icon

Baby blues - ako sa vysporiadať s popôrodnými emóciami?

5. dec 2025

Ahojte, malinky ma 4 dni dnes sme prišli z nemocnice, ja mám v sebe hrozný strach (mame aj monitor dychu.. stále ho kontrolujem či funguje všetko ako ma..) veľmi sa bojím o bábätko , predstavujem si hrozne scenáre, od včera pride na mňa fáza bezprestajneho plakania.. vycitky pre nič za nič , myšlienky si som urobila dobre , že mám druhé dieťatko (prvý syn 8 rokov) .. čítala som o niečom ako baby blues.. mali ste niektorá? Odznie to? Ako so sebou pracovať? Ďakujem pekne už som zufala

avatar
kiki68
•
5. dec 2025

@anonym_autor keby to neprejde tak k lekarovi. Su to hormony a tiez strach po 8 rokoch mat babo. Tie pocity, ze co keby mozu byt velmi intenzivne. Ten Monitor dost pomoze kludu na dusi.

anonym_b24420
•
5. dec 2025

mala som.
mala som strach ešte aj dieťa kúpať že sa niečo môže stať. mne pomáhala mama, vedela to lepšie.

avatar
bolarazjedna
•
5. dec 2025

Nevycitat si tieto pocity, ale prijať to s empatiou voči sebe, súcit sa a so sebou (skus si predstaviť, čo by si povedala svojej kamarátke, keby sa cíti takto). Je dobre vedieť, že mnoho žien prežíva to isté, len sa o tom nehovorí, takže nie si v tom sama, nie je to tvoje zlyhanie. Daj si čas, ak by sa to zhorsovalo, vyhľadaj pomoc, môžeš napr aj jednorazovo sa o tom porozprávať s online psychologom z pohodlia domova a uvidíš,ako ta usmerni... Dovtedy ak máš niekoho v okolí, kto by ta mohol pochopiť, zdoveruj sa so svojimi pocitmi. A dôležité je požiadať o pomoc - manžela, babky, kamošky, keď potrebuješ sa vyspať, doniesť navarene jedlo, dat si prechádzku osamote alebo vypiť si ešte horúcu kávu... Treba to ale konkrétne povedať, čo chceš.

(ja som plakala už v nemocnici a deň príchodu z pôrodnice som neprestajne plakala cely deň, dlho som mala výčitky, že "som pokazila príchod domov", lebo sme mali doniesť prvorodený eho ako šťastná rodinka a ja som len revala a revala.... Manžel moc nevedel co s tým.... Súcitim s tebou, máš to teraz náročné, posielam objatie 🙂 hlavne prijmi situáciu tak ako je, daj si čas a neobvinuj sa

anonym_a31b42
•
6. dec 2025

@anonym_autor to prejde všetko je nové, strach o dieťa.O pár dní si nájdeš systém a budeš si viac veriť.Pri prvom si to zvládla tak si ver😀hlavne nepotrebuješ stihnúť všetko staršiemu nech sa venuje muž, nech navarí, objednajte donasku a oddychuj.Co najviac spi, dobre jedz, pi.Tie fyzické a hormonálne zmeny strach z neistoty spravia svoje.Tiez mi ani nechutilo jesť, keď sme prišli domov a nad dieťaťom som bola ako sup.Rodila som tiež takto v zime, keď sme začali chodiť von bolo to oveľa lepšie.

anonym_08dd0d
•
6. dec 2025

@anonym_autor drzim ti palce
Ja som bola hotova, dostavala som sa z toho peknych par mesiacov, psychicky som to nedavala a rozmyslala som nad psychologom alebo psychiatrom
Nesla som a lutujem dodnes

avatar
tinka3435
•
8. dec 2025

Presne som tak.isto na tom bola pri prvej dvere.Nonstop som ju kontrolovala sledovala a je to zaberák na psychiku.Vsetkeho som sa bála a ešte ktomu snou nonstop byť sama doma .