Ako viesť deti po prehratom zápase?
Ahojte,
mám dvoch synov futbalistov a priznám sa, najhoršia časť víkendu pre mňa nie je zápas, ale cesta domov, keď prehrajú.
Syn si sadne dozadu, je ticho, len pozerá von oknom. A ja neviem, či mám niečo povedať, alebo radšej mlčať. Niekedy sa snažím nasilu a veselo zaviesť reč na inú tému, ale aj tak cítim jeho sklamanie... Muž zase vždy rozoberá, čo mal a čo nemal urobiť — a to sa mi nepáči, lebo syn sa na to zakaždým nahnevá. A mne je to ľúto. Nechcem, aby si myslel, že nie je dosť dobrý.
Ako to robíte vy? Máte nejakú vetu, alebo stratégiu čo funguje?
jasné deťom je to ľúto nechcú prehrávať, ocko športovec ich učí že prehra je cesta k úspechu, ináč by sa nemali prečo zlepšovať, ale majú aj trénera ktorý sa tomuto venuje aby psychicky zvládali aj prehry
“Aj tak ste boli super, hrali ste fantasticky. Lepšite sa každým jedným zápasom.”
Vždy chválim, pretože je to dôležité.
chcela by som mať tvoje problémy
Ok, ale čo je podľa vás správne? Ja sa iba bojím, že mu našimi rečami po zápase akurát podkopávam sebavedomie — nech poviem čokoľvek, je to buď málo alebo priveľa. Stalo sa aj vám, že ste dieťaťu po zápase povedali niečo, čo vás potom mrzelo? 🙈
chcela by som mať tvoje problémy
@anonym_8b3cef 🙂 Každý máme svoje. Toto je proste ten môj — a prišlo mi, že v tom možno nie som sama, tak som sa opýtala
Ok, ale čo je podľa vás správne? Ja sa iba bojím, že mu našimi rečami po zápase akurát podkopávam sebavedomie — nech poviem čokoľvek, je to buď málo alebo priveľa. Stalo sa aj vám, že ste dieťaťu po zápase povedali niečo, čo vás potom mrzelo? 🙈
@teovamamina ale veď aj to ticho je dôležité. Nemusíš hovoriť nič. On má v tom tichu priestor sa poľutovať, ponadavat si, porozmýšľať, hnevať sa, ….to ticho je dôležité
Potom keď opadnu najväčšie emócie tak sa tá debatovať. Zas je nereálne chváliť dueta do neba ak ten zápas bol fakt zlý, ale vždy dá dá nájsť niečo čo bolo fajn
Veď aj to že si napr pokrici či poplace je do te, dá to von a uvoľní sa
Vieš čo? Dcéra sa v juni dostala do finale behu na 60.meteov, najrýchlejšie deti, ročnik 2019. Už od zaciatku sme sa tešili že sa do finale dostala a dookola som jej vravela,že aj keď nevyhrá žiadnu medailu, tak aj toto už je veľký úspech.
A nakoniec vyhrala zlato. Tesne pred cieľom obehla jedno dievčatko, bežalo ich 6.
Treba ich naučiť tak, aby vedeli že aj prehra patrí ku športu. Nikdy nieje nejaký športovec len dobrý. Že každy zaživa pady atd...a hlavne nekritizovať čo by bolo keby. Lebi keby už nebude.
@teovamamina pozeraj s chalanmi na youtube rozhovory s úspešnými, alebo kúp knihu. My sme zrovna včera pozerali o Ronaldovi, z akých pomerov pochádzal, ako vynikal. Alebo dokument o Djokovič, trénuje aj 6 hodín denne, jeho deň je rozdelený na minúty, cvičenie, fyzio, masáž, strava, spánok. Deťom treba ukázať, že za úspechom je drina, drina a ešte raz drina. Aj ten čo má talent od Boha ako Messi, Ronaldo, museli drieť. Talent to sám nespraví. Aj Jaromír Jágr. Keby mimo talentu nedrel ako dral, už nehrá ako Boh. Niekto v jeho veku spravil 100 drepov, on 1000 navyše. A to sa ti násobí, tí čo spravili 100 nikdy na neho nedosiahli. Tvrdí to aj Halland, za úspechom je tvrdá práca!
https://www.dobrenoviny.sk/c/207775/messi-a-ron...
