Zúfalá matka hľadá pomoc so zvládnutím dieťaťa
Dobrý večer, idem si po radu. Aktualne som v hroznom stave, tak budem písať piate cez deviate, ako mi napadne. Moja dvojročná dcéra je od narodenia veľmi temperamentná, večne akoby s niečim nespokojná, umrnčaná, aj keď nerada tento výraz používam. Veľa krát som utekala domov z vonku, alebo z nejakej oslavy, alebo odniekiaľ kde bolo veľa ľudí, lebo ich do určitého veku nezniesla, revala len keď sa na nu niekto pozrel. V cca 1,5 roku sa to zlepšilo, aj keď si stále drží od cudzích veľký odstup, neexistuje aby ju niekto okrem mňa chytil, či sa jej prihovoril. Odjakživa sa chcela veľa nosiť na rukách, ja som s tým nemala problem, pretože ju samozrejme milujem a videla som, že sa pri mne cíti v bezpečí, až pokým som nezačala mat zdravotne problémy s krížami. Diagnóza, vysunuté platničky, jedna mi tlači na nejaký nerv a tým pádom mám ukrutne bolesti, tŕpne mi noha, atd. A zároveň, ona má posledné dva mesiace pravdepodobne nejaké obdobie vzdoru, kedy je extrémne uvrešťaná, všetko sk vydobija plačom, premrnčí väčšinu času čo sme doma (chodí do jasiel a ja do práce). Mrnčí za všetko a za nič. Len chodí za mnou a mrnčí. Niekedy sa tak nahnevá, ak napríklad niečo robím a nemôžem na nu reagovať hneď, že sa hodi o zem a vreští akoby ju z kože drali. Ukľudni sa iba na rukách, lenže ja už ju nemôžem nosiť lebo skončím na vozíku. Nemôžem si byt dovoliť PN pretože sme samé, jej otec s nami nie je, čiže sme odkázané na moj príjem. No ja už neviem ako ďalej. Som fyzicky aj psychicky vyčerpaná. V noci sa 5x budi a chce mlieko, alebo ku mne na posteľ, čiže zase ju vykladať z postieľky a prenášať. Ak nedostane čo chce, reve a reve až kým nezačne fialovieť a nevie sa nadýchnuť. Strašne sa bojím, ako to zvládnem, pretože už som na pokraji svojich sil. Rodičia mi hovoria, že som na nu príliš dobrá, že my sme si ako deti so sestrou toto nikdy nedovolili, ale ja neviem, aká mám byt, aby toto nerobila. Minule už som jej skoro dala po zadku, lebo som to naozaj nezvládala, ten jej záchvat, keď mi len škrečí do tváre a bije ma, za to že ju nevezmem na ruky. Vysvetlit si nedá nič, skúšal to každý deň pekným slovom, ona si ide svoje. Naozaj začínam byt zúfalá a dúfam, že mi date nejaké rady, čo zmeniť a ako s ňou pracovať. Ďakujem
Skús ju častejšie nechávať dedkovi, babke, sestre, komukoľvek bllízkemu, lebo z toho, čo píšeš, veľmi, veľmi cítiť, že potrebuješ oddych.
To že ju nemôžeš nosiť na rukách jej vysvetľuj, keď je v pohode a nemá amok, keď je v amoku, nepočuje. Keď sa jej nemôžeš venovať, tak jej povedz dorobím to a to a budem sa ti venovať. Keď potrebuje upokojiť, tak si sadni a tak ju upokoj. Po čase to ustane a bude v pohode, zvykne si.
@ela1111 do školky chodí či s kým je keď si v práci? Tam to nerobi?
@lacibo v jasličkách to nerobí. Paradoxne tam ju chvália, že krasne spolupracuje, pekne sa hrá aj s ostatnými detičkami, atd. Po práci si ju vyzdvihne, v aute si ešte spieva, smeje sa a prídeme domov, zatvoril dvere a v tom začne mrnčať.
