Zúfalá matka hľadá pomoc so zvládnutím dieťaťa
Dobrý večer, idem si po radu. Aktualne som v hroznom stave, tak budem písať piate cez deviate, ako mi napadne. Moja dvojročná dcéra je od narodenia veľmi temperamentná, večne akoby s niečim nespokojná, umrnčaná, aj keď nerada tento výraz používam. Veľa krát som utekala domov z vonku, alebo z nejakej oslavy, alebo odniekiaľ kde bolo veľa ľudí, lebo ich do určitého veku nezniesla, revala len keď sa na nu niekto pozrel. V cca 1,5 roku sa to zlepšilo, aj keď si stále drží od cudzích veľký odstup, neexistuje aby ju niekto okrem mňa chytil, či sa jej prihovoril. Odjakživa sa chcela veľa nosiť na rukách, ja som s tým nemala problem, pretože ju samozrejme milujem a videla som, že sa pri mne cíti v bezpečí, až pokým som nezačala mat zdravotne problémy s krížami. Diagnóza, vysunuté platničky, jedna mi tlači na nejaký nerv a tým pádom mám ukrutne bolesti, tŕpne mi noha, atd. A zároveň, ona má posledné dva mesiace pravdepodobne nejaké obdobie vzdoru, kedy je extrémne uvrešťaná, všetko sk vydobija plačom, premrnčí väčšinu času čo sme doma (chodí do jasiel a ja do práce). Mrnčí za všetko a za nič. Len chodí za mnou a mrnčí. Niekedy sa tak nahnevá, ak napríklad niečo robím a nemôžem na nu reagovať hneď, že sa hodi o zem a vreští akoby ju z kože drali. Ukľudni sa iba na rukách, lenže ja už ju nemôžem nosiť lebo skončím na vozíku. Nemôžem si byt dovoliť PN pretože sme samé, jej otec s nami nie je, čiže sme odkázané na moj príjem. No ja už neviem ako ďalej. Som fyzicky aj psychicky vyčerpaná. V noci sa 5x budi a chce mlieko, alebo ku mne na posteľ, čiže zase ju vykladať z postieľky a prenášať. Ak nedostane čo chce, reve a reve až kým nezačne fialovieť a nevie sa nadýchnuť. Strašne sa bojím, ako to zvládnem, pretože už som na pokraji svojich sil. Rodičia mi hovoria, že som na nu príliš dobrá, že my sme si ako deti so sestrou toto nikdy nedovolili, ale ja neviem, aká mám byt, aby toto nerobila. Minule už som jej skoro dala po zadku, lebo som to naozaj nezvládala, ten jej záchvat, keď mi len škrečí do tváre a bije ma, za to že ju nevezmem na ruky. Vysvetlit si nedá nič, skúšal to každý deň pekným slovom, ona si ide svoje. Naozaj začínam byt zúfalá a dúfam, že mi date nejaké rady, čo zmeniť a ako s ňou pracovať. Ďakujem
To dieťa je vynervovaných z jaslí, tam misia aj plakať deti, v tom hluku cely deň. Potom príde domov a musí to zo seba dostať.
