• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Popôrodná depresia. Vyrozprávajte sa

2. septembra 2016 
@anjelicek26 ja som mala depku aj pred tym ale nevedela som co mi je ani sa to neliecilo.iba daco na ukludnenie sem tam.ked sa narodila potom okamzite -ze co teraz?ako bude?nevedela som spat.
15. júl 2012 o 22:41  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka ahojko ake mliecko budes davat bavu ked sa narodi.mne doktorka odporucila iba niektore hypoalergenne
16. júl 2012 o 21:50  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@ktore no, ja som volala do porodnice, ze tam davaju automaticky nutrilon, tak zrejme zostanem pri nutrilone (co do znacky). Mne lekarka tiez poradila hypoalergenne, lebo moj muz je alergik. Ale ja osobne som rozhodnuta skusit to s normalnym nutrilonom. Ak bude mat maly problemy, prejdeme na HA. Teraz uz HA mlieko odporucaju kazdemu.. ale ja osobne nie som o tejto strategii presvedcena. Takze skusime bezny typ, ak budu problemy, prejdeme na HA, tot moja odpoved emoticon
16. júl 2012 o 23:50  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka moja dcerka mala velmi silnu alergiu na mlieko.chudatko mala velke bolesti.
17. júl 2012 o 12:18  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka
@ktore
uz to mam za sebou, naozaj to trvalo len par dni. Teraz si uz nic nevycitam, ale zo zaciatku to bolo hrozne. Teraz mam skor pocit ze sa mi nic nechce. Vzdy som chodila rada vonku, teraz som spokojna ked som doma a starsieho synceka nam zoberu stari rodicia. Nemam moc rada ked tu stale niekto chodi aj ked len na pol hodku. Ale dufam, ze sa casom da vsetko do starych kolaji, alebo to bude az za 2 roky kym drobcek zacne byt samostatny emoticon
18. júl 2012 o 18:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@majkaa tak fajn, to je dobre emoticon. Asi teda islo o baby blues.. baby blues sa lisi oproti laktacnej depresie (vraj) tym, ze je sposobene celkovou zmenou hormonov, ale rychlo odoznie. laktacna depresia mrcha prichadza neskor, a pretrvava.
ja som v tom stave, ze nic sa mi nechce, bola rok emoticon. ked sa ma opytali kamosky (co nemaju deti), ze preco si nejdem zacvicit, tak sa mi chcelo niekoho prizabit. vecer som bola rada, ze zijem, nie to este ist cvicit, brekeke emoticon
18. júl 2012 o 19:56  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka ahoj, no ako som si precitala tvoj clanok som sa uplne nasla..u mna to tiez sposobilo nedostatok spanku, uz prvu noc v nemocnici som nemohla spavat, neviem preco, proste sa mi nedalo, bola som rozrusena, zrazu som mala dieta, nevedela som co s nou mam robit ked mi ju priniesli, som sa ju bala aj chytit, uplne vycukana som bola zo vsetkeho..no bola som 5 dni v porodnici, z ktorych som skoro vobec nespala, a tam mi zacali aj depresie, netesila som sa, bola som totalne unavena, bolo mi do placu, pocitovala som uzkoskosti, nervozitu, neklud...som myslela ze ked pridem domov sa to ustali, budem spat v mojej posteli, pri mojom muzovi ktory ma vzdy dokazal upokojit, a bude dobre.. ale nic podobne sa nedialo..ani doma som nemohla spavat, bola som uplne v koncoch, cely den totalne unavena, netesila som sa, v kuse tiez len na forach, a tiez som mala aj fyzicke nasledky z vycerpanosti..navaly na odpadnutie, triasla som sa, slaba v nohach, ledva som stala a drzala malu, a ulava ani odpocinutie neprichadzali ani v noci ked som mala spat, malinka spinkavala dobre, takze nou to nebolo...ja som pocitovala strasny strach ze uz nikdy nezaspim, ze sa z toho nedostanem, nechapala som co sa so mnou deje..na forach som si nasla ze sa moze jednat o laktacku psychozu..hned na to som volala mojmu gynekologovi, ktory ma este v ten den odporucil na psychiatriu..tam som bola 3 tyzdne, a ulavilo sa mi tam..neviem, proste som vedela ze ked sa nieco stane su tam lekari, nasadili mi antipsychotika s tym ze naozaj ide o laktacnu psychozu..no ja som nemala ziadne myslienky ze chcem napr. malej ublizit alebo vyskocit z okna alebo nieco podobne na psychozu..som bola uplne pri zmysloch ,len som mala nenormalnu depresiu, nespavala som a bala som sa ze sa mi uz nepolavi, k tomu ako ty pises aj fyzicke priznaky na odpadnutie, navaly..no hroza..uz prvu noc som sa na psych. vyspala...a tiez mi zastavili hned laktaciu, a nasadili aj antidepresiva..no doteraz sa s tym akosi nemozem vyrovnat ze som skoncila na psychiatrii, ci som naozaj mala tu psychozu , ci to nebola len depresia ako si mala ty...ci som normalna a taaak..niekedy nad tym cely den rozmyslam a bojim sa stale nejak..proste to vo mne zanechalo stopy, bojim sa ci sa z tolkeho premyslania nad tym nezblaznim a nedaju ma do blazninca..no hroza..depresie mavam ale az doteraz, spavam dobre, no lieky este beriem, raz je dobre raz horsie, niekedy tiez vela placem, ale zistila som ze mi sposobuje aj PMS, takze vtedy som citlivejsia..
29. aug 2012 o 21:31  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 ahoj.. tak v prvom rade ta chcem upokojit, ze o psychozu zrejme nepojde. Totiz, psychoza sa nevylieco za 3 tyzdne, ako mi povedal moj psyhiater. U mna sa to v podstate zastabilizovalo za 6 tyzdnov (tolko som brala antidepresiva), a na psycozu je to vraj velmi malo. Moj psychiater mi teraz povedal, ze skor islo podla neho o uzkostnu poruchu vyvolanu porodom.
Ja som porodila moje druhe dieta (syncek Janko) pred 3 tyzdnami. Toto je moj prvy prispevok na mk od toho dna. Doteraz som nedokazala napisat.
Pravdaze sa mi moje uzkostne stavy s druhym porodom vratili. Hned po porode mi nasadili parledol, aby mi zastavili laktaciu. Lenze, ten pravdaze nezacal posobit UPLNE hned. Neviem, ci to suvisi s mliekom, ale uz na druhy den som bola tam, kde som bola po prvom porode. nemohla som spat, vobec. Je to peklo, ked si strasne unavena, vies, ze MUSIS spat a nejde to. Netrapila som sa, ani som necitila uzkost, ale spat som nedokazala. Ale nedostatok spanku rychlo zlomi, presne ako pises. Tusim treti den po porode som povedala lekarke na vizite, ze sa necitim dobre. Ze nemozem spat, a ze sa bojim, ze kvoli tomu skoncim hospitalizovana na psychiatrii. Zavolali ku mne psychiatra a ten mi nasadil oxazepam plus nieco dalsie na spanie. Na noc mi zobrali synceka na pediatriu, aby som sa vypala. To ma podla mna spasilo. Ale ani teraz nie som v pohode. Syncek spi s nami v spalni (inak sa to neda riesit), a celu noc sa mechri, pomrnkava si, a vydava rozne zvuky. Ja mam bohuzial take vnutorne nastavenie, ze kedykolvek vyda zvuk, mne sa vytvori mnozstvo adrenalinu, a dostanem sa do stavu pohotovosti. Jednoducho som kazdych 5 minut hore, lebo co ak ma bude potrebovat? Nenavidim vecer, spalen mi pripada ako muciaren. Lezim v posteli a premyslam, preco ma Boh stvoril takuto.. takehoto zbytocneho cloveka.
Zatial nedochadzam ku psychiatrovi, ale myslim, ze ak sa to nezlepsi, budem musiet ist emoticon.
A este ku tomu, co pises ty.. porod je velkou hormonalnou zmenou, ktora ti totalne rozhodi tvoje telo. Mozno ti telo tvori teraz menej serotoninu ("hormon stastia"), a preto si precitlivela, a mas depresie. Tiez to moze sposobovat stitna zlaza. Mne napr. zacala uz po prvom dietati pracovat slabsie, a odvtedy som aj citlivejsia a naladovejsia.
A aka je dcerka velka? Uvazujes nad druhym dietatom?