Pevne nervy prajem, aj ja som to takto mala, do toho sa mi rychlo narodilo druhe, obidvaja nonstop na rukach. Platnicky mam odpalene uz vyse 15 rokov. V prvom rade sa neohybaj, bud vzdy s vystretym chrbatom, klakni si k dcerke, zapajaj co najviac brucho a zadok. Vysunuta platnicka ti tlaci na nerv, ischias. Urcite by si mala vybrat nejake lieky od neurologa na preliecenie zapalu, ja chodim pravidelne na infuzie a uzivam aj lieky. Casom rehabilitacie, mohla by si cvicit pri dcerke, vysvetlit jej to jednoduchou formou. Je to o hubu, nezanedbaj si to, chrbat mas len jeden. Ked je mala cely den prec, potrebuje vyventilovat napatie, stres, preto pri tebe vystraja. Vonku med, doma peklo. Vyskusaj lezat niekolko minut na bruchu, hlavu poloz na ruky, pripadne sa mierne opri o predlaktia na par minut. Druha poloha, lahni si na chrbat, nohy vyloz na gauc, postel do 90° uhla. Rob to viackrat za den, casom sa ti mozno ulavi.
@ela1111 mala som to iste, vecne uvrestany syn a moje krize. Ja som to riesila tak ze vzdy sme si isli sadnut na gauc. Nikdy som ho nezdvihala lebo som koncila na infuziach v nemocke. Vzdy len sadnut, mohol revat ako chcel, nepolavila som. Potom ma uz cakal revajuci rovno na gauci.
S revom, nervacenim a mrncanim neporadim. Syn bol taky uvrestany do nastupu po skoly. Potom ho to preslo. Ja som bola s nervami na pokraji zrutenia. Drzim palce.
Proste to musíš prestať robiť zvykne si tak ako moja tiež na rukách večne kým sa mi nenatrhla šľacha na nohe a proste som nevládala už stat s ňou a chodiť tak sme boli na posteli a zvykla si.
Ja ta chapem.Zla sprava je,ze uz teraz sa jej formuje povaha a dost mozne ze vekom bude horsie.Dobra sprava je,ze subtu detsky psychologovia.Asi by som sa sla poradit hoci je malicka do CPP.
@beata_k dá, ale to neakceptuje, štverá sa na mňa keď čupím a reve mi do ucha
@ela1111 ak je v škôlke dobrá, tak zrejme bude problém v tebe. Necíti sa s tebou dobre, možno si nervózna, úzkostlivá, výbušná... a prenášaš to na ňu, dieťa to vycíti a psychicky ju to ničí. Začni v prvom rade riešiť seba, nie dcérku.
V jasliach všetko ok. Doma horor. Z toho vyplýva, že di ju kvalitne rozmaznala a teraz ju nevieš zvládnuť
Nič iné ako začať fieta vychovávať a zadávať hranice ti nepomôže
Ty sa musíš naučiť byt dôsledná a trvať na zadaných hraniciach
Inak škodíš dieťaťu
Je malá, potrebuje teba a tvoju pozornosť, ochranu, blízkosť. Dobrá pomôcka je presmerovať pozornosť na niečo pozitívne, zaujímavé, keď je práve nespokojná. A celkovo, venovať sa jej čo najviac, keď sa dá. Nie je umrnčaná, iba maličká, ako som písala.
Ona to preto na teba takto stále "skúša" pretože vie, že to funguje. Vie, že vreskot a jačanie pomáha, tak to robí a teba obmäķčí. Rodičia majú zrejme pravdu v tom, že si na ňu mäkká. Práve preto to zrejme robíš a je to asi nevedomé, že si na ňu sama a chceš jej vyhovieť. Ty si tá dospelá osoba a máš určiť mantinely čo môže a čo nie. Ty máš výčitky, že si jej dala skoro na zadok? Ona teba môže biť? To nemyslíš vážne.. vieš prečo ju v jasličkach chvália? Lebo tam dobre vie čo si môže dovoliť a čo nie.
