Dcéra ma vymysleného kamaráta. Čo mám robiť?
Moja dcéra Wendy sa v poslednom čase sa začala rozprávať sama zo sebou. Keď ide jesť, vždy musia byť dva taniere, dva poháre, všetko dvakrát. Čo mám robiť?
Stručné zhrnutie
- Imaginárni kamaráti u detí sú podľa diskusie bežný fenomén a v literatúre z oblasti vývojovej psychológie sa označujú za normálnu súčasť fantázie detí.
- V diskusii sa uvádza typické obdobie výskytu od približne 3 rokov do približne 7 rokov, pričom individuálne prípady môžu trvať kratšie alebo dlhšie.
- Odporúčané riešenia sú pozorovanie dieťaťa, overenie sociálnej integrácie s rovesníkmi a v prípade obáv kontaktovanie detskej psychologičky; praktické tipy zahŕňajú ponúknutie plyšáka alebo hovoriacej hračky namiesto potláčania hry.
Najčastejšie otázky
Q: Je normálne, že dieťa má imaginárneho kamaráta?
A: Vo fóre rodičia a príspevky zmiňujú, že ide o bežné správanie v detskom veku a že vývojová psychológia to považuje za niečo „nie neobvyklé“.
Q: V ktorom veku sa väčšinou objavujú imaginárni kamaráti?
A: V diskusii sa uvádza, že imaginárni kamaráti sa často objavujú okolo 3. roku a môžu pretrvávať zhruba do 7 rokov, pričom osobné skúsenosti spomínali aj obdobie až do 9 rokov.
Q: Ako mám reagovať bez potláčania fantázie dieťaťa?
A: Rodičia vo fóre odporúčajú nechať hru prebiehať, rozvíjať fantáziu a namiesto násilného potláčania ponúknuť plyšáka alebo hovoriacu hračku, ak dieťa o to prejaví záujem.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
A: Vo fóre rady sú také, že ak správanie dieťaťa spôsobuje výrazné obavy, trvá neprimerane dlho alebo je sprevádzané izoláciou či ďalšími problémami, má zmysel konzultovať detskú psychologičku.
Q: Môže imaginárny kamarát znamenať, že dieťa nemá skutočných kamarátov alebo je šikanované?
A: Diskutujúci upozorňujú, že imaginárny kamarát môže byť reakciou na nedostatok rovesníkov alebo ťažkosti s začlenením, a odporúčajú skontrolovať, či dieťa má skutočných kamarátov a ako sa v kolektíve cíti.
Q: Pomôže stretnutie s odbornou literatúrou alebo knihami (napr. Anne zo Zeleného domu)?
A: Viacerí v diskusii spomínajú literárne príklady (napr. Anna zo Zeleného domu) ako ilustráciu, že fiktívni priatelia existujú v kultúre, a odporúčajú rodičom vzdelávať sa vo vývojovej psychológii, ak chcú lepšie porozumieť fenoménu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Imaginárny kamarát je u detí bežný a často súvisí s rozvíjaním fantázie.
- V mnohých prípadoch to časom prejde samo od seba.
- Praktické kroky sú ponúknuť dieťaťu priestor, sledovať jeho sociálne vzťahy a v prípade obáv konzultovať detskú psychologičku.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že imaginárny kamarát môže byť známkou vysokého IQ; iní to považujú len za prirodzenú fantáziu bez významu (tento bod je neoverený a spochybnený).
Otvorené otázky
- Kedy presne je potrebná odborná intervencia pri imaginárnom kamarátovi?
- Ako spoľahlivo rozlíšiť imaginárneho kamaráta ako bežný vývojový fenomén od znaku sociálnych problémov či šikany?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
plyšák, hovoriaci plyšák, kniha Anna zo Zeleného domu, vývojová psychológia, imaginárny kamarát, nahradiť imaginárneho kamaráta plyšákom
Miesta a osoby
žiadne
Starwendulka, možno čítala nejakú knihu, kde sa o tom písalo, alebo sa o tom rozprávali v škole 😉
Napr. aj v Anne zo Zeleného domu mala Anna vymyslenú kamarátku.
