icon

3-ročné dieťa a rodičia v jednej izbe

avatar
mirkau
17. mar 2010

Ahojte.Nájde sa tu niekto s podobným názorom?Myslím, že na tom nič nie je,ke´d naše 3r.dieťa spí s nami v spálni. K manželskej posteli máme priloženú ďalšiu veľkú posteľ a tak spíme a hlavne nevadí nám to. Viacej sa stretávam s mienkou, dať dieťa do svojej izby a to čím skôr.1. Pre pohodlie rodičov?Ja by som mala menšie pohodlie, keby som niekoľkokrát za noc šla pozerať dieťa do jeho izby, lebo by mi to nedalo.Vysielačky by som nechcela mať pri spaní. 2. Pre dobro dieťaťa? Takto cíti bezpečie,nebojí sa.Plánujem dať dieťa do detskej spolu so súrodencom, ke´d bude a bude väčšie. Hm, 😖

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 1. júl 2026 · 92 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Spanie dieťaťa v tej istej izbe ako rodičia je bežné riešenie pri obmedzenom priestore a podľa diskusie poskytuje dieťaťu pocit bezpečia, uľahčuje nočné dojčenie a rýchle zistenie príznakov ochorenia.
  • Alternatívy k spoločnému spaniu sú postupný presun do vlastnej izby (pomocou otvorených dverí, zapojenia dieťaťa do výberu farieb a hračiek, vymalovania izby) alebo technické riešenia ako priradený matrac k manželskej posteli, postieľka s bočnicami alebo veľká spoločná posteľ.
  • Odborné a teoretické zdroje spomenuté v diskusii sú kniha Koncept kontinua (Jean Liedloffová) a Attachment theory (John Bowlby, Mary B. Ainsworth), a na Slovensku sa téme venuje doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD.; všetky zdôrazňujú citlivú, postupnú adaptáciu dieťaťa.


Q: Kedy je vhodné dať dieťa do vlastnej izby?
A: V diskusii rodičia uvádzali, že presuny sa pohybovali široko: niektoré deti spali vo vlastnej izbe od 1. mesiaca, iné od 7. mesiaca, častejšie sa presun realizoval medzi 1,5–3 rokmi, a niektorí rodičia nechali deti pri sebe až do 6–8 rokov.

Q: Ako postupne presťahovať dieťa do vlastnej izby?
A: Odporúčané kroky sú zapojiť dieťa do výberu izby a farieb, vymalovať izbu spoločne, dať do nej obľúbené hračky a bábiky, nechať otvorené dvere v noci, použiť priradený matrac pri rodičovskej posteli alebo postieľku s bočnicami na postupné zvykovanie.

Q: Čo robiť, ak máme malý byt (1–2 izbový) a nie je možnosť samostatnej detskej?
A: Bežné riešenia sú spoločne spávať v jednej izbe, používať priradený matrac pri manželskej posteli, válendu alebo vedľajšiu posteľ pre dieťa; mnohé rodiny tak fungujú bez ďalších úprav priestoru.

Q: Ako spoločné spanie ovplyvňuje nočné dojčenie a zistenie ochorenia?
A: Rodičia v diskusii uviedli, že spoločné spanie uľahčuje nočné dojčenie a umožňuje skoré zistenie príznakov (napr. zmeny dýchania alebo mrnkanie), pričom niektoré matky zároveň spomínali obavu z rizík pri zdieľaní dospeláckej postele (možné udusenie či preritatie).

Q: Ako riešiť spoločné spanie pri narodení druhého dieťaťa?
A: Rodičia uviedli konkrétne prístupy: ponechať staršie dieťa v spálni, aby sa necítilo vytlačené; novorodenca dojčiť pri sebe; v prípade kolík preniesť dojča do druhej izby k otcovi a neskôr podľa potreby vrátiť alebo nechať staršieho dieťa dobrovoľne prejsť do detskej.

Q: Kde hľadať odborné a populárno-náučné zdroje o spoločnom spaní a pripútaní?
A: V diskusii boli spomenuté knihy a témy: Koncept kontinua (Jean Liedloffová), Attachment theory (John Bowlby, Mary B. Ainsworth), odborné materiály od doc. MUDr. Jozefa Hašta, PhD., články v časopise Nebyť sam (2005) a PDF materiály na adopcia.sk; knihu Koncept kontinua odporúčali kúpiť v kníhkupectve (spomínaný „pantarhei“).

Závery z diskusie

Zhoda

  • Spanie dieťaťa so staršími rodičmi je prijateľné, ak to vyhovuje celej rodine a dieťaťu.
  • Spoločné spanie uľahčuje nočné dojčenie a rýchle rozpoznanie zdravotných problémov dieťaťa.
  • Postupný presun do vlastnej izby ( dekorovanie, otvorené dvere, obľúbené hračky) je často efektívna stratégia.


Sporné názory

  • Niektorí tvrdia, že spanie s dieťaťom do predškolského veku je normálne a prospešné; iní tvrdia, že dlhodobé spoločné spanie (napr. po 4–6 rokoch) môže byť neželané a znamenať problém v samostatnosti dieťaťa.
  • Niektorí rodičia vnímajú spoločné spanie ako nevyhnutné pri malom priestore (garzónka), iní ho považujú za voľbu, ktorú treba obmedziť aj pri dostatku priestoru.


Otvorené otázky

  • Aký je optimálny vek pre presun dieťaťa do vlastnej izby pri zohľadnení emočného vývoja a adaptačného obdobia?
  • Ako najlepšie zladiť potrebu dieťaťa po blízkosti so spánkovým režimom škôlky alebo školy?
  • Ako najbezpečnejšie a najefektívnejšie riešiť spanie v rodinách pri príchode druhého dieťaťa?


Spomenuté značky a firmy

Manduca-e,pantarhei,Nebyť sam,adopcia.sk

Spomenuté produkty a metódy

Manduca-e,baby vak,látkové plienky,vysielačky,postieľka priradená k manželskej posteli,postieľka s bočnicami,válenda,koj​enie,Koncept kontinua,attachment theory

Miesta a osoby

Jean Liedloffová,doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD.,John Bowlby,Mary B. Ainsworth,pantarhei

Strana
z4
avatar
helenkasabinka
30. aug 2011

@evulik6 uplne s tebou suhlasim aj my sme na tom presne tak isto 😉

avatar
kukku
30. aug 2011

Môj malý má 6 rokov a spí s nami v jednej posteli. A vôbec mi to nevadí (ani manželovi) a ani to neriešim. Do 4 rokov sme nemali možnosť ho dať do detskej izby, kedže sme mali iba jednu izbu (bývali sme spolu so starými rodičmi). Teraz sme celý dom prerobili, má aj vlastnú izbičku, podľa jeho predstáv, ale má ju len na hranie. Dosť sa bojí aj tmy, takže nechcem ho do ničoho nútiť. Teraz ide do školy, verím, že sa to časom vyrieši samo 🙂

Strana
z4