Ste spokojní s reprezentáciou Slovenska Róbertom Ficom?
Ako ste spokojní s tým, ako nás reprezentuje Róbert Fico vo svete?
Tiež by ma zaujímalo, či ste spokojní s tým, ako tiahne náš štát k Rusku?
Stručné zhrnutie
- Premiér Róbert Fico absolvoval rozhovor v ruskej štátnej televízii Rossija, čo viedlo k obavám o smerovanie Slovenska bližšie k Rusku a k zníženiu dôvery zo strany časti verejnosti.
- Ficova oficiálna cesta do Číny bola sprevádzaná členmi vlády vrátane ministrov Tomáša Tarabu, Martiny Šimkovičovej, Dušana Keketého, Denisy Sakovej, Ladislava Kamenického, Richarda Takáča, Juraja Blanára a Jozefa Ráža.
- V reakcii na vystúpenia premiéra vznikli verejné petície a vyjadrenia osobností; v diskusii sa spomínal článok a reportáž na TA3 a petícia zverejnená na peticie.com.
Q: Kde nájdem nahrávku alebo záznam Ficovho rozhovoru v ruskej televízii Rossija?
A: Rozhovor odvysielala ruská štátna televízia Rossija; diskutujúci uvádzali, že Ficove odpovede sú k dispozícii aj v slovenských prekladoch a že sa záznam zdieľal na Facebooku.
Q: Kto cestoval s premiérom do Číny a ktoré ministerstvá boli zastúpené?
A: Podľa príspevku zoznam ministrov na ceste do Číny zahŕňal Tomáša Tarabu (minister životného prostredia), Martinu Šimkovičovú (ministerka kultúry), Dušana Keketého (minister športu a cestovného ruchu), Denisu Sakovú (ministerka hospodárstva), Ladislava Kamenického (minister financií), Richarda Takáča (minister pôdohospodárstva), Juraja Blanára (minister zahraničných vecí) a Jozefa Ráža (minister dopravy).
Q: Aké konkrétne environmentálne a poľnohospodárske obavy boli spomenuté v súvislosti s čínskymi investíciami?
A: V diskusii sa citovala kritika výstavby baterkárne na 540 hektároch ornej pôdy, pri ktorej bolo spomenuté údajné zníženie produkcie až o 3 000 ton pšenice a riziko znečistenia pôdy, spodných vôd a rieky Nitry.
Q: Ktoré verejné osobnosti podpísali petíciu proti Ficovmu vystúpeniu v ruskej televízii?
A: Pod petíciou boli uvedené mená vrátane Magdy Vášáryovej, Ľuby Lesnej, Grigorija Mesežnikova, Juraja Sterna, Tomáša Strážaya, Oľgy Gyárfášovej, Františka Gyárfaša, Pavla Demeša, Ladislava Snopka, Jozefa Bátoru, Alexandra Dulebu, Jána Orlovského, Františka Šebeja, Martina Bútoru, Zory Bútorovej, Pétera Hunčíka, Lászlóa Szigetiho, Rastislava Káčera, Ivana Mikloša, Lucie Žitnanskej, Bohunky Koklesovej, Soni Gyarfašovej, Denisy Havrľovej, Petra Gondu a Petra Tatára (zdroj: peticie.com).
Q: Čo povedal šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka o Číne a technológiách HUAWEI?
A: Michal Koudelka podľa diskusie varoval, že Čína sa snaží pôsobiť ako priateľ, ale usiluje sa o oslabenie demokracií, a upozornil na riziká používania zariadení značky HUAWEI; tiež uviedol, že každý čínsky občan, inštitúcia či firma má zo zákona povinnosť spolupracovať so spravodajskými službami.
Q: Aké príklady problémov s čínskymi projektmi v zahraničí boli v diskusii spomenuté?
A: Ako príklady boli uvedené: prístupová cesta Entebbe–Kampala v Ugande s vysokými nákladmi na kilometer a ľahko neudržateľné financovanie, a mestská ľahká železnica v Addis Ababe s nákladmi 475 mil. USD a následnými problémami s prevádzkou a údržbou.
Q: Ako súvisí Zakladajúci akt NATO‑Rusko so súčasnými obavami o bezpečnosť?
