• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Slzy po pôrode. Je to prirodzené?

30. marca 2015 
ahojte mamy, verite tomu, ze baby blues par dni po porode je nieco normalne, sposobene jeddnoducho vykyvmi hormonov atd...? Lebo mne to moc do hlavy nejde. Nezda sa mi prirodzene, ze v obdobi ked by mala prezivat zena najvacsiu radost, ma nejake depky. Bola som z porodu a obdobia po nom velmi sklamana. K dcere som ziskavala vztah postupne, nezazila som ziaden opojny pocit stastia, ked som ju prvy krat zbadala,...no hroza. Do teraz som z toho velmi smutna i ked je to uz v pohode. Stale premyslam, ci to moze byt sposobene sposobom porodu, ktory ma od prirodzeneho dost daleko. A to tej moj nebol nejako velmi dramaticky, cca 4 hodiny, slo to relativne rychlo, ale akonahle ma vylozili do vodorovnej polohy a dvihli nohy, tak sa nieco vo mne preplo a pomyslela som si, to snad ani nie je mozne takto vytlacit dieta, k tomu dosiel taky "akcny" lekar, hned ma pozrel a sup sup uz rodime, no a mne sa to v tej chvili akoby spomalilo, prva doba pohoda (samozrejme bolelo jak fras, ale aspon to pekne postupovalo), ale vytlacit som malu nevladala, museli mi davat kyslik, tlacit na brucho, pichnut oxytocin. Personal bol mily, nemam sa na co stazovat, ale aj tak to nebolo ono...
O par mesiacov ma caka druhy porod a ten by som si teda predstavovala inak.
23. nov 2009 o 08:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaroe - osobne si myslim, ze je to uplne prirodzene a normalne.

ja som mala veeelmi zmiesane pocity po porode - radost z babatka, radost z toho, ze uz to mam za sebou, strach, ci budem dobra mama, ci ju dokazem ochranit, ci jej nejako neublizim.
ked mi ju prvy krat priniesli ukazat, vobec mi nedoslo, ze toto je moje dieta, proste som to brala tak, ze aha, volajake decko tu je pri mne, vztah si stale budujeme, urcite ten pocit materstva a bezbrehej lasky neprisiel v okamihu ako sa mala narodila.
islo skor o pocit zodpovednosti za to krehunke stvorenie.

prve dva dni bolo este vsetko ok, ale na treti den som na nu pozerala a plakala, nevedela som vlastne ani preco, volala som muzovi a plakala a zaroven sa smiala do telefonu, proste hormony. vsetko som si strasne pripustala, bola som precitlivena. este dlho po porode som na malu pozerala a plakala nad nou :sweat_smile:
ked som sa potom rozpravala so sestrami nemocke, tak vraveli, ze je to normalne, ze ked vidia placucu mamicku, tak hned vedia, ze je 3 den po porode :grinning:
porod aj tehu som mala perfektne (aj ked som mala vyvolavacku), takze porodom to v mojom pripade nebolo.
23. nov 2009 o 09:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
podla mna velmi zalezi od sposobu prezitia prenatalneho obdobia, ci je dietatko planovane, chcene, neplanovane, vplyvu rodiny a samozrejme od porodu, v neposlednom rade od dojcenia.
ja som mala planovane tehotenstvo, na babatko sme sa s manzelom velmi tesili, porod dopadol dobre, ziadnu depresiu som nemala... jedine, cim som sa trapila, neslo nam kojenie...
23. nov 2009 o 13:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj jaroe.
Ja mam za sebou dva porody mam dve deti a po porode som prezivala proste to naj. Hrda matka a nevedela som spustit oci z mojho prveho, ci druheho babatka. Vsak to je nieco co som nosila 9mesiacov, je to nieco zo mna a proste je to to najkrajsie dieta na svete. Taketo poporodne stavy su normalne, dolezite je si uvedomit ake je to vazne, bo niektore zeny dostaju depresiu, nechcu sa na dieta ani pozriet, nechcu ho krmit a ked place tak by ho najradsej vyhodili z okna. Neviem presne ako sa to vola po slovensky ale je na to vyraz a je to nejaka choroba, proste po porode to akoby zene preplo, su na to lieky, ktore ti daju a ked ich doberies, vsetko by malo byt ok. Ak si myslis, ze to je na teba vela, tak nech muzicek pomoze, vsak naco ich vlastne mame? Drzim palce s druhym babom, ak som to spravne pochopila tak cakas druhe, ci? No porod dietatka a po porode ti zmeni cely zivot, uz ti nezalezi na nicom, len na babatku. Je to to najkrajsie a najuzasnejsie, co sa zene moze stat. :wink:
23. nov 2009 o 13:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
prenatalne obdobie bolo v pohode, dietatko bolo chcene aj planovane, cela rodina sa tesila....Tak mi to stale nejde do hlavy, preco to tak dopadlo. Velmi som sa tesila na ten okamih, ked malu uvidim aky to bude uzasny pocit a nebol. Este mi napadlo, ci to nebolo tym, ze mi ju hned neukazali, lebo nedychala. Prisiel s nou ku mne manzel asi o 10 min po porode, mozno skor a so mnou to nic neurobilo. Mozno sa tam hned na zaciatku pretrhlo nejake puto alebo co.
Tiez som bola sklamana z toho prveho prisatia, nepodarilo sa, ale ani sa necudujem. Lezala som na chrbte a v takej polohe to bolo dost od veci. Navyse som si drzala na bruchu vankus s ladom, malu som nevladala ani drzat.
23. nov 2009 o 13:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
filomenka, teraz je to uz davno ok, mala ma 10 mesiacov. Take vazne, ako opisujes to nebolo, ale bola som velmi nestastna, ze sa z malej neviem tesit viac. Teraz sa k tomu vraciam prave kvoli dalsiemu tehotenstvu. Som sice len na zaciatku ale uz ma to máta.
23. nov 2009 o 14:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj jaroe- muoj 1.porod bol pre mna sok, dietatko bolo planovane a ocakavane, po porode mi vadilo,ze mi ho len na chvilu ukazali, trapili sme sa s kojenim v porodnici, kym som prisla na to co a jak a doma, myslim,ze mi trvalo vela mesiacov kym som si na babatko zvykla, bola som unavena....
Pri 2. tiez planovanom dietatku, porode,kt. prebehol z muojho pohladu lepsie -som hned po narodeni mala pocit, este jedno taketo by som chcela, tiez mi vadilo,ze na sale bola som mnou len chvilu, druhy den po porode som bola uplakana, ani neviem preco, potom to uz bolo dobre a tesila som sa
teraz cakame tretie. a velmi,velmi sa tesim- myslim,ze aj od porodu vela zavisi.
Kniha na tuto temu Slzy po pporodu - od Elisabeth Geisel, doporucujem, je nielen o porode, sestonedeli, ale celkovom obraze zeny- matky - ako ju vnima spolocnost....
23. nov 2009 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jaroe, pozri ak si spokojna a stastna s tvojim prvym babom a uz je vsetko ok, a mas pekny vztah a vsetko sa ustalilo, tak sa netrap, co bude. bud stastna mysli pozitivne a vychutnavaj si druhe tehotenstvo. A neboj sa to nema nic spolocne s tym, ze timalu priniesli o 10minut neskorsie, to je hlupost. Mne malu ukazali asi po 20minutach bo sa napila plodovej vody a museli ju zobrat prec, a ked ju priniesli tak moj manzel ju drzal cely cas. Ja som si chcela len oddychnut. A vsetko je ok a nemala som nijake problemy s putom. A ako si to myslela, sklamana z prveho prisatia? Dolezite je tes sa a vsetko bude perferktne.
23. nov 2009 o 15:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaroe, naozaj je to vec hormonov. nema to dokonca vobec nic spolocne s tym, ci si sa na babatko tesila. vobec si to nevycitaj. stava sa to pomerne casto, ze mamicka "nemiluje" svoje cerstviatko tak, ako si mysli, ze by mala. len to nie kazda prizna, lebo sa sama nalaka toho pocitu. mne preskocilo zas uplne inak, ja osm sa o maleho bala tak strasne, ze som mala skutocne problem ho dat do ruk sestricke a ked mi ho obcas odnasali, tak som revala, lebo som sa bala, ako mu je za mnou strasne smutno a ze mozno place a myslela som si celkom vazne, ze mu je uplne hrozne zle... tiez ma to preslo asi po troch tyzdnoch,...
23. nov 2009 o 15:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj...ja si myslimz eje to aj ine,ked vaka zena prve a drue dieta.
Pri prvom si vyklepena, ked place a nevies ho utisit, ked nechce spat,ked neje...kasle...Aspon ja som bola,nie hysterka,ale mala som pocit,ze nie som dost dobra..Dieta bolo vytuzene a vymodlene, po opakovanych potatoch..
Po porode som nola sice strasne stastna, aj mi slzy vyhrkli,ked mi maleho priniesli..ale co nasledovalo potkm,tych par dni v nemocke...nebolo bohvieco a malo to velmi blizko k depresii..
Maly nejedol,nemala som mlieko, v noci,ked cele oddelenie spalo,on reval {a doma dalsie 2 mesice,koliky}...ked som konecne zaspala, uz bol hore, resp.som musela odsavat...Ked sme mali konecne ist domov...mal zltacku/,....
doma to pokracovalo..velmi zle spaval koli kolikam, o n nervozny a ja este viec...
Ale potom to prislo a ja som si materstvo a dieta vazne zacala uzivat..
Takze nbeoj...budem pre neho ta najlepsia mama na svte..A ze ho nosis 09 mes..nemusi u kazdek samozrejem znamenat,ze ho musim hned milovat nadovsetko na svete..Ono to [pride postupne, je to partnetsrvo, ktpore treba budovat....a to je predsa super....Radsej predsa neskor, ako nikdy...nie? A mate na ten vztah ceeeeeeeeeely zivot :grinning:
23. nov 2009 o 21:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj jaroe, nestiham citat celu diskusiu, tak len odpovedam na Tvoju otazku. Tzv. baby blues je normalny jav a je vyvolany vykyvmi hormonov po porode. Ako pises, prichadza cca. na 3. den po porode a potom odchadza. Ina vec je poporodna depresia, ta pretrvava. Ja som opacny pripad ako Ty - porod som mala uplne prirodzeny, babatko od narodenia bolo stale so mnou, prve 2 tyzdne som bola stastna a spokojna a potom prisla poporodna depresia. Bolo to hrozne a stale sa mi to este vracia, skoro 8 mesiacov po porode. Poporodna depresia moze byt vyvolana neprijemnym zazitkom z porodu, odlucenim dietata od matky, ale nemusi. Ja ju mam asi kvoli tomu, ze som depresiami trpela v minulosti. Ak by si sa chcela o tom porozpravat, kludne mi napis IP.
23. nov 2009 o 22:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte,tak ja sa pridam tiež. Tehotenstvo planovane,všetko ok,porod bol tiež ok,jasne že nie bezbolestny. Malu som mala hned na bruchu a ako som sa na nu pozerala nč som necitila :unamused: bolo to zvlaštne. Cey čas som ju mala na izbe v porodnici ale už druhy den som pri odchode muža plakala že chcem isť domov. Strašne mi bolo všetkeho luto. A ked som na treti den prišla domov nič sa nezmenilo a ja som plakala každu chvilu,jesť mi nechutilo kojiť sa mi nedaril no katastrofa! Strašne som sa tym trapila a potom ani neviem ako to pomaly zmizlo len moje smutne spomienky na to že som malu nekojila ostali dodnes :frowning2: Myslim že prvorodičky su na tom horšie lebo kym si všetko uvedomime tak to chvilu trva :wink: a vzťah k malej som si budovala postupne na rozdiel od muža,ten bol zamilovany od prvej chvile ako ju videl :sweat_smile:
24. nov 2009 o 12:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
citala som len prispevok zakladatelk temy... ak dobre citam, tak cakas druhe babatko, vsak? gratulujem :slight_smile:
mozno bol prvy porod prilis stresujuci. myslim, ze ako sa citis, je uplne normalne. nemala som sice ziadne depky az na tych par dni, kedy som sa trapila kojenim. To bol horor, plakala som ja aj maly. Uz len ta predstava, ze by som nekojila ma privadzala do riadnej depky, no napokon sa to prelomilo a kojenie sme zvladli.
drzim palce.s.
24. nov 2009 o 12:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte myslim ze taka mensia depresia chyti kazdu maminku, teda skoro kazdu, mna to tiez neobislo ma to chytilo na treti den od porodu..porodila som 4300 g/53 cm, zdravy chlapcek, na treti den to ale prislo rozpadlo sa mi sitie, maly sa nevedel prisat, k tomu dostal zltacku takze siel na pat dni pod fotolampu :frowning2: ..preplakala som cely den..potom to nastastie preslo...sli sme domov az na deviaty den ale potom bolo dobre... :wink:
24. nov 2009 o 13:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaroe netrap sa. Poporodne psychicke zlyhania potrapia snad kazdu maminu. Pri baby blues su mamky placlive,labilne, horsie sa sustreduju, maju pocit smutku, su precitlivene... Dolezite je, ze je u nich zachovana radost z materstva. Hormony kolisu, babatko place, dojcenie nejde... Dobre je mat podporu nablizku. Je to uplne normalne a po 2-3 tyzdnov to prejde. Horsia je uz poporodna depresia, kedy uz zena ma pocit,ze nie je schopna mat rada svoje babatko a nevie si s tym poradit. Ak to trva 1-2 mesiace, treba navstivit odbornika. To sa moze objavit kedykolvek do 6 mesiacov. A uplne najhorsia je poporodna psychoza, ktora si vyzaduje pobyt v nemocnici a psychiatra. A to sa tika len zien ktore maju nejaku psychicku poruchu na ktoru sa uz liecia.

Ja som mala prvy porod vyvolany, tazky. Babo som mala hned pri sebe. V porodnici to bolo super, mala som perfektnu spolubyvajucu s ktorou sme sa vela nasmiali. Noa ked sme prisli domov- zrazu utlm. Nikde nikto len ja a male babo ktore stale plakalo, chcelo jest a mne bolo zrazu nejak smutno. Nemela som sa s kym porozpravat. A zacalo to. Zrazu som plakala pre obycajne hluposti. Mala pekne spala a ja vedla nej- plakala. Ked sa ma muz opytal preco placem, nevedela som odpovedat. Mama mi poradila, ze mam stale nieco robit, aby som na to nemyslela. Tak som zacala utierat prach, umyvat kupelnu... A po tyzdni to preslo.

Druhy porod bol uplne iny, prirodzeny, islo to plynule, mala som dost casu na vsetko sa pripravit. Ranp v poradni mi povedaki, ze porod sa zacal, ci chcem ist na prijem alebo este domov po nejake veci. Samozrejme ze som sla domov, no uz o 2 hodiny ma manzel viezol spat do nemocnice. Porod bol rychly, vsetko bolo v poriadku. A ked nas pustili domov, mala som energie za 3. Vypratala som cely byt. Ziadna depresia!!!

Takze podla mna aj porod, aj pristup okolia ovplyvnuje ako sa bude mamka citit.
24. nov 2009 o 18:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaroe, neboj sa, vsetko bude v poho
myslim, ze podobne pocity trapia mnoho mamiciek, ale maloktora si to prizna, alebo si to uz s odstupom casu nepamataju.
narodenie babatka je najzavaznejsi krok v zivote zeny a je prirodzene, ze tebou zmietaju pochybnosti: ci budes dobra matka, ci to zvladnes, ci budes mat v partnera oporu,...
navyse z teba opadne strach z porodu, k tomu sa pridavaju hormonalne zmeny, unava, tlak okolia,...
vsetci riesia, aka musis byt stastna, ale nikto sa ta nepyta, ci nie si unavena alebo ako by ti mohli pomoct.
a navyse vo vsetkych casopisoch sa vyskieraju stastne mamicky,ktore stihaju na 100% starostlivost o babatko, vyborne vyzeraju, po porode su stihlejsie ako pred tehotenstvom, uzivaju si skvely sex s manzelom, stihaju upratat, navarit, napiect a este aj chodit do roboty, na fitnes a do divadla.
jasne, ze si pripadas uplne neschopne.
ale ked sa vsetko utrasie, s babatkom si vytvoris krasny vztah a pridas sa do radu stastnych a spokojnych - aj ked unavenych - mamiciek :wink:
24. nov 2009 o 21:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj jaroe, ja som si tym tiez presla.. cele tehotenstvo som sa neuveritelne tesila na babatko aj na samotny porod.. ten prebiehal celkom o.k., az na pristup sestricky a ze na mna dr. v zaciatkoch nakrical, manzela ku mne nechceli 9 hodin pustit, zakazovali mi telefonovat, takze som sa uplakala takmer celu prvu dobu porodnu az kym sa nevymenila sestricka a neprisiel manzel. potom to uz bolo fajn..

prve dni po porode sa so mnou nic extra nedialo ale na ten treti ten podvecer som zacala plakat a sama som nevedela preco. doktorke som cez plac nic nedokazala povedat, ale ta hned vedela o co sa jedna a dali mi nejaku infuziu po ktorej som spala.. to iste preventivne zopakovali na druhy vecer.. treti uz bolo vsetko fajn.. prezivala som uzkost, strach a pocit beznadeje..

teraz cakam druhe a pri predstave co sa bude diat po porode prezivam obrovsky strach.. zo zaciatku som taky tyzden prepadala uzkosti.. verim, ze pri druhom to bude ine, ale sucasne sa obavam ze to bude horsie a prerastie to az do depresie..
3. jan 2010 o 19:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja som po pôrode revala ako najatá.... :grinning:
3. jan 2010 o 19:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja tvrdím, že prvé 2tt po pôrode sú horšie ako samotný pôrod - teda pre mňa boli
našťastie to prešlo, aspoň teraz je celkom fajn obdobie, keď si spomeniem na to, ako mi malú priniesli a ja pozerala, že aha dieťa a čo s ním a prečo a načo..... teraz spätne by som ju privinula a mojkala malinkú, aby sa necítila sama a nebála :grinning: :grinning:

podľa mňa by v pôrodnici mal byť 24hod denne PSYCHOLOG/PSYCHIATER!!!
99% žien by sa potrebovalo porozprávať, poradiť!!!

v zahraničí sa vás sestrička po 2tt na návšteve normálne spýta, no čo, už sa ľúbite, zvykáte si na seba??

je podľa mňa normálne, mať zvláštne pocity a to, čo tu popisujeme...problém je, ak to prejde do depresie

iba niekoľko % žien je najšťastnejších na svete a HNEĎ milujú svoje /hlavne prvorodené/ deti - to je fakt
5. jan 2010 o 22:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte maminy,uplne chapem všetky poporodne pocity,aj ja som zažila babyblues...ale bolo to pre mna take oslobodzujuce...vedela som,že je to uplne normalne,lebo pred porodom som o tom čítala.A mam velké šťastie,že mám pri sebe muža,ktorý o tom tiež čítal a vedel ma pochopiť.ked to na mna bezdovodne prišlo...plačliva nalada a niekedy až uzkosť,tak si ma vždy pritulil a mne bolo hned lepšie....Ja som vedela plakať ulne za všetko...ked som videla v telke strelbu,tak som hned plakala,že do akeho sveta som to priviedla svoje dieťa...a tak...ale už je to za nami a všetko je ok.... :wink:
6. jan 2010 o 08:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok