• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako zvládať samu seba popri dieťatku

22. septembra 2012 
tiež sa pridám, tie zúfalé pocity mávam niekedy tiež ,ale materstvo si užívam a druhé chcem aj tak...
teraz sme strávili 3mesiace doma pre chorobu a alergiu ale už je to za nami
riešim to ako filipa, teraz v zime je to ťažké ale aj to sa dá, celý rok si robím kávu do pohára od tatarky, zbalím nejaký časák a sedíme v parku, popíjam si kávičku, malý sa vyspí, pozeráme na zvieratká, alebo si sadneme niekam na kofolu a malý sedí v kočáry a žužle chrumky
navečer ideme počkať tatina z roboty, aj ked len pred činžiak, ale musíme sa poobliekať, popozerať výťah a už nám čas ubehne
a čo som rada že sa mi podarilo je upratovanie popri malom, dám ho do ohrádky a pozerá sa ako žehlím, zo začiatku ked ešte len ležal, tak som s každým tričkom hopsala po izbe a do toho som mu spievala a malému sa to páčilo a zostalo mu to do teraz, keby ste ma pri tom videli tak poviete že som šibnutá
alebo pri varení ho posadím do stoličky na krmenie a varí so mnou, chvílu mi drži sýtko, potom dosku nakrájenie, pozerá ako umývam riad ked okrajujem zemiaky tak sedíme na zemi a malý si obzerá šupy zo zeleniny, ved potom sa umyjeme a pranie to je radosti, posadím ho do kopy oblečenia, spolu ho roztriedime potom sa pozeráme ako sa točí práčka, teraz sa na nu chodí pozerať aj sám
vysavanie je asi najoblúbenejšie a teraz ked už bude mať rok pozerá raz za den roprávku, teraz frčíme na krtkovi a hned je čas vychutnať si dobrý obedík čo sme si spolu uvarili
večer si napustíme vaňu a drobec sa bud pri mne hrá zo všetkým čo sa v kupelni dá nájsť alebo sa okúpeme spolu ale to musí byť doma aj ocino aby nám pomohol z vane
hlavne sa nesnažím domáce práce robiť ako robot a ako povinnosť, ale zo všetkého si robíme hru a ked ide spinkať, šups k počítaču, alebo si čítam a nerobím nič iba oddychujem
4. dec 2008 o 14:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
mima, my to iste, cez den spolu upratujeme a varime, ked spi tak oddychujem pri pocitaci. Zo zaciatku som spavala s malym tiez. Svokra to stale nechape, lebo ta vzdy vsetko robila, ked deti spali. Ja som s malym upratovala od uplneho malicka, nosila som ho na rukach a utierala som prach, on sa nenudil a mne to rychlejsie usiel cas. Teraz je nakazeny upratovanim. Musi somnou umyvat riad a ked vytiahnem vysavac, tak nemam sancu sa k nemu dostat. Vsetko musi robit somnou. Dufam, ze mu to vydrzi. :grinning:
4. dec 2008 o 14:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
fifinna, tvoja svokra je zo starej školy :wink: , potešila si ma že nie som sama čo takto fungujem, všetky moje kamarátky-mamičky robia domáce práce počas spánku ich detí alebo ked príde ich muž domou a varuje, potom nemajú poriadne čas narodinu...
4. dec 2008 o 14:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no aj ja som rada, ze niesom sama, lebo moje kamosky to iste. Ale vsak niesme ako robot, aby sme fungovali 24 hod. denne ? A takto, ked si oddychnem, tak nazbieram novu energiu na venovanie sa môjmu malemu. A uz sa nemôzem dockat, kedy vstane, tak sa na neho tesim. Teraz sa budeme uz len do vecera hrat, lebo mame uz vsetko porobene.
4. dec 2008 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:grinning: aj ja už čakám kedy sa zobudí, ale dnes mám vybavené voľno, teraz sme u svokrovcov, takže hned ako príde babka z roboty utekám na byt umývať novú kúpelnu a okná... tam ho ešte zobrať nemôžem
4. dec 2008 o 15:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sranda, vsetky ste tu v teme jednodetne, ja mam doma dvoch, do prace ma to vobec naspat netaha.. Michelle, chapem tvoje stavy, myslim si ze tym presla kazda jedna z nas matiek. Jednoducho sa treba s niekym z casu na cas dohodnut aby ti dieta postrazil a ist von ak mas tu potrebu. Ja chodim teda pravidelne von s kamoskou, ale tak ze deti uz o 20h spia a muz ich musi postrazit. On vie ze musi lebo inak by som skoncila v Pezinku na psychiatrii. Ked som mala iba syna, chodila som este okrem toho na brusne tance. Teraz sa chystam do odtucnovacieho studia..
Proste rodina /aj babky/ by mali pomahat, aspon obcas, 2-3 hodiny nikoho nezabiju, skus sa s nimi porozpravat :wink:
4. dec 2008 o 16:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jej dorotka ty už budeš zachvíľu zase rodiť ja som ani nevedela, že si zase tehu ten čas letí.........
pindi čaves aj ty tu :grinning:
ja chcem napriek tomu tiež 3 možno až 4 detičky dve po sebe pauza a zase 2
4. dec 2008 o 16:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hmmm, tak ja sa pridavam k tym, co su s dietatom SAME. Pracujuci manzel, starki a rodina minimalne 50km vzdialeni. Som odstahovana na dedinu, kde poznam akurat tak najblizsich susedov (priemerny vek 60). Doteraz mi to nevadilo, lebo z prace som chodila domov len spavat a vikendy sme si vzdy vedeli najst zabavu mimo... Ale teraz som naozaj s malym sama cely den a dobre mi z toho prda :angry: :angry: Dokonca ani len poriadne von nemam kam ist, lebo v dedine nemame chodniky, co mame su rozbite a po krajnici je to o zivot...
Dnes som sa prichytila pri tom, ze ma neuveritelne vytaca, ked maly do mna kope... niezeby od zlosti do mna, ale na prebalaku, ked kope, tak som rovno v rane, ked sedi v stolicke pri jedeni, tak si kopka a zase len do mna... straaasne to mi lezie na nervy, skoro za to uchytil... Mam zlate kamosky, ktore ma volaju do mesta, ale bud by som musela ist medzimestskou s kocikom(uz len predstava je desiva), alebo ist rano zaniest draheho do prace a zobrat mu auto a to malemu rozbijem cely den. Uz sa tesim na sviatky, ked bude MHD doma a bude sa venovat malemu...
Ale musim priznat, ze drahy je skvely, dokonca som uz bola par krat aj cvicit (vecer). Ale teraz sme uz vyse 2 tyzdnov chori, tak som nikde nebola... A ani to cvicenie ma az tak nebavi, ale som rada, ze mozem ist aspon tam...
4. dec 2008 o 16:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
luci...aj ja tu :grinning: :wink: ...svet je maly.... :grinning: :wink:

tvoja.mima....tak v tebe som sa nasla... :wink: ja NIKDY neupratujem, nevarim a nerobim ostatne veci, ked maly spi...vsetko robime spolu....a tiez si pripadam niekedy ako sibnuta....ale co uz....hlavne, ze cas uleti :wink: a maly sa zabavi....vsak jeho hracky aj tak bavia len 5 minut...omnoho zaujimavejsie je pozerat sa na mna, ked vysavam "jeho" koberec, na ktorom sa v obyvke vala....a to vysavam kazde rano...vsak aspon 10 minut uleti :wink: atd...atd....

hellou cat :wink:
4. dec 2008 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...no aj napriek tomu vsetkemu uz zacinam rozmyslat aj nad druhym prckom...a to som este donedavna vykrikovala, ze druhe nikdy... :wink: ...vsak koniec koncov....deticky naplnia zivot a nebudu stale take zavisle na nas maminach a verim tomu, ze ked sa bude dat aj s mojim syncekom uz normalne komunikovat, tak sa na to vsetko budem uz kukat inak :wink:
4. dec 2008 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ani môjho malého nebavia hračky, ja väčšinou upratujem ráno, keď vstaneme vtedy má dobrú naladu tak sa prehrá sám....keď spinká tak len občas ja som bud tu na nete vtedy,ael väčšinou sme von , lebo ja ho do kočíka, keď je hore nedostanem ani za svet.....