A: V diskusii bol citovaný obsah Zakladajúceho aktu NATO‑Rusko (1997), ktorý potvrdzuje, že NATO si ponecháva právo konať nezávisle a že dokument nemal vplyv na rozširovanie NATO; toto bol kontext pre debatu o návrhoch Ruska na vrátenie bezpečnostných pomerov k stavu z roku 1997.
Závery z diskusie
Zhoda
- V diskusii prevládal názor, že Ficove vystúpenia v ruských a čínskych médiách zvyšujú obavy z posunu slovenskej zahraničnej politiky bližšie k Rusku a Číne.
- Viacerí diskutujúci uviedli environmentálne a ekonomické obavy z čínskych investícií, konkrétne spomínali výstavbu baterkárne na 540 hektároch a riziko znečistenia.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že cesta a rokovania s Čínou sú potrebné pre priame investície a pracovné miesta; iní tvrdia, že ekonomické výhody budú vyvážené stratou suverenity, environmentálnymi škodami a zadlžením.
- Niektorí považujú Ficovo vystupovanie v Rossija TV za zradu a ohrozenie demokracie; iní argumentujú, že pivot na Východ je pragmatický a môže priniesť obchodné príležitosti.
Otvorené otázky
- Do akej miery budú čínske investície (napríklad baterkárne) v SR regulované tak, aby sa predišlo environmentálnym škodám a nadmernému zadĺženiu?
- Ako budú medzinárodné inštitúcie a partneri (EÚ, NATO) reagovať na zmeny vo vonkajšej politike SR a na Ficove vystúpenia v ruskej televízii?
Spomenuté značky a firmy
Rossija, TA3, peticie.com, tyzden.sk, BIS, HUAWEI, volswagen, Shein, Ali, trendyol
Spomenuté produkty a metódy
elektromobily, výstavba baterkárne, bezvízový vstup na 15 dní, Zakladajúci akt NATO‑Rusko, HUAWEI, prevádzka a údržba mestských ľahkých železníc, projekty financované čínskymi úvermi
Miesta a osoby
Slovensko, Rusko, Čína, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Česko, Entebbe, Kampala, Addis Ababa, Čierna Hora, Róbert Fico, Vladimir Putin, Volodymyr Zelenský, Miriam Lexmann, Magda Vášáryová, Ľuba Lesná, Grigorij Mesežnikov, Juraj Stern, Tomáš Strážay, Oľga Gyárfášová, František Gyárfáš, Pavol Demeš, Ladislav Snopko, Jozef Bátora, Alexander Duleba, Ján Orlovský, František Šebej, Martin Bútora, Zora Bútorová, Péter Hunčík, László Szigeti, Rastislav Káčer, Ivan Mikloš, Lucia Žitnanská, Bohunka Koklesová, Soňa Gyarfašová, Denisa Havrľová, Peter Gonda, Peter Tatár, Michal Koudelka, Miloš Zeman, Viktor Orbán, Peter Pellegrini, Tomáš Taraba, Martina Šimkovičová, Dušan Keketi, Denisa Saková, Ladislav Kamenický, Richard Takáč, Juraj Blanár, Jozef Ráž
Mňa aj pobavilo, ako dezoláti nadávajú ako ich vláda počas Covidu strašne obmedzovala, ale Ficovi vlezú do análu za jeho návštevu Číny. Tej istej Číny, ktorá kvôli jedinému prípadu Covidu dávala do karantény miliónové mestá a zatvárala ľudí čo sa nechceli dať zaočkovať.
@tetapetra aha, vdaka. Vsak kočka sla zaposobit na Cinanov 😉 Ozdoba muzskeho kolektivu. Nerozumiem, ake kulturne rokovania tam mala, co sla reprezentovat. V usa sa aspon stretla s dcerou a nejakou slovenskou komunitou. V Cine si sla brat priklad z cinskeho muru? Alebo sa vsetci sli osobne predstavit? Obrovska delegacia na taku malu krajinu. Alebo potrebovali zaplnit statny special, ako na vylet na futbal? Ci leteli obycajnou linkou? Skuska Ba - Peking?
Zas, potreba priameho spoja vyplyva logicky z predstavenych planov. Ale co sa tyka ochrany ziv. prostredia, tam treba odbornikov, nie Tarabu... Ani Huliaka - ten tuzi rozdelit nove ministerstvo cestovneho ruchu a sportu, aby sa stal tiez ministrom, lebo matematika nepusti.
