Je lepší cisársky rez alebo prirodzený pôrod?
ake mate skusenosti s cisarskym rezom ci je lepsi prirodzeny porod alebo cisarsky rez
Ako tu môžete niektoré takto mudrovať.. dokonca napísať, že prirodzený pôrod je pre matku a dieťa odmenou.. skutočne je odmenou ked matka pri pôrode zomrie a dieťa ostane bez mamičky? viem, že sa to stáva v mizivom percente, ale stáva.! podľa mňa to nie je odmena .. a úžasný pôrod bez komplikácií má ozaj malé percento šťastných žien .. už menej sa píše o ruptúrach konečníka = následky na celý život.. a to nie je až taká ,,vzácna komplikácia" .. ženy ked neviete a nezažili ste... nechajte si premudrele reči .. a ten prirodzený pôrod, kt. tu obhajujete tiež nie je až taký prirodzený .. oxytocín, epidurál, kliešťový pôrod atd.... a čo sa týka zdravia detičiek.. ja som sa narodila takisto sekciou a za celý život som zatiaľ nepocítila, že by som mala slabšiu imunitu....
Mam za sebou dva cisarske rezy, obidva planovane vsetko islo hladko. Manzel bol pri tom takze sme si to vychutnali a spolocne sa tesili z babatka.
Hojenie tiez velmi dobre. Do 4 tyzdnov som uz soferovala.
Ale pokial nie su ziadne problemy, rizika, tak by som bola prirodzeny porod asi.Tazko mi hodnotit. Kazdopadne cisarsky u mna prebehol vyborne.
ja som prvú dcéru chcela rodiť klasicky, prirodzene...Pripravovala som sa na to celé tehotenstvo, chodila som na kurzy, strach som nemala, do pôrodnice som šla s tým, že idem rodiť klasicky a basta...Ale...moje telo, alebo skôr maternica, boli proti môjmu plánu 😀 Neotvárala som sa, dali mi dve vyvolávačky, pustili aj plodovku a stále nič...Otvorila som sa na 7 cm, ale to som už bola vyčerpaná, zakázali mi piť, hrdlo som mala vysušené, nedokázala som už predýchavať kontrakcie...Tak ma šli rezať....Celé to bolo veľmi stresujúce....A aj malá, bola uplakaná, nejaká vynervovaná....A aj jej to ostalo....
Druhý pôrod som sa už nenechala trápiť, naplánovali mi cisársky, v pohode som prišla do pôrodnice, "ubytovala" som sa, a na druhý deň, síce som mala troška obavy, že čo, ale všetko bolo v kľude, pokoji.....A druhá malá je oveľa pokojnejšia, nie je taká urevaná ako staršia..
A čo týka mňa, prvé zotavovanie bolo horšie, bola som unavená po 12 hodinách bolestí, a potom ešte bolesti po sekcii...
Druhé už bolo lepšie, síce som musela 12 hodín ležať, ale na druhý deň ráno mi malinkú priniesli, začali sme kojiť, pestovala som si ju a lietala po oddelení ako srnka..sestry sa aj čudovali, že vy ste po sekcii? 😀
Keď som videla tie ostatné maminy po klasických pôrodoch, ako sa ledva hýbu, neviem čo je "lepšie"...Záleží od každej mamy, jej zdravotného stavu, od stavu bábätka a podobne....Niekedy sa aj bezproblémový pôrod môže zvrtnúť na katastrofu a cisársky je v pohode a opačne...Ale ja mám pocit že ten klasický je pre ženu tiež nebezpečný, možno niekedy nebezpečnejší ako sekcia...
