Negatívne skúsenosti s pôrodom
Dobrý deň všetkým,
nedá mi nenapísať sem moje otázky a zároveň skúsenosti, ktoré som prežila ako prvorodička. Možno niektoré ženy budú súhlasiť a možno niektoré ženy ma odsúdia. Predsa mi to stojí za to. Rodila som v Nitre. Od odtečenia plodovej vody to bolo 22 hodín, kým som porodila. Bolelo to… Prosila som o vyvolávačku, epidurálku a dokonca by som potom podpísala od bolesti aj cisársky rez. Nič mi nedali a ja som si vybojovala krásneho syna. Ani nie po 2 hodinách mi ho doniesli na izbu (ešte som bola v krvavej košeli, neumytá a neskutočne vyčerpaná). Akonáhle zistili, že viem prejsť na záchod sama, uznali, že som pripravená, aby som sa o neho postarala. Nedovolila som si akokoľvek protirečiť. Tešila som sa na neho a samozrejme by som mala výčitky, keby som ho ešte odmietla. Malý neustále vracal plodovú vodu, takže som nespala. Nedalo sa mi. V noci som mala zimnice a neustále som bola zaliata studeným potom. Keď som to spomenula, povedali, že je to bežné, pretože som vyčerpaná. Keď som ho konečne o 04:00 hod. uspala, o 05:00 hod. mi vpadli do izby dve sestričky, že sa mám okamžite umyť, vyvetrať si a očakávať vizitu. V tichosti som všetko urobila a čakala. Ani o 08:00 hod. žiadna vizita neprišla a nedalo mi neopýtať sa na chodbe, či niekto príde. Vraj žiadna vizita ani nemala byť. V tomto momente som pochopila, že žena v nemocnici očividne neznamená vôbec nič. Premeškala som dve večere, pretože malý akurát plakal a my sme si jedlo nemohli odniesť ani na izbu. Alebo som jedlo ani nestihla dojesť a musela ho tam nechať. A prepáčte, ale laktačná poradkyňa? Chcela som kojiť… Masírovala som, prikladala neustále. Skúšala rôzne polohy a metódy aby to bolo lepšie. Malý bol neustále hladný, pretože som mala málo mliečka a neustále plakal. Robili mi výčitky, že nemôžem vôbec pristúpiť na dokrmovanie, pretože zahodím možnosť kojenia. Skočilo to tak, že ma našla sestrička v noci na izbe a ja so slzami v očiach som jej povedala, že už 2 hodiny mám maličkého na prsníkoch (potrebujem na wc, som spotená a neskutočne ma už bolí chrbát) a on stále plakal a plakal. Na koniec mu príkrm dali, pretože sestrička uznala, že toto nebude úplne v poriadku. Na druhý deň mi laktačná poradkyňa neskutočne psychicky ublížila, pretože mi povedala, že nechcem kojiť a zahodila som túto možnosť a či som spokojná. Nemocnicu som opúšťala s plačom a neskutočne nízkym sebavedomím. 3 týždne som nevedela jesť a poriadne spať. Prišla som úplne o mlieko. Neviem, či aj vy ste prišli v takomto stave z nemocnice a mali výčitky, akokoľvek sa o tom niekomu zdôveriť. Ale ak sa nájde aspoň jedna žena, ktorá si povie, že nie je v tom sama, tak tieto slová mali význam. Sme ženy, nie len matky a zdroj potravy pre dieťa. Aj na našich pocitoch záleží a tie ovplyvňujú všetko. Snáď som týmto nikoho neurazila, ale chcem, aby niektoré ženy pochopili, že nie je v poriadku cítiť sa zle za to, že sú matkami a v žiadnom prípade sa nesmú za to vyniť ak nespĺňajú každú vydanú brožúru.
