Ako zlepšiť vzťah so sedemročnou dcérou?

@domix147 toto ma az rozplakalo, dakujem, urobim to

@anonym_autor neboja a,to bude dobré,máte kopu času...aj keď sa bude hnevať ,a nemusí to byť dokonale hneď od začiatku...ale skús si aj ty odpustiť a skús naozaj si otvoriť pre ňu srdce...ona je len maličká,ktorá hľadá svoju mamičku...ktorú stratila...a dá sa to všetko dať na správnu mieru...
Moja dcéra ma vedela vytočiť do zúfalstva...a bola tvrdá...napr raz pri hádke mi vyložila všetky naše fotky pre dvere že so mnou skončila..a áno aj ja som ju až neznášala...a vadila mi...vždy ten jej trpitelsky výraz....
Ale keď som odpustila sebe a pomenovala veci,pochopila aj ona že som bola ja sama na Tom ťažko...a že som nemala silu byť tu pre ňu...tieto deti veľmi veľmi trpia...a keď sa naštvú,a zavrú si srdce, ešte stále sa k nim dá dostať...ale keď to presvihneme a neuvedomíme si to raz ich stratíme naozaj...a to som ja nechcela...

@domix147 akoze ano, dokaze ma neskutocne dostat do vyvrtky. Dokonca tromfla mojho muza 🤣… miestami si musim kusat do jazyka aby som pocas takychto chvil nepovedala nieco co jej ublizi alebo nieco co olutujem. Pise sa to tazko ale tiez mam niekedy pocit ze ju neznasam a potom ma ten pocit vydesi, ved preboha ja to moje dieta a potom ju aj lutujem ze taka mala a co ak to citi a si poviem ze to napravim ze to nedopustim aby to takto dopadlo aby sa citila nelubena vlastnou mamou a pootom pride dalsi den a cele sa to opakuje odznova. Ale nemozem to dopustit a kedze dospela som tu ja musim sa premoct a zlomit to

Držím palce, dokážeš to.

@anonym_autor Veľmi dobrá pomôcka,ako dať dieťaťu konkrétny prejav lásky je kniha od Garyho Chapmana - 5 jazykov lásky pre deti. Je tenká,praktická s konkrétnymi príbehmi a radami.Odporucila nám ju jedna známa - matka piatich dievčat.

Lebo dcéra možno potrebuje pomoc s domácimi úlohami ( služba) rodič sú sústredí na rozhovor( pozornosť ) alebo darčeky. Alebo sa s dieťaťom rodič učí a ona potrebuje sa porozprávať o tom čo bolo v škole.
Tu je krátky obsah:

Fyzický dotyk ( objatia, pohladenie, u menších detí jašenie sa).

Slová uistenia (pochvala, povzbudenie, ocenenie charakteru – napr. „všimol som si, ako si dnes pomohol bratovi“).

Spoločný čas ( byť tam pre dieťa na 100 %, bez mobilu v ruke).

Prijímanie darov (nie nutne drahých vecí, ale hmatateľných dôkazov, že si na dieťa myslela)

Skutky slúženia (pomoc s úlohou, uvarenie obľúbeného jedla, oprava hračky – pre deti je to dôkaz, že ich potreby sú dôležité).
Aj keď menšie dieťa potrebuje "všetko", ale URČITE jeden jazyk lásky je primárny.

Ako píšeš ťažko sa ti dáva láska, keď si ju prirodzene nedostala od mamy.Ja to poznám z vlastnej skúsenosti - ja som ju nedostal ani od mamy,a od otca už vôbec nie - bol alkoholik. Ale bez toho aby som ja sám zažil zažil, že som milovaný, nemohol by som žiť 24 rokov vo funkčnom manželstve.
Ja som zažil na kurze Filip,( je to taká trojdňová duchovná obnova),že som milovaný Ježišom po modlitbe za vyliatie Ducha Svätého. A potom keď som to zažil môžem lásku dávať manželke a deťom.Nie som dokonalý otec ani manžel,ale máme s manželkou a deťmi normálny vzťah.

Možno sa ti to zdá nezvyčajné,ale keď by si už nevedela ako ďalej,je riešenie.Bud môžeš vyskúšať ísť kurz Filip, alebo na trojdňový seminár pre ženy ( robí ich Komunita Ján Krstiteľ,som členom 25 rokov) , alebo iné spoločenstvo robí kurz - Otcovo srdce. Alebo stretnutia God Zone.
Taký mikro - kurz pre teba teraz - verš z Biblie:

" Či môže matka zabudnúť na svoje dieťa a nemá zľutovanie nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla,ja NEZABUDNEM NA TEBA.Hľa do dlaní som si ťa vryl.
Izaiáš 49,15.

veľa, veľa lásky , aj keď vystrája, nepočúva ...nadýchni sa, objím ju a povedz, že ju ľúbiš ...ale hlavne vydržať a nevzdáť to

O akých 7 mesiacoch tu píšeš? veď mladšia má už 4 roky a doteraz si to neriešila ale behala si len okolo mladšej a staršiu si odstrkovala. Tak teraz tu neplač. Si hrozná matka a nečuduj sa, keď sa ti staršie dieťa v puberte otočí chrbtom.

@anonym_adf171 precitaj si prispevok este raz. Riesila som to, aj u psychologicky… a ano presne toto potrebuje zena pocut co kazdy bozi den bojuje sama so sebou aby bola pre obe svoje deti dobra matka a nie len pre jednu, ZE SOM HROZNA MATKA!!! Tak lahko sa na modrom koniku sudi, vsak? Ale kym si nebola v mojej kozi, tak ma nesud. Keby ze som naozaj hrozna bolo by mi to jedno a neriesim to. A ten problem netrva 4 roky… ale zbytocne vysvetlovat niekomu kto to nezazil

Ja by som dodala, že to chce spoločnú aktivitu, pri ktorej sa obe budete cítiť dobre. Lebo keď vyberie niečo, čo je pre teba stresujúce, pri čom vzniká konflikt, alebo kde sa skrátka nudíš, tak to nebude fungovať. U nás napríklad funguje taká blbosť, že dieťa si popýta, aby som sa hrala hru, a potom sa pritúli a pozerá - čo je asi jediná situácia, kedy sa pritúli bez toho, aby som o tri sekundy dostala kopanec alebo lakeť do tela, keď sa vrtí.
Neviem, ako vyzerajú vaše dni, ale určite sa oplatí mať spolu nejakú konkrétnu časť dňa a snažiť sa, aby bola pekná - rozprávka na dobrú noc, hranie sa vo vani, prechádzka zo školy, spoločné varenie...
Je aj relevantné, že z čoho má zlú náladu - môže to byť z toho, čo si už napísala (ťažké roky podpísané na psychike, nedostatok tvojej blízkosti, zlá nálada v domácnosti, krik) ale aj niečo ďalšie, o čom ešte neviete (problém s niečím v strave, v škole, ...).

mladšiu nemáš radšej, ale jednoduchšie sa ti s ňou komunikuje a je nekonfliktná, preto si radšej s ňou, je fajn, že si to uvedomuješ a chceš s tým niečo spraviť
moja mama ma takto odstrkovala, uprednostňovala brata a neskôr mladšiu sestru a teraz by chcela, aby sme mali my dve krásny vzťah, čo nemáme lebo sme si ho nikdy nevybudovali napak vždy mi dávala najavo, že nie som dosť a tak som sa naučila žiť bez nej a nejako mi to nejde zmeniť

@anonym_autor Urcite by som pokracovala s psychologickou, najlepsie asi aj spolu s dcerou. S tym iritovanim by mozno mohlo pomoct uvedomit si, ze tie scenky pravdepodobne robi z nejakeho dovodu, nie len tak z rozmaru. Ked tebe bolo zle, tiez si asi na nu nebola najprijemnejsia. Ale nie preto, ze by si bola zla povaha, ale bolo ti proste nanic. Tak to ma pravdepodobne aj tvoja dcera.
Anonymnymi hejtami sa nenechaj zdeptat, nevieme, kto to je a aky rodic je. Vidno, ze dieta ti nie je lahostajne, len ste sa dostali do bludneho kruhu - ona na tvoje horsie stavy reagovala svojimi zlymi stavmi, ktore u teba sposobili dalsie zhorsenie a tak stale dokola. Ten odbornik by vam mohol pomoct to rozseknut, dat novy impulz.