Vzdy som mala hrozu z prirodzeneho porodu,mala som take obavy,ze po porode budem mat traumu a podobne,ze to nezvladnem,ze to nie je jednoducho pre mna..mala som rodit prirodzene,ale nakoniec som mala sekciu,spinal.neviem preco som zo sekcie vobec nemala strach(ale zo spinalu ano).ja som nesmierne stastna,ze to takto dopadlo,spominam na to len s laskou a kedykolvek by som si to zopakovala.tesne po operacii som vracala,ale to mozno preto,ze 2hod predtym som jedla.inak mi nebolo zle ani ma hlava nebolela.kym som len lezala,bola to pre mna uplna pohoda,nejak extra ma to nebolelo,ked mi sestricka nukala injekciu proti bolesti,odmietla som 😀 vstavanie bolo neprijemne,vtedy som si pomyslela,ze navstevy v ten den nezvladnem,ze nechcem chodit,no cim viac som chodila tym viac v pohode to bolo,po 2 dnoch som behala ako srnka..popravde cakala som nieco oooovela horsie.co sa tyka jazvy,ked som bola tehotna,videla som fotku co je v tejto diskusii 😀 a bala som sa na svoju jazvu pozriet,no vobec to nevyzeralo hrozne.jaj a este jedna vec,vsade sa pise,aky je zly pohlad v porodnici na mamicky po sekcii..ok,vzdychala som,ked som musela vstat z postele,predsa len tie vysoke postele su hrozne,ale to je tak vsetko.so mnou bola mamicka po prirodzenom porode a doteraz mam z toho hrozu,nevedela sa hybat,ked volala manzelovi,tazko sa to pocuvalo,proste ona vobec nevladala,vela krvy stratila,ani nemala babatko na izbe,babatko malo tiez nejake problemy,ani ho poriadne nevidela ked porodila.aj po dalsie dni stale vzdychala,aky je jej maly tazky(ja som mala najvacsie babatko v porodnici).no a ked som pocuvala v jedalni o ostatnych prirodzenych porodoch...som stastna zena 😀 naozaj klobuk dole pred vami,co ste rodili prirodzene,obdivujem vas,ja by som to nezvladla.
Celé tehotenstvo som verila, že budem rodiť prirodzene. Od prvého dňa až do termínu pôrodu nebol žiaden náznak komplikácií či už u mňa alebo drobčeka, takže prirodzený pôrod som brala ako samozrejmosť. Posledný mesiac som sa naň psychicky pripravovala, kým neprišla poradňa týždeň pred termínom, kedy doktor vyjadril pochybnosti o narodení drobčeka v plánovanom termíne. Keď som prišla na poslednú poradňu v deň termínu, doktor bol nespokojný, že sa nezačínam ani otvárať ani nič, tak ma poslal na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, kde som nastúpila hneď na ďalší deň
Tam si ma nechali deň len tak poležať, či sa niečo nezačne diať, ale drobcovi sa von nechcelo. Nasledujúce tri dni to boli dokola len ozvy, kontrolovanie môjho (ne)otvárania a samozrejme vyvolávanie pôrodu. Šesť dni po termíne (16.12, termín som mala 10.) sa už od rána doktorom niečo nezdalo. O ôsmej ráno prišla otázka, či budem ochotná rodiť sekciou, ak to bude nutné. Znervóznela som, ale kvôli drobčekovi som súhlasila. O 10:30 už pri mne bol anesteziológ, vybrala som si spinal. Predsa len som chcela vidieť a počuť drobca. O 11:00 sa začala sekcia a o 11:15 bol už drobec na svete. Kým prišiel na svet boli menšie problémy so mnou, ale najhoršie minúty boli, keď sa malý narodil... videla som jeho bezbranné telíčko, ako ho odniesli, ale nič som nepočula. Pýtala som sa naňho snáď všetkých, čo boli v miestnosti, no nikto nič nevedel. Keď som hp konečne začula bol to ten najkrajší zvuk na svete. O pôrodu som ho uvidela až na druhý deň, keď som už vládala chodiť. Vidieť jeho telíčko napojené na prístroje, ktoré ho kontrolovali a infúziu zapojenú do jeho ručičky bolo ťažké, ale verila som, že všetko už bude v poriadku. Našťastie to tak bolo. Po troch dňoch ho už dali ku mne na izbu a všetko bolo dobre. Teraz má už 3 mesiace a nie je absolútne poznať, že pred pôrodom mal nejaké problémy s dýchaním. Je to krásny veľký papkáč. Ale keby som mala na výber jednoznačne chcem rodiť prirodzene. Žienky prepáčte za dĺžku príspevku, ale padlo mi dobre sa niekomu vyspovedať.