Chápem, že nechceš chlapcom brať sny a ilúzie treba však byť úprimná a reflektovať realitu. Lebo tak ako na výhry, tak aj na prehry to treba mať upratané v hlavičke. A to úspešný športovec má. Keď sa obzrie spätne, vie akú cestu prešiel. Nepoznám tvoje deti, avšak tie čo poznám vidia len úspech a nechcú diskomfort, po prehre sú oduté a ego podrazené. Život ich naučí, tak to je.
@teovamamina ale veď aj to ticho je dôležité. Nemusíš hovoriť nič. On má v tom tichu priestor sa poľutovať, ponadavat si, porozmýšľať, hnevať sa, ….to ticho je dôležité
Potom keď opadnu najväčšie emócie tak sa tá debatovať. Zas je nereálne chváliť dueta do neba ak ten zápas bol fakt zlý, ale vždy dá dá nájsť niečo čo bolo fajn
Veď aj to že si napr pokrici či poplace je do te, dá to von a uvoľní sa
@anonym_ddcaa9 môjho bratranca syn ide zo zápasu Hornej dolnej, prehrajú 20:0 a nesie sa ako páv z ihriska. Keď prídu k nám ospevuje Ronaldove jachty a diamanty, Môj muž sa ho spýtal, a koľko si dnes nabehal, natrénoval??? Mladý mu odpovie, že nič, že tréning majú v utorok, štvrtok a v sobotu zápas. Môj muž mu povedal, aha takže si neurobil nič, takže nič z toho čo má Ronaldo nebudeš mať. On v tvojom veku o tomto čase už mal 2 tréningy za sebou. Bez práce niesú koláče. Mamička sa samozrejme pohoršovala, že prečo mu berieme sny a ilúzie. No práve preto aby vedel o čom je život 🤷♀️ Prehnané chlácholenie a potľapkávanie po ramene za nič je celé zle!
On sedí po prehratom zápase v aute?! Mal by utekať za autom, aby sa nabudúce snažil viac! 😁
Ja súhlasím s manželom, mal by sa vedieť poučiť z chýb, zlepšovať sa, zvládať emócie. Ale analýzu treba skúsiť robiť opatrne, poradiť mu, povzbudiť ho.
Moj je hokejovy brankar a u nas opacne muz ho pochvali za snahu a ja mu aj vytknem chyby preto nechodievam na zápasy. Teraz ako je starsi máva na skle kameru a doma si pozera a skúša analyzovať tie góly. Ale my to berieme, ze robi sport , ale tak on sam nema dake ambície ist vyššie lebo ako písali vyššie by musel robiť aj veci nad rámec a to sa mu nechce. Ak ma chut mlčať by som ho nechala, nech spracuje emócie. Chalani, ked boli mladsi kolkokrat otrieskali az zlomili hokejku o branu, synov spoluhráč dokonca hodil prilbu začo ho trener poslal chladiť do satne a syn od zúrivosti raz tak nesikovne tresol branu az to skončilo zlomenou rukou. Ale tiez ho veľakrát muz dovezie mrzuteho a naznačí, aby som bola ticho. Potom veľakrát aj sam zacne. Su to deti, emócie. Dcera, ked na súťaží vypadli ani nezavolala a este dva dni s nou nebola rozumná reč. To je sport raz vyhráš, raz prehras.
My sme športová rodina, muž ešte hrá dedinskú ligu, ja už nie😀 synovia športujú hokej a basketbal.
Šport je o tom, že je víťaz a porazený s tým sa nedá nič robiť, niekedy sa darí, inokedy sa proste nedarí a tak ako víťazstvo teší, musí sa športovec zmieriť aj s prehrou a sám hráč musí zhodnotiť svoj výkon a z chýb sa poučiť. Jednoducho sa musí naučiť aj prehrávať a prehru zahodiť za hlavu.
Ešte je populárna rétorika, že za prehru môžu rozhodcovia.
Ja by som sa ho spýtala, či sa chce o tom porozprávať
Tiež by som povedala, že chápem, že je sklamaný/smutný/možno nazlosteny atď.. ale to patrí k športu a môže skúsiť nabudúce to a to, alebo pridať tam a tam
Ina otazka: Chalpcov futbal bavi, trening ich bavi, je ich snom byt futbalistom? Alebo len svoje sny do nich vklada ocko? Ak ich futbal bavi, tak svoje im asi povie aj trener, mal by vediet koucovat svoje muzstvo aj po prehre. Nabudit ich, aby nezhasla ich nadej a nadsenie. Najhorsie by nebolo tvoje mlcanie, skor ockovovo kritizovanie. To robi ten problem. A ty to citis. A asi citis aj to, ze muza nezmenis a je ti to luto, ze deti kritizuje.
O koucovani sportovcov obcas hovrieva Jan Muhlfeit - skus si niekde na youtube najst jeho videa - casto dava priklady, ako vedie vrcholovych sportovcov. Ma ich vela, neviem ti poradit presne, lebo on vela o koucovani vselico rozprava, ale niektore boli aj o sportovcoch. Hovori vzdy o tom, ze vitaztvo si treba vediet predstavit, ze treba okrem fyzickej kondicky pracovat aj na mentalnom nastaveni. Asi je to trosku ine ked je cely tim, pretoze sice aj kazdy jednotlivec tam zahra svoje, ale naviac musia fungovat ako tim... A mozno skus dat to ako koucuje Muhlfeit do pozornosti aj tvojmu muzovi, s tym, ze skusi im to rozpravat takto... Nekritizuj muza, lebo sa zatne ako mulica, ale tak nenapadko, povedz aj muzovi ze ta to trapi a cosi ako skusme ich koucovat takto...
Jeden príklad. 11 ročný hrá basketbal v domácich súťážiach sa im.darí postúpili na Majstrovstva Slovenska , skončili na 4 mieste. Tesnú prehru zobral ako smolu....
Predtým boli v Polsku (Zielona Gora) na medzinárodnom.turnaji CEYBL a tam skončili posledný , niektoré zápasy nie že prehrali, ale ako to sám povedal vytreli s nimi palubovku. Súperi boli vo všetkom lepší, tak to zhodnotil.
@teovamamina pár povzbudivých slov a hotovo, nerozoberať to, len ak by on začal. A nepripisovať tomu takú dôležitosť - ja som celú mladosť aktívne športovala a aj keď som mala super rodičov, výhry a prehry som radšej rozoberala so spoluhráčkami a kamarátmi. A keď aj nie - sú veci, s ktorými sa človek v akomkoľvek veku musí vedieť vyrovnať aj sám, presne k tomu prispieva aj šport. Neprestarávaj sa toľko, prehratý zápas nie je smrteľná choroba, nechaj to na ňom, nemôžeš ho celý život držať za ručičku
@teovamamina deti to potrebuju spracovat. Ked chce byt ticho, tak nech je.
Moji hrali "len" šach, ale nemali radi potom nase komentare a kritiku, co mali urobit inak a pod.takze to prebrat az ked emocie opadnu.
Z bodu sme sa tesili, po prehre povzbudili, ze dalsie kolo uz vyhra. Ked mali 3-4b zo 7, boli sme vsetci spokojni, ze taky dobry stred.
Vek detí?
Hlavne to nepreháňať. Sú to stále deti, mali by sa hrať, tešiť zo športu. Bez tlaku.
Keď sedí v aute ticho, potrebuje to asi spracovať.
Nech dá emócie von a ide sa ďalej, budú ďalšie zápasy, preteky.
Koľkokrát som chlapcov skrývala, keď si potrebovali uľaviť a poplakať. Vypustili von nervy a išlo sa ďalej.
Ok, ale čo je podľa vás správne? Ja sa iba bojím, že mu našimi rečami po zápase akurát podkopávam sebavedomie — nech poviem čokoľvek, je to buď málo alebo priveľa. Stalo sa aj vám, že ste dieťaťu po zápase povedali niečo, čo vás potom mrzelo? 🙈
@teovamamina presne, nech povieš čokoľvek, bude to zlé v tom momente. Nehovor nič. Keď potrebuje objať, objím. Keď potrebuje byť sám, nechaj ho. Ja už som videla na chalanoch (nielen svojich), keď majú také nervy, že im je do revu, nosila som obrovské dlhé svetre aj v 35 stupňoch, aby som ich vedela schovať a ostatní, aby nevideli, že si musia porevať. Za tri minútky bolo všetko ok a išlo sa ďalej. A to bol naozaj hnusný, ťažký, nebezpečný a náročný šport, nie ako futbal. Futbal je super. Ako rodič som futbal milovala, hento som neznášala.
