Kedy ste zostali prvýkrát s bábätkom samé cez noc?

@anonym_b59d61 a ešte sa mi nedá vyjadrit k jednému bodu. Strach znamená automaticky psychicky problém, byt hysterkou a písať mi tu aká som nesvojprávna? To kde sme..
ešte raz som si prečítala všetko som tu napísala všetko píšem slušne, bez urážky. Niektoré príspevky by sa dali napísať aj inak bez potreby urážať druhého typu že hysterické matky by nemali mat deti, že som nesvojprávna, kde žijem a podobne. Vy by ste sa mali naučiť vyjadrovať. Vôbec má nepoznáte aká som matka, mojej dcére sa maximálne venujem cely deň, je to šťastne dieťa a to že občas zaspavam s pocitom že dúfam že to nebude znovu alarmovat keď ju v noci uložím je podľa mna úplne prirodzene po tom ako často sa to stáva a že mi raz nedýchala a nadýchla sa až keď som ju zobrala z postielky.

uz v porodnici 😉 nikto nam nikdy nepomahal, si predstav, ze 90% kamosov v nasom okoli ma babky stovky kilometrov po celom Slovensku a nie vo vedlajsom vchode. Ale poznam taku, co nedokaze byt na noc sama ani so 7rocnou, lebo sa boji 😂

@anonym_autor Pozri si este raz nicky, kto kazdy ti pisal. Ja som nepisala ani o hysterke, nesvojpravnosti atd. Ani som to nedocitala. Kedze si zle oznacila. Ja som ti pisala vzchop sa a ano ak mas psychicky problem navstiv psychologa. To nie je urazka. K psychologovi chodi vela ludi.

@anonym_b59d61 ty si uviedla že ja vás ti urazam, čo absolútne nie je pravda. To môžeš napísať dámam vyššie a nie mnie.
A nie nemám žiadny psychicky problém, len prirodzene čím všetkým som si s malou už prešla mám prirodzený strach. To je celé.

@anonym_autor Raz si spomen na tuto otazku co si sem dala. A budes si sama tukat na celo. Skoro kazda z nas si presla s babatkom tazkym obdobim. Ale toto je ozaj divna otazka tato tvoja v nadpise. Preto sa clovek nestaci cudovat.

Nemáš sestru, kamošku, ktorá by prišla na par dní? Možno sa budeš cítiť lepšie. Nepotrebuješ sa rozptýliť nejakou inou činnosťou, ktorá ťa upokojí? Myslím to v dobrom.

@anonym_b59d61 a preto má musíte za ňu urážať?
Ja si spomeniem ale spomeňte si aj Vy čo ste tu popísali a ako sa správate. Prajem pekný deň

@annel19 no takto na rýchlo je to ťažko, všetci bývajú ďaleko od nás. Ale verím že všetko bude ok.

Odkedy som prisla s nou domov z pôrodnice .
Boli sme same bez pomocí rodiny ,bez nikoho len my dve.

@anonym_autor no mne sa to nezda, nemate ho zle zalozeny? zase znizenu saturaciu to nema co chytat.. aby to kazdu noc hucalo, to naozaj nepovazujem za normalne spravanie monitora. A hlavne je to babatko, tak si predstav preco ak by malo mat problem s dychanim, tak prave v noci by to pistalo stale?

@simca06022011 no my sme už skúšali všetko. Mame ten s 2 podlozkami takze monitoruje celu postieľku. Aj sme dávali takú dosku na rošt že al by bol tam problém. Matrac nie je hrubý. Antirefluxny vankúš sme dali preč a radšej sme podložili nohy z jednej strany knihami. Ten istý monitor mala aj sestra aj nám to kontrolovala a mala ho založený rovnako. A dávam si pozor aby som ju položila priamo pod tu platnu.
Ale neviem či robím dobre že to tu píšem aby mi tu pani nenapisala že mám doma oddelení jis ako uviedla vyššie 😂

@anonym_autor Posledny krat ti pisem. Ani raz som ta neurazala. To, ze sa mas vzchopit nie je urazka a ani nadavka. Je to napisane pre dobro tvojho dietata. A navsteva psychologa, tiez nie je urazka.

