Riešenie konfliktov detí na ihrisku: Ako reagovať?

@anonym_afdeac toto som nikde nenapisala, práve naopak, s tým by som ani nepočítala, že on bude mať rešpekt. Čítať s porozumením by bolo fajn.
Písala som: “… je jedno či by mal alebo nemal rešpekt.” ”Ja riešim seba a nie to, či ma bude niekto rešpektovať.”
No a čo ma teraz? / Či by som - Zhodila ho? Odstrcila? - A toto ti príde v poriadku? / Nepotrebujem si nič dokazovať.. písala som, že tu nejde o to vyhrať za každú cenu, ale správať sa dospelo a konať vedome. Ja skúsenosť s deťmi mám. Ale to, ze s nimi niekto pracuje, ešte automaticky nehovorí nič o tom ako dobre. / Ty by si to riešila s rodičom. A čo ďalej? Matka to evidentne neriešila.. čo potom? A čo od rodiča vlastne čakáš? Myslis, že deti chápu viac dohováraniu alebo dôsledkom? / Nezhodneme sa v základných veciach: čo sú hranice, prirodzene dôsledky, čo znamená rešpekt voči sebe, čo je to zodpovednosť za svoje správanie a kde už preberas niečo za druhych niečo, čo ti nepatrí, z akého miesta sa rozhoduješ. Ďakujem za diskusiu, ďalej pre mňa nema zmysel. Čo som chcela, som už napísala.

Poviem ti tl takto, Kevinko aj jeho mama by mali veeelmi zly den. Aky signal si vyslala svojej dcere? Ze je normalne nechat sa utlacat, lebo ju aj tak nik neochrani.

@anonym_d091c4 lenže ty si nedala žiadne konkrétne riešenie. Nerozumieme si. Rovnako nečítas s porozumením to, čo som ti chcela vysvetliť. Pretoze ak dieťa nebude mať rešpekt, tak ťa neposluchne. Tak ako neposlúchlo autorku. Samozrejme, že dieta ako aj každý z nás potrebuje pocítiť prirodzene dôsledky. Ja len nechápem, ako by si mu nedovolila sa už viac smyknut, ak by ti skrátka neuhol, alebo nepodal to, na čom sa šmýkali. Pretože bez rešpektu voči tebe, by to neurobil. A na toto si mi nedala odpoveď.

@anonym_afdeac opýtam sa ja teba ako osoby so skúsenosťami s deťmi, ak v škôlke nie je rodič alebo ten nezasiahne, necháš deti sa takto hrať ďalej? Či čo urobíš? A čo urobíš, ak dieťa niekomu ublíži? Snažíš sa mu dohovoriť a nepočúva ta?
Písala som veľmi konkrétnu komunikáciu, aj riešenia. Ak je niečo nejasne, pýtaj sa..

@anonym_afdeac ako by som to urobila? normálne, chytím tu tyč, alebo sa tam postavím a čakám. Nemusi mi nič podávať, ani uhýbať. // ako zabrániť dieťaťu v ubližovaní - asi nie vysvetľovaním a prizeranim sa
Na to si sa mohla naozaj spýtať na začiatku a tu odpoved by si dostala. Autorku nerešpektoval - ona sa s nim išla dohovárať a vyjednávať (netvrdím, že je to zle), ja by som to nerobila. A rovnako je dôležité vedieť reagovať následne, počúvať a chápať, nie presviedčať, hroziť, ignorovať, trestať, zahanbovat, a stovky ďalších “obľúbených” stratégii. Ty potrebuješ nadviazať spojenie/kontakt, a nie ísť do boja - kto je silnejší. Pouzivat silu, rozum a skúsenosti nie, aby ta niekto posluchal/respektival, ale aby ste našli riešenie.
Pozri, máme na veci iný pohľad. To je v poriadku. Chapem, že ty mas úplne iné skúsenosti, lebo mas iný postoj a komunikaciu, vzorce správania. Je to v poriadku.

@anonym_d091c4 v školke, by som situáciu riešila inak. V škole inak, tu išlo o školákov. A inak by som ju riešila, keď sa jedná o cudzie deti, plus moje dieta. Na ihrisku si v úplne inom postavení. Jasne som odsúdila fyzické napádanie deti. To je potrebne okamžite zastavit. Vzdy. Ideálne už vtedy, keď vidím, že sa k nemu schyľuje. Slovo rešpekt som používala v inom znení ako ty. Zjavne sme sa nepochopili. A až v poslednej správe si napísala to, na čo som sa ťa dopytovala viackrát.