@lovequinn ja by som napr povedala, ze kojit nechcem, nech donesie flasu, alebo si decko nakoji sama. Ako chapem Ta, je to tam tazke na psychiku. Ja som dieta vsade brala so sebou, aj na wc. Dala do toho pojazdneho boxu a isla. Ja som mu stale vysvetlovala a bavila sa s malym ako s dospelakom 😂 Nedivim sa, ze jeho recovy prejav v 4,5 roku je tak na 20 rocneho cloveka 🙈😀 Mne tam islo iba o to prezit.
@lovequinn úplne rozumiem tvojim pocitom a je mi to uprimne ľúto. nedávno som tiež rodila a pôrod bol hrozne bolestivý, hlavne vyšetrenia od dr a pa (a to bol môj druhý).. takisto som prosila o sekciu pretože tie bolesti boli tak neznesiteľne že som skákala po posteli ako žaba len aby sa mi čo len na chvíľu uľavilo.. žiaden záujem. žiadna komunikácia. žiadne mentorovanie. bola som v tom úplne sama, vyčerpaná, spotený bolo mi zle na odpadnutie ale strach o dieťa bol strašne veľký takže som to dala nejakým zázrakom.. a teda to som 6h od kedy som prisla na sálu, keby mám rodiť rak dlho ako ty asi by som to nezvládla.
ale úplne súhlasím že nieco tak krasne a intímne ako pôrod je tak hrozne postupovane a brane iba ako počet-umelo urýchľovane bez ohľadu na stav rodičky, akoby sme boli nejaký dobytok
@lovequinn Achh. Je mi veľmi ľúto, čo si zažila. Ja som bola po prvom pôrode tiež psychicky aj fyzicky zničená. Tiež som mala výčitky. Až príliš som sa snažila a príliš si všetko pripúšťala. Tiež som hneď nemala mlieko a mala obrovské výčitky, lebo mi bábätko nepriberalo tak ako malo.
Po druhom pôrode to už bolo iné. Nechápem to zastrašovanie, že nemáš bonding = nebudeš dojčiť, dáš umelé v pôrodnici = nebudeš dojčiť, dáš cumel = nebudeš dojčiť.. Ja som si všetky deti v pôrodnici dokŕmila umelým, lebo svojho som ešte mala málinko (stres, vyčerpanie, nepohodlie, v noci na dieťa sama) a mali aj cumlík. Keď sme prišli domov, dojčenie sa krásne rozbehlo. Druhé dieťa som výlučne dojčila viac ako rok a pol. Po mojich skúsenostiach si stojím za názorom, že udržať si psychické zdravie je dôležitejšie ako výlučné dojčenie bez použitia fľašky. Je to dôležitejšie nie len pre ženu ale aj pre jej dieťa.
A ak chceš mať aj druhé dieťa, neboj sa. Už to bude iné, už budeš vedeť a nedáš sa. Držím palce ❤️
@lovequinn podaj staznost lebo toto sa velmi zle cita.
Niektore vyhorene zenske, ktore robia na 6N by to uz mali zabalit.
Od neempatie, neakceptovania novych postupov ci pristupov a strohe papagajovanie zaucenych postupov. Sama som dosla v stredu z porodnice ale uz ako druhorodicka obrnena. Z prvej porodnice som myslela, ze odidem v kazajke a bez dietata, mala som taky pocit, ale s tvojim zazitkom je to len kvapka v mori
@lovequinn fúha 😵💫 už nikdy do Nitry... Kedy si tam rodila? Nezávidím ti vôbec...
