Závet a dedičstvo
Ahojte s otcom sme sa rozprávali aký je najlepší spôsob prepisania jeho majetku na mňa. Jedná sa o to, že moje nevlastné sestry sa roky absolútne o neho nezaujímajú .. nemajú ani kontakt na neho. Roky ich nevidel a je im jedno čo s ním je. Čiže sme sa rozprávali o závete spísať u notára. Že vlastne byt, všetky finančné prostriedky na karte a podiel z bytu jeho mamy by sme tam obsiahli. Je to dobrý nápad ?
Stručné zhrnutie
- Závetom nemožno úplne zbaviť vlastné deti ich neopomenuteľného dedičského nároku; závet môže podľa diskusie len znížiť ich zákonný podiel, nie ho úplne zrušiť.
- Prepis majetku za života formou darovacej zmluvy alebo kúpno-predajnej zmluvy s doživotným právom užívania bol v diskusii opakovane označený za praktickejšie riešenie než výlučne závet.
- Vydedenie je podľa citovaného judikatúry možné len z taxatívne vymenovaných dôvodov uvedených v § 469a ods. 1; diskusia citovala uznesenia Najvyššieho súdu SR (27.05.2014, sp. zn.: 4 Cdo 32/2014 a 26.07.2012, sp. zn.: 4 Cdo 194/2011).
Najčastejšie otázky
Q: Ako funguje vydedenie podľa slovenského práva?
A: Vydedenie musí obsahovať zákonný dôvod podľa § 469a ods. 1 a byť uvedené v listine; citované uznesenia Najvyššieho súdu SR (27.05.2014, sp. zn.: 4 Cdo 32/2014 a 26.07.2012, sp. zn.: 4 Cdo 194/2011) potvrdzujú, že dôvody vydedenia sú taxatívne vymedzené.
Q: Môže závet úplne zabrániť dedičstvu vlastných detí?
A: Nie; vlastné deti sú neopomenuteľní dedičia a závet ich podľa diskusie nemôže úplne zbaviť dedičských práv, môže len znížiť ich zákonný podiel (diskutovaná formulácia: zníženie na minimálne polovicu zákonného podielu).
Q: Je darovacia zmluva bezpečnejšia než závet?
A: Viacerí diskutujúci odporúčali darovaciu zmluvu alebo kúpno-predajnú zmluvu s doživotným právom užívania ako praktickejšiu ochranu majetku pred dedičskými spormi; zároveň viacerí upozornili, že darovacia zmluva sa právne tiež môže napadnúť, hoci podľa skúseností niektorých účastníkov je napadnutie obtiažne.
Q: Má nevlastné dieťa nárok na dedičstvo?
A: Diskutujúci rozlišovali medzi "nevlastná" a "nemanželská" dcérou; v diskusii zaznelo, že vlastné alebo právne uznané potomky (vrátane nemanželských) majú dedičský nárok, zatiaľ čo nevlastné dieťa bez právneho vzťahu nemusí mať nárok.
Q: Ako prebieha napadnutie závetu v praxi?
A: Napadnutie závetu si vyžaduje súdne konanie, protistrana musí preukázať dôvody neplatnosti alebo spochybnenia, v diskusii sa spomínalo "tvrdenie proti tvrdeniu" a odporúčanie konzultovať notára alebo právnika.
Q: Môže darca vziať späť darovanú vec, ak sa potomok o neho nestará?
A: Podľa diskusie sa otázka vrátenia daru viaže na právne dôvody a na možnosť uplatnenia dôvodov podľa dobrých mravov; v diskusii bolo uvedené, že taká situácia sa posudzuje individuálne a je vhodné riešiť to právnou zmluvou (napr. ustanovenie doživotného práva užívania alebo iné podmienky).
Závery z diskusie
Zhoda
- Najpraktickejšie riešenie pre zabezpečenie, aby majetok zostal konkrétnej osobe, je podľa diskusie prepísať majetok za života darovacou alebo kúpno-predajnou zmluvou s doživotným právom užívania.
- Závet má význam najmä pre osoby bez potomkov; pri existencii vlastných detí nezaručí, že tieto deti nezdedia.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdili, že darovacia zmluva je takmer nenapadnuteľná, zatiaľ čo iní pripomenuli, že aj darovacia zmluva sa právne môže napadnúť (diskutované ako ťažšie, nie nemožné).
- V otázke právneho postavenia "nevlastnej" vs. "nemanželskej" dcéry sa v diskusii vyskytli protichodné formulácie; niektorí považovali nevlastnú za bez nároku, iní zdôrazňovali, že je potrebné sledovať konkrétny právny vzťah (osvojenie/uznanie).