@anonym_autor zacni tym, ze jej venujes kazdy den hodinku. Iba jej a budete sa spolu hrat. Iba vy dve. Nejako si to musi naplanovat. Ideálne stale v rovnaky cas aby nebola mala nervozna kedy to bude. V ramci tej hry nemas telefon a muz sa musi postarat aby ste neboli vyrušovane. Malej nic nevycitas, co bolo pocas dna alebo tak. Musis sa na nu napojiť. Mozete ist spolu aj niekde na vylet, kupat sa.

@anonym_f1ebdf nerozmýšlala si ísť za staršou a úprimne sa jej ospravedlniť, že si to celé posrala? Vieš, niekedy tak málo stačí ako úprimný rozhovor a ľady sa začnú topiť. Moja mama mi urobila to isté, odstrčila ma na druhé miesto, a celé roky čakám na to debilné “prepáč, nevedela som inak” žiaľ, neprišlo a ani nepríde. A rokmi ma to už neštve tak veľmi ale keď potrebujem pomoc alebo sa porozprávať, tak radšej idem za babkou alebo za svokrou.

@anonym_autor tak to co píšeš, asi nestačilo. Nepochopila to. Zdôraznila si jej, že ju budeš potrebovať? Akú má dôležitú úlohu lebo bude ona ta veľká sestra? Pomáhala ti s nou? Kocikovala ju? Darmo tu utocis na tie dokonale matky. Ja sa za dokonalú matku vôbec nepovažujem, ale tento problém som absolútne nemala. Namiesto stekania na druhé si trosku skus vstúpiť do svedomia aj ty.

@anonym_autor podľa mňa máš na ty problém sama so sebou. Aké si mala detstvo ty? Lebo traumy sa prenášajú ďalej. Co sa nedostalo tebe, nie si ty schopná odovzdať ďalej. A ano, venovala si sa iba mladšej, na staršou si sa uplne vykaslala. 4 roky.

@evkatk to bol čo za výlev? Matka potrebuje poradiť, lebo ju to trápi a tu ju niekto douráža a urobí z nej netvora. Trochu prehnané, nie?

@anonym_7eda04 ano zdoraznovali sme, ano pomahala s malou ale nenutila som ju nikdy k tomu vzdy som sa opytala ze by mi pomohla a ano chodila so mnou aj kocikovat ked mala chut, ani k tomu som ju nenutila

@anonym_autor Povahu decka neovplyvníš, to je základ . Môžeš vychovávať ako chceš. Myslíš, že v minulosti takto ženy riešili deti, keď rodili pravidelne každý krok, rok a pol? Dcéra žije, bolo a je o ňu postarané, nemá dôvod sťažovať sa a ty nemáš dôvod robiť si zbytočné výčitky. Inak sa vtedy nedalo, robili ste všetci najlepšie ako ste vedeli.

@anonym_autor ok, spomínala si, že si to riešila so psychologičkou. Čo ti povedala ona?

@anonym_autor Nemala si ju odstrkovať...aj keď si len ležala, mohla ležať pri tebe, mohli ste sa mojkať, mohla si jej čítať knihu atď. A aj po pôrode si sa jej mohla venovať. Menšiu dať otcovi a venovať sa staršej a nie hľadať výhovorky. Sama si to dieťa od seba odohnala, sama si spravila veľkú chybu a teraz čo očakávaš? Jasné, že staršia žiarli, chýba jej mama, chýba jej pohladenie, pekné slová od mamy, chýba jej hra s mamou atď. Kedy si sa naposledy pohrala so staršou? kedy si s ňou išla sama niekam von? na koláč, na zmrzlinu, na ihrisko, prejsť sa, do kina atď.? Nikdy však? Nerev! ale vzchop sa a buď poriadna matka pre obe dievčatá a nie len maznáčik tá mladšia.

@anonym_adf171 si predstav ze tento tyzden sme boli na vystave minerelov iba my dve, lebo ma rada trblietave kamienky. Predtym sme boli iba my dve na prechadzke so psikom, isla som ju kvoli tomu skor vydzvihnut z druziny aby sme boli bez mladsej, lebo manzel robi kazdy den poobednajsie. Predtym sme spolu vyrabali darcek pre jej kamaratku. Do kina nechodime lebo nema rada ten hlasny zvuk v kine a ani do cukrarne lebo mi povedala ze jej viacej chutia moje kolace. A kazdy vikend jej nejaky ten kolacik upeciem. Takze nie som netvor za akeho ma mas. Ale ako som pisala vyssie nemam k nej taky vztah ako k mladsej a nie ze mala je maznacik, lebo ked ide o pravidla maju obe rovnaky meter. A ja na tom vztahu pracovat chcem, chcem aby som och lubila rovnako a aby to starsia aj citila.

