Ako zvládať horšie známky svojich detí?

@anonym_autor - nedívaj sa na svoje deti cez svoje pocity. Neprojektuj do nich svoje predstavy. Ja som bola decko s čistými jednotkami, dokonca aj v prvých dvoch ročníkoch na gympli. Škola mi šla ľahko s dobrou zrakovom pamäťou a zmyslom pre detail, ale učila som sa sama aj to, čo ma nebavilo. Ako tretiačka som si bez pomoci iných dokázala vybrať text na Hviezd. Kubín, naučiť sa ho a postúpiť na okresné kolo. Niečo nevedieť bola moja hanba, ale rodičia ma nikdy netlačili do výkonu, neučili sa so mnou. Oco ma vítal s úsmevom, keď som doniesla raz päťku, že "kooonečne". Lebo je dôležité vedieť aj prehrávať.
No a moje tri deti....najstarší na prvom stupni bojoval s gramatikou, čo som nechápala, lebo pre mňa to je ako dýchanie a relax. Učila som sa s ním až do siedmej triedy. Jeho napísané poznámky z učiva boli hrôza. Má neuveriteľnú sluchovú pamäť, takže mi stačilo mu to prerozprávať a pamätal si. Úplne inak sa potreboval učiť ako by som sa učila ja - vždy poznámky krásne farebne označené, odseky šípky, vysvetlenia.... Toto jemu nič nehovorilo. Potom som to celé snaženie pustila, lebo som si uvedomila, že ho nemôžem donekonečna zachraňovať. Je už na strednej škole s technickým zameraním, rozumie tomu, baví ho to. Pre mňa prvé roky s ním boli boj, potom som si uvedomila, že ani nie kvôli nemu, ale kvôli tomu, že mám pocit, že keď zlyháva on, je to obraz o mne, že som zlyhala ja.
Prostredná je šikovná a samostatná, od malička sa učí sama, príde, keď niečo nevie. Ale čisté jednotky nemá, matika je pre ňu náročná. Baví ju tanec a gymnastika, je akčná. Úplne iná, ako ja.
A najmladšia, čosi ako tvoja mladšia. Vždy dieťa, čo má svoju hlavu, veci nehrotí, robí, ako to práve cíti. Už v škôlke bolo jasné, že jej svet je trochu iný, slabá pamäť, v škole dyslexia, dysortografia. Prvé roky plač, žiadna snaha učiť sa. Žiadny pocit hanby či zlyhania. Žiadna túžba zlepšiť sa. Už je štvrtáčka, trochu sa to tento rok zlepšilo. Našli sme si systém. Učiteľku má ústretovú. Tiež viem, že z nej jadrová fyzička nebude. Ale má veľa zaujímavých vlastností, keď ju pozorujem. Pamätám si, že už ako malá inklinovala hrať sa s mladšími deťmi, robí to stále, je starostlivá, drobci ju majú radi. Dokáže si prisadnúť k dôchodcom na lavičke a rozprávať sa s nimi len-tak. Toto by som ja, ako dieťa, nikdy nespravila. Nebojí sa, možno aj preto, lebo príliš neanalyzuje, a kľudne vyrieši aj nečakaný problém, pri ktorom by som sa ja, ako dieťa, asi zrútila. Keď mali rozlúčku s učiteľkou v škôlke a tá sa pri príhovore rozplakala, moja dcéra opustila svoje miesto, kde všetci sedeli a šla ju objať. To sú momenty, ktoré si pripomínam tieto roky.
Tiež mám tendenciu porovnávať svoje deti, ale skôr s nami rodičmi ako s inými. Tých prvých 9 rokov ZŠ, kde sa zdá, že žiacka knižka je odrazom toho, kto to dieťa je, aké je a v čom je dobré, je zaberák. Nenechaj sa učičíkať, že jednotka znamená, že všetko je tak, ako má byť. Nie je to také čierno-biele. Sama som rada, že sa môžem meniť spolu s deťmi a poznávať, čo je naozaj dôležité. Keby som ich nemala, stále by som žila v predstave, že vedieť gramatiku je znakom múdrosti a vzdelaného človeka. A pritom by som nechápala, ako sa mýlim, lebo aj moja dcéra, aj môj syn, ktorí "tírajú grmatyku" ma v mnohom inom predstihnú.

Môj najstarší nikdy nebol a nie je premiant. Ani ja som nebola, možno preto z toho nerobím žiadnu tragédiu. Má aj trojky, aj na vysvedčení máva z nej pravidelne 3jky. Ostatné jednotky a dvojky. Fakt ma to vôbec nikdy netrápilo, keď vidím z neho snahu ktorú vynakladá, vôbec ma to nehnevá. Nikto nie je dokolaly a je mi smutno ak to niekto od ostatných stále očakáva. Áno ostatné deti sú 1tkari. Ale pri dievčatách to tak proste mám od ich odmalička sú to také akademické typy a najmladší syn je ešte len tretiak. Úplne vklude sa môže aj zhoršiť, som realistka, ale nie som z toho nešťastná a deti známkami ani nestresujem a ani ich nenutim sa učít celé dni, nevidím v tom zmysel. Možno by aj tvojim prospelo mať zvolnenie. Ty by si podávala ake výsledky v práci keby si sa jej musela venobat nonstop aj doma?

Ako vravím, ani ja som sa nejako dobre neucila a predsa žijem a som slušný a aj úspešný človek. Dôležité je neporovnavat svoje deti s inými. Prečo to robis?

@anonym_12b611 - ty si s ňou presedela, vytiahla to na najlepšiu žiačku. Kto vlastne? Ona? Oklamali ste sa navzájom. Obliekla si ju do svojich šiat a tešila si sa, aká je krásna. A ona sa nechala presvedčiť, že nosiť tvoje šaty je pre ňu najlepšie. Prijímačky z nej strhli navlečenú róbu. Ostala nahá, určite zaskočená. A nakoniec sa musela dívať, ako to ťažko nesieš. Možno sa vo vnútri trápi, že sama, taká aká je, nie je pre teba dosť a k tomu nevie byť taká, akou ju chceš mať. To je dosť veľké vnútorné bremeno.

@evkatk - vzdelanie ako krásny, vzácny a drahý skvost - diamant, ktorý teší srdce a oči sa môže niekedy stať len najtvrdším materiálom - diamantom, ktorý len reže.

Vo 8 triede mať na vysvedčeni štyri dvojky je úžasné podľa mňa. Veď staršia sa ti učí dobre, možno teraz jej dáke učivo nesadlo a doniesla trojky z pisomiek. Podpor ju, opýtaj sa jej, či jej treba s dacim pomôcť, vysvetliť atď. Možno venuješ až moc času s mladšou...rozdel si čas

Baby dakujem velmi pekne za komentare. Som strasne milo prekvapena z tejto diskusie, lebo som sa bala, ze sa to zvrtne tak, ze budem strasna matka, ktorej ide len o jednotky a to vazne nie. Tak som zistila ze dcera travi nenormalne vela casu na mobile, az som plakala. Tak sme zobrali mobil a ma ho len v urceny cas a uz som ju normalne videla aj v kuchyni co predtym nebyvalo. Ja viem, ze pre niektore deti je stredna vykupenim a tuto jedna mamicka velmi dobre napisala ze jendotky v ziackej na zs neznamenaju uspesny zivot, viem to aj ja ale napriek tomu to vo mne hloda a mrzi ma to, ze by si to mala teraz vo finale tak pokaslay ked doteraz mala max 4 dvojky..uvidime ako to pojde s novymi pravidlami.

@7miriam77 No mala v 1 den, 4 vacsie pisomky z tazkych predmetov, vsetko to boli 3,3,3,4. Nuz nechalq si to na jeden den aj ked o tom vedela dlhsie, mohla si to prerozdelit. Takze toto zial neodhadla, snad to pochopila aj ona.

Nazrela som do uci co sa ucia a je toho zial ozaj vela. Az som bola prekvapena ze z NJ maju pisomku z 90slovicok na jednu temu. 😕aj z dej a geo a dokonca aj obn takzke a dlheee uciva. Geo maju ucebnicu pre 8rocne gymnazia.

@evkatk ty si iná standistka

@brrunetkaa wau super to vazne?

