenosť zo života...
@bykaterina nie je to o samotnom čítaní Biblie, ale o vzťahu s Bohom. Niekto to môže brať ako fanatizmus. Ale predpokladám, že s manželom alebo deťmi (ak máš) sa rozprávaš každý deň a nie raz do týždňa. Tak je to aj vo vzťahu k Bohu. Pre mňa je normálne sa s Bohom rozprávať každý deň a tým pádom si aj čítať Bibliu (cez Bibliu k nám hovorí Boh). Kresťan, ktorý nepozná Bibliu, nevie mať taký blízky vzťah s Bohom, nepozná ho tak dobre. Pokiaľ človek len číta, a nežije tým, tak samozrejme z neho lepši človek nebude. Čítať Bibliu môže aj neveriaci. A nie je to vôbec o tom naháňať sa za tým byť dobrým človekom. Ale keď už raz pocítiš Božiu lásku, tak človek neostane nezmený. Nejde tak o to čo ja robim, ale o to čo spravil Ježiš za nás, že zaplatil životom za nás, aby sme my mohli žiť, skrze vieru v neho.
@kati1414 neberiem ti tvoj pohľad, ale taký človek, akého ty opisuješ, si bude hľadať seberovneho človeka, s rovnakým zmýšľaním...
@anonym_autor su to podla neho somariny? Potom sa to sklbit neda.deti vidia vzor v rodicoch a budu sa pytat preco.ak by to neuznaval,ale aspon respektoval bez poznamok, aj tak by to bolo narocne.Moj ujo je nepraktizujuci evanjelik, teta silna katolicka.deti pokrstili ako katolikov, ale 1.svate prijimanie aj birmovku robila tajne,deti prezliekla u babky.ujo je inak velmi obetavy,dobral,pred detmi nic nikdy na vieru nepovedal,ale deti si presli svojim, trapilo ich to.
Ja som raz chodila s evanjelikom, som katolicka.cela ich rodina stale nadavala na katolikov, pritom oni evanjelici vieru nepraktizovali.
Teraz mam muza veriaceho katolika a je to uplne iny vztah,rozumieme si, krestan je identita, nie iba zaluba.
@janetinka27 tak, my sme spolu len chvíľu, ja túto tému zatiaľ nevytahujem, lebo si myslím, že je to ešte skoro. Ale zas, keď ja chodím každý týždeň do kostola, musí s tým rátať, že aj deťom budem chcieť ukázať vieru. A zas chápem, že pre neho je to rovnaké, ako keby mne začal niekto rozprávať, že víly, elfovia, škriatkovia sú skutočný...
@kati1414 to ako to ty beries uplne respektujem.
to je to ze vies mnohí si vysvetluju ako uznaju za vhodne, citanie s porozumenim a ze sa nevzdelavaju ludia potom si siri kto chce co chce...
mna Boh miluje aj s mojimi chybami a ja ho neberiem ako zlatu rybku, že mi ma plnit priania a dat na vsetko odpoved... a hlavne obracat sa na neho iba ked je na prd...
ja mam knaza kamosa a s nim mozem filozofovať. A ako sa hovori viac hlav viac kapusty..
@bykaterina 👍🏻
Najlepšia kamoška je ateistka a má kresťana. Zobrali sa v kostole, deti pokrstené, dokonca šli aj na prvé sv.prijímanie ale potom to všetky deti opustilo. Kedže mali aj opačný vzor tak im rýchlo došlo, že je pohodlnejšie sa v nedeľu ráno váľať pri rozprávkach s maminkou než obstávať v kostole s ocinkom a pod.
@procrastique to mi je jasné, že to môže dopadnúť aj takto. Ale to by som brala ako ich slobodnú vôľu..
Da, ak su obaja tolerantni, maju respekt voci druhemu a ani jeden z nich nie je extremiska v tom, co veri. Potom sa da dohodnut na vsetkom.
@anonym_244f42 extrémista nie som, len nechcem vytesniť Boha úplne zo svojho života. Pre mňa ako kresťana, by bolo nemať svadbu v kostole, nepokrstiť deti a neukázať im vieru, jeden z najväčších hriechov. To, či by ony zostali pri viere, by už bolo na nich
Mňa na všetkých týchto skúsenostiach zaráža, že všetky tu píšeme,( tiež mám názor, že záleží od telerantnosti), že keď sú tolerantní,tak to funguje. Ale v skutočnosti sa vždy v tom vzťahu prispôsobí a toleruje len ten ateista. Alebo ste sa už stretli so vzťahom, kde by sa veriaci prispôsobil partnerovi a ani deti by nekrstili a nechodili do kostola?
@matago veď práve, že toto si uvedomujem, že vlastne by som od neho žiadala prispôsobenie, a uvedomujem si, že moje by tam nebolo. Asi to je to, čo mi vŕta v hlave...
My to tak máme. Hlavné je rešpektovať pohľad toho druhého. Často čítam od ateistov na koníkovi, že sa kto verí v Boha je hlúpy a zaseknutý v neviem akom storočí. A mnohí kresťania si myslia, že je len ich pohľad správny a každému ho musia nanútiť. S takýmto prístupom to nemá šancu vydržať. Ja uznávam, že má muž validné argumenty a on uznáva, že mám ja validné argumenty. Dieťaťu hovoríme oba pohľady, rozhodne sa samé.