@anonym_autor no tak ono, ak ti to pisti kazdu noc, ja by som bola z toho na prasky.. popravde, zda sa mi to divne preto to vytahujem...
A k JIS.. ja som mala monitor napojeny v postielke strasne dlho, v podsate pokym sa mi mala nezacala stavat/sadat v postielke :DD tiez som sa bala a toto mi bolo take = mozem kludne robit svoje veci, zacne to pistat ak daco

@anonym_autor zbytočne plytváš svojou energiou na zákerné komenty.
Normálna žena ti slušne napíše a povzbudí ťa, len nešťastné chudery si sem chodia kopnúť do ženy krátko po pôrode. Venuj sa radšej dieťatku a držím palce, aby ste to dobre zvládali 🙂

Od narodenia. Maly sa narodil, muž prišiel domov len na pôrod, bol vtedy na projekte v zahraničí. Rodičov mam na druhom konci Slovenska, svokrovcov 200 kilometrov. Ešte sme boli aj vtedy presťahovaní v novom dome, ani kamošky som tu nemala. Bravala som si malého do postele na noc, cítila som sa tak istejšia, zobudila som sa na akékoľvek jeho zamrncanie. Neboj sa, to zvládneš

My máme týždňové bábo a o mesiac mi manžel vojak odchádza na rok na misiu. 🙃 Takže asi tak, budem sama väčšinu času prvý rok života bábätka. Teda pôjdeme aj my za manželom, aj on domov, budeme sa aspoň raz za 2 mesiace vidieť na týždeň až mesiac, ale určite aspoň 60% času proste budem sama. Po pôrode som sa ho s plačom pýtala či mi odpustí ak sa niečo stane a bábo umrie. 🙈 Ale už sa začínajú hormóny stabilizovať a ja tiež upokojovať a beriem to racionálne - nie som prvá ani posledná, veľa žien je s deťmi takto samých, hlavne medzi vojakmi a podobnými zamestnaniami a je to len na mne aby som si to spravila pekným. Napríklad skôr si neviem predstaviť to ako matky napríklad v Amerike musia dať pártýždňové/pármesačné bábo do jaslí a dôverovať niekomu cudziemu, že naňho ozaj dá pozor kým sú v práci. Som extrémne vďačná že toto nie je náš prípad. No a ak sa niečo nedajbože stane, budeme to riešiť keď sa to stane. Lebo zle sa môže stať aj keby bol doma a toľko veľa vecí sa vie stať že nemá zmysel sa stresovať vopred.

bolo to pred 18 rokmi, čiže odvtedy sa situácia zmenila, ale monitor dychu som nemala vôbec, prišla som z pôrodnice domov a bola som sama, lebo muž bol vtedy na služobke a babky boli ďaleko, nejako som nestresovala bola som šťastná, že sme už konečne doma, malý bol vedľa mňa v podstate stále tie prvé dni, a v 3 mesiacoch spával v postieľke vedľa mojej postele

Niektore ste dobre hnusne.

Autorka, tiez cca v troch mesiacoch sme ostali sami prvu noc, teda rovno par dni, muz siel na sluzobku. Velmi som sa bala, teraz po case viem, ze zbytocne. Mas to v sebe, zvladnut hocico, co zivot s babatkom prinesie. Urcite je prijemne, ked na to nie si sama, ale zvladnes to perfektne, neboj

Sama som bola vždy, keď bol manžel na nočnej, či s jednou, alebo potom aj s dvojčatami.

@anonym_autor si snáď svojpravna žena nie? Okrem toho aj matka, tak preber zodpovednosť za svoje dieťa. Co to je za otázku?! Jedine, ze mas 16 rokov...

Tiež som bola sama s dieťaťom, muž mával nočné. A vtedy ešte ani žiadne alarmy na dýchanie neexistovali. Zvládneš to, hlavne si netreba nič namyslat ze sa niečo stane.

Od narodenia...mala som 20 rokov
Muž v zahraničí na turnusoch... prežili sme bez ujmy

@anonym_autor práveže je bežné,že ženy žijú 300-400km od rodičov, dokonca aj viac. Nemáš na výber, zvládneš to lebo musíš

Ked ho prepustili z nemocnice … korrigo este nemal byt ani na svete. Rodina 600 km … jeho otec sa odporucal predtym, nez sa narodil … kedze bo predcasny mal monitor dychu, srdca ..a 3 ti kabel neviem co bol z nemocnice. Stacilo, ze sa odlepil kablik a alarm pipal ako fras … bola som stale sama, aj 800 km cestu s monitorom, atd sme v zdravi obidvaja prezili (monitor mal na male) … neboj jednu sluzobku prezijete … aj xy dalsich. Menej sa stresuj a pouzivaj zdravy rozum a instinkt matky a bude to v pohode. Lekari ta urcite aj poucili ako podat prvu pomoc a aj co robit ked zapipa alarm. Postielku mas predpokladam v spalni a ja som mala dost lahky spanok, ze som sa zobudila niekedy zaroven s prvym pipnutim (alebo mozno som ani nespala len fungovala) …