Rozumiem tlaku, pod ktorým ste, a hoci sa to nečíta ľahko, vo vašom opise vidieť veľmi jasný a vyčerpávajúci vzorec, vaše deti sa stali projektom vašej vlastnej sebahodnoty.
Keď jedna dcéra kvôli diagnóze „nenapĺňa“ spoločenskú predstavu o úspechu, podvedome ste všetku svoju nádej a potrebu byť „dobrou matkou“ preniesli na tú staršiu. Tá teraz nesie nielen svoje učivo, ale aj vaše nenaplnené ambície a strach z toho, že ako rodina zlyháte. To, čo opisujete ako „vádzanie všetkých kariet na jednu osobu“, je v psychológii obrovským bremenom pre dieťa. Vaša dcéra v ôsmom ročníku pravdepodobne nebojuje s kapacitou mozgu, ale s váhou vašich očakávaní, ktoré ju dusia. Zastavte sa pri tom porovnávaní s kolegyňou. Sledovať cudzie jednotky na ep, keď máte doma dieťa s intelektuálnym znevýhodnením a dospievajúcu dcéru v odpore, je čistá emocionálna sebadeštrukcia. Úspech vašej kolegyne nie je vaším zlyhaním. Pokiaľ ide o mladšiu dcéru, tak učiť sa s ňou „takmer celé dni“ nie je pomoc, je to preberanie zodpovednosti za jej život. Tým, že jej nedovolíte zažiť vlastné hranice (aj za cenu, že niečo nebude vedieť), v nej budujete naučenú bezmocnosť. A pri staršej? Zákaz chodiť von cez týždeň v 14 rokoch kvôli trojkám je stratégia, ktorá v tomto veku takmer vždy vedie k strate dôvery a ďalšiemu zhoršeniu prospechu z čistého trucu. Ona nepotrebuje dozorcu, ale mamu, ktorá ju uvidí aj vtedy, keď nie je „premiantka“. Skúste na chvíľu vystúpiť z roly učiteľky a manažérky výsledkov. Vašou úlohou nie je vyrobiť z nich inžinierky, ale emocionálne stabilné bytosti. Momentálne v snahe o ich „dobrý základ do života“ ničíte to najcennejšie a tým je váš vzťah s nimi a svoj vlastný pokoj. Keby ste dnes prestali kontrolovať ich známky a výkony, čo by ostalo z vašej identity „dobrej matky“ a čoho konkrétne sa v tom tichu najviac bojíte?

@anonym_autor mám syna rovnako ako ty vraj ľahké mentálne postihnutie, aj keď mne osobne sa to zdá veľmi prehnane lebo je normálny chlapec 7 ročný, bežné spravajuci, komunikujúci, reagujúci, hlášky má ako pubertak. Akurát ano v tej škole je to ťažšie, je pomalší. Ale teda netrápim ho tak ako ty. Netyraj ju učením celé dni, veď to je až choré. Ja som absolútne vyrovnaná s tým, že bude možno predavač, možno smetiar a je mi to jedno. A toto by si si mala v sebe upratať aj ty lebo tebe ide o to čo povedia ľudia a to je smutne. Malo by ti ísť o to aby to dieťa bolo šťastné. Ale to je proces , nepôjde to hneď.

@anonym_882967 ale ano, ja som zmierena s tym aj keby bola napr.predavacka, ja som vdacna aj tomuto povolaniu, pre mna nie je nic podradne, ja si vazim velmi aj upratovaxky u nas v praci. Len musi nieco vediet na kazdy profesiu.

@bjnr ja to jej edu nesledujem, vzdy mi to strci pred oci, ja ani neporovnavam, len ma mrzi, ze sa dcera tak zhorsuje. Ale pomaly prichadzam na pricinu a ked som zobrala mobil uz to zrazu islo..takze asi aj tu bude problem. A velky. Travila tam vela casu a dala som jej viac sanci ale nevie sama prestat. Az som ho zobrala tak bola prinutena ucit sa.

@evkatk Tosi robis prdel....ak rodičovi záleží na jeho dieťati urobí vsetko preto aby vynikali???to naozaj nebol sakrazmus...dieta ma byt vedené k tomu ze známky su najdolezitejsie????to sme kde????pre kristove rany deti rodičov ako si ty poznám a je mi ich ľúto,pretože su v strese ked dostanu dvojku lebo" mama sa bude hnevať lebo sa vcera so mnou učila"...deti ktore trpia na gymnáziách a na stredných skolach ,ktore pre nich vybrali rodicia....povedzte mi niekto prosim,ze toto je troll....dam ti moj priklad...ja som bola jednotkar nemusela som sa ucit,zacala som sa ucit az v stvrtok rocniku na gymnaziu.moja dcera uplne iny pripad...nebola nikdy na vedomosti ako take ,mali sme dohodu ze ak sa nauci a aj tak bude zla znamka nebudem sa hnevat oretoze urobila ona (nie ja )preto vsetko...ma talent na kreslenie ...umelecka skola bola preto jasna volba na strednu a teraz studuje pedagogicko -umelecky smer v Brne.ona by na gymnaziu bola "vydrety dvojkar"a to som jej urobit nechcela...ospravedlňujem sa ,ze nereagujem na autorku ale toto mi normalne odstrelilo dekel a naozaj pevne verim,ze toto je ironia....a nie naozaj🫣

@anonym_de0da3 ja som tu neznala nickov napriklad tak som ...zareagovala...mala som si radsej precotat tvoj prispevok a usetrit si nervy 🤣

@barborab1411 - myslím si, podľa toho, čo písala v iných témach, že je to pani už na dôchodku. Žila v súlade s dobou, ktorá kedysi uprednostňovala iné hodnoty.