A nechceš im náhodou zaplatiť psychoterapie, lebo prehrali zápas? Preboha, nepreháňaj, veď o nič nejde!
@teovamamina Treba ich nechať tak, ak sú ticho byť ticho. Nechválila by som ako je tu spomínané ak nie je za čo, ak príde reč na zápas, len povedať že nabudúce budú lepší a vyhrajú.
@teovamamina treba ho viesť k tomu, že prehra nevadí, každý zápas je tréning, možnosť aby urobil niečo inak, aby nabral skúsenosti. Nech si všíma čo robí druhý tým keď vyhrali, nech analyzuje a berie si príklad. Povedz mu, že si videla, že do toho dal všetko, že sa snažil a bol skvelý, a nabudúce bude ešte lepší. Neodvádzaj debatu, práveže to s ním rozober aby to sklamanie v sebe nedusil.
https://komunikaciasrdcom.sk/podcast/vztah-svoj... Vypočuj si toto. Dôležité je oceniť snahu, vidieť zlepšenia, nielen výsledok.
Môžeš byt empatická, tým nič nepokazis. Napríklad: vidím, že si smutný, asi si veril, že vyhráte a nevyšlo to. Možno sa aj hneváš na nejakého spoluhráča, protihráča či dokonca rozhodcu alebo trénera. Snažil si sa zo všetkých síl, no prehrali ste… nie ako príval naučených slov, skôr počúvaj srdcom, vcit sa do neho, čo asi prežíva.. takto vyjadris pochopenie pre jeho smútok/hnev, to pomáha cítiť sa lepšie, byt vypočutý a uľaví sa. A ty hlavne nenesie zodpovednosť za jeho emócie, nemusis ich zastaviť, meniť, presviedčať, zabezpečovať aby sa cítil dobre, to nie je tvoja úloha. Úloha rodiča je tam byt s nim, prítomný.
@teovamamina presne, nech povieš čokoľvek, bude to zlé v tom momente. Nehovor nič. Keď potrebuje objať, objím. Keď potrebuje byť sám, nechaj ho. Ja už som videla na chalanoch (nielen svojich), keď majú také nervy, že im je do revu, nosila som obrovské dlhé svetre aj v 35 stupňoch, aby som ich vedela schovať a ostatní, aby nevideli, že si musia porevať. Za tri minútky bolo všetko ok a išlo sa ďalej. A to bol naozaj hnusný, ťažký, nebezpečný a náročný šport, nie ako futbal. Futbal je super. Ako rodič som futbal milovala, hento som neznášala.
@tilly čo to bol za šport?
A nechceš im náhodou zaplatiť psychoterapie, lebo prehrali zápas? Preboha, nepreháňaj, veď o nič nejde!
@anonym_8b3cef psychoterapie zatiaľ netreba, ale naučiť sa s pomocou spracovávať aj nepríjemne a náročné emócie je dobry základ do života, aby ich nepotreboval neskôr
@teovamamina ešte jedna vec.. ak chce muž rozoberať zápas, nech hodnotí hru, výkon, konanie ale nech nehodnotí syna a nepoužíva generalizovanie. Napríklad: stal si o pol metra ďalej, chýbalo sústredenie, vtedy si išiel naplno, bežal rýchlo… Nie: si pomaly, nikdy sa poriadne nepozries, vždy si bol príliš mäkký.. A najlepšie nech s tým počká, keď emócie odpadnú, možno nech máte v pohodu v aute a na ceste. Mal by sa najskôr opýtať synov, či sa chcú obtom teraz rozprávať…
Načo nasilu odvádzať pozornosť na inú tému? Veď potrebuje spracovat prehru, vysporiadať sa s tým. To patrí ku všetkým športom, nielen k futbalu
Prehrali ste ok, nabudúce to môže byt lepšie, mali ste aj dobre chvíle v zápase. Mne sa páčilo ako si hral ty a ten a ten.