@heminepa Rodila som pred 3 mesiacmi a až teraz sa snažím o tom hovoriť, pretože, až keď som nabrala odvahu a priznala sa s akou traumou som z nemocnice odišla, zistila som, že je viacero žien, ktoré si prešli niečim podobným a báli sa o tom hovoriť. Samozrejme 2 hodiny žena leží na sále. Nerátala som to s tým, pretože tam si povedzme, že žena ešte velice nemá priestor na odpočinok. Ja ako prvorodička som samozrejme netušila, že môžem dieťa odmietnuť a požiadať nech ho prinesú neskôr. Možno už tam nastala chyba, že mi takúto informáciu mohli povedať a zároveň ma ubezpečiť, že je to úplne v poriadku, aby som nemala žiadne výčitky. Vizity chodili vždy dve. Jedna sa týkala mňa (gynekologická) a potom prišli z pediatrie. Z pediatrie chodili vždy neskôr. Ak bola vizita každý deň, v tomto prípade asi v tento osudný deň na mňa zabudli… Čo by som sa nečudovala, nakoľko mi lekár oznámil jeden deň, že z dôvodu krvných výsledkov mám dostať antibiotiká, ale nikto už v ten deň neprišiel. Dokonca jeden deň nevyhlasovali obed (neviem prečo) a keby som si nešla pre čaj a nezbadala mamičky na obede, prišla by som o ďalší obed. Pýtala som sa mamičky s ktorou som bola na predýchavačke, či som len nepočula a ona mi povedala, že za ňou boli osobne a zavolali ju na obed. Za mnou nikto a to upozorňujem, že som mala izbu hneď vedľa jedálne. Ja som tam bola v období, kedy jedlo prísne zakázali nosiť na izbu a boli zakázané aj návštevy. Čiže to bolo ešte náročnejšie. A to som nespomenula totálnu nespoluprácu medzi dvoma oddeleniami (gynekologická a pediatrická). Síce sú na jednej chodbe, ale vôbec spolu nekomunikujú a dokonca mám pocit, že až odmietajú. Povedali mi ráno, že mám doniesť malého vyzlečeného, pretože sa ide kúpať a na to vraj má byť veľká vizita. Nevedela som, čo mám robiť… Utekala som rýchlo na sesterňu, aby som sa opýtala, čo mám robiť a tam mi chladne odpovedala, že ju zaujíma dieťa a jej sa vizita netýka, čiže mám doniesť dieťa…. Alebo mi laktačná povedala, že musím skúsiť odsávať, aby sa mi rozbehlo mlieko. Za pár hodín prišla sestrička a pýtala sa, či ja zháňam odsávačku. Odpovedala som, že asi áno, pretože mi to odporúčila laktačná. Tá ma začala odhovárať, že to je blbosť a zbytočne si budem ničiť bradavky… Ja ako neskúsená, neviem čo je správne. Ale aspoň by sa mohli zhodnúť na jednom postupe a nenechať rozhodnutie úplne na mne. Pri vizitách mi neustále mačkali bolestivo prsia a stále ma presviedčali, že to pôjde. Ledva sa ich teraz chytím sama… V každom prípade je v poriadku a som rada, že ty si si odniesla pozitívnejšie skúsenosti z nemocnice. Ja ani neodsudzujem nemocnicu v NR. Možno by som toto zažila aj inde. Ja sa zdôverujem s mojim osobným zážitkom, ktorý ma neskutočne ovplyvnil a chcem takto ubezpečiť ženy, že je nás viac a nemyslím si, že je v poriadku takto sa cítiť.
To ma mrzi, ze sa k tebe takto spravali v nemocnici. Ja som sa v nemocnici stretla s ovela lepsim pristupom. No napriek tomu si pamatam, ze po narodeni prveho dietata som mala rovnake pocity. Tiez som mala vycitky, ze som mozno mohla urcite veci urobit inak, ze som sa nechala ovplyvnit, ze som sa mohla ozvat v urcitych situaciach...
Pozri, ucis sa byt mamou. Vsetky sme sa to s prichodom prveho dietata ucili. Byt dobrou mamou nie je automaticke - aj toto sa musi zena naucit. A pocity zlyhania, bohuzial, patria k tomu. Nenechaj si vsak okolim znechutit materstvo, nesnaz sa vyhoviet okoliu za kazdu cenu, zi pritomnym okamihom a mysli aj na seba. Lebo mas pravdu, sme aj zeny, nielen matky. A ak sa mamina neciti dobre, neciti sa tak ani dieta.
