Preočkovanie proti osýpkam, príušniciam, ružienke v 11. roku
Ahojte. O očkovaní MMR v 16. - 18. mesiaci života dieťatka mám načítané pomerne dosť. Zaregistrovala som odporúčania, že niekoľko dní po očkovaní by sa dieťa nemalo hýbať medzi ľuďmi, nakoľko môže byť infekčné. Ako je tomu však pri preočkovaní v 11. roku? Za mojich mladých čias sa ráno pichla injekcia a šupajdili sme do školy. Pri preočkovaní už neplatí, že dieťa môže nakaziť iných? Aký je Váš názor?
Stručné zhrnutie
- Pri preočkovaní MMR v 11. roku nie sú v diskusii uvádzané žiadne obmedzenia chodenia do školy; viaceré príspevky potvrdili, že dieťa mohlo ísť hneď do kolektívu.
- Odporúčanie vyhýbať sa davom niekoľko dní po očkovaní sa v diskusii vysvetľovalo ako ochrana očkovaného batoľaťa pred zachytením iných infekcií, nie preto, že by očkované dieťa bolo infekčné.
- V diskusii boli spomenuté dôvody na odklad očkovania alebo operácie: anestézia môže znížiť imunitnú odpoveď a znížiť efektivitu vakcinácie, v diskusii sa spomínal odklad približne 6 týždňov a tiež 28 dní pri sledovaní uvoľňovania hliníkových solí.
Najčastejšie otázky
Q: Môže byť dieťa po MMR očkovaní infekčné pre okolie?
A: V diskusii prevládal názor, že MMR očkované dieťa nie je infekčné; teoretická možnosť vylučovania živého oslabeného vírusu bola v diskusii pripomenutá, avšak označená ako zanedbateľná.
Q: Môže dieťa hneď po preočkovaní MMR vrátiť do školy?
A: Áno; niekoľko príspevkov uviedlo, že pri preočkovaní 11‑ročného dieťaťa neboli žiadne obmedzenia a dieťa mohlo ísť rovno do školy.
Q: Prečo sa odporúča odložiť očkovanie alebo operáciu?
A: V diskusii bolo uvedené, že operácia sa môže posúvať, pretože anestézia a pooperačný stav môžu znížiť imunitnú odpoveď a tým znížiť efektivitu vakcinácie; v diskusii sa spomínal odporúčaný posun približne 6 týždňov a tiež odborná prezentácia „Kollerova‑Očkovanie…“ na ssaim.sk.
Q: Obsahuje MMR vakcína živé vírusy a odkedy sa používa kombinovaná vakcína?
A: Áno, MMR je kombinovaná živá oslabená vakcína; v diskusii boli uvedené termíny: plošné očkovanie proti osýpkam od 1969, proti rubeole od 1984, proti mumpsu od 1987 a kombinovaná MMR používaná od 1992.
Q: Koľko hliníka obsahujú vakcíny a je to viac než z materského mlieka?
A: V diskusii boli uvedené konkrétne čísla: príklad vakcíny s 0,82 mg hliníkatých solí (AP 0,32 mg, AH 0,5 mg), vstrebateľnosť AP 51% a AH 17% => absorbované ~0,248 mg (30,24%); Prevenar podľa príspevkov obsahuje 0,125 mg a hexavakcína približne 0,85 mg; v diskusii niektorí uvádzali, že záťaž z vakcín je nižšia než z materského mlieka a stravy, iní to spochybňovali.
Q: Ktoré očkovania sa odporúčajú v dospelosti alebo pri pracovných požiadavkách?
A: V diskusii boli spomenuté preočkovania proti tetanu (dTaP), hepatitídam A a B, sezónna vakcína proti chrípke a prípady, kde pracovné požiadavky v USA žiadali preočkovanie alebo doklad o preočkovaniach vrátane MMR.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pri revakcinácii 11‑ročných neboli v diskusii uvádzané obmedzenia chodenia do kolektívu.
- Odporúčanie vyhýbať sa davom u malých detí po očkovaní slúži v diskusii hlavne na zníženie rizika získania iných infekcií, nie na zabránenie šírenia vakcíny.
- Anestézia a pooperačný stav môžu ovplyvniť imunitnú odpoveď, čo je argument pre posunutie očkovania alebo operácie v niektorých prípadoch.