@anonym_autor omg, tak jedna matka spraví jednu vec- výstavu minerálov pre svoje dieťa a čaká na potlesk. Wow. A teraz skús, koľko veci si medzitým spravila pre mladšiu. Typ em si, že si musíš dlho spomínať. nie preto, že pre ňu nič nerobíš, ale preto, že to robíš úplne prirodzene, automaticky. A to je rozdiel. A napadlo ti, že staršia veľmi dobre cíti tvoju nechuť?

@bambulkaaskatulka kolko do minulosti mam vymenuvavat co robim so starsou? Necakam ziaden potlesk ale ani sa nenecham len tak urazat. Vacsinou ak nieco podniknem, tak s obama, kedze ako som spominala, manzel robi poobednajsie a som s nimi kazdy den poobede sama. Nikdy som cielene nesla za tym ze nieco robit iba s jednou, veci podnikame ako rodina spolu. Zacali sme robit separatne akcie po tom ako to poradila psychologicka, ze by to mohlo pomoct starsej.

@anonym_autor si úžasná mama...je tu mnoho mám ktoré nemajú potuchy čo to je skutočná láska...myslí si že vyoblirkat deti a ísť sa poprezentovat do obchodu alebo do mesta je láska...alebo kúpiť im všetko čo si len zmyslia..ale obyčajné vypočutie toho ako sa dieťa cíti to nie...taktiež dieťa hovorí čo ho trápi a matka ho odfajci veď to je blbosť...na čo to riešiš...atď...rôzne matky...ale deti ktoré nemajú dostatok lásky robia druhým deťom zle...a nemajú radi ani seba...takže každá by sa mala zamyslieť v prvom rade nad sebou a n odsudzovať tú druhú
...

@bambulkaaskatulka Kde autorka píše, že čaká za to nejaký potlesk?
Normálne odpovedá na otázky - Kedy si sa naposledy pohrala so staršou? kedy si s ňou išla sama niekam von? na koláč, na zmrzlinu, na ihrisko, prejsť sa, do kina atď.? Nikdy však?

@anonym_autor Tak asi si nepamätáš ty, čo si písala v úvodnom príspevku. Sama si napísala, že staršia išla bokom, keby si zapojila aj manžela, aby sa staral o mladšiu, tak by si mladšia zvykla aj na otca a nemusela si chodiť ako zombík a odstrkovať staršie dieťa. Sama píšeš, že ti lezie na nervy, že nevieš o nej žiadne pozitíva napísať ani povedať a naopak o mladšej by si vedela spievať ódy aká je úžasná. Sama píšeš, že ju neľúbiš tak ako to mladšie dieťa. Takže problém je v tebe a to dieťa cíti, že s ňou tráviš čas nasilu, že ju neľúbiš tak ako jej sestru, že je odstrkovaná a že po nej len vrieskaš. Veď sú to tvoje slová. A nemyslím si, že sa to u teba zmení, ty proste k tej staršej nemáš vzťah, máš svojho miláčika a tým to padlo. Môžeš sa aj na hlavu postaviť, to dieťa si bude dlho dlho dlho pamätať ako po nej vrieskaš, ako ju odstrkuješ a nepomôže ani prechádzka a ani nič. Dokašlala si to riadne už od začiatku, kde si potlačila potreby svojho dieťaťa nad vlastné potreby (tehotenstvo) a potreby mladšieho dieťaťa.

