Riešenie konfliktov detí na ihrisku: Ako reagovať?
Ahojte.
Mám 7 ročne dieta, takže situácii na ihrisku som si už zažila. Šarvátky ako “ona mi zobrala lopatku”, alebo “on omylom do mna drgol pri futbale a ja som spadla”, to neriešim a beriem to tak, že s tým sa stretávame všetci. Moje dieťa vediem k tomu, aby si takéto drobné konflikty so seberovnými riešila sama. Včera sme boli na ihrisku a zostala som v šoku zo správania chlapca, približne vo veku môjho dieťaťa.
Plne veľké ihrisko detí, preliezky a veže plné, všetci sa hrali …
S kamarátkou sme sedeli na lavičke, pozerali na naše deti a rozprávali sa. Videla som, že dcéra uz dlhšie stojí pri jednej atrakcii v rade , okolo nej boli 4 chlapci v cca jej veku, spúšťali sa a ona stále nič. Išlo o takú tu rampu , kde dieťa vylezie na plodinu, dá si medzi nohy tyč a spustí sa, a tyč dieťa vráti hore, dolu zas na tú plošinu. Plošina dosť veľká, stalo tam 5 deti. Po chvíli dcéra z plošiny spadla (nieje to vysoké, nič sa nestalo , iba nahnevano prišla za mnou). Vraj ju chlapci nechceli pustiť, keď bola na rade, vždy jej povedali, že rad sa otáča a z prvého je zas posledný . Keď to uz spravili tretí krát, trvala na tom, že sa chce spustiť aj ona , tak ju z plošiny zhodili.
Postavila som sa, že idem teda s ňou a dám pozor, aby sa spustila. Prišli sme tam, ozval sa iba jeden chlapec, že moja dcéra nechce stať tam, kde jej on povedal , preto sa nemôže spúšťať. Tak som mu povedala, že v poriadku, sú štyria, spustia sa všetci štyria chlapci a potom ona môže ísť po nich.
Chlapci sa spustili , už bola na rade moja dcéra a ten chlapec sa ozval : “Ona nemôže ísť, lebo nestojí, tam kde som povedal, aby stála.” Tak som mu povedala, že je úplne jedno , v ktorom rohu čakala na jazdu, veď tam stojí päť detí a nikde nieje označené, kde kto má stať. Chlapec mi na to : “Ale ja som tu pán a ja poviem, kto má kde čakať. A ona nečakala tam, kde som povedal.” Pozerala som ako puk, že so mnou s prepáčeným 40 ročnou starou telkou a háda cudzie 8-9 ročne dieťa 😳
Pomedzi to už druhý chlapec , čo sa práve povozil podával dvere už tu tyč, aby sa spustila a ten, pomenujme ho “výročný “ chlapec spravil krok a sotil do mojej dcéry opäť tak, že spadla z plošiny , so slovami “povedal som, že ona sa nespustí”.
Úplne som toto nečakala , dcéru som postavila a tomu chlapcovi povedala, aby sa išiel za rodičmi pochváliť, ako sa správa, ak nepojde, že pôjdem ja , za jeho rodičmi . Ale netušila som, kde ma rodičov ..
Dcéra išla na inú atrakciu a ja naspäť na lavičku ..
za chvíľu za mnou prišla mamička, na prvý pohľad úplne normálna žena, povedala mi “mrzí ju to, čo sa stalo, ale jej Kevinko nemá rad, keď nieje niečo podľa neho, tak aby sme to chápali a že dcéra už môže ísť na tú rampu…”
Mamičke som povedala, že v pohode dcére sa nič nestalo .. ale v duchu som si pomyslela, že Kevinko to bude mat v živote pekne ťažké …
Neviem , či moja reakcia bola úplne správna , aby sa ten chlapec išiel priznať za rodičmi , ale bola som naozaj v šoku z toho, že ten chlapec mal odvahu predomnou zhodiť dcéru .. to som naozaj nečakala.
@anonym_d091c4 reagovala dom na príspevok,že by ťa rešpektoval, lebo 8 ročné deti budú rešpektovať dospelého. Snažila som sa vysvetliť, že to takto automaticky nefunguje. To je celé. Naozaj by ma zaujímalo, ak by ti neuhol z cesty, alebo držal to, na čom sa spúšťajú, čo by si spravila. Zhodila ho? Odstrcila? Tá matka tam bola a to dieťa ju ignorovalo a išlo si svoje.
