Správne správanie detí: Mali by ďakovať?
Ahojte, zaujíma ma váš názor na danú situáciu. Dnes sme mali návštevu s jedným chlapcom. Chlapec vychovaný, má hranice. Keď som mu pri pomalom odchode chcela dať omaľovánku a nálepky, nepoďakoval. Jeho matka trvala na tom, že ak nepoďakuje, má to vrátiť späť a nič nedostane. Chlapec sa zaťal a ani necekol. Bol odutý, že on to chce, ale nechce poďakovať. Tak nič nedostal. Ja som nerobila nátlak, ani nedohovárala, nechala som to na matke dieťaťa. Ona mu dala ešte čas na rozmyslenie a aj tak nič. Ja si myslím, že správne, že nič nedostal. Otec dieťaťa čistil doma matke žalúdok, že zbytočne dramatizovala a že chlapec je tvrdohlavý po dedkovi, že má jeho povahu. Chlapec má 4 a pol roka. Čo vy na to? Ja s manželom súhlasíme s matkou chlapca.
Stručné zhrnutie
- U detí vo veku približne 4 až 4,5 roka je častou príčinou nepodakovania hanblivosť pri cudzích ľuďoch, čo rodičia v diskusii uvádzali ako bežné vysvetlenie.
- Rodičovské prístupy sa v diskusii delili medzi trvanie na dôsledkoch (napríklad "ak nepodakuje, nič nedostane" — nevzatie omaľovanky) a jemnejšie stratégie ako modelovanie správania a následné vysvetlenie v súkromí.
- Ako konkrétne výchovné stratégie boli spomenuté metódy napodobňovania, ponúknutie voľby dieťaťu, dôsledky za rozhodnutia a rozhovor doma po návšteve.
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať, ak 4–5‑ročné dieťa nepoďakuje pri darčeku?
A: Možnosti uvedené v diskusii sú: trvať na dôsledku a darček neodovzdať (napr. nevzatie omaľovanky), poďakovať za dieťa a situáciu neskôr v súkromí vysvetliť, alebo dať dieťaťu čas na rozhodnutie; psychologická metóda v diskusii spomínaná je "napodobňovanie".
Q: Je vhodné vynucovať poďakovanie u 4‑ročného dieťaťa?
A: Diskusia ukázala rozdelené názory: niektorí rodičia považujú nastavenie dôsledku (nevzatie omaľovanky) za vhodné, iní považujú taký nátlak za ponižujúci a odporúčajú poďakovať za dieťa a situáciu riešiť súkromne.
Q: Ako využiť napodobňovanie pri učení slovíčok "prosím" a "ďakujem"?
A: Moderná psychológia spomínaná v diskusii odporúča modelovanie správania (rodič poďakuje ako vzor), opakované vysvetľovanie doma a prax v kolektíve (v škôlke alebo jasliach), aby dieťa videlo a napodobňovalo požadované správanie.
Q: Čo robiť, ak je dieťa hanblivé a odmieta povedať "ďakujem" pred cudzími ľuďmi?
A: V diskusii rodičia odporúčali dať dieťaťu čas, ponúknuť mu voľbu, prípadne poďakovať za dieťa a doma s ním situáciu pokojne prebrať, aby sa zvýšila jeho sebaistota bez verečného nátlaku.
Q: Vedie nastavenie dôsledku "ak nepodakuje, nič nedostane" k mechanickému alebo vnútornému poďakovaniu?
A: Názory sa v diskusii líšili: niektorí tvrdia, že spôsobí len mechanické "ďakujem" bez skutočnej vďačnosti, zatiaľ čo iní tvrdia, že dôsledok pomáha naučiť dieťa pravidlám správania.
Q: Ako majú rodičia zladiť rozdielne prístupy k výchove pri návštevách?
A: Diskutujúci odporúčali pred návštevou ujasniť si s partnerom pravidlá správania, alebo nechať hostiteľa/ku poďakovať za dieťa a následne situáciu doma prebrať, aby boli rodičia jednotní.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti by sa mali učiť základné slušnostné návyky (pozdraviť, požiadať, poďakovať) už od malička.
- Rodičia by mali preferovať jednotnú výchovnú líniu namiesto protichodných prístupov medzi rodičmi.
- Ako praktické postupy sa spomínali dve hlavné alternatívy: trvanie na dôsledku (nevzatie darčeka) alebo poďakovanie za dieťa s následným vysvetlením doma.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci obhajovali trvanie na dôsledku (nevzatie omaľovanky) ako efektívnu výchovnú metódu, zatiaľ čo iní ju považovali za zbytočný nátlak, ktorý môže dieťa ponižovať a zvýšiť odpor.