@katulienkax Ja by som tak jednoznačne nepredpovedala budúcnosť. Práve Francúzsko a GB patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny a vlastne sú jediní, ktorí sú schopní uvažovať o tom, že by nasadili vlastné sily. A to UA ani nie je členom NATO. Ako sa GB vykašľala na spojencov v druhej svetovej? Do vojny vstúpili tým, že okamžite vyhlásili vojnu Nemecku, ktoré napadlo ich spojenca - Poľsko. Pokiaľ ide o Československo, Briti dosť rýchlo uznali, že ústupky ktoré nám nanútili v prospech Nemecka, boli veľkou chybou a Mníchovskej dohody odstúpili (a už nehovoriac o možnosti, s ktorou historici reálne pracujú, že prvú iniciatívu k tomuto kroku vykonal Beneš, ktorý pracoval s faktom, že vojna je neodvrátiteľná).
@eva8 Putin, 21. 2. 2022
"We responded to this accordingly and pointed out that we were ready to follow the path of negotiations, provided, however, that all issues are considered as a package that includes Russia’s core proposals which contain three key points. First, to prevent further NATO expansion. Second, to have the Alliance refrain from deploying assault weapon systems on Russian borders. And finally, rolling back the bloc's military capability and infrastructure in Europe to where they were in 1997, when the NATO-Russia Founding Act was signed."
@annm81fuha, vďaka. Ale ak by sme to ponali tak, ze navrat k 1997, tak viacej krajin by muselo vystupit z NATO. Poguglim NATO-Russia Founding Act
A za ňou hneď Blanár v džínsoch 🤔
@annm81 ale vsak tam sa pise, okrem ineho, o tomto:
"Zákon objasňuje, že Rusko nemá právo veta na rozhodnutia o aliancii a NATO si ponecháva právo konať nezávisle, ak sa tak rozhodne.
Zákon nemá vplyv na rozširovanie NATO. Tento proces prebieha podľa plánu; Lídri NATO na júlovom madridskom summite pozvú prvé krajiny, ktoré začnú prístupové rozhovory. Tieto prijaté krajiny budú mať plné práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v Aliancii a dvere k členstvu zostanú otvorené pre všetky rozvíjajúce sa európske demokracie."
https://1997-2001.state.gov/regions/eur/fs_nato...
Ci to je nieco ine? Naozaj neviem
Zakladajúci akt NATO-Rusko
Prehľad zverejnený Bielym domom, Úrad tlačového tajomníka, Washington, DC, 15. mája 1997
Generálny tajomník NATO Solana a ruský minister zahraničných vecí Primakov 14. mája oznámili dohodu o texte „Zakladajúceho aktu o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou“, čím sa vytvára nový vzťah medzi Alianciou a Ruskom. Zákon bol postúpený na schválenie krajinám NATO a prezidentovi Jeľcinovi
Clintonova administratíva urobila z budovania stabilnejšej, bezpečnejšej a nerozdelenej Európy jednu zo svojich kľúčových zahraničnopolitických priorít. Na marcovom summite v Helsinkách sa prezidenti Clinton a Jeľcin zhodli na dôležitosti vytvorenia kooperatívneho vzťahu medzi NATO a Ruskom. Zákon poskytuje základ pre trvalé a pevné partnerstvo medzi Alianciou a Ruskom, ktoré môže významne prispieť k bezpečnostnej architektúre Európy v 21. storočí. Podľa podmienok tohto zákona budú NATO a Rusko pravidelne konzultovať a koordinovať sa a tam, kde je to možné a vhodné, budú konať spoločne – ako to robia teraz v Bosne. Zákon má päť hlavných častí:
Preambula poznamenáva, že NATO a Rusko sa navzájom nepovažujú za protivníkov, a cituje rozsiahle transformácie v NATO a Rusku, ktoré umožňujú tento nový vzťah.
Časť I stanovuje princípy, ktorými sa vzťah riadi, napr. preformulovanie noriem medzinárodného správania v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte OBSE a explicitné záväzky, ako je rešpektovanie suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti štátov a mierové urovnávanie sporov. Časť II vytvára nové fórum s názvom Stála spoločná rada NATO-Rusko pre stretnutia NATO-Rusko a opisuje, ako bude táto rada fungovať.