Drzim palce ❤️
@diewcatqoo neskutočne ma teší počuť takéto milé slová. Práve tieto slová v danej chvíli neskutočne pomôžu. Druhý krát by som to určite urobila ináč, aj keď teraz neviem, kedy budem pripravená na ten druhý krát. 😅 Chcela som 3 deti, ale bude to chcieť ešte veľa času. A to nejde o samotný pôrod, ale o to, čo následuje potom.
@lovequinn ja by som napr povedala, ze kojit nechcem, nech donesie flasu, alebo si decko nakoji sama. Ako chapem Ta, je to tam tazke na psychiku. Ja som dieta vsade brala so sebou, aj na wc. Dala do toho pojazdneho boxu a isla. Ja som mu stale vysvetlovala a bavila sa s malym ako s dospelakom 😂 Nedivim sa, ze jeho recovy prejav v 4,5 roku je tak na 20 rocneho cloveka 🙈😀 Mne tam islo iba o to prezit.
@kiki68 presne keď som vyrozprávala môj zážitok s kojením starším a skúsenejším matkám, tak mi povedali, že by sa vôbec takto netrápili. Jedna známa tiež navštevovala laktačné poradkyne, rôzne kurzy a s veľkou námahou a trápením si udržala mlieko 6 mesiacov. Sama povedala, že už nikdy viac. 😅 Jasné, decká sú ako hubky, nasávajú fakt všetko. 😁😊
@lovequinn ja som teda nerodila, ale podla mna je to na staznost. Viem, ze asi nemas uplne energiu to riesit, ale ak prave zeny s takymito skusenostami nebudu podavat adresne podnety, este dlhe roky sa nic nezmeni, zial :/
@luc141 sťažnosť som nepodala aj z dôvodu, že v nemocnici mám známeho. Tomu som to samozrejme povedala a dal si námahu a na porade tento problém spomenul. Žiadnej reakcie sa bohužiaľ nedočkal. Ďalší problém je ten, že žena príde domov tak zdeptaná a s nízkym sebavedomím, že hľadá chyby len na sebe. Spoločnosť nás ešte stavia do takej pozície, že údel ženy je pôrod a má urobiť maximum preto, aby bolo len dieťa spokojné. Zároveň mala doma popratané, bola krásna a vysmiata. Málo ktorá žena sa niekde odprezentuje, že to bol hrozný zážitok a nezvláda si ani vlasy umyť.
@lovequinn fúha 😵💫 už nikdy do Nitry... Kedy si tam rodila? Nezávidím ti vôbec...
@abcmajacba rodila som tam pred 3 mesiacmi. Bolo to nešťastné obdobie pretože neboli dovolené ani návštevy, čiže mi nikto nebol ani oporou a cez telefôn som len mame vyplakávala a pýtala sa jej, či aj ona toto prežívala. Ale za jej čias to bolo úplne ináč. Nebolo to všetko tak prísne. Keď žena nemala mlieko, tak nekojila a dieťa dostalo UM.
Autorka treba rozprávať, robiť osvetu atď atď.. dobre robíš. Pretože to, čo píšeš, ze zlé od začiatku po koniec..
@abcmajacba rodila som tam pred 3 mesiacmi. Bolo to nešťastné obdobie pretože neboli dovolené ani návštevy, čiže mi nikto nebol ani oporou a cez telefôn som len mame vyplakávala a pýtala sa jej, či aj ona toto prežívala. Ale za jej čias to bolo úplne ináč. Nebolo to všetko tak prísne. Keď žena nemala mlieko, tak nekojila a dieťa dostalo UM.
@lovequinn uplne neludske zaobchadzanie, je mi to luto, ze ti takto pokazili nieco, co mali byt tvoje najkrajsie spomienky. A je to iba o ludoch, nie o peniazoch!