tvoja.mima inak super si to napísala :slight_smile:
4. dec 2008 o 21:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
heh, dobre sa citaju prispevky ako deti pekne sedkaju v kociku a mama moze citat alebo doma kuka ako mama upratuje,vari..
neskor to moze byt aj takto: hned ako nieco upracem, maly pride a okamzite to da do "povodneho stavu", vylieza na sedacku, stolicky, stol, parapety,spravidla sa stadial aj strepe, docahuje vsetko to co nema, dolezite veci kt. uchmatne si schova tak,ze sa najdu az o par tyzdnov/ak vobec/,ak najde volne polozenu ceruzku, uz aj je popisana stena, hodinu stojim pri sporaku aby som mu nieco navarila a kedze on uz nechce so mnou byt v kuchyni, dufam, ze sa v inej izbe niekde nejde prave dorazit, no a ked dovarim, povie mi nato: fuuuj, nechceeeem!!Vecer zase neee, ja nejdem spaaat..
Cize sa teste ze mate male poslusne bezbranne miminka :grinning:
A inak, ja sa nestazujem, aspon je sranda doma,to kazdopadne :sweat_smile:

Pindulka, ked prejdu tieto sviatky a hlavne chripkove obdobie, dame rande, ok? ale uz naozaj, dufam,ze to vyjde :wink:
4. dec 2008 o 22:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Deti su aj tak najkrajsia vec na svete a naplnia zivot, bez nich by to bolo bezcielne aspon pre mna. Neviem si predstavit, ze by som nemohla mat deti to by bolo strasne smutne bez nich a zivot onicom. :slight_smile: :dizzy_face: :dizzy_face:
4. dec 2008 o 23:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
cat...jasnackaaaa....rande musi byt...ja uz sa strasne tesiiiiiiiiiiiiiiiim :slight_smile:
5. dec 2008 o 08:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte tak sa pridávam akurát s tým, že moj malý nespáva iba v kočíku vonku, takže robím všetko s ním akurát, že vydrží chvílu a potom plače... niekedy je to na nervy, rodičia a všetci bývajú v inom meste manžel chodí večer niekedy ani to a je taký unavený,že si ide lahnuť.. v noci nespíme, lebo drobec to nevie.. odkedy sa narodilm absolutne nemám čas na seba.. a to, že vy túžite po káve s kámoškou a tak, tak ta´m ja ani nie som.. ja túžim po tom, aby som v klude upratala, navarila, a hrala sa s drobcom, je zúfale, ked by ste sa s ním chceli hrať aj stále a on len plače a plače.... ja som rodinný typ a vadí mi,že nemám čas ani na základne veci.. upratujem, ked ide s malým manžel raz za týžden von takže fakt neviem, čo to je chvilka pre seba.. ale nechápem to, že som na neho ešte nekričala ani nič, je to moje všetko a všetko sa zmení a mne to stojí za jeho úsmev.. :slight_smile:
5. dec 2008 o 08:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Dudinka,

chudatko moje...Ty si este troska dalej ako my...Tebe by stacilo, keby si mohla upratat bez srdcervucich vykrikov...
Uplne Ta chapem, mala bola teraz chora a to bolo peklo...sedela som na fotelke..nevsimala si ma, hrala sa s hrackou..len som sa naciahla pre servitky, ani som len zadok nezdvihla a spustila taky rev, ze dovi...a toto mi robila mesiac. Tiez jedine, po com som tuzila je ist aspon na zachod a nemat pri tom na kolenach urevane decko, ktore absolutne ignoruje, ze aj krali chodia na toalety sami...

Nastastie, je uz zdrava a zase ma pocas dna doma ignoruje...tam som happy - na zachod mozem chodit sama!!!