Časť III popisuje celý rad otázok, o ktorých budú NATO a Rusko diskutovať, vrátane predchádzania konfliktom, udržiavania mieru, predchádzania šíreniu zbraní hromadného ničenia a výmeny informácií o bezpečnostných politikách a obranných silách.
Časť IV popisuje vojenské rozmery vzťahu. Medzi kľúčové ustanovenia:
NATO zopakovalo aspekty svojej súčasnej obrannej politiky a stratégie, vrátane vyhlásenia z decembra 1996, že „nemá v úmysle, nemá plán ani dôvod“ rozmiestniť jadrové zbrane na území nových členov vrátane skladov jadrových zbraní.
Odkaz na vyhlásenie NATO zo 14. marca 1997, že v súčasnom a predvídateľnom bezpečnostnom prostredí bude NATO vykonávať svoju kolektívnu obranu a iné misie prostredníctvom interoperability, integrácie a schopnosti posilnenia, a nie dodatočným stálym umiestnením veľkých bojových síl na území nových krajín. členov.
Uznanie, že NATO bude na územiach nových členov vyžadovať primeranú infraštruktúru zodpovedajúcu kolektívnej obrane NATO a iným misiám.
Záväzok NATO a Ruska pracovať na rýchlej úprave Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) tak, aby odrážala zmenené bezpečnostné prostredie od dokončenia CFE v roku 1990.
Časť IV tiež poskytuje mechanizmy na podporu užšej vojensko-vojenskej spolupráce medzi NATO a ruskými armádami, vrátane vytvárania vojenských styčných misií v príslušných vojenských veliteľstvách NATO a Ruska.
NATO si zachováva všetky svoje výsady. Hoci Rusko bude úzko spolupracovať s NATO, nebude to fungovať v rámci NATO. Zákon objasňuje, že Rusko nemá právo veta na rozhodnutia o aliancii a NATO si ponecháva právo konať nezávisle, ak sa tak rozhodne.
Zákon nemá vplyv na rozširovanie NATO. Tento proces prebieha podľa plánu; Lídri NATO na júlovom madridskom summite pozvú prvé krajiny, ktoré začnú prístupové rozhovory. Tieto prijaté krajiny budú mať plné práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v Aliancii a dvere k členstvu zostanú otvorené pre všetky rozvíjajúce sa európske demokracie.
@maialeo za “oných” cias sa mali lepsie len priemerni ludia co nevystrkovali z davu, bez vizie a ambícií.. tym vyhovovalo ze stacilo drzat hubu a krok a mali vystlane, pracu mal kazdy, vsetci mali vsetko rovnake.. netrebalo zavidiet. Ale takyto zivot nevyhovuje kazdemu, napriklad tomu kto chce zit slobodne a inak! Tak sa prestahujte do ruska ak Vam chyba rezim.
@sevrin preto takym volicom vyhovuje "na vsetky 4 strany" 😉
Ale ja napriek tomu, ze ked nie je zamracene, vidim "Severku", som za spolupracu, za zjednotenie celeho sveta. Nie upriamenie sa na nieco/niekoho "na vecne casy a nikdy inak".
Fica nepovazujem za vhodneho "mediatora", nedokazem mu uz verit, aj ked mu drzim palce.
@gribka1 poznam, niektorych zo statnej spravy, pretoze za Matovicovcom tam nastali velke zmatky vo fungovani, stazovali sa na dosadenych, ktori nic nevedeli.
Potom poznam takych, ktorych zmagorili socialne siete - ti sa stali doslova agresivnymi 🙁 A hned nadavaju, ked zapocuju nejake "aktualne" slovicko, alebo vidia nejaku fotku.
@sevrin podla mna to Fico z velkej miery hra, ze Ruzzko je jeho laska a vzor. Vie, ze to tupovolici zeru. A vdaka nim moze kradnut.
myslite ze progresivne slovensko schvalne neusporaduva protesty? Mne to pripada tak, ze oni sa ani nechcu dostat k moci, lebo momentalne by im cely stat padol na hlavu.. ako ja to aj prajem Smerakom, nech sa tam medzi sebou vadia zatial co ceny rastu, zdravotnictvo pada atd. nech si to pekne vyzeru… len sa bojim ze nas dotiahnu tak daleko, ze dalsie volby ani nebudu. A nespokojnost treba prejavit teraz! lebo nas uplne otupia.
@eva8