Mozno ako ponaucenie pre tehotne zeny, prvorodicky - nastudujte si co najviac veci o obdobi po porode a zvlast o dojceni este pocas tehotenstva. Tiez nejaky kurz asertivity by sa hodil 🙂
No je to zvláštne co popisujes lebo ja som tam rodila 3x a bola som spokojná zakaždým. Pred 4 rokmi , pred 3 a teraz v januári. Vyvolavacku ti nemôžu dat len tak lebo chceš. Záleží aký máš nález. Ďalšia vec co sa týka babatka ze ti ho po 2 hodinách priniesli mohla si povedať nie, že sa na to necítiš a nedali by ti ho. O piatej ráno chodí sestrička merať výšku bilirubinu a to každé ráno. Nemala som problém nechať maleho sestrickam ked som si chcela dat sprchu. Ono to je všetko len o komunikácii. Laktacne poradkyne sú tam super. Pomôžu, poradia. Pri prvom som mala tiež problém s dojcenim ale všetko mi vždy vysvetlili a pomohli a vždy keď som mala nejaký problém sme to doriešili. Všetko je to o komunikácii.
A ešte jedna vec. Vždy som sa do pôrodnice tešila odkedy som tam prvýkrát rodila lebo som si tam neuveriteľne oddýchla. Takže skôr mi to príde ze si to príliš citlivo prežívala tam pretože nikdy som tam negatívnu skusenost nemala a jedine comu bolo ľúto bolo to ze som šla domov do toho blazninca. A co sa pôrodov týka tak všetko mi vždy vysvetlili pýtali sa ma co chcem ci nechcem sprchu v akej polohe chcem rodit a podobne. Takže fakt som prekvapená co píšeš. A tie prvorodicky ktoré sa chystajú v Nitre rodit si akurát tak poriadne vystrasila. Pretože ja som tam bola 3 x a nikdy sa z toho co ty popisujes nedialo
@abcmajacba rodila som tam pred 3 mesiacmi. Bolo to nešťastné obdobie pretože neboli dovolené ani návštevy, čiže mi nikto nebol ani oporou a cez telefôn som len mame vyplakávala a pýtala sa jej, či aj ona toto prežívala. Ale za jej čias to bolo úplne ináč. Nebolo to všetko tak prísne. Keď žena nemala mlieko, tak nekojila a dieťa dostalo UM.
@kikusenka1 ako mohla povedat nie? Ako to ma veciet ked jej nikto taku moznost neponukne?
Vsetko je o ludoch, ak jej dieta nesie unudena sestra, ktora sa chce zbavit jednej pohaxfnej postielky, tak oznamovacou vetou zaparkuje bsbo.
Ina sestra by dosla, ako to zvlada a ci by chcela mat male pri sebe a vecer o 22 by ho doniesla...a o 6 vyzdvihla napr. Ale ako to ma clovek vediet.
@lovequinn a to, ze kazdy ma iny nazor je narodnu sport vsetkych nemocnic
A ešte jedna vec. Vždy som sa do pôrodnice tešila odkedy som tam prvýkrát rodila lebo som si tam neuveriteľne oddýchla. Takže skôr mi to príde ze si to príliš citlivo prežívala tam pretože nikdy som tam negatívnu skusenost nemala a jedine comu bolo ľúto bolo to ze som šla domov do toho blazninca. A co sa pôrodov týka tak všetko mi vždy vysvetlili pýtali sa ma co chcem ci nechcem sprchu v akej polohe chcem rodit a podobne. Takže fakt som prekvapená co píšeš. A tie prvorodicky ktoré sa chystajú v Nitre rodit si akurát tak poriadne vystrasila. Pretože ja som tam bola 3 x a nikdy sa z toho co ty popisujes nedialo
@kikusenka1 možno práve tvoj prístup odrádza ženy o tom hovoriť. Ja ako som napísala už píšem o svojej vlastnej skúsenosti s pôrodom a čo ma čakalo potom. Presne preto sa ženy boja o tom hovoriť, ak sa nájde žena, ktorá im povie: “Tak to ty si len precitlivelá a slabá, ktorá to proste nezvládla.” Práve pre tento prístup som sa s mojou skúsenosťou nikomu nezdôverila, pretože som čakala odsúdenie. Skutočne až potom čo som zistila, že veľa žien sa cítilo rovnako a prežilo si niečo podobné a videla som, že keď som im vyrozprávala môj zážitok, tak im odľahlo a začali rozprávať aj ony. Nespochybňuj zážitok prosím inej ženy. Môžem byť pre teba slabá… Už keď som sem začala písať, vedela som, že sa stretnem aj s takouto odozvou, ale nikdy ženu nenazývaj prosím precitlivelou. Nebola si práve pri nej, nevieš čo zažívala. Ja nespochybňujem tvoje skvelé skúsenosti. Stretla som mamičky, ktoré odrodili za 3 hodiny a povedali, že rodiť môžu každý mesiac. Nie každá má toto šťastie. Nepíšem recenziu na nemocnicu, na lekára, alebo na sestričku. Tento článok slúži len na to, aby som povzbudila ženy o tom hovoriť a nebáli sa, že ako ženy zlyhali. Možno práve tvoje slová a osobné skúsenosti a názory môžu ženám ublížiť. V tomto prípade odporúčam ti napísať krásnu recenziu nemocnici a ozvať sa im na FB. Opísať im ako si si u nich oddýchla a skvele sa cítila. Určite budú za tvoj komentár radi. V tomto fóre je to bohužiaľ bezpredmetné.
@lovequinn áno, to je štandard v slovenských pôrodniciach, bohuzial. Preto sa snažíme ženy informovať aj o iných možnostiach, akymi sú ambulantný pôrod, pôrod v zahraničí, pôrod s vyškolenou sprevádzajúcou osobou. O dôležitosti prípravy na pôrod a šestonedelie. Lebo zdevastovaných žien a detí s narušeným putom s matkou v dôsledku našej zdravotnej starostlivosti tu už máme dosť, treba konečne zmenu. A náš systém nám ju neponukne.
@kikusenka1 možno práve tvoj prístup odrádza ženy o tom hovoriť. Ja ako som napísala už píšem o svojej vlastnej skúsenosti s pôrodom a čo ma čakalo potom. Presne preto sa ženy boja o tom hovoriť, ak sa nájde žena, ktorá im povie: “Tak to ty si len precitlivelá a slabá, ktorá to proste nezvládla.” Práve pre tento prístup som sa s mojou skúsenosťou nikomu nezdôverila, pretože som čakala odsúdenie. Skutočne až potom čo som zistila, že veľa žien sa cítilo rovnako a prežilo si niečo podobné a videla som, že keď som im vyrozprávala môj zážitok, tak im odľahlo a začali rozprávať aj ony. Nespochybňuj zážitok prosím inej ženy. Môžem byť pre teba slabá… Už keď som sem začala písať, vedela som, že sa stretnem aj s takouto odozvou, ale nikdy ženu nenazývaj prosím precitlivelou. Nebola si práve pri nej, nevieš čo zažívala. Ja nespochybňujem tvoje skvelé skúsenosti. Stretla som mamičky, ktoré odrodili za 3 hodiny a povedali, že rodiť môžu každý mesiac. Nie každá má toto šťastie. Nepíšem recenziu na nemocnicu, na lekára, alebo na sestričku. Tento článok slúži len na to, aby som povzbudila ženy o tom hovoriť a nebáli sa, že ako ženy zlyhali. Možno práve tvoje slová a osobné skúsenosti a názory môžu ženám ublížiť. V tomto prípade odporúčam ti napísať krásnu recenziu nemocnici a ozvať sa im na FB. Opísať im ako si si u nich oddýchla a skvele sa cítila. Určite budú za tvoj komentár radi. V tomto fóre je to bohužiaľ bezpredmetné.
@lovequinn ale prosím ta. Ja som tam rodila trikrát dokonca aj tento rok a vravím že všetko je to len o komunikácii. Keď sa necítiš mat pri sebe novorodenca tak ti ho tam nepchajú nasilu... a prvý porod som tiež nemala najľahší bola som tam 12 hodín ale tak tiež lekári nerobia zázraky... a nebudem sa tu hádať s prvorodickou...
@kikusenka1 ako mohla povedat nie? Ako to ma veciet ked jej nikto taku moznost neponukne?
Vsetko je o ludoch, ak jej dieta nesie unudena sestra, ktora sa chce zbavit jednej pohaxfnej postielky, tak oznamovacou vetou zaparkuje bsbo.
Ina sestra by dosla, ako to zvlada a ci by chcela mat male pri sebe a vecer o 22 by ho doniesla...a o 6 vyzdvihla napr. Ale ako to ma clovek vediet.
@lovequinn a to, ze kazdy ma iny nazor je narodnu sport vsetkych nemocnic
@kitycat všetko je to o komunikácii. Personál je tam skvelý. A nechcú sa zbaviť babatka ako ty píšeš. Žiadna znudena sestra tam nerobí. A fakt na personál sa sťažovať je v tomto prípade bezpredmetné...
@lovequinn ale prosím ta. Ja som tam rodila trikrát dokonca aj tento rok a vravím že všetko je to len o komunikácii. Keď sa necítiš mat pri sebe novorodenca tak ti ho tam nepchajú nasilu... a prvý porod som tiež nemala najľahší bola som tam 12 hodín ale tak tiež lekári nerobia zázraky... a nebudem sa tu hádať s prvorodickou...
@kikusenka1 tak sa nehádaj 😊😉
@lovequinn ale prosím ta. Ja som tam rodila trikrát dokonca aj tento rok a vravím že všetko je to len o komunikácii. Keď sa necítiš mat pri sebe novorodenca tak ti ho tam nepchajú nasilu... a prvý porod som tiež nemala najľahší bola som tam 12 hodín ale tak tiež lekári nerobia zázraky... a nebudem sa tu hádať s prvorodickou...
@kikusenka1 ale ked si mala PRVU skusenost super - pomohli, vysvetlili, ponukli moznost A, B, C tak jasne ze si sa vratila na dalsie 2 porody.
Neporovnavaj prvu super skusenost a prvu zlu skusenost zakladatelky, tvoje dalsie 2 porody su upln irelevantne lebo uz vies
@heminepa áno, bola som sama na izbe. Absolvovala som kurz osobne a aj online k samotnému pôrodu. Prečítala dve knížky, ale žiadne články, knihy, kurzy vás nepripravia na samotný zážitok. Ako hovorím, niektoré to zvládli skvele, niektoré mali horšie skúsenosti. Áno nemé dieťa…. Ale tiež by sa nestalo, keby sa opýtali, na to ako sa cítim a či mi môžu doniesť dieťa. Ak povedia oznamovacou vetou, že za 30 minút vám donesieme dieťa, tak nie každá sa odváži povedať, že nie prosím, nechajte si ho. Robila som prieskum iných nemocníc a niekde sa ani nepýtajú a dieťa prinesú po 24 hodinách od pôrodu, aby sa žena vyspala. Popôrodná depresia? Nie, nie… Teraz som najšťastnejšia mamička a pre malého by som to urobila znova. Stačilo mi vyhnúť sa presne ženám, ktoré zo mňa robili neschopnú matku a stačilo mi povedať, že je to v poriadku, ak som sa takto cítila. 😊
@heminepa a za ďalšie, keď som sa sťažovala na zimnice, triašky a mala teploty, prečo mi nepovedali, že si dieťa na pár hodín zoberú nech sa prespím? Povedali, že je to normálne. Tak som to prijala, že je to teda normálne. Stretla som ženy, ktoré po prepustení skončili opäť v nemocnici na infúzke z únavy. Ak je toto v poriadku, tak by som sa nečudovala, keby toto bolo jedným z faktorov prečo klesá natalita.
@lovequinn strašné čo si si tam prežila, no mala som to rovnaké a možno ešte aj horšie. Strašný celý personál aj správanie... Rodila som v 2023 a teraz som tehotná v auguste mám termín a nemám inú možnosť len ísť tam zase a už do predu sa bojím čo tam zase prežijem.. pre mňa bol celý pôrod aj pobyt v nemocnici horor. A ešte k tomu sú tam vraj šváby 😏😱🥵🥶
Fascinuje ma to zlahcovanie cudzej traumy. Prečo je pre ľudí tak obrovský problém uznať cudzie pocity a ich oprávnenosť? Každý prežíva veci inak, po svojom. Všetci sme ini. A to že jednej niečo vyhovuje neznamená, že pre druhu to nemôže byt traumatizujúce. Validácia cudzích pocitov je až taká ťažká? Mnohe tu popierate za každú cenu primeranost autorkiných pocitov. Ale to nie je na vás. Ona ma právo cítiť čo cíti. Ženy vedia byt k ženám odpornejsie ako ti najhorší muži..
Fascinuje ma to zlahcovanie cudzej traumy. Prečo je pre ľudí tak obrovský problém uznať cudzie pocity a ich oprávnenosť? Každý prežíva veci inak, po svojom. Všetci sme ini. A to že jednej niečo vyhovuje neznamená, že pre druhu to nemôže byt traumatizujúce. Validácia cudzích pocitov je až taká ťažká? Mnohe tu popierate za každú cenu primeranost autorkiných pocitov. Ale to nie je na vás. Ona ma právo cítiť čo cíti. Ženy vedia byt k ženám odpornejsie ako ti najhorší muži..
@no1990 presne som chcela napísať rovnakú vec. V nemocnici boli gynekológovia, ktorí boli omnoho empatickejši ako gynekologičky, pediatričky a sestričky. Pýtali sa ma na môj zdravotný stav, informovali ma, že môžem požiadať o lieky od bolesti, usmievali sa. Je neskutočne smutné ako ženy k ženám vedia byť zlé a súdiť sa navzájom. Možno preto sa nikde nikam neposunieme, pretože sa učíme neustále mlčať… Akonáhle sa niekto odváži prezentovať svoj vlastný názor, tak je úplne odsúdený. Práve my ženy, by sme mali stáť pri sebe a podporovať sa. Ešte ma prekvapuje, že tieto ženy si dajú námahu a začnú opäť ženu odsudzovať a spochybňovať. Je to ako s reštauráciou… Jeden dostane pokazené mäso, vyjadrí sa k tomu a ostatní sa odrazu do neho pustia, že čo trepeš, veď ja mám jedlo dobré…. Tak ho zjedz a neodváž sa sťažovať….
To ma mrzi, ze sa k tebe takto spravali v nemocnici. Ja som sa v nemocnici stretla s ovela lepsim pristupom. No napriek tomu si pamatam, ze po narodeni prveho dietata som mala rovnake pocity. Tiez som mala vycitky, ze som mozno mohla urcite veci urobit inak, ze som sa nechala ovplyvnit, ze som sa mohla ozvat v urcitych situaciach...
Pozri, ucis sa byt mamou. Vsetky sme sa to s prichodom prveho dietata ucili. Byt dobrou mamou nie je automaticke - aj toto sa musi zena naucit. A pocity zlyhania, bohuzial, patria k tomu. Nenechaj si vsak okolim znechutit materstvo, nesnaz sa vyhoviet okoliu za kazdu cenu, zi pritomnym okamihom a mysli aj na seba. Lebo mas pravdu, sme aj zeny, nielen matky. A ak sa mamina neciti dobre, neciti sa tak ani dieta.
Drzim palce ❤️