- V diskusii bola uvádzaná hranica 28 dní pri sledovaní uvoľňovania hliníkových solí v predklinických štúdiách.
Sporné názory
- Vylučovanie a bezpečnosť hliníka: jedna strana tvrdí, že množstvo hliníka vo vakcínach (napr. 0,82 mg s výslednou absorbciou ~0,248 mg) je nižšie než expozícia z materského mlieka a stravy; druhá strana tvrdí, že vakcinačný „náraz“ môže u malého dojčaťa dočasne zvýšiť plazmatickú hladinu hliníka a považuje to za riziko.
- Infekčnosť po očkovaní: väčšina považuje riziko šírenia po očkovaní za zanedbateľné, niektorí uvádzajú teoretickú možnosť vylučovania živého vírusu.
- Odkazy medzi očkovaním a chronickými stavmi (napr. autizmus): niektorí diskutéri uvádzali štúdie alebo anekdoty podporujúce spojenie, iní tieto štúdie označili za nerelevantné alebo metodologicky slabé.
Otvorené otázky
- Aké konkrétne časové odporúčania (presne v týždňoch) majú byť univerzálne pre odklad očkovania pred alebo po plánovanej operácii?
- Do akej miery sú dlhodobé štúdie u ľudí schopné sledovať distribúciu a vylučovanie hliníka z vakcín po hranici 28 dní?
- Kedy a za akých podmienok je finančne a medicínski odôvodnené odporučiť preočkovanie MMR v dospelosti?
- Existujú robustné, replikované epidemiologické štúdie, ktoré by definitívne vyvrátili alebo potvrdili všetky navrhované nežiaduce dlhodobé účinky zložiek vakcín?
Spomenuté značky a firmy
Prevenar, vakciny.net, Solen, SSAIM, Sysifos, Lovci sarlatanov
Spomenuté produkty a metódy
MMR, hexavakcína, Prevenar, dTaP, hepatitída A, hepatitída B, sezónna vakcína proti chrípke, thiomersal, formaldehyd, hliníkové soli, biorezonancia
Miesta a osoby
Slovensko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko, Bratislava, Pezinok, USA, Kramáre, Ondras Machula, Kollerova, Strunecka, Elekova
@buckeye vazne? Tak napriklad na tejto stranke mozes najst info, ze tych 17% je hydroxit hlinity a 51% fosforecnan hlinity zasledovanu dobu 28 dni. Takze dokopy 68%? Mozeme s istotou tvrdit, ze po tomto casovom useku uz nemame ziaden dalsi hlinik, ktory by chcel putovat nasim organizmom?
http://www.solen.sk/pdf/c7279ade7094caab5a7b748...
@sirinka naozaj treba niekoho ucit zaklady matematiky a pocitanie percent?? ak vakcina obsahuje celkovo 0.82 mg hlinikatych soli pricom AP je 0.32mg, a AH 0.5mg, pricom vstrebatelnost AP je 51% co je 0,163mg, u AH a jeho 17% vstrebatelnosti to je 0,085mg, spolu sa tak vstrebe 0,248mg hlinkatych soli celkovo, co predstavuje 30% (presnejsie 30,24%) cize ziadnych 68 ako si pisala, a potom aj v tom clanku, co si pisala pisu kolkto z toho je zachytene v mäkkých tkanivach a kolko sa z toho vyluci mocom, tieto soli maju nizku afinitu na makke tkaniva a aj tam pisu, ze zataz z vakciny je nizsia ako z materského mlieka, ktore dieta dostava denne, kdezto vakcinu raz za cas aj to je pretavane na hmotnost dietata
a velmi pekny odstavec je tento :
Od roku 1958 do roku 2000 sa dojčatá plošne očkovali
v jednej vakcíne len proti 3 ochoreniam
(záškrt, tetanus, čierny kašeľ), ale záťaž bola až
3 002 antigénov a množstvo hliníka dosahovalo
2 mg na 1 dávku tejto vakcíny (15). Dnešná stredná
a staršia generácia dostala oveľa väčšiu záťaž očkovaním
(300, 2-krát viac antigénov, 2,4-krát vyšší
obsah hliníka, thiomersal) ako deti v posledných
10 – 15 rokoch. Ak by bolo očkovanie zodpovedné
za vznik uvedených ochorení, tak v súčasnosti, keď
záťaž z očkovania (počet antigénov, množstvo
hliníka) výrazne klesá, je logické, že by mali
klesať i alergie a autoimúnne ochorenia. Ak však
dochádza k nárastu týchto ochorení, tak je evidentné,
že príčinu je potrebné hľadať niekde inde.