Otvorené otázky
- Ako konkrétne súdy posudzujú dôvod "nezáujem" rodiča zo strany potomka pri prípadnom vydedení alebo napadnutiach zmlúv zostáva v diskusii nejasné.
- Aké dôkazy by postačovali pri súdnom napadnutí závetu alebo darovacej zmluvy v konkrétnom prípade zostalo nezodpovedané.
Spomenuté značky a firmy
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Spomenuté produkty a metódy
závet, darovacia zmluva, kúpno-predajná zmluva, doživotné právo užívania, vydedenie, neopomenuteľný dedič, napadnutie závetu (súdne napadnutie), § 469a ods. 1, uznesenie Najvyššieho súdu SR (27.05.2014 sp. zn. 4 Cdo 32/2014; 26.07.2012 sp. zn. 4 Cdo 194/2011), darovanie za života
Miesta a osoby
Slovenská republika, Najvyšší súd Slovenskej republiky, US
môžu kludne tvrdit že oni chceli aj mu zvonili pri dverách ale on nechcel , takže to bude tvrdenie proti tvrdeniu , a ty ako dokažeš ked otec nebude žiť je to pravda
tam je xy vecí pri tom napadnutí závetu
najlepšie za života darovacia zmluva s tarchou doživotného byvania, to je istota
ako píše hore nezajem nie je dôvod
Ako bolo vyssie pisane, stale to môzu napadnut ak bude zavet. Vlastne deti môžes zavetom vydedit uplne iba pri ich zavaznych pochybeniach- trestna cinnost, drogy, dokazatelne tyranie rodica, ci pokus o jeho vraždu atd. Obycajny nezaujem nebude dosť padny dôvod.
Ďakujem za info tak pôjdeme radšej do darovacej zmluvy
Nech vsetko prepise na teba. Lebo iba po jeho smrti sa budes roky sudit, naco take dedičstvo. Radsej nech to spravi pocas zivota.
Presne tak, nech napíše teraz všetko na teba. Po jeho smrti tie dcéry dediť nebudú, lebo nebudú mať čo. Bude všetko tvoje, a to co je tvoje, už s tým nemôžu nič.
@h2 to ale platí v prípade dedenia. Vtedy sú deti neopomenutelni dedičia. Ale tu sa bavíme o darovaní za života
@petracandle 🤔 Pokiaľ som si všimla, od začiatku je reč o závete. To darovanie sme jej tu poradili, až ako lepšiu alternatívu.
K tomu zavetu..podla mna na slovensku mame trocha pomylene,ze vo filmoch vidis ze sa spisuju zavety jedna radost,ale v US napr maju iny pravny system,tam mozes aj vydedit,ale na slovensku to funguje inak..preto tiez navrhujem darovaciu amluvu
Aj darovacia zmluva sa da napadnuť.A prečo sa tvoj otec nezaujimal o dcéry.Píšeš oni sa o neho nezaujímali alebo nezaujimala a on o nich.
@h2
Píšete úplne hlúposti. Akonáhle poručiteľ platne vydedí potomka (jedna listina), tak môže spísať závet (iná listina) a tohto potomka platne neuviesť ako dediča. Vydedený potomok by musel napadnúť neplatnosť vydedenia, teda neexistenciu zákonného dôvodu, ktorým poručiteľ vydedenie zdôvodnil.
Iná vec je, či uvedený nezáujem bol jednostranný, alebo či ho zapríčinil poručiteľ.
Nešiel by som cestou vydedenia, najmä, ak sa otec o svoje dcéry nezaujímal. Ak teda otec nechce týmto dcerám zanechať nič.
Najlepšie bude keď ti všetko daruje. Môže si tam nechať doživotné právo užívania, tým je chránený on.
Keď spravíte závet a jeho ďalšie deti ho napadnú budeš mať zbytočne opletačky.
@h2
Až tak vulgárne by som to nehodnotil, ale reagoval som na Vaše nesprávne konkrétne vyjadrenia. Nestačí totiž, že dcéra príde a dedí. Ak by bola vydedená, musela by zapracovať na neplatnosti závetu. A zadávatelke som napísal, že osobne by som cestou vydedenia nešiel, ak otec sám neprejavoval záujem o potomkov.
Treba sa poradit s pravnikom, ale my sme to v rodine riesili darovacou zmluvou.
@anonym_autor Da sa dom darovat aj neplnoletym detom?
„Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014) „Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 07. 2012, spisová značka: 4 Cdo 194/2011).
Daju sa vydedit, ale asi by museli nieco vazne spravit, nie len ze sa nezaujimaju...