Skúsenosti s deťmi máš? Ty očakávas, že ťa poslúchne z pozície, že si dospelá, ja sa len snažím vysvetliť, že to tak nie je vždy.
Ubližovať dieťa nesmie nikdy, rozhodne nie fyzicky. A zhodenie dieťaťa je cez čiaru. Ak dieťa ubližuje inému, riešim. Som na to prísna, ale musím zvážiť možnosti ake mám. Fyzicky útok zastaviť a vždy sa potom rieši ďalej s rodičom, prípadne zdravotníci ak je to za hranou.
@anonym_afdeac toto som nikde nenapisala, práve naopak, s tým by som ani nepočítala, že on bude mať rešpekt. Čítať s porozumením by bolo fajn.
Písala som: “… je jedno či by mal alebo nemal rešpekt.” ”Ja riešim seba a nie to, či ma bude niekto rešpektovať.”
No a čo ma teraz? / Či by som - Zhodila ho? Odstrcila? - A toto ti príde v poriadku? / Nepotrebujem si nič dokazovať.. písala som, že tu nejde o to vyhrať za každú cenu, ale správať sa dospelo a konať vedome. Ja skúsenosť s deťmi mám. Ale to, ze s nimi niekto pracuje, ešte automaticky nehovorí nič o tom ako dobre. / Ty by si to riešila s rodičom. A čo ďalej? Matka to evidentne neriešila.. čo potom? A čo od rodiča vlastne čakáš? Myslis, že deti chápu viac dohováraniu alebo dôsledkom? / Nezhodneme sa v základných veciach: čo sú hranice, prirodzene dôsledky, čo znamená rešpekt voči sebe, čo je to zodpovednosť za svoje správanie a kde už preberas niečo za druhych niečo, čo ti nepatrí, z akého miesta sa rozhoduješ. Ďakujem za diskusiu, ďalej pre mňa nema zmysel. Čo som chcela, som už napísala.
Poviem ti tl takto, Kevinko aj jeho mama by mali veeelmi zly den. Aky signal si vyslala svojej dcere? Ze je normalne nechat sa utlacat, lebo ju aj tak nik neochrani.
@anonym_afdeac toto som nikde nenapisala, práve naopak, s tým by som ani nepočítala, že on bude mať rešpekt. Čítať s porozumením by bolo fajn.
Písala som: “… je jedno či by mal alebo nemal rešpekt.” ”Ja riešim seba a nie to, či ma bude niekto rešpektovať.”
No a čo ma teraz? / Či by som - Zhodila ho? Odstrcila? - A toto ti príde v poriadku? / Nepotrebujem si nič dokazovať.. písala som, že tu nejde o to vyhrať za každú cenu, ale správať sa dospelo a konať vedome. Ja skúsenosť s deťmi mám. Ale to, ze s nimi niekto pracuje, ešte automaticky nehovorí nič o tom ako dobre. / Ty by si to riešila s rodičom. A čo ďalej? Matka to evidentne neriešila.. čo potom? A čo od rodiča vlastne čakáš? Myslis, že deti chápu viac dohováraniu alebo dôsledkom? / Nezhodneme sa v základných veciach: čo sú hranice, prirodzene dôsledky, čo znamená rešpekt voči sebe, čo je to zodpovednosť za svoje správanie a kde už preberas niečo za druhych niečo, čo ti nepatrí, z akého miesta sa rozhoduješ. Ďakujem za diskusiu, ďalej pre mňa nema zmysel. Čo som chcela, som už napísala.
@anonym_d091c4 lenže ty si nedala žiadne konkrétne riešenie. Nerozumieme si. Rovnako nečítas s porozumením to, čo som ti chcela vysvetliť. Pretoze ak dieťa nebude mať rešpekt, tak ťa neposluchne. Tak ako neposlúchlo autorku. Samozrejme, že dieta ako aj každý z nás potrebuje pocítiť prirodzene dôsledky. Ja len nechápem, ako by si mu nedovolila sa už viac smyknut, ak by ti skrátka neuhol, alebo nepodal to, na čom sa šmýkali. Pretože bez rešpektu voči tebe, by to neurobil. A na toto si mi nedala odpoveď.
@anonym_d091c4 reagovala dom na príspevok,že by ťa rešpektoval, lebo 8 ročné deti budú rešpektovať dospelého. Snažila som sa vysvetliť, že to takto automaticky nefunguje. To je celé. Naozaj by ma zaujímalo, ak by ti neuhol z cesty, alebo držal to, na čom sa spúšťajú, čo by si spravila. Zhodila ho? Odstrcila? Tá matka tam bola a to dieťa ju ignorovalo a išlo si svoje.
Skúsenosti s deťmi máš? Ty očakávas, že ťa poslúchne z pozície, že si dospelá, ja sa len snažím vysvetliť, že to tak nie je vždy.
Ubližovať dieťa nesmie nikdy, rozhodne nie fyzicky. A zhodenie dieťaťa je cez čiaru. Ak dieťa ubližuje inému, riešim. Som na to prísna, ale musím zvážiť možnosti ake mám. Fyzicky útok zastaviť a vždy sa potom rieši ďalej s rodičom, prípadne zdravotníci ak je to za hranou.
@anonym_afdeac opýtam sa ja teba ako osoby so skúsenosťami s deťmi, ak v škôlke nie je rodič alebo ten nezasiahne, necháš deti sa takto hrať ďalej? Či čo urobíš? A čo urobíš, ak dieťa niekomu ublíži? Snažíš sa mu dohovoriť a nepočúva ta?
Písala som veľmi konkrétnu komunikáciu, aj riešenia. Ak je niečo nejasne, pýtaj sa..
@anonym_d091c4 lenže ty si nedala žiadne konkrétne riešenie. Nerozumieme si. Rovnako nečítas s porozumením to, čo som ti chcela vysvetliť. Pretoze ak dieťa nebude mať rešpekt, tak ťa neposluchne. Tak ako neposlúchlo autorku. Samozrejme, že dieta ako aj každý z nás potrebuje pocítiť prirodzene dôsledky. Ja len nechápem, ako by si mu nedovolila sa už viac smyknut, ak by ti skrátka neuhol, alebo nepodal to, na čom sa šmýkali. Pretože bez rešpektu voči tebe, by to neurobil. A na toto si mi nedala odpoveď.
@anonym_afdeac ako by som to urobila? normálne, chytím tu tyč, alebo sa tam postavím a čakám. Nemusi mi nič podávať, ani uhýbať. // ako zabrániť dieťaťu v ubližovaní - asi nie vysvetľovaním a prizeranim sa
Na to si sa mohla naozaj spýtať na začiatku a tu odpoved by si dostala. Autorku nerešpektoval - ona sa s nim išla dohovárať a vyjednávať (netvrdím, že je to zle), ja by som to nerobila. A rovnako je dôležité vedieť reagovať následne, počúvať a chápať, nie presviedčať, hroziť, ignorovať, trestať, zahanbovat, a stovky ďalších “obľúbených” stratégii. Ty potrebuješ nadviazať spojenie/kontakt, a nie ísť do boja - kto je silnejší. Pouzivat silu, rozum a skúsenosti nie, aby ta niekto posluchal/respektival, ale aby ste našli riešenie.
Pozri, máme na veci iný pohľad. To je v poriadku. Chapem, že ty mas úplne iné skúsenosti, lebo mas iný postoj a komunikaciu, vzorce správania. Je to v poriadku.
@anonym_afdeac opýtam sa ja teba ako osoby so skúsenosťami s deťmi, ak v škôlke nie je rodič alebo ten nezasiahne, necháš deti sa takto hrať ďalej? Či čo urobíš? A čo urobíš, ak dieťa niekomu ublíži? Snažíš sa mu dohovoriť a nepočúva ta?
Písala som veľmi konkrétnu komunikáciu, aj riešenia. Ak je niečo nejasne, pýtaj sa..