V jasliach všetko ok. Doma horor. Z toho vyplýva, že di ju kvalitne rozmaznala a teraz ju nevieš zvládnuť
Nič iné ako začať fieta vychovávať a zadávať hranice ti nepomôže
Ty sa musíš naučiť byt dôsledná a trvať na zadaných hraniciach
Inak škodíš dieťaťu
@anonym_06d7a5 nikdy som si však nemyslela, že sa malé bábätko dá rozmaznať. Neviem, čo som spravila zle…
@anonym_06d7a5 nikdy som si však nemyslela, že sa malé bábätko dá rozmaznať. Neviem, čo som spravila zle…
@ela1111 ale ona už nie je bábätko
Ona to preto na teba takto stále "skúša" pretože vie, že to funguje. Vie, že vreskot a jačanie pomáha, tak to robí a teba obmäķčí. Rodičia majú zrejme pravdu v tom, že si na ňu mäkká. Práve preto to zrejme robíš a je to asi nevedomé, že si na ňu sama a chceš jej vyhovieť. Ty si tá dospelá osoba a máš určiť mantinely čo môže a čo nie. Ty máš výčitky, že si jej dala skoro na zadok? Ona teba môže biť? To nemyslíš vážne.. vieš prečo ju v jasličkach chvália? Lebo tam dobre vie čo si môže dovoliť a čo nie.
@anshelia trafila si klinec po hlavičke. Ja som ak to zo začiatku strašne vyčítala, že od nás jej otec odišiel. Preto som sa snažila robiť všetko na 100%, nikdy som ju nenechala plakať keď bola malé bábätko, hneď som si myslela že som zlá matka. Dlho som samu seba zanedbávala, po všetkých stránkach a stavala ju na prvé miesto. Teraz už by som to robila inak. Tiež mi napadlo, že v jasličkách je poslušná, milá, hravá, pretože tam si to dovoliť nemôže. No ja neviem ako tie hranice nastaviť…
@ela1111 ak je v škôlke dobrá, tak zrejme bude problém v tebe. Necíti sa s tebou dobre, možno si nervózna, úzkostlivá, výbušná... a prenášaš to na ňu, dieťa to vycíti a psychicky ju to ničí. Začni v prvom rade riešiť seba, nie dcérku.
@anonym_32ae1c naozaj nemám pocit že by som bola uzkostliva alebo nervózna, tobôž nie výbušná. Ja sa na nu neskutočne teším keď pre nu idem z práce do jasiel, no všetko sa to zrúti ako domček z karát keď prídeme domov
Ako dlho chodi dcerka do jasiel? Uz dlhsie alebo zacala nedavno? Pretoze moja mala taketo "divoke" obdobie po nastupe do skolky, kedy si doma vybijala frustraciu zo zmeny. Ale postupne to preslo.
V noci ju nemozes nechat spat pri sebe na posteli? Aby citila tvoju blizkost a ty sa nemusis stale budit. Je este malicka, potrebuje tvoju lasku. Ale ano zaroven jej musis nastavit aj nejake hranice, aby si sa postarala aj o seba.
@anonym_06d7a5 a mohla by si mi poradiť, ako na tom zapracovať? Ako urcit hranice? Ja to cítim, že ona so mnou cvičí, že predomnou nemá rešpekt lenže neviem ako si ho vybudovať
@ela1111 musíš dať pravidla, spr v obchode len 1 drobný keks, plakať môže to sú jej emócie, ale keď dá ukludni tak vysvetľovať
Doma najskôr ovocie a potom môže zobkat blbosti, a tozo nemeniť
Ty musíš byt tá vo určuje pravidla
@anonym_32ae1c naozaj nemám pocit že by som bola uzkostliva alebo nervózna, tobôž nie výbušná. Ja sa na nu neskutočne teším keď pre nu idem z práce do jasiel, no všetko sa to zrúti ako domček z karát keď prídeme domov
@ela1111 skús jej nasadiť rybí olej s omega3 a obmedziť sladké, cukor, ovocie.. pridaj do stravy viac zeleninu, probiotické potraviny...