Ja mám za sebou 2cisarske každé v inej krajine , prvého syna som rodila V Ázii A druhého syna na Slovensku.veru dá sa to porovnať ale iba nemocnica A prístup lekárov.operácia samotná bola U mňa super, prvý pôrod som chcela prirodzene veď som nejaká baba A bolesti sa nebojím ale už som bola psychicky na dne keď som ležala 2dni v nemocnici,hladná,po klystyre,po vyvolávacke,miernych bolestiach,syn mi neklesol A vôbec som sa neotvorila tak som požiadala doktorku o cisársky rez s tým že mi ho schválili,mala som výhodu že som už 4dni prenášala čo v zahraničí nemajú radi keď prenášas.40tt A čo des do nemocnice.zato tu na Slovensku som prenášala 2tyzdne čo sa potom ukázalo aj na synovy,mal váhu 4,2kg,plodova voda zelená syn mal zapálené ocko A veľmi suchú pokožku prvé 3mesiace.aj to keby som sama nepoziadala znova o cisársky tak by som tam bola hádam doteraz.synovy sa ani po 2tyzdne nechcelo ísť von A veru neviem ako by som dopadla ja keď syn bol taký veľký A moje telo nebolo ani z diaľky pripravené na pôrod,znova žiadne bolesti,otváranie any syn neklesol.ja som rada za cisárske akurát záleží na prístupe lekárov A hl.aj na tele ženy ako sa vyrovná s bolesťou po reze.ja som bola pri oboch uspata spinalne čiže som všetko vedela čo sa so mnou deje.A to že sa nevytvára mliečko A nejaký materinský cit nieje tak to nieje pravda.prvého syna som.košíka 4roky a teraz kojim už rok A ľúbim ich nadovšetko A aj oni mňa.
Ahoj, ja som rodila jedneho syna normalne a druheho pred 10 mesiacmi cisarom, takze to viem dobre porovnat. Ak by som si mohla vybrat, tak urcite normalne. 🙂
Vyhody normalneho: dieta mozes mat hned pri sebe par sekund po porode, super na bonding a prirodzene bakterie. Vytvorenie vzajomneho puta, vela dotykov, moze byt pri tebe manzel a tesite sa obaja. Okamzite sa moze prisat, ovela lepsie sa rozbieha mlieko. Nie je to tak stresujuce ako ked ti ho hned zoberu a chuda niekde place same. Na rozvoj pluc je ovela lepsi prirodzeny porod, lebo porodne cesty vytlacaju vodu z jeho pluc a neni nasilne vytrhnute ako pri cisare. To znamena lepsie a zdravsie pluca. V podstate bolesti zmiznu hned po porode a ta lekar dobre zasije, tak budes chodit okamzite a skoro nic nebudes citit. Mozes sa hned starat o babo, uzivat si ho. A mozes cvicit brucho aj cele telo. ;)
Vyhody cisaru: zospodu budes ako predtym, nebudes sirsia a nebudes mat nabeh na inkontinenciu, pekny datum narodenia, cize naplanovanie porodu, trva kratko, dieta je rychlo von, ja som mala iba lokalne umrtvenie. Nevyhodou cisaru je, ze dieta ti obvykle iba ukazu, budes mat po strasne bolesti, brat vela analgetik a budes mat problem sa on v takom stave postarat. Prve dni musel byt so mnou muz, lebo kazde postavenie som mala pot na tvari od bolesti. Horsie sa rozbieha mlieko, obvykle 24 hod si na JIS bez baba, nieco strasne civiet do stropu bez pohnutia a mysliet ked ti place babatko. A nemozes pol roka cvicit brucho, tj ja som chodila dlho ako tehotna... :(
Nastrihu sa casto pri normalnom porode nevyhnes, podla mna nic strasne, lekari sa istia, aby ta neroztrhlo a neposkodilo nieco natrvalo. Sama by som asi neriskovala tlacit na lekarov ze bez nastrihu, neviem preco je okolo toho take halo. Osobne poznam jednu mladu, krasnu dievcinu, ktoru nenastrihli a babo ju roztrhlo tak, ze skoncila s vyvodom na konecniku.... To by som nikdy neriskovala. Ked som rodila, mala som 19, bola strasne chuda, uzka panva a babo malo 4,5 kg. Nie je to dovod na cisar. Treba si zohnat dobreho skuseneho lekara.
Musela som ist zo zdravotnych dovodov rodit druhykrat cisarom. Je nutny, ak mas na to naozaj dobry dovod ako ja typu, ze riskujes inak svoj alebo babov zivot. Inak by som som to urcite nechala na prirodzeny porod, kludne aj s nastrihom a az na konci s oxytocinom, ale so skusenym lekarom. Aj tak ak vznikne komplikacia, tak ti cisar urobia kedykolvek.
vsetky tri deti som rodila prirodzene. prirodzeny porod bez epi nie je uplne najprijemnejsi zazitok, ale ked dietatko porodite, citite obrovske stastie, ked to malicke stvorenie vidite a obrovsku ulavu, ze je to za vami. je to silny zazitok, ktory odporucam.
Ahoj,ja som rodila 1-krat.Prirodzene.Som aj porodna baba,takze som uz videla a odrodila vela porodov,ale niet nad prirodzeny porod bez vyvolavacky,bez pustania vody,bez epi ...atd. Chce to len cas a trpezlivost! A verit si hlavne,ze to dokazes aj ty. Potom su komplikacie,ktore sa velakrat vyrobia v spitali,alebo nejake prekazky zo strany matky (uzka panva, urazy) alebo babätko nevydrzi stahy a postupovanie do porodnych ciest a zaprotestuje. Vtedy treba ten cisarsky rez .
Ja som rodila prirodzene, žiadne komplikácie. Bábätko prišlo na svet veľmi rýchlo za 24 minút bola na svete moja najväčšia láska 🙂 Síce som sa trošku natrhla, no zašili ma a po dvoch hodinách som už bola sama na wc a bez problémov som chodila a sedela. Po dvoch nociach strávených v nemocnici sme si odniesli domov našu lásku 🙂
Urcite a na 1000% prirodzeny pôrod ak je to mozne.😉
Ahojte mamicky, resp. buduce mamicky.
Volám sa Radka Majcherová a som študentka 3. ročníka bakalárskeho stupňa štúdia Fyzioterapie v Prešove. Chcela by som Vás poprosiť o pomoc, keďže cieľom mojej bakalárskej práce s názvom Pilatesove cvičenia a ich vplyv na pohybový systém u žien v období tehotenstva, je porovnanie výskytu negatívnych príznakov u žien, ktoré Pilates cvičili a ktoré nie. Prieskum je vo forme elektronického dotazníka, konkrétne vytvorený pre mamičky, kt. Pilates cvičili a ktoré nie. Chýbajú mi ešte mamičky, kt. Pilates necvičili. Týmto by som Vás chcela veľmi poprosiť o vyplnenie dotazníka. Každý jeden vyplnený dotazník mi veľmi pomôže. Teda, aby som to zhrnula je venovaný všetkým mamičkám, kt. necvičili žiadne cvičenie počas tehotenstva a týka sa výskytu negatívnych príznakov počas tehotenstva.
ĎAKUJEM VÁM VEĽMI PEKNE a prajem krásne sviatky.
Link na dotazník: http://www.survio.com/survey/d/M9O1X6F9N9P6F2L2S
ja som rodila synčeka prirodzene, ale nastali komplikácie, chceli robiť cisársky, ale bol príliš nízko v pôrodnom kanáli a nemohli by ho vytiahnuť cez brucho, začali mu klesať odozvy, tak mi museli urobiť kliešťový, roztrhnutá z oboch strán, roztrhnutý krčok maternice, 2 týždne po pôrode som ležala , na kontrolu po 6stonedelí až skoro po 4 mesiacoch, krvácanie plné 3 mesiace, takže za seba nikdy viac a druhé ak bude tak cisárskym
Moj prvy porod bol akutnou sekciou, hroza, cele zle, zotavenie niekolkomesacne. Doteraz ma z toho obchadzaju mdloby. Bala som sa mat druhe dieta. Druhy porod bol prirodzeny bez epi,hoci s vakuumextraktorom, roztrhnuta a zasivana dlho, neskutočne porodne bolesti,ale nelutujem a hodnotim ho ako lepsi. Ak by som si mala znova vybrat,rodila by som opat prirodzene.
Mam za sebou aj aj. Pred15 rokmi prirodzeny porod (i ked je otazkou ci ide naozaj o prirodzeny, kedze lekari sa ho snazia roznymi rutinnymi postupmi urychlovat). V 37 TT len po 4 hodinach po odteceni plod. vody prisla na svet dcera, zazitok neuveritelnych pozitivnych emocii a pocit zdraveho hladu, moznost hned pimat normalnu stravu. Podanie oxytocinu, nastrih hradze, vytlacenie bolestivych hemoroidov, nasledny vznik krvacajucich trhlin na bradavkach pri kojeni mi po porode na pohode nepridali, taky aky kratky porod bol, zotavenie dlhe. Pre 8 rokmi planovany sc kvoli Kp, citanie casopisu pred operaciou, spinal, vnimanie zvukov na porodnom sale, rincanie operacneho naradia, rozhovory personalu, syna mi ukazali na chvilu, stastna ze to mam za sebou prevezena na jis, vyplavenie hormonov stastia minimalne, podavanie silnych analgetik, rutinne, ziadne bolesti, tie az pri vstani, chodza do L ako starena, strava tekuta, avsak pohoda pri kojeni, celkovo psychicka pohoda vacsia, navrat do fyzickej formy napriek tomu dlhsi v porovnani s prirodzenym porodom. Je mi luto, ze v dnesnej dobe uz ani prirodzeny porod nie je prirodzeny, ze zeny nemaju doveru v seba porodit dieta a coraz viac si zelaju aby ich "odrodil" cudzi clovek.
ahojte, ja mám za sebou dva cisárske rezy, prvý bol v celkovej anestéze a druhý lokálne, pri druhom som bola macherka, uz som vedela, co robit, ked to neslo inak, ja som spokojna, ranu ani nevidiet a viem spôsob ako mamičky môžu dostať za ranu odškodné 😉
Podla mna maju oba sposoby ako priviest na svet dieta svoje vyhody aj nevyhody...tak ako je to so vsetkym..kazdopadne si myslim,ze ak je nejaky problem mal by lekar zakrocit a poucit pacientku. Pri mojom porode hovorila porodna asistentka lekarovi aby mi radsej spravili cisarsky (velmi slabe ozvy) a lekar ze nie..skoro sme o maleho prisli,museli ho predychavat,mal obtocenu pupocnu snuru dvakrat okolo krcika.
ja som rodila aj tak aj tak a mozem porovnat . jednoznacne prirodzeny porod vyhrava.
chvilu trpis ale potom si rychlo ok aj babatko zdravsie , pocas klasick porodu stretava bakterie kt su mu uzitocne pre zdravie neskor. aj plucka zdravsie. cisarak duetatku nevyprazdni plucka a je to prenho sok byt vonku za 30 sekund..
jazva sa m9ze hojit zle a skaredo, navzdy ostane brucho dole citlive na dotyk u kazdeho. a tie bolesti a prve chodenie po cisarsk su neopisatelne. ak ze rodi normalne citi vacsiu radosť a hrdost na seba po pôrode. deti po CS maju vacsiu tendenciu trpiet detskou obezitou a castokrat v dospelosti nemozu robit profesional sportovcov v istych typoch sportov kvoli zlym plucam.
Z osobnej skúsenosti...zažila som oboje...odporúčam prirodzený pôrod, po ktorom je lepšie mamičke aj dieťaťu...odporúčam web: http://zdrave-tehotenstvo-prirodzeny-porod.sk/
tiež som za prirodzeny porod, ale ono nie vždy to ide lahko a potom je potrebny cisarsky rez. PO cisarskom sa pomalšie zotavuješ. MOja znama rodila v zahraniči a mala na to pumpičku, ktora jej pomahala, za mojich porodných čias to nebolo
prirodzeny. Ale ak su komplilkacie, musí sa na cisarsky. Inak by to ani nešlo. AKo si nakoniec rodila a ake to bolo? AKo rychle si sa po porode zotavila?
tiež som za prirodzeny, lenže nie vždy to ide. Preto mame cisarsky rez.Len žena sa dlhšie zotavuju a viac to boli. Už by mohli vymysliet niečo na rychlejšie zotavenie po porode
bolia oba porody. Ale po klasickom si rychlejšie fit. Ale aj po cisari už si prostiedky ako urychlit hojenie
po klasickom rychlejšie fit. Po cisari boli jazva a fungovat musíš kvoli babatku
daju, alebo sa porad s lekarom ako na to a ten ti určite niečo poradi. Niektore mamičky použiju pumpičku, niektore nie.
Cisarsky rez je operacia. Prirodzeny porod je pre zenu a dieta odmenou :Výhody prirodzeného pôrodu pre dieťa
Pred 50 rokmi sa verilo, že novorodenec nič necíti a s deťmi sa narábalo ako s kusom neživej hmoty. Bez akéhokoľvek umŕtvenia sa na nich zaživa vykonávali operácie. Mnoho detí pri nich zomrelo v strašných mukách a tie, čo prežili, boli navždy poznačené. Dnes našťastie vieme, že novorodenec cíti. Stále si však mnoho zdravotníkov neuvedomuje, aké dôležité je privítať ho s maximálnou úctou. Pri prirodzenom pôrode dieťa čaká napríklad:
Najväčšia extáza života
Počas pôrodu sa v tele matky aj dieťaťa vyplavujú najvyššie hladiny hormónov šťastia, aké je možné zažiť.
Pôrod bez drog
„Pokrytectvo súčasnej spoločnosti je neuveriteľné. Keby tehotná žena verejne priznala, že fajčí alebo pije, bola by verejnosťou napomínaná, a keby priznala, že užíva heroín alebo iné drogy, hrozilo by jej väzenie a odobratie dieťaťa. Nikto sa však nepozastaví nad faktom, že sa pri pôrode používajú ďaleko silnejšie drogy a že práve ich užitie môže mať pre dieťa dlhodobé následky.“ (B. Beechová v Novej dobe porodní).
„Samotný pôrod a spôsob, ktorým prebieha, výrazne ovplyvňujú celý život človeka. Tlmenie pôrodných bolestí anestéziou zanecháva v psychike dieťaťa hlbokú a zreteľnú stopu. Štúdiu popôrodných následkov je venovaný rad prác slávnych psychológov a iných odborníkov, ktorí sa venujú rehabilitácii ľudí. Záznam, ktorý zostáva po pôrode s anestéziu znie nasledovne: jediný spôsob, ako prežiť problémy, je útek do narkotického stavu. Je možné, že dnešná epidémia narkománie je sčasti spojená s pôrodmi, pri ktorých sa používali narkotické preparáty.“ (Šeremetěvová Galina, Aby dítě bylo šťastné, 2007)
„V mnohých pôrodniciach sú dodnes používané liečivá obsahujúce morfium napriek tomu, že spôsobujú dýchacie problémy priamo pri pôrode a môžu byť príčinou neskoršej drogovej závislosti.“ (Ingeborg Stadelmann, Zdravé těhotenství, přirozený porod, 2004)
Istota, že svet je bezpečné miesto a že je milované
„Již v roce 1951 John Bowlby ve své monografii s názvem Mateřská péče a duševní zdraví, vydané Světovou zdravotnickou organizací v Ženevě soudil, že poškození, které jednou porodem vzniklo, je už „nenapravitelné“. Opíral se přitom o svou vlastní studii čtyřiačtyřiceti mladistvých zlodějů, jejichž dosavadní životní historii důkladně prozkoumal a v níž při srovnání s kontrolní skupinou neproblematických mladých mužů zjistil významně častěji právě chybění, výpadek či nedostatek mateřské péče v časném dětství. Objevil mezi nimi velkou skupinu těch, které nazval „bezcitnými“ psychopaty. Tito lidé jsou nápadní povrchností svých sociálních vztahů a nezodpovědností svého jednání. Jinými slovy, v krádežích hledají jen jakési náhradní uspokojení své potřeby lásky, kterou jinak nejsou sami schopni ani dávat, ani přijímat. Jsou nepřístupni nabízené pomoci, neschopni učit se ze zkušenosti, žijí jen okamžikem, nedovedou plánovat, nemají životní perspektivu.
Dnes víme nanejvýš jistě, že jsou to třeba právě nechtěné děti, které se s podobnými vztahy a neschopnostmi potýkají celý život. Dnes víme, jak píše F. Koukolík, že „nemá-li plod a novorozenec při porodu optimální podmínky, tedy lásku a kvalitní stravu, nezíská díky v prvních vteřinách života získané vazbě na matku základní, fundamentální jistotu, že svět je bezpečné místo a že je milováno. Takové dítě je neustále jakoby v nebezpečí, staženo, cítí se nepřetržitě (někdy už v děloze) ohroženo. Nemůže vědět, že mu nebezpečí třeba nehrozí – vždyť bylo evolucí před dvě stě tisíci lety naprogramováno na přežití ve volné přírodě africké divočiny.