Otvorené otázky
- Do akej miery vedie vynucovanie poďakovania k vnútornej vďačnosti namiesto mechanického správania?
- Ako optimálne riešiť opakovanú hanblivosť u dieťaťa pred cudzími ľuďmi bez zraniť jeho sebaúctu?
- Kedy je vhodný vek alebo situácia, aby rodič trval na poďakovaní v prítomnosti cudzích osôb?
- Ako efektívne dosiahnuť konzistentnosť výchovných zásad medzi oboma rodičmi pred spoločnými návštevami?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
napodobňovanie, ponúknutie voľby (ak nepodakuje, nič nedostane), modelovanie (rodič poďakuje), súkromné vysvetlenie, nátlak/vynucovanie, motivovanie, následok/dôsledok, hanblivosť, vnútorná motivácia, jasle, škôlka
Miesta a osoby
žiadne
@anonym_autor Tiez suhlasim, u nas v skolke to tiez takto riesili a aj manzel bol raz s malym v podobnej situacii a aj on to riesil tak. Deti su rozne a zdaleka neplati, ze ak bude dakovat rodic, tak dieta automaticky zacne tiez, lebo ho bude napodobnovat. Moj syn na napodobnovanie tak nejako celkovo kasle 🙂
Matka sa akurat predvadzala. To si maju riesit doma a nie na navstevach hrat teatro
Nieje dôležité či my súhlasíme, oni ako rodičia by mali to mať ujasnene
A mne sa zas páči, že ten chlap až doma toto riešil aj ked s tym nesúhlasil
@anonym_autor ja suhlasim s otcom dietata robit cirkus pre taku sprostost. To musi sikanovat?
@anonym_autor spravne je, ze mama uci syna podakovat / poprosit. U zdraveho 4+ rocneho dietata to ja osobne povazujem za samozrejmost, rovnako ako pozdrav. A takisto palec hore mame za to, ze trvala na svojom - ustupi raz a nabuduce zas bude treba ustupit, lebo ved ked mohla minule, tak preco by mali pravidla platit prave teraz, ze?
Co ma zaraza, je oteckova lahostajnost a vyhovorka na “tvrdohlavost po dedovi”. Dieta moze byt tvrdohlave, ale zakladna slusnost plati aj pre takych. Deti, aj dedkov.
Ja som na strane matky, zachovala sa spravne. Otecko mozno nevie ako pracovat s negativnymi emociami dietata, tak radsej sa vyhovori na zdedenu tvrdohlavost. Dospeli by mali mat rozum a ked uz su rodicia by mali pri vychove drzat jednu lajnu, nie jeden cihi, druhy hota. A maly tvrdohlavec ma poucenie do buducnosti.
Moderná psychológia hovorí presne o tom "napodobňovaní" (rodič poďakuje) a prípadne potom doma/mimo tej situácie znova vysvetliť. Ale podľa mňa záleží aj od povahy dieťaťa.
V každom prípade ja si takéto situácie pamätám zo svojho pohľadu ešte ako dieťa od starých rodičov. A mám až tak "v kostiach" zaryté ako nepríjemne som sa cítila a ako to vo mne vzbudzovalo presne to "zaťatie sa" (za mňa vcelku logická reakcia psychiky). A to dokonca až tak, že si pamätám, že ak sa k podobnej situácií schyľovalo znova, tak som sa zaťala už dopredu v spojitosti s predchádzajúcou spomienkou. Nemyslím si, že to malo na mňa nejaký pozitívny výchovný efekt 🤔
Súhlasím s matkou, zachovala sa veľmi správne. Otec by sa mal nad sebou zamyslieť, oceňujem len to, že situáciu riešil až doma.
Za mna ci pravidla, ci slusne spravanie, ci hranice, mame za kazdych okolnosti (alebo vobec). Proste za veci sa podakuje a ked nieco chce, sa poprosi. Keby sa tam decko hodilo o zem a robilo scenu, tiez matka nema trvat na svojom, lebo "ved je na navsteve tak je to jedno"?
Nesuhlasim. Je spravne ucit podakovat, ale vynucovat to takto je podla mna nevhodny sposob. A napodobnovanie nefunguje, pretoze ja napriklad vzdy pozdravim ked kamkolvek vojdeme, maly ma 3 roky robim to uplne vzdy aj ked bol este babatko a stale nic, on sa tak velmi hanbi ze nedokaze pozdravit. To iste dakujem, prosim, doma s tym nema ziadny problem pri tych ktorych pozna tiez nie, ale akonahle pri cudzom, tak koniec…neriesim, viem ze to nie je nevychovanost.
Aj matka aj otec preháňajú. Matka citovo vydiera a otcove názory o nejakej vrodenej tvrdohlavosti su úplná blbosť.
@anonym_autor Učím svoje deti poprosiť, poďakovať, pozdraviť. Avšak takúto drámu vy som určite nerobila. Omalovanku by sme vzali, poďakovala vy som za dieťa a následne, medzi 4 očami, s dieťaťom by som slušne po hovorila o tom, ako treba poďakovať, ked si niekto dá tú námahu a chce nám urobiť radosť.
Ja by som sa poďakovala za dieťa a neskôr mimo návštevy by som mu vysvetlila že ak niečo dostane mám by byť vďačný
Suhlasim s matkou, kazdopadne tieto veci by s muzom mali mat vydiskutovane a tahat za jeden povraz
Jasne,nepodakuje sa 1x,2x,3x a potom bude matka na vine ako vychovava deti...tiez by som konala ako matka..typicky otec ,co chce byt za najlepsieho..4r dieta sa ma automaticky podakovat a nie sa vyhovarat na dedove geny 😂
Prehanaju obaja rodicia. U nas sa prosi a dakuje. Keby je moje dieta slusne, bezne poorosi a podakuje len tento raz sa zatne, tak by som podakovala za dieta. A neurobila teatro. S dietatom by som sa porozpravala doma
A ty odkial vies, že otec vycistil make zaludok
Neriesim vychovu cudzich deti. Nepoznam matku ani dieta rak ako sa vyjadrit? Kazdopadne ja by som sa zachovala inak bud podakuje automaticky alebo koniec ziaden caa na rozmyslanie akoze o com ma rozmyslat? Bud je k tomu vedeny aj doma od malicka a vyzaduje sa to od neho alebo potrebuje urobit divadielko. K tomu divadielku nasvedcuje aj fakt, ze otcovi dietata sa to nepacilo takze je velka sanca, ze az tak pedantne na tom doma minimalne on netrva.
Tazko povedat.. ja som svoje deti velmo dlho musela ucit pouzivat prosim a dakujem, aj napriek tomu, ze v mojom slovniku to poculi bezne milionkrat za den.
Podla mna prehnane u 4r chlapca a zbytocne ponizenie pre neho. Mohla za neho podakovat aj mama, stacilo “dakujeme”.
On sa vlastne len hanbil asi 🤦♀️
@anonym_autor Drasticke,ale len tym ho nauci dakovat. Bude vediet,ze ak nepodakuje,nedostane nic. Ja by som to nedokazala,ale obdivujem v dobrom taketo maminy,ktore drzia pevne hranice.
Ja tiež súhlasím s matkou. Síce možno by som to takto na návšteve až tak neriešila, ale aj tak. A že ma len 4 roky? Deti sa majú práveže učiť už od malička na takéto veci, práve takto sa to naučia, neskôr už nie.
@anonym_autor otec dieťaťa má pravdu. Za mňa prehnané. Dieťa ma len 4 roky.
@anonym_2c8a5d len 4. Len 10....
moja 2-rocna vie podakovat.
Ja mám doma také dieťa čo sa zatne a ani neodzdraví. Hanbí sa ešte aj keď k starkej , ktorú zbožňuje príde. Schová sa mi za riť a zdutá tam bude hľadieť do zeme, ak jej niekto niečo podáva a náhodou si vezme,tak vždy poďakujem za ňu lebo viem, že to nespraví a môžem sa aj na hlavu postaviť. Doma funguje úplne normálne, prosím, ďakujem, prepáč.. neznášam keď niekto do nej brble, že či nepozná zázračné slovíčka. Vždy to vedie len k väčšiemu zaťatiu ak nie rovno k revu. Sestrička u lekárky ju tak vie vyhecovať keď jej po vyšetrení dáva nálepku. Starší syn bol v jej veku rovnaký, už je to školák a je to úplne obyčajné slušné dieťa, zdraví aj ďakuje.
@anonym_2c8a5d len 4. Len 10....
moja 2-rocna vie podakovat.
@anonym_e38bcf asi mas len jedno dieťa.
viac ako reakcia dieťaťa má šokujú komentáre dospelých žien/matiek že matka preháňa a vyššie bolo že dokonca šikanuje 🙈😳🙈😳🙈😳 už chápem prečo je toľko teliatok nevychovaných, však aká matka taká Katka 🤷🤢


@anonym_autor otec dieťaťa má pravdu. Za mňa prehnané. Dieťa ma len 4 roky.