@ela1111 ahoj, mali sme to podobne s dcérou, od narodenia najprv vkuse vrieskala kvoli kolikam a refluxu a pri tom hýčkaní a čičíkaní sa z nej stalo toto co opisujes, ale uplne az taky extrém nie, ze do fialova vrieskat, skor stupnovala zurivost. Ja som zvolila metódu čakať, manzel ten mal velmi velakrat na male aby jej necapol. Naucila som sa predvidat, to je velmi dolezite, dopredu rozoznavat situácie, ktore ju mozu dostať do takého stavu a urobit to trochu inak zavčas, odpútať pozornosť, uz ju poznáš, vies približne kedy bude nasledovať vybuch. Normalne ked sme aj niekde prisli, upozornila som vsetkych, nech sa na nu nepozeraju, lebo bude plac krik. Ona ale dokazala hypnotizovat hocikoho, a malokto vydrzal nepozriet sa na nu 😃 Ja som stavila na láskavý prístup, obrovsku trpezlivosť a hlavne drzat sa hraníc. Velakrat to bolo na slučku. Všetci, co poznali v tom čase nasu dceru, nas úprimne ľutovali a dodnes nechápu ,ako sme to vtedy zvládli. Dcéra sa v 4rokoch hadam zo dna na den otočila o 180stupnov, nikto sme nechápali co sa s ňou stalo, ale odrazu to bolo jedno velmi dobre a empaticke dievcatko. Ja si myslim, ze sme zožali, čo sme zasiali, ona si z nas vzala príklad a zacala sa správať takisto.
Všetko sa da s láskou, ale musia byt hranice. Treba jej to nejakou detskou formou vysvetliť, my sme ukazovali na babikach rozne situácie, tak mi to poradili v škôlke. Ukázať pri danej hre rozne hranice a popritom maličkej povedat, ze aj u vás doma take platia . Ked sa k niečomu bude schylovat, dopredu upozornis na hranice, pravidla. Primerane k veku. Velakrat , ked som vedela co pride a uz bola troska vacsia, dopredu som jej povedala, ze ak neurobím co chce, viem, ze zacne velmi plakať a kľudným hlasom jej povedala, ze dnes by som chcela aby vymenila plač, za krásny velky úsmev, ze najdeme spolu nieco ,co jej urobí radosť, vtedy zabudla na to co pôvodne odomna chcela a tesila sa na niečo, co vymyslím.
Len, nestane sa to lepsie lusknutim prsta. Je to cesta a nie ľahka. V skratke, ak chces mat kludnejsie poobedia, večery, predvidaj, este pred amokom odpútať pozornosť. A tie hranice musi mat, aj ked si poplace. Držím palce❤️
@ela1111 Nedvihat a cupni si k nej. Posad sa na sedačku a nech príde k tebe a objatie. Pokiaľ to robí len tebe, budeš problém ty. Keď ma amok, to už len zastaviť ale nie tak, že na ruky. Skús to zmeniť na objatie na sedačke, posteli. Akože ja nie som sa fyzické násilie ale ak by ma dieťa bilo, tak mu letí poriadna po zadku. Určite by som sa nedala a čakala kedy to prejde. Tiež som bola na malého sama. Jemu zase sibalo a utekaval mi na cestu. 🙈🙈 Psychologicka mi dala jednu radu. Musím sa s ním viac rozprávať, viac mu hovoriť ako bude v našom prípade prebiehať prechádzka… čiže skús aj ty sa s malou viac rozprávať ako bude vyzerať vás deň. Ráno si dajte poradu a normálne jej povedz, že teda čo ráno, kedy prídeš pre ňu, čo budete robiť. Ideálne nejaký čas s ňou a iba pre ňu. Vytvor si taký kufrík s hračkami. V tom kufríku budú hračky s ktorými sa budete hrať, keď prídete domov. Iba vy dve, spolu aspoň hodinku. Potom ho odložíš preč. Raz za cas, v ňom vymen hračky. Podľa mňa tvoja dcéra tým na ruky, potrebuje tvoju blízkosť. Tak jej ju tu hodinku daj. Ale aj jej to povedz. Teraz si dáme hodinky spolu, hráme ako ty povieš. Zazvoní budík a potom pôjdem uvariť, upratať, oprat……. Potom to a potom to…. Skús. Nebude to zázrak hneď ale to hovorenie čo bude (nepýtam sa ale oznamujem) časom začalo fungovať ako zázrak. A aj o tom na ruky, prečo nie na ruky, že tá boli chrbát a namiesto na ruky, proste bude objatie. Pripravis ju na odmietnutie a dáš jej náhradu tvojej blízkosti. Musíš byt dôsledná v nie. Ak povieš nie, nie je cesta spať. Mysli na to.
prosim ta, neber si tieto reci o tom, ako si rozmaznala 1,5 rocne dieta, to su kraviny. 1,5 rocne dieta je cely den v jasliach a nevidi ta. sice je tam sikovny anjelik, ale je to pre nu neskutocny stres, ze nemoze za mamou, ked chce. akonahle je doma, v znamom prostredi a so svojou mamou a je v "bezpeci" potrebuje proste zo seba uvolnit tu frustraciu. to je uplne normalne. moj prostredny syn chodil od takeho veku do jasli. cele jasle a celu skolku ho ucitelky vychvalovali, rozplyvali sa "joj keby vsetky deticky boli take, on je nas anjelik". a doma? uvrieskany, jedovity, stale si nejako vynucoval pozornost. valanie po zemi, pehnane hlucny, vrieskal za vsetko. teraz ma skoro 9 rokov, je to mily, mudry, sikovny a empaticky chlapec, ale stale ma obcas problem, ze potrebuje viac pozornosti po celom dni v skole a na treningoch.
proste ta potrebuje. citi ze doma a s tebou je v bezpeci tak zo seba vypusti vsetok ten nahromadeny stres a chce ta citit pri sebe.
nerozmaznala si ju. tvoja uloha je urobit to tak, aby si ju nemusela dvihat a nosit a aby ste sa co najviac mojkali. nemusis vyvarat a upratovat. sadni si, vymojkaj ju, vyhrajte sa a trochu ju nasyt svojou vylucnou pozornostou. bude dobre, drzim palce
Mám dieťa v podobnom istom veku a čo u nás zaberá (a poviem ti, že sa za to občas cítim zle) je jednoducho trvať na svojich hraniciach. Okrem prípadov, kedy vidím, že je ozaj rozrušený a túlenie so mnou potebuje. Ale to je len občas vtedy sa potulíme a vybavené. Ale keď piští (ja som na ten piskot fakt alergická, málo čo mi tak dvihne tlak ako detský piskot, keď si vydobíjajú decká veci) tak kľudne odpoviem, že maminka teraz nemôže, môžeš si ísť lepiť nálepky, ja za tebou potom prídem. Hračky rotujem, nemá všetko vždy dostupné a tak vyťahujem “tromfy” na krízové situácie. Ale keď nemôžem alebo nechcem, tak nejdem čítať knihu, nejdem sa hrať, nejdem držať dieťa na rukách. Ale s kľudom to poviem, stojím si za tým a snažím sa ho niečom zaujať. Je rozdiel keď ozaj potrebuje moju blízkosť, vtedy počká varenie aj môj teplý čaj. Zvyčajne ale zaberie si stáť za tým a on si nájde zábavu. Robím to takto od kedy sa vie zahrať sám.
@anshelia trafila si klinec po hlavičke. Ja som ak to zo začiatku strašne vyčítala, že od nás jej otec odišiel. Preto som sa snažila robiť všetko na 100%, nikdy som ju nenechala plakať keď bola malé bábätko, hneď som si myslela že som zlá matka. Dlho som samu seba zanedbávala, po všetkých stránkach a stavala ju na prvé miesto. Teraz už by som to robila inak. Tiež mi napadlo, že v jasličkách je poslušná, milá, hravá, pretože tam si to dovoliť nemôže. No ja neviem ako tie hranice nastaviť…
@ela1111 a tu je problem mala si vycitky ze mala nema otca a dovolila si jej vsetko, proste nie na rujy atd a stat si za svojim aj ked budu netvy plac atd, ju zo prejde lebo neskor bude s tebou cvicit na totalku
Nevieš si udržať hranice a jasné že to nie je ľahké nepoľavuj mne odišlo koleno ...a útla som s nosením má rukách ale bola som nekompromisná ona to skúša vie že ju nakoniec zoberieš tak robí cirkus...nerobí to naschvál me to pre to dieťa prirodzene ona podvedomí vie ako to dosiahnuť... Zrus nosenie na rukách náhrad ho niečím čo jej dá to čo potrebuje ja mám s deťmi že buď sa pritúli k mojim nohám keď nestíham alebo si sadnem a obimeme sa niekedy skúša mi vyliezť na kolená keď bol menší ok teraz už je ťažkú a je to bolestivé tiež sa učíme že nie.... Nečakaj na ešte vážnejšie problému už to čo máš nie je sranda a treba to poliečit a nie pokúšať
@ela1111 Cupnut k nej sa ti da?