@sissy27 no ja som prave riedila osypky v skolke a som tehotna... Som rocnik 84 a lekarku zaujimalo ci mam imunitu z ockovania ( vtefy to zevraj plod chytit mize) alebo mam imunitu z toho, ze som mala osypky ( vtedy to plod chytit zevraj nemoze) a cuduj sa svete ockovana som bebola a mala som normalne osypky... Ale aj tak som malu nechala doma zo skolky, nech to teraz nemam doma...
Apropo... Tie co zastavate ockovania... Ktora z vas sa dala v dospelisti preockovat? Ked uz to pchate do tich nevinnych deti teda...
@nelinka2009 Rakusko ma ockovanie na dobrovolnej baze, aj ked momentalne spolu s Nemcami uvazuju o zavedeni povinnej vakcinacie aspon u deti, ja som bola preockovana este na svk, dobrovolne v dospelosti, tu v USA sa pytali na moje preockovania (koli praci), ked videli, ze mam vsetko, co pozaduju, uz nechceli nic, svk je tiez odporucanie ake vakciny treba v dospelosti, minimalne ten tetanus (je dostupna kombinovana vakcina s diftériou, alebo aj ciernym kaslom) cierny kasel aj samostatne, + sezonna chripka...sezonna chripka nemusi byt zdraveho cloveka nebezpecna, avsak rizikove skupiny tu su (ludia pracujuci s inými ludmi, zdravotníci, uradnici, etc..+starsi ludia, ktorym by aj obycajna chripka mohla zhorsit stav, kedze starsi trpia roznymi uz chronickými ochoreniami)
@buckeye dakujem za vycerpavajucu odpoved. Este doplnim, ze rakusania a aj jemci odskodnuju rodiny, ktorym ockovania na dobrovolnej baze poskodia dozivotne dieta.
@sirinka predklinicke zatazove testy sa robia na zvieratach, tieto konkretne na králikoch a pouziva sa znaceny hlinik, takze je jasno definovatelne ako sa konkretne ten z vakciny sprava v tele, nasledne klinicke testy sa uz len porovnavaju, u tych zvieracích modelov to prebiehalo tak ze najvacsie uvolnovanie bolo do 16. dna (u kinetiky AP), u kinetiky AH to bol hlavny vrchol uvlonenia 4. den po podani, potom uz uvolnovanie pozvolna klesalo, preto urcili hranicu 28 dni, ktoru nasledne sleduju aj u ludi, co sa potvrdzuje aj u nich, u vylucovania potom (potenim a kozou) je to obdobne..
@buckeye no chápem, že pri vstrebávanie do krvi sledovali jeho hladinu v sere, ale ako konkrétne sa sleduje vylučovanie kožou a to, kolko ho ostáva vo svale a preco sa nesledujú niektoré skupiny aj dlhšie, alebo či u žiadneho dieťaťa sa už po dobe 28 dni neobjavoval žiadny ďalší značený hliník.
@nelinka2009 to kde zijes ,ked si nebola ocko ,84 rocnik .kedze na sk si ocko urcite bola ...
@sirinka v tej konkrétnej studii, ktora je spominana aj v solene, boli usmrtene a analyzovane vzorky tkaniv kolko sa kde nachadza, najviac boli v oblickach, ale aj tam ta koncentracia bola minimalna, vylucovanie sa da sledovat u zivych (aj u ludi) nasledne mocom, potenim, kedze tie hladiny su nasledne mimalne a hlinik neznaceny, tak nevies ci ta minimalna hladina je sposobena vakcínou alebo inym zdrojom, ale nakolko zo samotných vakcin toho clovek prijme menej ako stravou (ktoru prijma kazdy jeden den) a dieta materskym mliekom, je viac nez iste, ze aj to malo, co sa v moci, stolici, a pote nachadza je z iných zdrojov ako vakcina, pretoze ostatne zdroje su na hlinikate soli bohatsie


@adsumus tak toto sme tu este nemali ...ty to teda schytavas ...asi v pezinku mali amnestiu ...