@anonym_afdeac ako fyzické napádanie deti zastavíš? / či a ako veľmi ta niekto rešpektuje nemáš pod kontrolou. Preto je blbosť to vtedy riešiť. Ty rozhoduješ o tom, ako sa zachováš ty sama a to aj vtedy, keď niekto nechce spolupracovať. To sú práve tie hranice. Neriešiš a nečakas, co urobia druhí, ale ako na to ty zareaguješ. V tom býva dosť častý omyl.

@fasta_la tak mileho Kevinka by som hned zrusila po jeho oznameni, ze on je tu pan. nie nie si tu pan, ihrisko patri vsetkym detom a teraz sa pojde spustat moja dcera lebo uz si odstala rad a ty nebudes rozkazovat kto kde ma stat. bodka. a vzala by som tu tyc a posadila tam dceru.

Keď za vami prišla matka chlapca, ponížila agresívne správanie svojho syna na obyčajnú „povahovú črtu“ („Kevinko nemá rád, keď nie je po jeho“). To, čo urobil Kevinko, nebolo vrtošivé správanie, bolo to fyzické napadnutie a šikana v priamom prenose. Vaša automatická odpoveď „V pohode, dcére sa nič nestalo“ bol únikový manéver vášho mozgu. Nebolo to v pohode. Vnútri ste cítili hnev a šok, ale navonok ste druhej strane odklepli, že ich správanie je akceptovateľné. Myšlienka, že „Kevinko to bude mať v živote ťažké“, je potom už len racionálna náplasť pre vaše ego, aby ste sa nemuseli konfrontovať s faktom, že ste v tej chvíli neustáli tlak. Na ihriskách (aj v práci či vzťahoch) často zlyhávame v tom, že s tyranmi, malými či veľkými, komunikujeme z pozície logiky a slušnosti. Lenže tyrani rozumejú len jasnej, pevnej a nepriestrelnej hranici. oslať dieťa, aby sa išlo „priznať rodičom“, nefunguje. Preňho ste v tej chvíli dospelá autorita vy. Ak fyzicky ubližuje vášmu dieťaťu, hranicu musíte postaviť vy, priamo na mieste. Keď druhá matka bagatelizuje problém, Vaša slušnosť musí ísť bokom. Správna reakcia na jej ospravedlnenie mala znieť: „Nie, nie je to v pohode. Váš syn dvakrát zhodil moju dcéru z výšky na zem. Chápem, že to má rád po svojom, ale hranica končí tam, kde ubližuje môjmu dieťaťu. Vyriešte si to s ním, prosím“. Čo presne ste v tej chvíli chránili viac, fyzické bezpečie a dôstojnosť svojej dcéry, alebo spoločenský pokoj a svoj status „slušnej ženy“, ktorá radšej neurobí scénu? Boli by ste tou, ktorá chráni svoje dieťa a ukazuje mu, ako vyzerá skutočná sebahodnota v praxi. Vaša dcéra sa totiž nedíva na to, čo Kevinkovi hovoríte, ale na to, či sa po konflikte stiahnete, alebo si obhájite svoje miesto.

@anonym_47a490 mne sa nepáči, že pod každým príspevkom ako sa dieťa zachovalo nemožne sú komentáre tohto typu, že možno je autista. Okej, a ak nie je? Ak by som ako matka videla že môj autistický syn zhadzuje deti z preliezok a je drzý voči dospelej osobe, hneď som tam a ospravedlním ho. Matka zjavne bola v okolí, keďže za ňou potom išiel. Je mi jasné, že tým mamám to nie je príjemné pokaždé vysvetľovať, že dieťa má autizmus ale na ihriská chodia väčšinou rovnaké deti, rovnaký rodičia, keď si to ľudia zapamätajú predíde sa ďalším konfliktom, bude sa na to dieťa pozerať inak, prižmúria oči. Aj tak si ale nemyslím, že išlo o autistu v tomto prípade.

Keby nejaký Kevinko zhodil pred mojimi očami moje dieťa a takto by sa somnou rozpraval, tak by som mu takú strelila , že by pri páde aj salto urobil. Nechať si pred očami strkať a šikanovať vlastné dieťa a ešte matke povedať, že sa nič nestalo? Kludne Kevinko ďalej strkaj deti , kým niektoremu neublizis. Či bol Kevinko čokoladovy a bala si sa, že aj ty dostaneš?