@anonym_adf171 ano isla bokom v zmysle ze som s nou uz nemohla travit cely den aby sme sa hrali a boli cely cas spolu ako dovtedy lebo vacsinu dna som travila na wc a zvysok v posteli kvoli kludovemu rezimu. Ja som si take tehotestvo nevybrala, nemohla predsa cely den lezat vedla mna. 2 a pol rocne dieta nechc byt 7-8 mesiacov v posteli s mamou. Tieto aktivity prevzal manzel resp moja mama alebo svokra. Nadalej zaspavala pri mne cez den aj v noci, hladkala som ju pri uspavani, citala jej, vysvetlovala co sa bude diat, ale sorry ze som s nou von nemohla, ani na vylety ani stavat v pieskovisku hrady alebo ju hojdat ci kupat sa. Prosto toto zdravotny stav nedovoloval. Som bola rada ze som sa vyhla pobytu v nemocke. Mladsia bola hrozne babatko, nevedela by s nikym iba so mnou. A nemysli si ze sme neskusali. Vrieskala tak ze az modrala a jedine ja a prsnik ju vedel ukludnit. Ale ked spala bola som so starsou, chodili sme ma prechadzky na ihrisko, sice stale s malou sestrou v kociku ale inak to neslo. Ale uz sa svet netocil okolo starsej, prosto bolo tam babatko. To ze som si uvedomila ze ma irotuje a nerada s nou travim cas alebo ze uprednostnujem mladsiu prislo neskor. Starsia je neskutocne ufnukana, place pre vsetko, hystericka urazliva. Predtym som si privyrabala strazenim deti a mnohe boli taketo. Stale som si vravela ze dufam ze ja taketo dieta nebudem mat lebo ma picne. A mam. A ide ma porazit z toho. Mamzelova sestra je povahovo takato a nikto ju nema rad. A mozno preto uprednostnujem malu. Ta sice bola hrozna babtko ale v 2och rokoch sa to otocilo a prosto je nenarocna, ak nieco nedovolime nerobi si z toho tazku hlavu, nicoho sa neboji, nie je urazliva ani hystericka. Kazdy s nou jednoducho vychadza. A to mi hovoria aj babky, ze ta starsia ze velmi tazko s nou. A ja s tym asi stale bojujem ze je takato a to ma blokuje aby som k nej bola ako k mladsej. Mozno keby som dokazala akceptovat ze toto je ona a ina nebude tak to pojde jednoduchsie neviem. Kdesi vyssie sa ma niekto pytal co nam povedal psycholog. Boli sme aj u detskeho. Bolo tam z casti ze si hlada cestu ku mne a bolo tam aj ze je prehnane citliva ale ze taka je. Ked som bola mala, u nas doma sa slabost netolerovala. Nemala na to mama cas lebo sa musela obracat aby nas uzivila sama. Starsia ma 7 a ja nechcem dopustit aby jej posledne mozno 2 roky dosrali zivot. Chcem s tym nieco urobit a snazime len to nejde prirodzene. Mam pocit ze cim viac ja skusam tym viacej ona pokusa a skusa moje limity, ktore zakazdym padnu. Preto som sa obratila sem po realne rady a realne skusenosti niekoho kto zym presiel. A velmi si cenim rady tych zien a ver tomu ze to nie je lahke. Kym si si niecim takym nepresla tak nevies ako sa my, taketo zeny, citime. Nie je mi starsia lahostajna, keby bola, neriesim a necjam tak ako to je….

@anonym_autor az niečim celkom rovnakým som si nepresla, avšak ak je staršia umrncana, hysterické, urážlivá.. pri mojom dieťati sa vtedy oveľa viac zameriam na svoje vlastne správanie, než na jej. Nesnažím sa za každú cenu niečo “vyriešiť”, “utešiť”, “rozveseliť”, “vysvetliť”, “presviedčať”.
Áno, akceptujem, že sa jej niečo nepáči, niekedy si ju vypočujem, potvrdíme jej videnie situácie, ale si take správanie aj menej všímam.
Proste nie som zodpovedná za prezivanie a pocity druhých, ani nie je mojou úlohou zabezpečiť, aby bolo dieťa vždy spokojne a šťastne. Mojou úlohou je byt oporou, zachovať pokoj. Čím viac energie, slov do reakcie vložíš, tým viac tu reakciu živíš.
Možno to nebude hneď dokonale od začiatku, ale udrz si svoj vnútorný pokoj, na ktorý sa ona postupne naladí. Ak sa udržis v klude (zostanes ticho), budeš mať viac energie a vieš i racionálnejšie konať. Ona ta menej rozhodí, tým pádom sa budeš menej hnevať za to správanie.

@anonym_autor čo bolo potom keď tie tvoje náročné obdobia pominuli? Skúsila si jej to nejak vynahradiť? Trávila si čas len s ňou tak ze si bábätko nechala otcovi?