Skús zistiť, kto z jej kamarátok má ešte takéhoto "priateľa" 😉
🙂 ahojte
U detí je to v určitom veku bežné. Aj moja malá to robila a po čase ju to prešlo. Nerobia to však všetky deti. je to o ich fantázií . Najskôr som mala strach, preštudovala som všetku literatúru aj odbornú pre lekárov. Aj aj známa detská psychologička sa len pousmiala. Pekný dník
Bože můj...já jsem milovala příběhy Anny ze Zeleného domu 😵 😵 😵 Nádherné knížky 😵 Četla jsem je všechny a když tak nad tím přemýšlím, tak jsem myslím taky mluvila s někým, kdo neexistoval 😀
Ahoj. Tiež si myslím, že je to normálne. Môžeš skúsiť kúpiť jej nejakého plyšáka, ak na to máte, tak aj nejakého hovoriaceho.
aj moja starsia dcerka mala takeho kamarata volala ho jozko, Jozko bol s nami vsade, nepripisovali sme tomu vyznam, a casom to preslo, samo od seba 🙂
Já myslím, že je to náhodou super pro rozvíjení fantazie, děti dneska furt sedí u televize a u počítače, tak není na škodu mít takovýho kamaráda 🙂 😉
Koukala jsem že jí je 7? Chodí už do školy? Je v pohodě, že děti mají vymyšlenýho kamaráda,ale myslim že je důležitý jestli má i skutečný kamarády. Děti můžou vymyšleným kamarádem v tomhle věku reagovat i třeba na šikanu nebo právě nedostatkem opravdových kamarádů, nebo když se nedokážou začlenit do kolektivu 😉
prirozene avec mit imaginarniho kamarada 😎 taky jsme jednu dobu vykladali v koupelne s nejakym kamosem a vysvetlovala mu neco uz je to pryc
starwendulka tohle je asi v tomto věku i dřív normální, kamarádky syn měl imaginárního kamaráda, dokonce mu říkal Pek a pořád s ním rozmlouval a taky si s ním hrál, taky mu dával jídlo a pití...četla jsem o tom i ve vývojové psychologii, že to není nic divného...a neboj ono to přejde 😉
Starwebdulka. ešte nie som mamina, ale tiež Vám niečo napíšem.
Mať imaginarneho kamaráta je v pohode, ale môže to mať aj dôvody. Moja sestrička-neterka si cez prázniny vymyslela kamaráta.. Jednoducho preto, lebo sa nemala s kým baviť. A aby mal kto rovnaké zaujmy ako ona.
Venujú sa jej starší súrodenci? Má kamarátov? Lebo môže to byť aj v tom, ako hovorila kaleilah.
Ale zase to je aj dobré, lebo sa jej rozvíja fantázia.
v 7 rokoch je to normalne.
v 17. chodit na rozne fora a vymyslat si o sebe pribehy je uz horsie... 🤐
Já si taky myslím, že je to asi v pohodě - má prostě bujnou fantazii 🙂, ale jak píšou holky - může to být i nějaký takový jako důvěrník, se kterým probírá (pokud by měla) nějaké své problémy. Asi bych se snažila poslouchat o čem se s ním vlastně baví a co spolu řeší, z toho by se dalo ledacos poznat 🙂
lussy23 ja si myslim ze ikke to myslela tak ze starwendulka je osoba co si vymysla 😕
Marse -a le to neni pravda. Ano robila som to ,ale táto osoba nie som ja! Naozaj. ☹
no i kdyby si tohle starwendy vymyslela, tak to není zas tak špatný téma, protože tohle je k věci a děti to fakt dělají 😀
jedno je isté. imaginárnych priateľov si zvyknú vymýšľať nadané deti s vysokým IQ 😉
Je to opravdu naprosto normální,rozvíjí se tím fantazie,je to určitý druh snění,který dostává trochu hmatatelnější rozměr tím,že se např.chystají navíc talíře a skleničky...Spousta lidí si představuje nereálné věci i v dospělosti a pokud umíme rozlišit mezi fikcí a hrou,není se čeho obávat.Je naprosto zbytečné se snažit dceřineho "přítele"nahradit nějakým plyšákem atp.,ona má zajisté vymyšlenou i jeho tělesnou podobu.Není to nijak zvlášť neobvyklé chování .neznepokojuj se,ono to zase samo od sebe přejde. 🙂
starwendulka...já myslím, že to nevadí...děti mají bujnou fantazii a vymýšlí různý věci, které nám můžou přijít zvláštní, ale na tom nevidím nic neobvyklého 😉 za chvilku ji to přestane bavit a vymyslí něco jiného 🙂 nebo ho zkus nahradit nějakou jinou realnou věcí...plyšákem nbo něčím, co má hodně ráda. U naší malé by třeba zabral krteček 😀