Mám jednu otázku na mamy, ktoré cestujú s deťmi.
Včera o 22:13
Mám jednu otázku na mamy, ktoré cestujú s deťmi.
Kde máte hranicu medzi „veď to nejako zvládneme“ a „toto už je úplná blbosť“? 😄
Lebo ja som tú hranicu v Indonézii niekoľkokrát posunula.
Nie vždy dobrovoľne.
Niekoľkohodinový presun s deťmi? Dáme.
Loď? Dáme.
Miesto, kde si človek nie je úplne istý, čo bude jesť na večeru? Dáme.
A potom príde situácia, pri ktorej si hovorím:
„Výborne. Tak toto som si mohla odpustiť.“
A presne tieto momenty boli nakoniec často tie, na ktoré spomíname najviac.
Tak som zvedavá – čo je najväčšia cestovateľská šialenosť, ktorú ste absolvovali s deťmi? 😄
Stahovanie medzi krajinami sama so skoro 2 rocnym pocas kovidu … stratene veci, zablokovany kamion na hraniciach …a v nom kluce od bytu …atd … nebolo to cestovanie okrem x hodin v aute a vsetkeho okolo toho … 2x by som to nedala. Vsetci sa cudovali ako som tozvladla a ze som do toho isla, mne to docvaklo podstatne neskor … cestovanie naozaj … ked vybuchla sopka a zrutila sa cesta a auta prechadzali iba po doskach … zvladali to len. Hiluxy … ale ta spoka mohla pockat kym prjdme (Ecuador)