10. dec 2008 o 20:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,tak ja som natom podobne.uz 9 rokov zijem v zahranici a nemam tu nijaku rodinu kto by mi pomohol.Mam jedneho 7 rocneho syna a teraz mam druhe 4-mesacne.ja musim zvladat ziarlivost od starsieho a malicky je taky zamaminkovany.cely den beham len do skoly a nazad kedze tu su deti cez obed doma a potom idu poobede este do skoly tak na nakup,navarit upratat a vecer som taka znicena ze ani neviem ako dojdem na postel.Manzel robi cely den este aj v sobotu a v nedelu prespi skoro cely den tak je vsetko namne.nemam tu vela kamaratiek ani nemam cas aj keby som chcela :unamused: nemyslela som si ze bude take tazke zacat odznova.ale co uz len nejako vydrzat
10. dec 2008 o 20:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky ja som žila osem rokov v zahraniči, super robota party a všetko super. Pred tromi rokmi som sa zamilovala na slovensku a teraz sa mi stalo to najkrajšie v živote. Malý je užasny fantastický strašne ho milujem, ale trapime sa s bruškom a som strašne štastna ked si stihnem umyt aspon vlasy. Tiež robime všetko spolu, ale s teraz už tretí týžden s ním vobec nespím a ked mi ešte aj celý den plačka zatvorím za sebou dvere vyrevem sa v spalni do vankuša a vraciam sa s usmevom naspat. Pripadam si ako čista psychopatka, ale ked sa na mna maly usmeje tak na všetko zabudnem :dizzy_face:
10. dec 2008 o 21:20  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mischelle, hned ako som si precitala Tvoj prispevok, tak mi nedalo nenapisat, pretoze som si vsimla, ze mame rovnako stare deti a prezivam presne to co Ty a to este dvojnasobne :frowning2: . A neboj nie si sama, co kricis na dceru, ja po nich posledne dni vrieskam pravidelne..,ale co mam robit, odchadzaju mi nervy, oni vobec nespia a su stale unaveni a nervozni a nevedia co so sebou, nic ich doma nebavi, mozno keby tak vsetky sufliky a skrinky vyhadzali..ale hracky ich nezaujimaju..no je to hruza vydrzat cely den..asi je to take obdobie, no ja kazde rano cakam, ze ci nebude lepsie a nic..
10. dec 2008 o 22:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, dnes mame zas den blbec... malicka nechce papat, dam jej flasku do pusy a bud spusti rev, akoby som ju vrazdila alebo sa na mna diva, ze co od nej chcem... takze pri kazdom krmeni je to stres a rev (aj moj)... dala by som vsetko na svete, keby mala normalne papala a ja som sa nemusela zamyslat nad casovymi intervalmi a pocitanim minimalnych mililitrov, ktore musi na svoju hmotnost s papat... ani si neviete predstavit, ako zavidim tym mamam, co im staci vytiahnut cicik a strcit ho dietatu do ust :frowning2:
no nic, za chvilu by mala zase jest... boze, neviete si predstavit, co by som dala za to, aby pokojne normalne vypila svoju davku :unamused:
16. dec 2008 o 14:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jana ja zas stresujem ze vela papa a pribera aj ked sme len na MM, takze si nenavyberas, hlavne je ze su zdrave. :wink: A ze uz koliky presli, chudatko si vytrpela tri mesiace to bolo o drzku. :frowning2:
16. dec 2008 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mno ako som tusila, zas vytiahla biednych 60ml a potom reev... nema to konca... dufam, ze zas nezacne chudnut a neskoncime v nemocnici ako naposledy :frowning2:
16. dec 2008 o 16:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neboj bude aj lepsie oni z toho vyrastu, ja som tiez myslela ze tie koliky nikdy neskoncia a skoncili. :wink: Odvahu. :dizzy_face:
16. dec 2008 o 16:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dik za povzbudenie... fakt si neviem predstavit, ze to bude v pohode... :frowning2:
vzdy ked ju vidim takto vyvadzat a tie slzicky v ociach, tak si prisaham, ze toto jedno dieta mi bude uuuplne stacit...