@anonym_ac8f5c asi tak by som to chcela raz
@anonym_autor nebude to fungovať. Skutočný kresťan si bude trvať na svojom a neustúpi. Ak bude svadba v kostole tak ateista musí podpísať papier že mu nebude brániť vo viere a ani vo výchove detí vo viere. To vieš? A ak neustúpi ani ateista tak to skrátka fungovať nemôže.
@hopsas áno, toto viem. A viem, že tam asi bude kameň úrazu. Mám v sebe obavu, a to nám po rokoch na tomto neztroskotal fungujúci vzťah. Ale zas, sme spolu ešte krátko...
@matago To zas až tak pri bližšom pohľade zarážajúce nie je, lebo byť kresťanom zahŕňa oveľa viac než len veriť v existenciu Boha - patria tam všetky tie povinné bohoslužby, dodržiavanie Božích aj cirkevných prikázaní, modlitba, atď. atď. Kto chce zostať poctivo praktizujúcim kresťanom, z tohto ustúpiť nemôže.
Naopak, na to byť ateistom stačí neveriť v existenciu Boha/nadprirodzeného sveta. Ateista nemá nejaké špeciálne povinnosti vyplývajúce z jeho (ne)viery, preto keď bude tolerovať "náboženskú činnosť" svojho partnera (trebárs bohoslužby berie ako kultúrne predstavenia, modlitbu ako druh psychologickej relaxácie, rôzne špecifické morálne zásady môže mať aj neveriaci a pod.), svoj ateizmus tým nijako nezrádza. Keď je niekto skôr "antiteista" (teda bojovník proti náboženstvu, v diskusiách tu, na SME.sk či hocikde inde sa vždy takých kopec nájde), tak taký s praktizujúcim veriacim fungovať nemôže.
Každopádne je najlepšie, keď majú obaja v tomto (aj v iných veciach) podobné názory, aj medzi dvomi katolíkmi môžu vznikať nezhody ohľadne detailov v náboženstve, ale sú to omnoho jemnejšie detaily než medzi ľuďmi, ktorí sa nezhodnú už ani vo "filozofickom základe sveta".
@hefo súhlasím
Ja som ateistka, cim dalej tym mam viac jasne, ze viera je nastrojom na manipulaciu mas y ked samozrejme akceptujem, ze zakladne hodnoty su proste etickym zakladom pre zivot aj v dnesnej spolocnosti. MM je veriaci a teda dovolim si povedat aj dost zapojeny do zivota vo farnosti, hlavne dobrocinne cinnosti. Deti boli pokrstene a maju prve prijimanie, ale birmovku uz nie. Chodili na cirkevnu skolu a aj tak sa identifikuju ako ateisti. Ja som im branit nebranila, ale tiez som im vysvetlovala moj nazor na svet a co si o tom vsetkom myslim.
@anonym_0f347c tak, ja by som ho tiež nechala, nech povie deťom svoj názor, a ony by sa podľa toho rozhodli. Ale nie štýlom zosmiešňovania alebo vysmievanie sa...
@anonym_autor Myslím, že úplne opačné protipóly to až tak nedajú. Čo tu čítam príklady, tak ten neveriaci to má v podstate na háku a umožňuje tomu veriacemu praktizovať vieru. A tomu veriacemu neprekáža, že jeho partner je v tejto oblasti neprítomný. Pre mňa ako neveriaceho bol celkom základný kľúč vo vzťahu hľadať si človeka toho istého razenia. U mňa by neprešla ani svadba v kostole, ani krstenie, ani prijímanie. Ale pozor, my sme teda dvaja ateisti, ale svadba (úradná) pre nás nikdy nebol a nie je iba zdrap papiera.
@anonym_0c17c6 kedysi pre mňa svadba nebol iba papier. Ale po jednom nevydarenom vzťahu, som už trochu pozmenila názor na niektoré veci...
@matago no lenže....veriaci chce tým deťom ukázať z tej viery.
Jednoducho je to o tom, že neveriaci tomu neprikladá dôležitosť, dokonca nechce toto riešiť nijak, už u detí vôbec. Je to pochopiteľné,lebo pre neho je to niečo nezname. A veriaci, tomu sa viera pretavuje do života, do každodenného života. Takže nedá sa urobiť kompromis v niečom, čomu žijem. Je to moja podstata. A nemôžem ju ani žiadať od neveriaceho. Jednoduché. A je jedno,čo za viera to je. Veď už len napr.clovek so zdravým životným štýlom, čo tomu podriaďuje voľný čas,nákup, stravovanie, atď nebude vedieť byť s priateľom, čo mu je ten štýl neprirodzený. A myslím, ze v spoločnej rodine a keď prídu deti ešte, to tiež nebude vedieť alebo aj chcieť úplne akceptovať.
@terezka1947 no, to je to, čo mi chodí po rozume 🤷🏻♀️
@kati1414 tak a toto uz je podla mna fanatizmus. to ze niekto cita bibliu kazdy den z neho lepsieho cloveka nerobi. mnohí co chodia raz zacas do kostola, alebo si zajdu v tyzdni na 10minut su skutkami mozno lepsi krestania ako ty co kazdy den citaju bibliu.
alebo dokonca ludia co nechodia do kostola ale ziju podla desatora, su ludskejsi a skor ti pomozu ako tych co opisuju.
@bykaterina súhlasím s tebou. Mám brata, ktorý je taký ako popísala kati, a tiež vravím, že to už hraničí s fanatizmom. A súhlasím, že to či je alebo nie je človek veriaci, neurčuje jeho charakter...