@anonym_d091c4 v školke, by som situáciu riešila inak. V škole inak, tu išlo o školákov. A inak by som ju riešila, keď sa jedná o cudzie deti, plus moje dieta. Na ihrisku si v úplne inom postavení. Jasne som odsúdila fyzické napádanie deti. To je potrebne okamžite zastavit. Vzdy. Ideálne už vtedy, keď vidím, že sa k nemu schyľuje. Slovo rešpekt som používala v inom znení ako ty. Zjavne sme sa nepochopili. A až v poslednej správe si napísala to, na čo som sa ťa dopytovala viackrát.
@anonym_d091c4 v školke, by som situáciu riešila inak. V škole inak, tu išlo o školákov. A inak by som ju riešila, keď sa jedná o cudzie deti, plus moje dieta. Na ihrisku si v úplne inom postavení. Jasne som odsúdila fyzické napádanie deti. To je potrebne okamžite zastavit. Vzdy. Ideálne už vtedy, keď vidím, že sa k nemu schyľuje. Slovo rešpekt som používala v inom znení ako ty. Zjavne sme sa nepochopili. A až v poslednej správe si napísala to, na čo som sa ťa dopytovala viackrát.
@anonym_afdeac ako fyzické napádanie deti zastavíš? / či a ako veľmi ta niekto rešpektuje nemáš pod kontrolou. Preto je blbosť to vtedy riešiť. Ty rozhoduješ o tom, ako sa zachováš ty sama a to aj vtedy, keď niekto nechce spolupracovať. To sú práve tie hranice. Neriešiš a nečakas, co urobia druhí, ale ako na to ty zareaguješ. V tom býva dosť častý omyl.
@fasta_la tak mileho Kevinka by som hned zrusila po jeho oznameni, ze on je tu pan. nie nie si tu pan, ihrisko patri vsetkym detom a teraz sa pojde spustat moja dcera lebo uz si odstala rad a ty nebudes rozkazovat kto kde ma stat. bodka. a vzala by som tu tyc a posadila tam dceru.
Keď za vami prišla matka chlapca, ponížila agresívne správanie svojho syna na obyčajnú „povahovú črtu“ („Kevinko nemá rád, keď nie je po jeho“). To, čo urobil Kevinko, nebolo vrtošivé správanie, bolo to fyzické napadnutie a šikana v priamom prenose. Vaša automatická odpoveď „V pohode, dcére sa nič nestalo“ bol únikový manéver vášho mozgu. Nebolo to v pohode. Vnútri ste cítili hnev a šok, ale navonok ste druhej strane odklepli, že ich správanie je akceptovateľné. Myšlienka, že „Kevinko to bude mať v živote ťažké“, je potom už len racionálna náplasť pre vaše ego, aby ste sa nemuseli konfrontovať s faktom, že ste v tej chvíli neustáli tlak. Na ihriskách (aj v práci či vzťahoch) často zlyhávame v tom, že s tyranmi, malými či veľkými, komunikujeme z pozície logiky a slušnosti. Lenže tyrani rozumejú len jasnej, pevnej a nepriestrelnej hranici. oslať dieťa, aby sa išlo „priznať rodičom“, nefunguje. Preňho ste v tej chvíli dospelá autorita vy. Ak fyzicky ubližuje vášmu dieťaťu, hranicu musíte postaviť vy, priamo na mieste. Keď druhá matka bagatelizuje problém, Vaša slušnosť musí ísť bokom. Správna reakcia na jej ospravedlnenie mala znieť: „Nie, nie je to v pohode. Váš syn dvakrát zhodil moju dcéru z výšky na zem. Chápem, že to má rád po svojom, ale hranica končí tam, kde ubližuje môjmu dieťaťu. Vyriešte si to s ním, prosím“. Čo presne ste v tej chvíli chránili viac, fyzické bezpečie a dôstojnosť svojej dcéry, alebo spoločenský pokoj a svoj status „slušnej ženy“, ktorá radšej neurobí scénu? Boli by ste tou, ktorá chráni svoje dieťa a ukazuje mu, ako vyzerá skutočná sebahodnota v praxi. Vaša dcéra sa totiž nedíva na to, čo Kevinkovi hovoríte, ale na to, či sa po konflikte stiahnete, alebo si obhájite svoje miesto.
Pamatam si, ze take deti tu boli uz aj pred 20timi rokmi.
@reela ale nie tolko