16. dec 2008 o 16:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte maminky. Tiež sa k vám pridám. Moja malá má sice už 4 a pol roka, ale tie stavy, čo opisuje Mischelle a ostatné maminky si velmi dobre pamätám. Už som občas bývala v štádiu, kedy som si fakt myslela, že asi budem musieť vyhladať odbornú pomoc. A to žijem v meste v ktorom som sa narodila a mám tu celú rodinu. Jediné šťastie bolo, že jedna kamarátka z detstva, s ktorou sme sa síce nejakú dobu nevideli, ale boli sme kamarátky dlho a vždy sme si rozumeli, bola tehotná vtedy, kedy ja. Ako sa nám deti narodili, tak sme sa začali zasa stretávať a velmi sme si v týchto stavoch pomáhali. Ostatné kamošky sa akosi vyparili a už sme sa nestretávali tak intenzívne, lebo predsa slobodné baby majú iné problémy. No ja som si každopádne povedala, že druhé dieťa nikdy v živote a dokonca boli chvíle, keď som si hovorila, že som nemala mať ani jedno. Začalo to byť lepšie, až keď mala Sofia asi rok a pol - dva. V tej dobe som začala chodiť viac do spoločnosti. Pomáhala som v jednej reštike a stretla vela nových ludí. Chodili sme s kamoškami na diskotéky alebo len tak na kávu a fakt mi to zmenilo pohlad na všetko. No a teraz čakáme druhé, čo bol pre nás dosť šok, lebo to bola fakt taká náhoda, ale tešíme sa. Len si uvedomujem, že ma to čaká odznova a z dvomi. Teraz to už snáď bude o trošku iné, lebo Sofia je už taká malá slečna rozumná a dosť mi pomáha. Ale zasa je to o tom, že kamoška začala robiť, jej malý chodí do škôlky a ja tu budem zasa sama. Ostatné kamošky sa na deti ešte nechystajú a jedna čo má teraz mimino doma, ho väčšinou necháva u svojej mamy a chodí s mužíkom kade tade. Jáj šťastný to život. :wink:
16. dec 2008 o 17:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak toto riešim každý deň aj ja, niekedy by som ho od samej lásky zjedla a inokedy zasa od samej lásky "zaškrtila",Kubko od narodenia nepatrí medzi veľkých spáčoch,od narodenia mi spával len tak 2-3x cez deň po 30min a aj to som ho ďaľších 30min predtým uspávala :angry: takže som sa akurát tak stihla najesť a isť na wc, o nejakom relaxe alebo nedajbože varení sa nedalo hovoriť, manžel vojak z povolania, takže tak.Teraz už je to so spánkom cez deň lepšie,ale zato nespí v noci, zub sme prežívali ako obrovskú tragédiu každý jeden, no na mašlu,riadim sa heslom "bordel v byte štastné díte" :grinning: Začal chodiť,všade lezie, všetko musí chytať,vyhadzovať keď neni po jeh tak sa rozčuluje, no som z toho na prášky, bývam v cudzom meste, mám tu len jednu kamošku,takže keď mi nepomôže muž ak je doma tak nikto,ale ako relax mám prechádzky po vonku s tou kamoškou spolu vozíme a tak si pokecáme.
16. dec 2008 o 17:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Skuste si teraz predstavit zivot bez vasich pokladikov, nieco by vam uz aj tak chybalo...? :slight_smile: Maminy to nemaju lahke ale je to stastie nebyt sama a moct mat deticky, ja si uz neviem zivot bez nej predstavit mam pocit, ze sa pozname odjakziva aj napriek tym neprespanym nociam ju zboznujem... :grinning: :dizzy_face:
16. dec 2008 o 18:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mywiel tak to určite každá, ale dostať zo seba svoje frustrácie a depresívne a podobné stavy, je dôležité aby sa človek úplne nezbláznil. :slight_smile:
16. dec 2008 o 18:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,ja mam dvojicky,uz maju rok,dve velmi aktivne dievcatka,momentalne jedna z nich ma obdobie vzdoru,su uplakane,nervozne,zubkuju...jednoducho su zle momentalne,ale stiham popratat,navarit,vyprat,vyzehlit atd...takze ak niekto chce,da sa vsetko...a este aby som nezabudla,chodim s malymi von skoro kazdy den,ked prsi tak samozrejme nie,partnera mam v praci az do vecera skoro kazdy den...a este jedna dolezita vec:ako keby toho nebolo malo,tak dievcata sa boja cudzich ludi,takze ked sme vonku a niekto sa nich pozrie a prihovori sa im,jaaaaaj tak sirena sa spusti:slight_smile:)),obcas je to na nervy,obcas sa to da,ale je toho viac ako dost.a zijeme v zahranici,nemame tu nikoho z rodiny,nema mi kto pomoct,a kamosky mam mlade a pracujuce cez tyzden,hmmmmm..........
17. máj 2011 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@turtle caaaves, no drzim palce :wink: ja ma sice iba jedno babo a to relativne poslusne,ale ja som strasne vybusna a nemam trpezlivost, takze sa rychlo vytocim ked mala nespi tak dlho ako by som chcela atd. a pritom viem ze proste ked sa jej spat nechce tak nebude spat, neviem co sa tak rozculujem, a potom mi to je zas strasne luto :frowning2: rada by som chcela o chvilu dalsie babo a este radsej dvojicky :wink: ale ked sa rozumne zamyslim nad svojou povahou tak neviem neviem :angry:
18. máj 2011 o 19:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok