Neznášam materstvo

Podla mna aj ta malinka citi Tvoju frustraciu a nervozitu, potom je z toho nervozna aj ona a tocite sa v jednom bludnom kruhu. S detskou lekarkou si to preberala? Babatko prospieva? Nemoze mat nejaky zdravotny problem? Priatel ma aku pracovnu dobu? Cez vikendy pracuje, poobede pride skor? Dohodnite si dobu, cez ktoru bude mat malinku on a Ty sa natiahnes a pospis si. Ja chapem, je to narocne, nedostatok spanku cloveka privadza do zufalstva a nedokaze normalne fungovat. Nasa najmensia tiez nie je bohvieaky spac, prveho polroka som spala tak 2-3 hod denne...ale tak fungujem, mam uzasneho manzela a to mi dava tu oporu a chut zvladnut vsetko. Takze za mna, vylucit zdravotny problem, zapojit partnera, oddychnut si Ty ako matka, prip.psychologicka pomoc. Lebo takto to uz dlho nevydrzis. Moc Ti drzim palce. Keby si chcela, kludne napis.

Chápeme ťa, je to ťažké ale nebude to trvať večne. S dcérkou som mala tiež stále kolíky, chodili sme na gastro, pomáhal hylak. Potom bola od škôlky neskutočne chorá stále imuno, pľúcne, dookola sme tam trávili čas, prešlo to na prvom stupni ZŠ postupne. Teraz cítim tiež zúfalstvo z chorôb synčeka. Každú chvíľu som na koberčeku v práci kôli absenciam, nepomôže mi nikto lebo nemá kto a asi ma čaká budúcnosť v podobe striedania zamestnaní. Stále sa to drobcovi opakuje najprv sopel, po týždni slabý kašeľ, potom silný, našťastie bez teplôt ale už čochvíľa sa začne znovu kolotoč imuno a pľúcne zrejme. Trápenie, trápenie, trápenie. Musíme len vydržať, podporovať sa a myslieť na to, že to raz prejde a deti nás potrebujú teraz veľmi.

ahoj, bola si s nou u specialistov, nema intolerancie?

Z veku si nerob hlavu, rovnako by to bolo na p*cu aj v 30tke. Ty to budeš mat skôr za sebou. Treba to prijať, proste budeš ešte nevyspata a znicena. Ty budeš mat ešte aj lepšiu regeneráciu, po 30tke skôr zostaneš po tehotenstve tučná. Ono by bolo veľmi nápomocné, keby k tebe prišla nejaká naozaj skúsená pani na pomoc. Ideálne detská sestra, možno by ti naozaj ukázala, že dá sa to aj ľahšie. Odkiaľ si?

Z vlastnej skusenosti viem, ze cim viac som.bola nervozna a frustrovana, tym horsie bolo dieta a zle spalo. Jednoducho tie deti to z nas citia. Pri druhom som bola.ovela viac nad vecou aj ked spal katastrofalne, ale bol kludny, neplakal. A pri tretej som si konecnu uzila materstvo od zaciatku. Jedina rada je zapojit viac okolie ak mozes a ty bud spat, alebo aspon niekam vypadnut.

Nic v zlom ale podla toho co ste napisali "Niekedy si hovorím že, svoj život nenavidim už veľa krát som sa chcela až zabiť. " by ste mala vyhladat urcite odbornu pomoc. Lebo chciet sa zabit to uz nie je len tak, obycajne babyblues. Moze byt naozaj aj poporodna depresia. Hlavne ked sa pridruzi to nevyspatie ( to je fakt alfa a omega a spustac vsetkych moznych problemov). A neviem ci ste to dieta vobec planovali, ci ho priatel vobec chcel, ci ste si vobec povedali obaja navzajom ze ano, milujeme sa, chceme byt spolu a zalozit si rodinu a chceme spolu deti, ci to bola "nehoda" ...to je vela veci, co moze vplyvat na to ako sa citite....vam je len luto, ze nemate ten bezstarostny zivot ako pred dietatom. Len ONO naozaj za to nemoze, ten malinky cloviecik ma teraz LEN VAS, nikoho ineho na celom svete, len vy. Tak naozaj treba si toto uvedomit a prijat to ako fakt, nedopustit aby sa ta cela frustracia zo zivota, z toho ze ja "decko este nechcem", " chcem si uzivat ako pred tym" aby sa to neotocilo proti tomu dietatku. Lebo ono to bude citit ci ho niekto skutocne miluje alebo sa len tak o neho z povinnosti stara. Proste doplati na to dieta. Pozrite sa na neho a uvidite ze je to to najkrajsie co mozete teraz mat. Tak si to povedzte sama pre seba, a ze nema to male chuda nikoho ineho okrem vas. Ale take reci o zabiti sa....to bude naozaj lepsie prekonzultovat s psych-ol/iatr.

chce to len čas... bábo troška vyrastie a bude dobre.
k tomu veku - ja som mala bábo ako študentka. V noci som k nemu stávala každé 2 hodiny a ráno som išla do školy. Bola som vychudnutá na kosť a zničená. Niektoré detičky sú náročné a maminky sa trápia neskutočne..... Len vydržať.

Ahoj, skus si pozrieť na instagrame lepsispanokbabatiek alebo na nete stránku https://www.lepsispanokbabatiek.sk/ sú tam nejaké platené poradenstva ohľadom spánku bábätiek ale máš tam aj články, ktoré si vieš prečítať zadarmo. Ja som to platené zatiaľ neskúšala ale zvažujem, keďže dcéra v poslednej dobe zle spáva.

Máš to náročné, zapoj priateľa po práci nech sa stara aj on keď príde z prace. Je to aj jeho dieťa a ty si aspoň na 2-3 hodiny pospi alebo oddýchni od malej. Ja som mala podobne pocity, mesiace prebdenych noci, do toho mi nečakane zomrel ocino. Zabiť som sa nechcela ale chcela som odísť ďaleko od všetkých, pre mna to obdobie bolo 80% trápenia, frustroval ma môj život, nedostatok spánku je hrozna vec. Ale mne priateľ keď sa dalo pomáhal, mamina tiež prišla raz za týždeň. Vyhľadala by som pomoc, mne pomohla spoločnosť maminy, ze som sa o tom mohla rozprávať. Teraz je to už super, ono to všetko časom prejde, len to náročné obdobie materstva by si nemala zdieľať sama, určite zapoj otca dietata.

Je to klise, ale naozaj je to len obdobie. Bude zase dobre, len to este vydrz. Deticky su narocne, trva, kym ich clovek vypiple, ale cim su starsie a vedia viac komunikovat, tak je to lahsie. Drzim ti palce.

Moja nespala do troch rokov,že vôbec.Ked mala rok som nastúpila do práce,veľakrát som ani nebola prezlečená do pyžama,lebo sme boli celú noc hore.Rano prezliecť a do práce aj muž.Mala ostala doma prišla k nej svokra.Esteze vtedy nebol MK nemala som kde fnukat.

Ahoj, ja som mala prvé dieťa v 24 rokoch v poslednom ročníku VŠ. Tiež to nebolo ľahké - skombinovať niekoľkomesačné bábätko s prípravou na štátnice a obhajobu. V tom období som asi fakt ani nespala, už má slečna 6 rokov, tak si to veľmi nepamätám už 🙂 Tiež sme si prešli kadečím, od kolík, zubov, cez nekonečné kojenie a záchvaty plaču (dcérine aj moje) až po nočné kočíkovanie po sídlisku, bolo to fakt na slučku. Po 2 rokoch nám pribudol synček, takže zas všetko odznovu s ešte 2 ročnou žiarlivou malou 🙂 Síce som synove "krízy" už tak neprežívala, bolo zas na druhú stranu pre mňa ťažké zosúladiť novorodenca so starším dieťaťom, čo piští o pozornosť. Nie si v tom sama, len sa to teraz zdá ako nekonečný príbeh. A že máš 20, pche... Zober to tak, že tvoje rovesníčky toto budú prežívať vo svojich 30 rokoch a ty už budeš mať vtedy vypiplané cca 10 ročné dievča, možno aj ďalšie detičky a kopu času na užívanie, po ktorom už možno ani nebudeš túžiť. Každý chce to, čo nemá. Je to fakt len obdobie a bude lepšie, nezúfaj.

Dieťa je úplne normálne, to, či je problémové a náročné uvidíš, keď bude mať 14 rokov - nie 14 mesiacov. Aj Ty si normálne dievča, len si ešte príliš mladá, nevyzretá a bez zázemia.
Teraz si mala chodiť do školy, stretávať sa s kamarátkami, randiť, nakupovať, smiať sa a užívať si mladosť. Ak nespať, tak kvôli zábave a láske, nie kvôli decku, ktorému idú zuby.
Musíš toto obdobie pretrpieť a bude aj lepšie, keď malá podrastie a pôjde do škôlky, ale bezstarostnú mladosť si si, žiaľ nenávratne zničila. S druhým dieťaťom počkaj minimálne 15 rokov, daj si antikoncepciu a nedaj sa nahovoriť, že dcéra potrebuje súrodenca, že je to tak lepšie a bla bla....Buď dáš život sebe, alebo deťom. A kľudne do mňa...

Tiež som mala prvého syna v 20tke (s teraz už bývalým sme sa poznali 3 mes. keď som otehotnela) ..teda 4 dni po mojej 20tke sa narodil... Úplne ta chápem, tie vyčerpané noci, ku tomu ešte som sa učila starať o domácnosť, muža, varenie.... No stalo ma to kopec úsilia a nervov, naučiť sa to všetko stíhať a skĺbiť do seba..skončila som párkrát na pohotovosti, záchvaty tetanie, čiže som skončila na neurole a magnezii... Bolo to zvláštne obdobie... . Ale.... Ak sa dalo, večer aj keď o 20.00 som išla na korčule každý jeden deň... Musela som... Zbláznila by som sa... Teraz mam 33 rokov, 13r. syna a nikdy by som nemenila a neľutujem ze ho mam. Naozaj si treba nájsť čosi, čo ťa privedie na iné myslienky, hoc aj antistresove maľovanky 😊 hlavu hore... 💪

@heleninamama Ja s Tebou úplne súhlasím. Prvé som mala v 29, a stále mám myšlienky, že to bolo skoro 😀 😀

@heleninamama absolútny súhlas 👍 ešte raz sa rozhodnúť, tak deti až po 35-ke...prvé som mala v 28, druhé 38

Inak, ako to tu tak citam, prve deti - dvojicky som mala v 22, planovane. Promovala som, ked mali rok, s cervenym diplomom. Do ich 1 roka som spavala hodinu denne, cele noci som pisala diplomovku a ucila sa na statnice. Teraz si to uz praveze neviem predstavit, ale vtedy bol organizmus este mlady, ovela lepsie som znasala spankovy deficit. Rychlejsie som sa dala dokopy. Teraz po 13 r som vyfasovala opat nespavca, ale teda to telo uz nie je to, co zamladi 🤷‍♀️🤣 takze za mna, neries vek, uz len pracuj s tym, co je.

@kattibi Užívať si s deťmi 10+?😂 😂 😂 Veď tie Ťa stále potrebujú, trieba sa im venovať, po práci sa s nimi navyše treba učiť, riešiť pubertálne nálady, dávať pozor, aby sa nezopsuli s pochybnou partiou, a nevstupovali predčasne a neuvážene do vzťahov a rodičovstva... Mám to doma a nemám pocit, že si už môžem bezstarostne užívať.
Ono ten pokoj príde, keď bude mať dieťa cca 25 rokov, vzdelanie v ruke, prácu a bude to fakt dospelý človek, nielen na papieri. Synovec minulý týždeň promoval, jeho matka má 49 a ako sama povedala, konečne si vydýchla a po 25 rokoch zas dobre spí. 😂 😂 😂

Súhlasím s @heleninamama môj nespavec bol úplne normálne zdravé dieťa.Teraz je už dospela skončená vs aj 3.stupen,takže žiadne problémové dieťa,len nespavala.Su také deti treba to vydržať.

Maličká je len taká kvôli tebe. Vôbec nemusí mať bolesti ani reflux či kolíky..... Robí to podľa môjho názoru tvoja psychika.
Čaká som že napíšeš 2mesacne bábo ale keď si napísala 14 tak som spadla na rit. Také dieťatko sa dá už krásne užívať.
Áno, materstvo je ťažké. Nepredstavovala si si to. Neboj. To prejde. Rok či dva a máš malú v škôlke a určite ti s ňou viac pomôže aj okolie či muž.

Ale keď chces, napíš nám o malej keď je taký nespac a poradime ti. Nie je to úplne normálne nespat pri nej. A teda ja osobne by som v kočíku v noci neuspavala. Môže ísť o zlozvyk.

Spite spolu? Moja by tiež nespala, ale spávala somnov v posteli. Nepamätám si presne v koľkých mesiacoch sme prestali používať postieľku, ale už v roku bola dlho nepoužívana a vtedy sme ju aj predali.

Cely problem je podla mna v tom,ze si nervozna uz od sameho zaciatku, lebo kamosky sa zabavaju a ty nie. Nefandi si ale,ze keby sa ti narodila v 30-tke,tak by to bola prechadzka ruzovou zahradou. Vzdy su zaciatky do roka najhorsie,zvycajne aj dlhsie,takze kto chce deti,musi sa s tym zmierit. Tehotenstvo si mala pokojne,alebo uz vtedy si bola nervozna? Ta podrazdena nerv.sustava moze byt totiz prave z toho. Ale koliky,zuby,refluxy a pod,tym si prejde snad kazde dieta,takze toto neobide nikoho. Teraz jedine vydrzat,nic ine ti neostava. Skus ju nosit v nosici,tvoja pritomnost jej prospeje.

Toto čo si napísala zažíva polovica z nás mamičiek. Ja napríklad to zažívam tretí krát. Tiež nemám pomoc ale zvládam to, lebo raz to prejde. Keď nemáš pomoc, nemôžeš si niekoho nájsť a zaplatiť, kto ti dieťa postrazi na dve tri hodiny, aby si si trochu oddýchla? Budeš menej nervózna a tým pádom aj dieťatko bude kludnejsie

Ono nemusí to byť tak, že automaticky je malá nervózna z teba a plače.. S mojim mladším som si túto doslova hrôzu prežila tiež a to nebolo len, ze nechcel spat a plakal. On doslova reval stále keď bol hore, prešla som s nim všetky vyšetrenia na intolerancie, všetko negatívne, pomáhali mi s ním, aby som si aj ja oddýchla a reval aj tak. Pri každom, všade, stále. Do 3 r nevedel hovoriť, takže ani nevedel povedať, čo mu je, čo mu vadí, revacie amoky dokola. Ustalo to v 4,5 r, teraz mal 7r a v sept ide do 1rocnika špeciálnej ZŠ...

@heleninamama Ok, môžte sa na vec pozerať aj s týmto pohľadom, že nikdy nebude dobre, lebo potom vám tie deti v produktívnom veku budú vešať na nos vnúčatá. A nedajbože niekto vážne ochorie a vnúčatá vám ostanú na krku. Takto ste to myslela? Ja som to pochopila tak, že autorka témy potrebuje povzbudenie v čase, keď dieťatko je na nej závislé 24 hodín denne. Takúto starostlivosť už škôlkar/školák/vysokoškolák nepotrebuje. Rodič sa dokáže odreagovať v práci, s priateľmi, nemusí byť stále s dieťaťom. Ale ak chcete vy, môžte sa pozerať na život aj tak, že stále je prečo nespať, trápiť sa a šíriť negativitu vôkol seba. A pokoj budete mať, ako matka detí, asi až v truhle. Toto ste chceli autorke odkázať v jej ťažkom období? 🙂

Z toho naozaj vyrastie. Moj syn bol od narodenia ako cert uvrieskany 😄 . Sme si s muzom zazili katastrofu🤦‍♀️ hadam do 5tich rokov . Revy za vsetko , hadam aj za dychanie 😄😄. Za par dni ma 7, uz je velky chlapec ,ja mam 29 a teda taku skvelu pohodicku mam akoby som vela krat dieta ani nemala. Minimalne 2x do tyzdna idem kam sa mi zachce s kamoskami , aj na noc . Uz to nieje male babo co ma stale potrebuje. Neboj vsetko sa raz ukludni a navyse si mlada, mas to super 😊

Ja ešte off topic, ale čítam tu komentáre a šľak ma triafa:
Baby, vyká sa vy ste BOLI, vy ste to MYSLELI, vy ste UROBILI. Nie myslela, urobila, bola.

Dík.

@kattibi Myslím, že nikto tu nechcel šíriť negativitu, ale ak máš doma školáka alebo puberťáka, vieš, že tiež to stojí isté úsilie. Áno, sú rodičia, čo tomu nechajú voľný priebeh a potom sa čudujú, čo sa deje. Samozrejme, že to je iné ako s dojčaťom, batoľaťom.
No a autorka príspevku musí len vydržať. Mňa by síce šľak triafal, keby som musela v 20-ke riešiť dieťa, ale tak už s tým nič neurobí, vydrží ešte rok- dva a bude to trochu lepšie.