Zúfalá matka hľadá pomoc so zvládnutím dieťaťa

Dobrý večer, idem si po radu. Aktualne som v hroznom stave, tak budem písať piate cez deviate, ako mi napadne. Moja dvojročná dcéra je od narodenia veľmi temperamentná, večne akoby s niečim nespokojná, umrnčaná, aj keď nerada tento výraz používam. Veľa krát som utekala domov z vonku, alebo z nejakej oslavy, alebo odniekiaľ kde bolo veľa ľudí, lebo ich do určitého veku nezniesla, revala len keď sa na nu niekto pozrel. V cca 1,5 roku sa to zlepšilo, aj keď si stále drží od cudzích veľký odstup, neexistuje aby ju niekto okrem mňa chytil, či sa jej prihovoril. Odjakživa sa chcela veľa nosiť na rukách, ja som s tým nemala problem, pretože ju samozrejme milujem a videla som, že sa pri mne cíti v bezpečí, až pokým som nezačala mat zdravotne problémy s krížami. Diagnóza, vysunuté platničky, jedna mi tlači na nejaký nerv a tým pádom mám ukrutne bolesti, tŕpne mi noha, atd. A zároveň, ona má posledné dva mesiace pravdepodobne nejaké obdobie vzdoru, kedy je extrémne uvrešťaná, všetko sk vydobija plačom, premrnčí väčšinu času čo sme doma (chodí do jasiel a ja do práce). Mrnčí za všetko a za nič. Len chodí za mnou a mrnčí. Niekedy sa tak nahnevá, ak napríklad niečo robím a nemôžem na nu reagovať hneď, že sa hodi o zem a vreští akoby ju z kože drali. Ukľudni sa iba na rukách, lenže ja už ju nemôžem nosiť lebo skončím na vozíku. Nemôžem si byt dovoliť PN pretože sme samé, jej otec s nami nie je, čiže sme odkázané na moj príjem. No ja už neviem ako ďalej. Som fyzicky aj psychicky vyčerpaná. V noci sa 5x budi a chce mlieko, alebo ku mne na posteľ, čiže zase ju vykladať z postieľky a prenášať. Ak nedostane čo chce, reve a reve až kým nezačne fialovieť a nevie sa nadýchnuť. Strašne sa bojím, ako to zvládnem, pretože už som na pokraji svojich sil. Rodičia mi hovoria, že som na nu príliš dobrá, že my sme si ako deti so sestrou toto nikdy nedovolili, ale ja neviem, aká mám byt, aby toto nerobila. Minule už som jej skoro dala po zadku, lebo som to naozaj nezvládala, ten jej záchvat, keď mi len škrečí do tváre a bije ma, za to že ju nevezmem na ruky. Vysvetlit si nedá nič, skúšal to každý deň pekným slovom, ona si ide svoje. Naozaj začínam byt zúfalá a dúfam, že mi date nejaké rady, čo zmeniť a ako s ňou pracovať. Ďakujem