Je velkou a tragickou ironií, že právě v moderních porodnicích je jak násilí, tak bolest dětí běžná. Po většinu téměř celého 20. století lékaři neváhali vystavit dítě při porodu tvrdému prostředí, používat bolestivé způsoby vyšetření nebo bolestivé nástroje. Neváhali ani používat silné chemikálie ve formě léčiv nebo anestetik. Všechny tyto odlišnosti od toho, co se normálně děje při domácím porodu, dětem hluboce změnily zkušenost zrodu. Novorozeňata samozřejmě protestují, když je jim jehlami odebírána krev nebo injektován vitamín K, nelíbí se jim, když jsou hrubým způsobem manipulována a když si je předává tolik různých lidí. Jejich kůže je extrémně citlivá a tak protestují, když jsou čištěna a omývána. Tímto tzv. normálním porodem tak z nich děláme zlostné, bázlivé, úzkostné, smutné a zmatené tvory, a dělali jsme to tak po většinu minulého století, tvrdí David Chamberlain.“ (Vlastimil Marek, Nová doba porodní, 2002) Tento kalifornský psychológ je presvedčený, že akákoľvek forma násilia, s ktorou sa dieťa stretne v maternici alebo v čase pôrodu je hlbokou formou programovaní, ktoré v dospelosti napríklad zabránia nadviazaniu vzťahu. Tieto „programovania“ môžu ovplyvniť telesné aj mentálne zdravie človeka na desiatky ďalších rokov.
Záruka väzby s matkou
„Aj taký krátky čas ako hodina po pôrode spolu s dieťaťom môže mať trvalý vplyv na matku i dieťa. Množstvo štúdií ukázalo, že ženy, ktoré si vytvorili väzbu k svojmu dieťaťu, bývajú lepšie matky. Ich deti sú tiež takmer vždycky fyzicky zdravšie, emocionálnejšie stabilnejšie a intelektuálne bystrejšie než deti, ktoré odobrali matkám po pôrode.
Väzba medzi matkou a dieťaťom má podstatný význam. Všetko, čo žena robí a hovorí svojmu dieťaťu po narodení – všetko to zdanlivo bezúčelné cukrovanie, maznanie, hladkanie a dokonca pozeranie majú jediný význam: chrániť dieťa a starať sa o jeho blaho. Nepoznáme presne spôsob, ako tento systém funguje. Novšie údaje však naznačujú, že prinajmenšom v tomto období veľká časť toho, čo nazývame materinským správaním, je regulované biologicky.“ (Thomas Verny, John Kelly, Tajomný život dieťaťa pred narodením, 1980).
„Keď kryse po vrhu na Rutgersovej univerzite odobrali mláďatá, stratil sa jej materinský inštinkt a neobnovilo ho ani navrátenie mláďat. Tiež je známy prípad držiteľa Nobelovej ceny, Konráda Lorenza, ktorý poukázal na väzbu húsat. Tie sa „po vyliahnutí pritlačili k prvému veľkému telesu, s ktorým prišli do kontaktu, a dokonca uverili, že fúzatý muž či hus z lepenky je ich mama.“ (Michel Odent, Znovuzrozený porod, 1995).
Pozitívne „naprogramovanie“
„Pre matku ako aj otca, znamená narodenie dieťaťa nezmazateľnú spomienku, naplnenie celoživotného sna, no pre samotné dieťa je to čosi oveľa významnejšie – je to udalosť, ktorá sa zapíše do jeho osobnosti. Spôsob, ako prichádza na svet – či už je to bolestné, alebo ľahké, hladké, alebo násilné z veľkej časti určuje, čo z neho vyrastie a ako bude nazerať na svet okolo seba…
Z klinických štúdií ďalej vieme, že spomienky dieťaťa na jeho prvotné puto, ktoré ho viaže s jeho matkou, ovplyvňuje aj neskôr, po rokoch, pocit jeho emocionálnej istoty.
Teraz by už malo byť jasné, že pôrod je jednou z najzávažnejších udalostí, ktorú prežívame… Prenatálne skúsenosti a zážitky z pôrodu utvárajú základy osobnosti človeka. To, čím sa staneme alebo chceme stať, naše vzťahy k sebe samým, k rodičom, priateľom, všetko je ovplyvnené tým, čo prežívame v týchto dvoch kritických obdobiach. Ak sme veselší, alebo smutnejší, zlostnejší, alebo deprimovanejší než iní ľudia, je to – aspoň sčasti – dôsledkom toho, ako sme prišli na svet.“ (Thomas Verny, John Kelly, Tajomný život dieťaťa pred narodením, 1980)
Výhody prirodzeného pôrodu pre matku
Tak, ako je tých pár hodín rodenia sa dôležitých pre dieťa, sú rovnako podstatné aj pre matku.
Prirodzeným pôrodom ženu čaká napríklad:
Najväčšia extáza života
„Počas pôrodu sa v tele matky aj dieťaťa vyplavujú najvyššie hladiny hormónov šťastia, aké je možné zažiť.“ Extatický pôrod Matka príroda pomocou hormónov naplánovala pre všetky ženy. Nie je to niečo, čo by mohli zažiť len niektoré, každá žena počas celého pôrodného procesu uvoľňuje najvyššie hladiny pôrodných hormónov. Začíname rozumieť tomu, aký význam pri pôrode má práve táto zvýšená hladina hormónov. Mnoho zásahov, ktoré sa dnes bežne v pôrodníctve užívajú, znižuje uvoľňovanie týchto hormónov v tele rodičky a spôsobujú, že je pôrod menej extatický, menej príjemný a dokonca menej bezpečný pre ženu aj dieťa.” (Dr. Sarah Buckley, MD, Orgasmic Birth, 2009)
Zdravé sebavedomie
„Pôrod je križovatka. Môžete žene pomôcť prejsť veľmi fantastickou transformujúcou životnou cestou. Môže sa pretransformovať v úplne odlišnú ženu. Môže pochopiť, že keď: môžem prekonať všetky prekážky, bolesť, strach a keď som dosiahla svoj cieľ, môžem teraz zvládnuť už úplne všetko.
Ale rovnako tak, keď tú ženu nebudeme rešpektovať, keď jej nedáme dôstojnosť pri pôrode, mohli by sme ju uviesť v depresie a k myšlienke: môj pôrod je príkladom mojej podradnosti, neschopnosti, mojej nedostatočnosti.“ (Ricardo Herbert, MD, Orgasmic Birth, 2009)
Jeden z najviac fyzicky, emocionálne, spirituálne transcedentných momentov v živote
„Musíme o pôrode povedať pravdu. Musíme ponúkať informácie, možnosť spontánneho pôrodu, prirodzeného pôrodu ako lákavú príležitosť nielen, aby sme urobili všetko, čo je správne pre dieťa, dbali na jeho zdravý začiatok, ale aby sme urobili aj krok k zážitku toho, čo nám život len tak neponúkne. Keby vám niekto povedal, že môžete prežiť jeden z najviac fyzicky, emocionálne, spirituálne transcedentných momentov v živote a dal vám k tomu mapu, odmietli by ste to?“
(Dr. Sarah Buckley, MD, Orgasmic Birth, 2009)
Výhody prirodzeného pôrodu pre spoločnosť
Šanca pre ľudstvo znova sa narodiť
„Nový vek aj nové myslenie začína vždy pôrodom. V prianí rodiť prirodzene a stále častejšie aj doma, pozorujem túžbu ľudstva po bezpečí a pokoji. Napríklad deti môžu pomôcť mnohým rodičom zamyslieť sa a položiť si otázku, čo nám prinesie budúcnosť.“ (Ingeborg Stadelmann, Zdravé těhotenství, přirozený porod, 2004)
„Zmeňme spôsob, aký rodíme svoje deti a za tri generácie zmeníme svet.“ (Vlastimil Marek, Nová doba porodní, 2002)
Prirodzený pôrod by som prirovnala ku kooperácii s prírodou. Žena sa oddá sile prírodných síl s dôverou v ich správnosť. S pokorou prijíma dar tela prirodzene porodiť. Zažíva pri tom fyzickú bolesť a zároveň obrovskú rozkoš. Chápe, že spoluprácou a vzájomnou úctou môže život napredovať a prosperovať. To je budúcnosť ľudstva. Dieťa porodí vlastnými silami. Uvedomí si, aká je statočná a silná. Pôrod je najnamáhavejšia činnosť, akú žena v živote podstupuje. Keď zvládne porodiť dieťa sama, bez liekov, drog… vie, že všetko ostatné zvládne tiež. Takáto matka ochotne a s nadšením vychováva svoje dieťa, ktorému sa dostáva zdravého sebavedomia a lásky podporenej tou správne vytvorenou väzbou v prvých minútach neodlúčenia. Samozrejme, nie všetky dušičky majú takýto „dokonalý“ osud. Každá sa tu prišla naučiť to svoje, preto je prirodzené, keď sa jedno dieťa narodí doma a druhé za lekárskej pomoci, jedna žena porodí komplikovane a iná šťastne. Všetko má svoj význam