@anonym_06d7a5 a mohla by si mi poradiť, ako na tom zapracovať? Ako urcit hranice? Ja to cítim, že ona so mnou cvičí, že predomnou nemá rešpekt lenže neviem ako si ho vybudovať
@ela1111 nedat jej co chce aj ked vresti.. tiez mi z prispevku jasne vyplyva ze to robi naschval a vydobyja si, aby sa dieta hadzalo o zem ak na neho hned nezareagujes je jasny dokaz.. jednoducho nech sa hadze, nevh vresti kolko chce, ked chyti amok tak sa snazit odviezt jej pozornost, treba mat nachystane nieco co funguje a skusat a hlavne nepovolit, byt pri nej, hovorit jej ze ju lubis a si tam pre nu ale nedat jej co chce.. miesto ruk, si k nej cupnut a objat ju.. nam pomaha vysvetlovat situaciu, opisovat co sa prave deje (viem ze sa hnevas, lebo si to nedostala, pozri aka si cervena, dame trosku vodicky?) taktiez skusit predchadzat situaciam, ked nieco chce a vidis ze ju to nastartuje tak jej nedat to co chce ale rychlo odviezt jej pozornost na nieco ine (napr. aha vonku za oknom je vtacik, pozera na teba, chod ho pohladat) a dalej pokracovat v tvojej cinnosti.. a hlavne vysvetlovat, jednoducho aby to chapala - nemozem ta zdvihnut, maminkine rucicky robia au au, nemozes dostat to a to lebo teraz to spinka a podobne, jednoducho
prosim ta, neber si tieto reci o tom, ako si rozmaznala 1,5 rocne dieta, to su kraviny. 1,5 rocne dieta je cely den v jasliach a nevidi ta. sice je tam sikovny anjelik, ale je to pre nu neskutocny stres, ze nemoze za mamou, ked chce. akonahle je doma, v znamom prostredi a so svojou mamou a je v "bezpeci" potrebuje proste zo seba uvolnit tu frustraciu. to je uplne normalne. moj prostredny syn chodil od takeho veku do jasli. cele jasle a celu skolku ho ucitelky vychvalovali, rozplyvali sa "joj keby vsetky deticky boli take, on je nas anjelik". a doma? uvrieskany, jedovity, stale si nejako vynucoval pozornost. valanie po zemi, pehnane hlucny, vrieskal za vsetko. teraz ma skoro 9 rokov, je to mily, mudry, sikovny a empaticky chlapec, ale stale ma obcas problem, ze potrebuje viac pozornosti po celom dni v skole a na treningoch.
proste ta potrebuje. citi ze doma a s tebou je v bezpeci tak zo seba vypusti vsetok ten nahromadeny stres a chce ta citit pri sebe.
nerozmaznala si ju. tvoja uloha je urobit to tak, aby si ju nemusela dvihat a nosit a aby ste sa co najviac mojkali. nemusis vyvarat a upratovat. sadni si, vymojkaj ju, vyhrajte sa a trochu ju nasyt svojou vylucnou pozornostou. bude dobre, drzim palce
@anonym_3e2e3f to dieta je jasne rozmaznane.. moj robil to iste pri otcovi ktory vsetko dovolil akonahle trosku zamrncal, hadzal sa o zem, cele dni len prereval od nervov ak nedostal hned to co chcel a vzdy to robil len v case ked bol muz doma.. pomohol pokec s muzom a vysvetlenie mu ze toto robit nemoze, parkrat mu nedal to co chcel a predstav si amoky rychlo odisli, muz pochopil ake chyby robi a vyriesene, doma mame usmievave spokojne dieta.. samozrejme skusa stale, nemame tvrdu vychovu ale ked ide uz zase nieco prehanat a hadzat sa o zem len za to ze mu po 10 minutach co si umyva ruky poviem ze uz staci tak vtedy uz nastavujeme pevne hranice a funguje to.. dieta po roku velmi rychlo dokaze pochopit ze placom dokaze vela veci ziskat
mali sme to podobné s tou detskou agresivitou od miminka, môj v podstate nikdy nebol také spokojné usmiate bábätko, neskôr sa potvrdil Aspergerov syndróm a to sa vyliečiť nedá, len sa naučiť s tým žiť a nejako pracovať, aby ťa to nezničilo
len mi nejako nesedí ten popis v jasličkách, dieťa s PAS sa správa rovnako všade
@ela1111 podľa mňa má PAS. nechať zdiagnostikovat.
@anonym_8c32d3 to si diagnostikovala z jedneho prispevku? Je to dieta v obdobi vzdoru, viac temperamentne nez ine deti, dieta je v jasliach a tam je vzorove a kedze je v jasliach poslusna, tak tie emocie, ktore cely den zvladala vypusti doma na mamu…uplne normalne, standardne dieta vo veku dvoch rokoch, ktore sa musi adaptovat na jasle a nejaky cas to trva.
No musis si jedine nastavit hranice a byt konzistentna, dieta bude skusat, kde mas hranicu a bude to skusat pri ucitelkach v jasliach aj pri ostatnych rodinnych prislusnikoch a kto si ako necha, tak bude mat.
Tiez mame uvrestanu dceru od babatka, ale napriklad ja s nou vychadzam dobre a ked sme doma same vidim, ze s nou nie je problem, ked je doma tato, tak jasne ze vymrncieva, lebo vie, ze u neho dosiahne viac, takze ja to viem porovnat pri mne a pri muzovi, ale tiez to vidim pri inych ludoch z rodiny, ako skusa a samozrejme ich na to upozornujem…sama mam problem s chrbticou, takze ako malu som ju nosila aj v nosici, ale ako je vacsia, chodi samostatne, tak u mna nehrozi nosenie. Ak ma zachvat na ihrisku lebo cokolvek, tak to ju odnesiem v zaujme toho, aby som bola doma co najskor a mala pokoj.
Tie po jaslickove zachvaty su aj u nas, ale nasa je v skolke a staci, ze sa nevyspi, je preunavena a vrieska cely den, ale nemam to ako zial uoravit, lebo na spanok v skolke nemam paky, tak to riesime doma, ze jeden den je horsi, jeden lepsi a bud si navykne v skolke spat alebo sa adaptuje na zivot bez spanku a vrieskania.
Ja osobne by som mlieko v noci zrusila, ja nevidim vyznam v tom, aby dvojrocne dieta malo mlieko v noci a to som mala kojenu dceru do 1,5 roka a zrusila som najprv nocne mlieko. Ma bezny jedalnicek v priebehu dna a v noci netreba a dalej sa ti na nocne mlieko alebo nocne popijanie vody naviazu problemy s odplienkovanim, kedze bude stale nieco pit.
Detsku postielku sme tiez zrusili skoro a kupili sme jej do izby nizku postel, ktora bola vacsia a v pripade potreby sme si lahli k nej. Neviem ake mate doma podmienky a ci ma samostatnu izbu ci nie, ale tak mozes si ju dat k sebe do postele a dat zabranu, aby nespadla alebo to vymysliet nejak inak, aby si ju nemusela vyberat z postielky a trapit si chrbticu.
Kedze je temperamentna, bude to trvat mozno dlhsie, kym sa prisposobi aj na zmenu, ktoru mu ukazes ty, ze na ruky tak casto nemoze a bude sa ti hadzat o zem a priecit sa, ale vydrz, bude to lepsie. Tam nepomoze nic ine len vydrzat, aj ked takato rada neznie lakavo :D
Tak urobte dohodu, ver že aj 2r pochopí. Ak nebude ziapať, biť ťa, budeš sa jej venovať, ak bude revať, hádzať sa o zem, nechaj ju tak. Len jej povedz, keď sa ukľudní, môže prísť za tebou. Budeš sa jej venovať.
@ela1111 ahoj. Viem si predstaviť ake to musí byt náročné, keď sa ti tak veľa v noci budí a ty musíš fungovať v práci a do toho takéto stavy.
Je tam veľa premenných.
1. Ma dva a pól roka. Je ešte malinká. Nie pre nič za nič sa hovorí tomuto veku “Terrible two”. Už si uvedomuje samé seba, svoje slovo, svoje ja.
2. Je bez teba od rana do večera, v cudzom prostredí a keď pre ňu prides, tak všetky svoje nazbierané emócie pri tebe vypustí. Dostane sa do bezpečnej zóny a ide to z nej von.
3. Neviem odkedy žijete bez partnera ale ak ho mala pri sebe doteraz a teraz tam nie je, nejakým spôsobom reaguje a možno jej chyba?
4. Ak sa v 2 rokoch budí 5x za noc, skúsila by som sa na to opýtať pediatricky, pretože môže mať preťaženu nervovú sústavu z nedostatku spánku alebo by som ju už jednoducho skrz tvoje krize nechávala spať vedla seba v posteli, kde už asi ako dvojročná vylezie a zíde sama. Tam ta môže objať a spinkať.
5. Dcérka chce na ruky alebo chce tvoje objatie? Mňa keď bolel chrbát, tak som si sadla na zem a takýmto spôsobom som deti ukľudnovala. Ak chceli aby som sa postavila a niesla ich, povedala som im a aj ukázala, že mám bobo na chrbáte a nejde to. Ale že takto ich veľmi rada objimnem. Niekedy som si sadla na gauč a objatia fungovali tak.
6. Dieťatko môže mať aj nejaku poruchu, maj to na pamäti. Nemusí to byt zlou výchovou (ale môže, no to sa ťažko hodnotí keď nevieme ako vyzerá, preto tieto slova ber ako jednu z možnosti, ktorá mi napadla) vtedy reagujú inak a potrebujú teba aby sa skludnili. Samým to nejde.
Na tvojom mieste by som skúsila upraviť stravu- vylúčiť všetko kde je cukor, po škôlke sa s ňou hodinku zahrať a až potom riešiť povinnosti, dať jej pocit bezpečia, v noci by som si ju dala vedla seba do manželskej postele. Ak by neprestali časté nočné budenia, poradila by som sa s pediatrickou a objímala sa vyslovene už iba na zemi alebo posediacky. A ak by som mala rodinu ktorá vie pomôcť, požiadala by som ich o to.
Držím ti strašne silno moc palce, si pre to dieťa celý svet, nemá sa na nikoho iného obrátiť a nikto mu nevie dať toľko lásky čo mama. A ty si tiež musíš pre seba nájsť spôsob ako načerpať silu. ♥️🍀
mali sme to podobné s tou detskou agresivitou od miminka, môj v podstate nikdy nebol také spokojné usmiate bábätko, neskôr sa potvrdil Aspergerov syndróm a to sa vyliečiť nedá, len sa naučiť s tým žiť a nejako pracovať, aby ťa to nezničilo
len mi nejako nesedí ten popis v jasličkách, dieťa s PAS sa správa rovnako všade
@anonym_1fb33b nie nesprava, cim je inteligentnejsie, tym lepsie sa maskuje a tym horsie to moze u neho dopadnut. Zvlast dievcatam sa to dari dlhe roky.
@anshelia trafila si klinec po hlavičke. Ja som ak to zo začiatku strašne vyčítala, že od nás jej otec odišiel. Preto som sa snažila robiť všetko na 100%, nikdy som ju nenechala plakať keď bola malé bábätko, hneď som si myslela že som zlá matka. Dlho som samu seba zanedbávala, po všetkých stránkach a stavala ju na prvé miesto. Teraz už by som to robila inak. Tiež mi napadlo, že v jasličkách je poslušná, milá, hravá, pretože tam si to dovoliť nemôže. No ja neviem ako tie hranice nastaviť…
@ela1111 ako chceš, aby ste fungovali to sama dodržiavaj. U našich fungovalo ak sa denný program stále opakoval. Denne, stále. Vedeli, že po raňajkách sa ide von, potom domov, obed, spat... Ak som povedala, že nieco nedostane, tak to nedostali. Ak som nieco ja sľúbila, to som splnila. Deťom netreba vo všetkom dlaždiť cestu, oni si musia to svoje nájsť. Vy dve si musíte tú cestu nájsť. Ak som varila, pri mne sa hrali, žiadne na ruky..aj som upratala, popri mne sa hrali. Pri deťoch sa dá všetko, len prispôsobuj ju svojmu životu, nie ty sa prispôsobuj jej dupaniu a jačaniu
@anonym_1fb33b nie nesprava, cim je inteligentnejsie, tym lepsie sa maskuje a tym horsie to moze u neho dopadnut. Zvlast dievcatam sa to dari dlhe roky.
@anonym_ef86c9 toto je dieťa v jasličkách, nie pubertiak
@ela1111 v prvom rade si treba uvedomit, ze tvoje dieta je este naozaj velmi male a ja hlavny problem vidim v tom odluceni. Jasle nie su pre deti, jasle su pre rodicov. Dieta tam trpi, ci to chceme pripustit alebo nie. Je to proste fakt. Male dieta potrebuje v prvom rade mamu, jej blizkost a bezpecie. Ty nemas inu moznost, len ju v tych jasliach mat, kedze si sama a potrebujes chodit do prace. Ale musis zmenit pohlad na to cele a aj svoje spravanie k dietatu. Ona si len naplna absolutne zakladnu potrebu dietata - blizkost matky. Takze jej to dopraj co najviac. Skus jej tu blizkost dopriat aj ked nemrnci a neplace. Ona prisla na to, ze najviac ju objimas, ked sa sprava takto, takze to proste robi - mrnci, reve, je nesppkojna, lebo prave vtedy ty naplnas jej potrebu. To, ze sa sprava v jasliach dobre, to neznamena, ze tam to s nou vedia a ty nie. To znamena tolko, ze ona rezignovala, nejako to tam "prezije" a ked pride domov, tak kompenzuje. Obzvlast dievcata to takto robia, chalani sa viac buria aj priamo v institucii, dievca ticho trpi..
Aby si to zvladla, sprav vsetko preto, aby si nemusela riesit veci, ako nocne vstavanie k dietatu - spite spolu na posteli, tulkajte sa vecer co najviac, dopraj jej svoju blizkost, co najviac naplnaj tu potrebu, bude aj ona kludnejsia, aj ty sa lepsie vyspis. Nosenie na rukach zrus, nemozes prist o chrbat, najdi iny sposob, zaved to ako ritual miesto toho nosenia, ona si zvykne, nauci sa, pochopi, ze na ruky nie - mozes jej to aj vysvetlit, ze mamku boli chrbat, ale vysvetluj, ked bude v klude, nie ked bude mat zachvat revu. Mozete si spolu sadnut na zem, na gauc a tak sa tulit. Alebo cokolvek, co je prijatelne pre teba..
A prosim ta, nepocuvaj reci, ze si ju rozmaznala a podobne dristy. Tvoje dieta nie je rozmaznane, ale nema naplnene potreby, to je cele.. Hranice nastavovat mozes v situcaciach, ktore su adekvatne veku a nevyplyvaju z nenaplnenej primarnej potreby. Nie v situaci, ked to dieta priam vola o pomoc..
@ela1111 juj toto, náročné to máš. Jednak, ak chceš zlepšiť veci, ty sama by si mala byt v prvom rade na tom zdravotne v poriadku, oddýchnuť si, vypnúť, aspoň 10-30 minút mať čas len pre seba. Rodičia pomáhajú? Môžeš to využiť nielen na prácu a domácnosť ale aj napr. prechádzku, kavu s kamoskou, nejaké cvičenie ak sa dá…?
A dcérka. Kedy začala jej nespokojnosť? Ja tak šipim, že to môže súvisieť s jaslami a samozrejme jej vek, vývoj, to je ďalšia kategória.
Ona neznasala cudzích ľudí, prostredie, chcela a potrebovala veľmi teba a zrazu.. každý den jasle, iné deti, učiteľky, bez mamy.
Ona to dá, vydrží, ale potom potrebuje “dobiť baterky”, teba, vynahradit si to. Aspoň tak to vidím ja. Preto tie mrnkoty, to by mi dávalo zmysel.
Čo by som urobila? Hned ako sa vrátite zo škôlky domov, vyhradila by som si aspoň pol hodinu (spočiatku možno viac, neskôr menej, no pravidelne) len pre ňu, mojkala sa s ňou, tulila, mala na kolenách, objímala, hrala sa, neriešila nič iné, nikoho iného.
@ela1111 nemyslim si, že capnutím na zadok je nejaký obrovský hriech ako nastaviť hranice... samozrjeme, že to je už to posledné , čo matka dokaže keď prasknú nervy .. co vidim deti poniektorým to občas chyba; taka vychovná ..
No ja mam tiez takeho 2 rocneho syna, nikedy tiež zlyhám, ale skor kričím, dostane iba vtedy ked ma kusne .. ale mam pocit, že posledný týždeň je to o niečo lepšie, už keď sa pomne vála poviem mu , opovaž ma kusnuť, tak to nespraví