29. aug 2012 o 22:43  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka no si ma upokojila, tiez si myslim ze o psychozu vlastne neslo, to mi vravela aj psychologicka, ze ma vobec nemuseli hospitalizovat, ze to bola depresia, uzkost, strach ale psychoza asi nie..to si myslim aj ja, len ma asi preventivne radsej hospitalizovali aby zabranili tomu aby to do psychozy preslo...mrzi ma ze sa ti to vratilo,a presne pre tento strach nechcem druhe babo..mala ma 15 mesiacov, este by bolo aj skoro ale tiez sa na to este necitim, mavam depky, beriem antidepresiva..antipsychotika som brala posledny mesiac len polovicnu tabletku na noc, no teraz som si to uz vysadila a spavam dobre..vcera som bola totalne nervna, vsetko mi vadilo, mi bolo aj malej luto, ma totalne dokaze vytocit ked nechce na obed jedavat, az tak ze musim od nej odist do druhej miestnosti a ukludnit sa a potom sa zlostim na seba..no a samozrejme dnes som dostala menzes, tak uz bude asi lepsie..PMS som do porodu nepoznala, teraz mam pocit ze zazivam aj to...a so stitnou zlazou mam tiez problem od porodu, tiez na to beriem lieky tak dufam ze zaberu a bude lepsie..ako citam tak mame rovnaky problem, len mne este vela robi psychika..trapi ma co sa mi stalo, ci som fakt mala psychozu, ci mi neprepne, ci som normalna, sa mi to stale este vracia na spat a premyslam aj o pobyte tam..no proste neprijemne zazitky mam ktorych sa neviem zbavit..vzdy som bola precitlivenejsia, som sa vsetkeho bala, a toto vo mne zanechalo riadne stopy..ked sa prechadzam s kamoskami a oni sa tak vsetkemu vytesuju, raduju sa z deticiek, mne je niekedy do placu, malu milujem, ale proste sa neviem stale tak tesit,niekedy viem ,niekedy nie...niekedy by som sa im aj zdoverila, mozno by mi pomohlo keby sa vyrozpravam, ale hanbim sa za to..viem ze za to nemozem, ale vies aky su ludia, plny predsudkov, by ma odvrhli..aj to ma trapi, ze uz neviem byt taka spontanna, mam proste pred nimi velke tajomstvo co ma trapi...neviem ci chapes..ale proste som sa tym vnutorne nevyrovnala..ze som skoncila na psychiatrii ako nejaky blazon...sila co vsetko sposobuje jeden porod..niekto uz 2 dni po porode ani nevie ze rodil, ale so mnou sa to taha uz vyse roka..je mi z toho zle, z mojho tela ze to nedokazalo spracovat, a teraz ze sa s tym neviem vyrovnat..no proste ze to nie som ja, bez problemov, bez toho aby ma nieco trapilo...vzdy som vela rozmyslala nad vsetkym...no a teba obdivujem ze ste sa dali na druhe babo..ale tak ty si bola ocividne po tych 6 tyzdnov v poriadku, tak si nemala co riesit...pozeram ze si z BA, ja tiez chodim do BA psychiatricke, vlastne zijeme par km od BA, obaja tam pracujeme..akeho psychiatra navstevujes?? co citam tak je asi velmi dobry, ti vsetko vysvetlil, moja neni zla ale takto cele ako som sa tu od teba docitala mi to nevysvetlila a to je asi na skodu...drzim palceky aby si to zvladla aj bez psychiatra,aby si bola v pohode..no verim ze budes, ked si to raz prekonala prekonas aj druhy krat..ziaden strach emoticon) 3 tyzdne je este velmi malo aby sa telo prisposobilo na zase na zmenu a ty s nim..
30. aug 2012 o 08:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahoj!aj ja mam podobne tazkosti....som6t po porode a je mi zle.
30. aug 2012 o 13:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 ja chodim k MUDr. Žabkay -ovi (teda chodila som, teraz nechodim). Je to statna ambulancia, ma len jednu nevyhodu, a sice to, ze sa tam dost dlho caka.
Ked som tam bola prvykrat, hovorila som mu, ake mam vycitky, ze nie som dost dobra matka, lebo asi dostatocne nelubim svoje dieta, alebo co. ON mi povedal, ze vsetky mamicky, vsetky, hovoria to iste. Ze citia vinu, lebo vidia ine matky, ake su stastne a tesia sa z deti, a ony sa netesia.
V prvom rade si myslim, ze vsetky matky mali obcas pocit, ze toho maju dost. jedna ceska modelka rozpravala, ako sa stala matkou, a ako prve tyzdne plakavala do vankusa, ze chce svoj zivot spat.
Tiez je fakt, ze ani materinska laska nie je bezhranicna. Takej lasky nie je schopny nikto. Docitala som sa, ze napriklad, ak je dieta extremne narocne, je nevyhnutne, aby matku pri dietati niekto striedal, inak je ohrozeny vztah matka-dieta. Aj matka je len clovek, a pokial jej niekto bude neustale dookola "robit zle", postupne si voci nemu vytvori averziu, dieta nedieta. Moja svokra mi napr. povedala, ze ked jeden z jej synov dlhodobo robil nieco, cim ju trapil, uvedomila si, ze jej laska k nemu sa zacina vytracat.
Tym chcem povedat, ze ak mas dlhodobo depresie, neprijemne pocity, chtiac nechtiac si to mozes spajat s dietatom, pretoze pred jeho prichodom si nic take nemala. Nikto ti to nemoze mat za zle, ani nie si pre to horsia matka. Lubis ho, ale toto obdobie je pre teba tazke.
Inak, dnes sa mi spustilo znova mlieko, v noci cele mokre tricko, dnes mokry flak v obchode na tricku, a ja v pochmurnej nalade. Takze je tu znovu kamarat parlodel, ach jo emoticon
31. aug 2012 o 12:56  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@sisinka8 v akom smere ti je zle? rozpravaj..
31. aug 2012 o 12:57  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka asi mas pravdu, malinku lubim najviac na svete aj ked mam niekedy teda dost casto nervy na nu, no beriem to tak ze to moze byt fakt aj tou stitnou zlazou..kamoskina svokra tiez mala s nou problemy a bola v kuse hnusna na kazdeho..uvidime ked zaberu lieciky..dnes sme mali mensi uraz, a bolo to mojou vinou, som sa nu nedivala vonku a ona strcila prstek do retaze na motokare a ja som ju nevsimnuc si to, potlacila ...no koniec, kosticka z ukazovaka dole, aj polka nechta, tak plakala az mi srdce pukalo, nevedela som jej pomoct, teraz zaspinkala od unavy...jooooj si to cele vycitam, to mi na mojej nalade nepridava, od predvcera mam zas nejaku divnu naladu, menzes dufam ze len, ked prejde bude dobre..proste mam vykyvy nalad, neviem co to sposobuje, ci ten menzes alebo len tak, aj napriek tomu ze beriem AD sa necitim stale uplne ok...a ty teraz trpis tiez depresiami?mam pocit ze je to uz lepsie ako po prvom porode,nie?? lepsie uz spavas?? aaach jo, my zeny co si musime vytrpiet...
31. aug 2012 o 18:44  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@terezia1234 ahoj, tak sa ozyvam az teraz, mala som zle dni. ,Ako mi nabehlo mlieko, psychicky stav sa prudko zhorsil, hoci som neverila, ze to tak bude. Doteraz trvalo, kym som sa ako tak pozviechala.
Mam pocit, ze teraz (po druhom porode) sa citim horsie. Ale to bude zrejme tym, ze nemam podpornu liecbu AD, len tie lieky, co som brala v porodnici. Dufam, ze co nevidiet to odoznie.
Zmien nalad sa asi nezbavime. Je to hrozne neprijemne, hlavne ked netusis, preco ti je zrazu nanic. Asi s tym uz vsak musime zit emoticon
11. sep 2012 o 20:29  •  2 deti  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte! tak ja som si tiez presla poporodnou depresiou. u mna to bolo najhorsie od 3 mesiacov po porode do takych 6-tich. lieky som nebrala, riesila som to len terapiou u psychologa. kym mala dcera rok, tak som to dost silno pocitovala. teraz po roku je to uz ovela lepsie. aj ked mi tiez nalady kolisu. ale ako ste pisali, podla mna je to aj stitnou zlazou. u mna tie hormony stitnej zlazy kolisu. chodim na kontroly a raz mam zvysenu cinnost, raz znizenu. preto si myslim, ze aj tie nalady s tym suvisia. jedno obdobie mi je super, fungujem bez problemov, citim sa stastne a potom pride horsie obdobie. este k tomu to u mna ovplyvnuje aj stravovanie. kvoli psychike raz neviem vobec jest, je mi stale nejako zle od zaludka, potom pride obdobie, ze sa neviem dojest, proste sa prezieram. ani z toho nemam dobry pocit. kvoli tomu stale neviem schudnut, aj ked sa snazim. ja si hovorim, ze hlavne treba vydrzat, nic zle netrva vecne....
11. sep 2012 o 22:23  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka tak to mi je luto, ze si sa necitila dobre..ja som praveze myslela ze ti je uz paradne a tesis sa z malickeho, ked si sem nenapisala,lebo nebol dovod sa sem chodit stazovat a nakuknut...je fakt sila, co sposobuje u niekoho laktacia,ja tomu doteraz velmi nechapem..niekto koji aj 2 roky a nic podobne nema, no nam tvorba mlieka sposobuje depresie...ach jaaaaj...ja mam teraz celkom dobre obdobie, neviem ci zacali ucinkovat lieky na stitnu zlazu, alebo zelezo co si davam, kedze mi aj to chyba ( byvala som strasne unavena, nic sa mi nechcelo ), ale zatial je to ok..teraz sa ucim na statnice ( mam ich zajtra, uz opravne ) tak som troska vypla od malej , mozno aj to mi pomaha, ze sa mi mysel zamestnava aj niecim inym...neviem...ale bojim sa jesene, myslim ze vtedy to bude troska horsie, menej svetla, slnka, a menej chodenia von s malou..no ved uvidime...drzim ti palceky aby si sa rychlo z toho dostala, a ak to nepojde takto,tak zbehni k psychiatrovi nech ti predpise AD...ja ich stale beriem od porodu, bojim sa ich dat vysadit, myslim ze by sa mi stav zhorsil, kedze este stale mavam zmeny nalad...asi mas pravdu musime si na to zvyknut, nic nenarobime...drzkaj sa...a ozvi sa...
12. sep 2012 o 17:43  • Odpovedz  • Páči sa mi to
AHOJTE.uz sa mi polepsilo.uzivam AD uz.kojenie mi bolo zastavene hned v porodnici som dostala nato liek parlodel,mala som problem aj po prvom porode.mavam strasne uzkostne stavy.... emoticon
24. sep 2012 o 10:11  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@vietnamka ahoj, ako sa mas?? dufam ze je uz lepsie, ked sa neozyvas..mne zatial celkom dobre, som zvedava dokedy mi to vydrzi...drzkaj sa emoticon
24. sep 2012 o 14:17  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Ahojte, ci tam si tu prispevky, no priznam sa,ze vsetko som necitala, to by som casovo nezvladla..Mam problem a neviem ako dalej,na koho sa obratit. Mam uz dvojrocnu dceru, a mne nedavno zacalo byt strasne zle, mam velke depresie, bojim sa, som zlou mamou, som nervozna, nezvladam dceru...Mozem mat po tak dlhom case nejaku poporodnu depku? za kym mam ist? za gynekologom? po tak dlhom case? ci rovno k psychologovi? kam? dakujem.
22. okt 2012 o 15:10  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ja som pred par dnami porodila.je mi strasne, niekedy ma chytia stavy uzkosti a placu. mam dceru a ked sa na nu pozriem, pýtam sa sama seba, ci budem dobra mama, ja to asi nezvladam. manzel stoji pri mne, ale ja stale pochybujem, ci to zvladnem. som nestastna a zufala, niekedy placem aj par hodin v kuse. budem musiet vyhladat odbornika.
26. nov 2012 o 20:59  • Odpovedz  • Páči sa mi to
zienky kazda mamicka ma depku s toho prevratu v zivote,,,do teraz pohoda a zrazu buuummma zivot hore nohami,, emoticon emoticon
ale to kazda emoticon emoticon emoticon len hlavu hore vy ste pre tie deticky to najlepsie na svete nik sa nedokaze postarat o dieta lepsie kao jeho mamina,,,takze 3 mesaice prejdu ,,,ako voda tak usmejste sa ,,,svet je krasny,,,,,a mozme byt radi ze mame zdrave deti))))))))))))))))))))))))))))))))) emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon emoticon
si predstavte koncentrak alebo take zeny v nigerii,,,,co oni maju hovorit,, kto sa ma horsie a kto lepsie,,,usmievat sa bude to oki,,,
ja som 2 mesaice bola mimo a potom ked mi kamoska co sme spolu rodili povedala ze maleho ma choreho a nebude chodit,
tak som sa zobudila
11. feb 2013 o 15:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to (1)
Neviem, čo sa deje, ale moja dcéra má 10 mesiacov a ja tiež nie som bez problémov...Som na ňu celé dni sama a to odkedy sa narodila...myslela som, že mi bude chodiť mama a svokra pomáhať..mama chodila asi dva týždne, tak na dve hodky denne a svokra? Tá ani len nezavolá, ako sa máme, nič...nie, že by ešte aj prišla..Mama tá teraz začala chodiť časterjšie a svokra tá má len kopec múdrych rád a potrebu ma neustále poučovať...Sťahovali sme sa do nového bytu 2 týždne po pôrode...Kedže som to s mužom sama a so švagrinou dávala dokopy po maľbe - okná, upratovanie, drhnutie dlážky, logicky - prišla som o mlieko...ktoré sa mi ani poriadne od pôrodu nerozbehlo...nikdy si neodpustím, že som nekojila...V nedeľu ma pustili domov po pôrode, od pondelka hneď sama na ňu...muž musel do práce...malá mala tri mesiace koliky, potom sa to upravilo, začala spávať pekne, ale teraz mi nespí ani cez deň a potom je plačlivá celý deň, v noci sa budí každú chvíľlu...niekedy mám pocit, že by som ozaj mala zájsť za psychológom...
20. feb 2013 o 08:03  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@paris3 ja mám to isté...mňa nevedeli dať dokopy po pôrode, čo sa týka úpravy liekov...raz hore, raz dole...
20. feb 2013 o 08:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@syrik ked mas ten pocit, tak skus, tu terapiu. mne to velmi pomohlo. nie je na tom nic zle. je to ako ked ta boli zub a ides k zubarovi.
asi ta povzbudim... moja dcerka ma teraz 18 mesiacov a je to ovela lepsie. uz od roka som bola ovela spokojnejsia. teraz sa s malou ovela lahsie robi program, zvladam s nou domace prace, sama sa vie chvílu zahrat, adt.
Plus aj ta terapia mi pomohla, prestala som kojit a aj hormony sa mi uz ukludnili. stitnu zlazu uz mam ok, zacala som cvicita chudnut, viac chodím von s kamoskami. proste uvidis, ked bude mala samostatnejsia, budes mat viac slobody. bude vediet vydrzat dlhšie s muzom, babkou, atd
20. feb 2013 o 09:53  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, tak ja som bojovala s poporodnou depresiou 8 mesiacov, mala som pocit ze vsetko co robim je zle, ze som zla mama, ze mam zle mlieko, kratko po porode som sa prestahovala s manzelom k nemu a nove prostredie, uplne sama na cudzom mieste, nikto, teda okrem manzela ktory bral maleho obcas von mi nepomohol s nicim, svokra robila na smeny takze uplne sama na vsetko, nevyspata som nakoniec mala pocit ze malemu bude bezomna lepsie, pomohla mamka ale davala som sa dokopy cca 2-3 mesiace emoticon teraz je vsetko ok, a ponaucenie? nie som dokonala a ani sa neda byt dokonalou, ked nemam na nieco energiu tak si oddychnem a vsetky sme SUPER mamky ktore pre nase ratolesti robia maximum, a este jedna velka rada, pocuvajte samu seba a nie okolie, vy najlepsie viete co dietatku je a co potrebuje , drzim vam vsetkym palce aby ste si nemuseli prejst tym co ja a mali pri sebe niekoho komu sa mozete vyrozpravat, moj manzel pracuje v zahranici :( a vsetko sa raz spravi ;) ;) ;)
4. mar 2013 o 18:45  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte chcela by som poradit neviem cim to je ale zacinam byt velmi nervozna ale to len vtedy ked mam kramy. tiez som s malym nonstop sama kedze manzel chodi do prace a stavia dom maly ma 21 mesiacov a je to dobry chlapcek stale ho kojim ale rada by som uz prestala ale akosi mi to maly nedovoli nehce sa vzdat ciciny kebyze mam dost mlieka tak to neriesim a kojim ale nemam. dnes som straaaasne nervna a opat to musim zvladnut uz som si dala aj homeopatika sedatif pc ale asi to je kravina lebo ani trosku to nepomohlo mam chut ist na ulicu a tak sa tam vykricat ze az dnes si to vsetko odnasa maly a to ma stve ze sa nedokazem kontrolovat dnes na nho len kricim a kricim snad ked sa tu vyrozpravam tak to prejde akurat spinka uz nevladzem takto dalej vsetko si robit sama na nakupy varit chodit s malym vonku nikdy nie som ani na chvilku sama aj ked je manzel doma tak sa s malym pohra ale vonku nejdu sami aby som si oddychla dufam ze zajtra bude lepsie a ze neupadam do depky
21. mar 2013 o 12:37  •  1 dieťa  • Odpovedz  • Páči sa mi to
ahojte, dnes som mala akúsi potrebu vyhľadať diskusiu na tému popôrodnej depresie. v mojom okolí sa narodlio bábätko a to mi práve pripomenulo, že práve kvôli popôrodnej depresii som si nevedela užiť prvé týždne po narodení môjho dieťaťa. všade sa človek dočíta aké sú príznaky, koho najčastejšie depresia postihuje a čo má robiť.že má hľadať oporu v rodine a priateľoch a neuzatvárať sa do seba. haha, musím sa zasmiať. okolie, či už rodina alebo priatelia v prvom rade na vás pozerajú ako na mimozemšťana, ktorý spadol z inej planéty. ako to že odmieta svoje dieťa? akoto že sa jej nedarí kojiť? to čo má znamenať? všetci sú zahltený krásnymi usmiatymi a bezstarostnými reklamami a článkami o období keď sa narodí dieťa. o tom aké je to teraz super v pôrodnici, keď vás setrička skope dve hodiny po pôrode na záchod lebo do misy vám to nejde a za ďalšie štyry hodiny do sprchy lebo ide vyzita a vy ste celá špinavá od krvy to tak nemôže byť čo povie doktor a ako si to vôbec vy pedstavujete takto zasvyniť posteľ a hýbte sa neležte lebo po raňajkách vám prinesieme dieťa čo je asi sedem hodín po pôrode. To je super nie? to sú tie krásne opisy dnešného prístupu k prvorodičkám? A čo naše mamy? Nepovedala vám vaša mama že v pôrodnici bola minimálne týždeň? a že nešla domov skôr ako mala spustené mlieko, bábo bolo ok, a pod....? teraz vás pustia domov za nejakých 52 hodín, čiže dva a pol dňa, mlieko nespustené, zvýšená teplota, dieťa ešte žlté. prídete domov, nedarí sa vám kojiť, prsníky začínajú tvrdnúť až sa dostávate do stavu kedy celý deň neriešite nič iné len ako si ulaviť, tzn. že nahriavať prsníkky, masírovať a vytláčať a odsávať mlieko. jeden prsník si poľavíte a druhý je opäť ako kameň. bolesť, plač, hlad a toto pokračuje aj v noci pretože napätie v prsiach a bolesť vám nedajú ani spať. manžel na cestách, rodina a priatelia pozerajú na vás ako na mimozemšťana: nevieš si dieťa priložiť, si nervózna, prenášaš nervy na dieťa, preto nechce sať, a čo stále robíš, máš bordel, nenavarané, pozri ako si schudla, jedla si vôbec niečo. povedzte mi ako ako stále riešite bolavé prsníky, dieťa plače od hladu lebo s takých zatvrdenutých prsníkov to nejde. riešenie? utekať na pohotovosť so zvýšenou teplotou, hladným uplakaným dieťaťom dať si zastaviť hormonálne laktáciu, pretože už to takto ďalej nejde, dá sa takto fungovať viac ako týždeň?asi nie. a tu to u mňa začalo.nespavosť, odmietanie dieťaťa, nenávidenie svojho tela, vlastne svojich prsníkov, načo vlastne sú mi, veď neplnia úlohu ktorú by mali, nenávidenie všetkých okolo seba, svojho muža, svojej domácnosti.prečo som s tým tehotenstvom radšej ešte nepočkala, možno neskôr o také tri štyri roky by to lepšie... bola som ako nemehlo, išla som na nervy sama sebe, len som pozerala pred seba do blba totálne bezprízorne, prázdna, nešťastná a hľadala som pomoc, komu sa vyrozprávam a kto ma pochopí, kto? nikto, nikto nechápe ako jedna žena ktorá sa počas svojho tehotenstva nesmierne tešila na svoje prvé bábätko sa môže takto správať. nepochopí vás nikto, pretože to NECHÁPU. celá popôrodná depresia je čo? čo jeto? kto nám to vysvetl a ako jej predísť? celé si to musíte prejsť sami. ale kto vás podrží aj keď vás nechápe? vaša matka a váš muž. pretože vás milujú, pretrpia tie vaše "maniere s vami". nič iné im nezostáva, pokiaľ chcú zachovať rodinu po kope. a ona tá "depresia" naozaj odzneje sama, tak ako prišla tak aj odíde. U mňa bolo spúšťačom neúspešné dojčenie, kedy som si dala zastaviť. viete ako som sa tešila na dojčenie? ku koncu tehotenstva som dokonca mávala ďobky mlieka a občas mláčky na tričku, bolá som ako malá čo som sa tak tešila, že aha toto je znak že budem mať veľa mlieka a že budem svoje dieťa dojčiť. ale omyl, depresia mi pokazila celý štart s dieťaťom, s tým malým anjelikom najkrajším na celom svete, ktorý ležal v posieľke aja som ho nechcela, nič som k nemu necítila a nechápala som prečo, bola som totálne mimo, bez citom a plná nenávisti, nechuti do života a k všetkému. kedy moja ddepresia odznela? asi o dva mesiace, ale tie tri mesiace ako keby som žila na inej planéte, dva mesiace za ktoré sa hambím, a za ktoré budem mať doživotne výčitky voči manželovi matke a hlavne svojmu dieťaťu. moje dieťa je krásne, múdre, šikovné a nesmierne ho milujem, dala by som zaň život. túži po súrodencovi a ja? čo by to asi bolo? chlapec či dievča? a zase sme na začiatku v období po pôrode. stojí mi to za to? teraz by ma v tom stave videlo moje vlastné dieťa, ktoré by si to najviac odskákalo a to druhé malé nevinné bábätko.... veru nie, nikdy viac, ktovie či a ako by som to zvládla po druhý krát a ako by to teraz zvládol môj muž a matka ktorý si to celé prešli so mnou? a útechy, že neboj, zvládli ste to po prvý krát tak to nejako prekonáš neberiem vôbec do úvahy. nie sú to úprimné slová. nepochopí ten kto nezažil ani ten kto píše odborné články o popôrodnej depresii, jej príznakocha o tom ako je predísť. dá sa predísť? keď spúšťačom môže byť čokoľvek?
23. mar 2013 o 22:07  • Odpovedz  • Páči sa mi to (3)
@slivaavils mas pravdu, je to tazke byt normalna po porode ked ta boli cele telo a dietatko stale place, hlavne pre prvorodicku, ale netreba sa dat, v dnesnej dobe je poporodna depresia hanbou , my matky sa to hambime povedat, lebo este stale pretrvava status ze matka/zena zvladne vsetko... ja som sa ponaucila a viem ze nikto nieje dolezity viac ako moje dieta a ze musim byt silna (hlavne fyzicky) aby som ho dokazala vychovat... uz viem ze pri dalsom dietati nebudem pocuvat "rady" ale samu seba, je super ze si to zvladla , prajem vela zdravia emoticon)
27. mar 2013 o 17:05  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@slivaavils ja sa jej uz nebojim... viem co to obnasa, ale nechcem aby moj syn bol navzdy sam... a ked tak si dam pichnut injekciu proti tvorbe mlieka, lebo to je hlavny spustac...
27. mar 2013 o 17:08  • Odpovedz  • Páči sa mi to
@charrllotte
tak nad tou injekciou som rozmýšľala aj ja, tá sa aplikuje hneď po pôpore, laktácia sa nespustí a "mlieko neudrie do hlavy" ale môj problém je aj v tom, že mám problémy so štítnou žľazou a som doživotne na hormonálnych liekoch, a v mojom prípade neviem aký dôsledok by mala aj tá injekcia, kedže aj ona je hormonálna. síce sa aplikuje jednorázovo, tie hormóny sa odplavia do 24 hodín po aplikácii takže by sa mi nemali veľmi pobiť ale aj tak mám obavy a bojím sa toho ako čert kríža. vraj 50-60% žien ktoré mali popôrodnú depresiu tak ju budú prekonávať aj pri ďalšom dieťati. a keďže ako ty hovoríš a máš svätú pravdu že popôrodná depresia je hamba tak to radšej ani neskúšam, pretože moje dieťa má päť rokov a stále sa hambím a mám výčitky.
27. mar 2013 o 19:56  • Odpovedz  • Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš