Nespracovaný prvý pôrod
Ahojte, asi je to otazka na psychológa, ale zaujimaju ma aj Vase názory. Pred 13 rokmi som porodila svoje prvé dieťa a pri pôrode som mala závažné poranenie, roztrhanie hradze aj konečníka, bolestive 1,5hodinove šitie a nasledne velmi tazke obdobie, kedy som v priebehu 7 mesiacov krvacala pri každej stolici. Tazko som nadväzovala vztah s dieťatkom, vzalo mi to velmi veľa. Druhý pôrod bol uz, pochopiteľne,sekciou. Pointa je, ze neviem ten prvy porod doteraz spracovať. Totiz cele to prebehlo pri porodnicke, co sa na mne ucila v podstate a ja jej akoby neviem odpustit. Nechranila hradzu dostatocne. Neviem odpustit ani sebe, akoby som zlyhala. Len ked toto teraz píšem, tecu mi slzy. Doteraz sa mi vynaraju momenty z pôrodu, ked som mala tlacit, ale hoci som tlacila dobre, citila som, ze je to zla poloha, do kopca a ze ma roztrhne, akoby som mala zadok vo vzduchu, otrasné, zazmatkovala som, ze to nejde. A tak sa ma spytala sestra, ci mi moze tlacit na brucho, ja som, hlúpa, suhlasila. Zatlacila mi, vysla hlavicka. Pamätám ako tam bolo zúženie - krk a potom to prislo, zase zatlacila ale to som zatlacila aj ja a ramienka ma tak strašne roztrhali. Nastrih chvalabohu nebol, sit prisiel iny skuseny lekár. Neviem na to zabudnut, nemala som dovoliť Kristelera a mala som tlacit sama, hoci dlhsie. Hradza by sa stihla prisposobit. Povazujem to za za vlastne zlyhanie a zaroven ma ponizuje, ze som poslúžila ako ucebny materiál. Mam chut tej lekarke ublížiť, chcela by som aby trpela, ako ja vtedy a vlastne aj doteraz. Čo s tym? Okrem návštevy psychológa...
a dopadlo by to cele inak (mozno). neschopnu, nasiln
Úplne ti rozumiem, ja mám podobné pocity ako ty po prvom pôrode a to je už 23 rokov! Máš posttraumatickú stresovú poruchu, vyhľadaj dobrého psychológa, malo by ti to pomôcť
Fuha... Silné kafe, mrzí ma to. Ale zarazila ma posledná veta "okrem psychologičky". Podľa mňa len tá ti bude vedieť naozaj pomôcť... To je akoby si mala zlomenú nohu, ale pomôžte mi niekto, len nie lekár. Prepáč, nechcem sa ťa dotknúť. Len podľa mňa toto chce vhodného terapeuta a viacero (veľa) sedení, aby si prešla určitým procesom akceptovania / prijatia toho čo sa stalo a potom, aby si k tomu bola v budúcnosti ľahostajná. Toto je ich robota, určite si to netrúfam, pasovať sa do role odborníka...
Mrzí ma, čím si prešla.
Neviem ale, prečo odmietas psychológa. Myslím, že práve on Ti je schopný pomôcť spracovať tú situáciu.
Vieš, ten priebeh pôrodu sa už zmeniť nedá. Skús odpustiť lekarke, sebe,... Skús sa zamerať na vďačnosť za zdravé dieťa a že si zdravá aj Ty.
Ty nemáš právo súdiť lekárku, súdiť ju bude Boh. Keď odpustis jej, odpustis tým aj sebe a uľaví sa Ti.
Držím palce a posielam objatie! ❤️
Skús zmeniť trosku uhol pohľadu, áno nemala si ideálny pôrod, ale poznam ženu a dobre vieme, že nie je jediná, ktorá ma po zle vedenom pôrode doma dieťa s ťažkou dmo (ležiace, s podporou dýchania a kŕmením priamo do žalúdka), ktorá by dala prvé posledné, keby jej pôrod dopadol ako tvoj.
A tiež viem, aké to je, keď na pôrodnej sale tlačia všetci prítomní a nie len rodička a aké “príjemne” je 2 hodinové šitie a dlhé zotavovanie sa, ale ja ďakujem Bohu, že som si to zlizla a odtrpela ja a nie moje dieťa 🙏
Bože, tieto komentáre tu sú na zaplakanie 🤦 Ale že ma to neprekvapuje.
Ja sa tiež prikláňam k tomu, že môžeš mať PTSD. Asi to nevyriešiš inak ako terapiou, ak to už 13 rokov nevieš sama spracovať.
Inak ťa úplne chápem, proste keď rodia, tak neuvažuješ racionálne. Ja som mala tiež otrasný pôrod a uvedomila som si to až neskôr. Mala som nádchu a donútili ma rodiť s rúškom (bolo to ešte pred koronu!!!), aby sa sestričky nenakazili. Keď som si ho dala podnos, lebo som nemohla dýchať, bliakali po mne, nech si ho hneď nasadím. Keď som kričala od bolesti, tak do mňa hučali, nech nekričím. Chlapa kvôli mojej nádche nepustili k pôrodu a nebol ani bonding, našťastie sa práve vtedy menila smena a tá dovolila, aby chlap aspoň na chvíľu prišiel a doniesli malého, aby sa skúsil prisať. Doteraz ľutujem, že som si neurobila pôrodný plán, lebo mi dali oxytocín, ani si nepamätám, či a ako som s tým súhlasila a mala som neskutočné bolesti. Teraz si vyčítam, že som nešla do inej, vzdialenejšej nemocnice s lepším prístupom k rodičkám, ale nevedela som, že nie je pôrod ako pôrod. Úplne som zavrhla hneď jedine nemocnicu, kde sa vraj robia kliešťové pôrody.
V tvojom prípade by si si mala uvedomiť, že to nie je vina tej lekárky, určite ti nechcela vedome ublížiť. Niekto mal byť pri nej, ak sa na tebe učila, preboha. Podľa mňa viniť môžeš právom jedine naše zdravotníctvo, kde sa ešte stále používajú takéto otrasné praktiky a ženu nútia rodiť poležiačky.
Určite by Ti pomohla FEN kineziológia, tu je video, ako to prebieha, o čom to vlastne je:
https://www.youtube.com/watch?v=ojVO0b_ia-Q
A tu sú kontakty, ak by si sa rozhodla objednať: https://www.fenkineziologie.cz/fen-kineziologov...
V prvom rade musíš odpustiť sebe aj ostatným.... ja som pri druhom pôrode skoro zomrela aj s bábom kvôli "úžasným lekárom", dlho som sa vracala v čase, ale už je to za mnou, ubehlo odvtedy viac ako 7 rokov....
@andreatytler riesim to teraz intenzivnejsie, lebo som minulý mesiac druhýkrát porodila - sekciou, ta lekarka mi znicila nielen zazitok z prveho porodu, poprodne obdobie, ale aj cele druhe tehotenstvo, lebo som zvazovala ci sekcia alebo prirodzene, nakoniec po konzultácii s viacerymi porodnikmi som sla sekciou, po mojom poraneni by sla prirodzene len zena bez sebaucty, keby sa poranenie zas opakovalo, mozem si rovno zadovazit plienky
Autorka , ja som takisto mala druhý pôrod cisársky a neľutujem , bolo to úžasné pre mňa. A ešte by som ti poradila aby si sa s vážnymi problémami nechodila radiť na modrykonik , keďže je tu fakt veľa veľmi zlomyseľných a veľmi jednoduchých žien
Aha, asi chapem. Teraz ked mas za sebou druhy porod vies porovnavat svoje pocity z kazdeho z nich.
Nesuhlasim s tym nazorom ze sa s tym nemas trapit, lebo su ludia co maju ovela vacsie problemy. Pre kazdeho cloveka je ten jeho problem najvacsi a vnima veci inac. Niektora zena doslova len mavne rukou ak sa jej stane to co tebe, ale zase mozno by ju polozila ina vec, ktoru by si ty zvladla bez problemov.
Kedze sa to taha uz tak velmi dlho, isla by som na to drasticky a k odbornikovi. Neviem ci si uz skusala vyhladat pomoc, alebo si to riesila len sama. Ak sama, tak to zjavne nefungovalo. Nestracaj uz ani mesiac a ries to. Mas pred sebou este vela krasnych chvil so svojimi detmi. Nech ti zla pachut toho zazitku nepokazi radost.
Neviem ci to pomoze tebe, ale ja ked o nieco pridem, tak mi pomaha sa s tou stratou zmierit a prijat ju ako sucast zivota. Nesnazim sa nad to povzniest, alebo to riesit, alebo s tym bojovat. Naopak, poviem si ze je to uplne v poriadku ze ma cas od casu prepadnu tie myslienky a vtedy je OK ak ma zahlti velky smutok a ja sa tomu smutku nebranim a prezijem si ho. Vysmutim sa, poplacem si a on vzdy odide. A odkedy to takto robim, mam tie prepadovky smutku stale menej a menej intenzivne.
Na jednej veci by som ale pracovala a snazila sa jej zbavit, ak by som bola tebu. A to je ta nenavist voci doktorke. To ti nici dusu. Hnev je najlahsia a najjednoduhsia emocia a vzdy ked mame inu emociu, ktora je pre nas prilis bolava a nasa mysel sa s nou este nevie popasovat, tak tu emociu premenime na hnev, lebo hnev menej boli. Skus sa nad tym zamysliet, ci aj ty necitis nieco ine a iba to premienas na hnev.
A este jedna poznamka. Nedavno som zistila, ze ja sa skoro nikdy nehnevam na ludi okolo mna, ale hnevam sa na seba, lebo v konecnom dosledku je vsetko zapricinene mnou. Napriklad sa ponahlam rano z domu a muzovi sa nechce vstat k 2 rocnemu dietatu. A tak len cakam a dufam ze uz kazdu chvilu vstane. Potom meskam a v duchu nadavam na neho ze aky lenivec, ale v skutocnosti sa hnevam na seba ze som nevosla do spalne, nedala mu syna do narucia a neodisla prec.
@petulda333 prave ze bez jej pritomnosti by to dopadlo uplne inak, viem presne kedy a preco sa to potrhalo, hoc kde pod mostom by som porodila bez tychto nasledkov a myslím, ze az na psychiatra to nebude u mna 😉 ked nevies pomoct, nezapajaj sa
Nic nemozes vediet ,navyse sestricka z teba dieta vytlacila,lebo si ty suhlasila,nie dr a ano na odbornika to je. Ak by si bola v poriadku,tak tie slova nepises. To normalny clovek z ust nevypusti. Nepoviem keby ti dieta kvoli nej zomrelo,alebo ostalo postihnute. No ste zdravi. Tak bud s tym prestan alebk navstiv odbornika
@vahcaac porodnicka mala 25rokov, cize ake skúsenosti?
A bola jediná lekárka pri pôrode ? 🙂
@lasoli zahojene ako zahojene, nasledky v podobe miernej inkontinencie stolice su tu dodnes u mna, nie je to na plastiku, ale poistila som to teraz sekciou
Tak to mi je ľúto, že máš takéto následky. To potom rozumiem. Ale myslím že si iba mala "šťastie" lebo lekári musia mat atest aby boli sami pri pôrode. Sle možno sa to niekde obchádza
Veľa žien sa pri pôrode potrhá a nemusí to byť vinou lekára, ale želať niekomu niečo zlé je cesta do pekla :( Aj ja som sa pri pôrode potrhala a čo ? V momente, ako som syna uvidela, všetky boľačky ma prešli....Mňa skôr zaráža, že 13!!! rokov na to myslíš....Veď čo sa stalo, už sa neodstane, tak načo si tým zaťažovať psychiku ? A to sa pýtaš to isté každého lekára, ktorého stretneš a opisuješ mu potrhaný konečník ? Smer psychiater a to myslím v dobrom.
@ptmt1011 ak by sme boli v stredoveku, tak s tebou plne suhlasim, hlavne ze je dieťa zdrave, ale ja mam pravo mat, o to viac v dnešnej vyspelej dobe, narok ma krasny zážitok a postup lekara, ktory myslí aj na kvalitu môjho života, nielen na to, aby sme prezili
@marylynn 👏👍
@ankare ďakujem ❤️😉
Zivis v sebe zlosť a ľútosť.Co už teraz spravíš?chápem to, ale mala si to riešiť terapiou predtým.Uz len to, že si sa dala do druhého dieťaťa je znak toho, že si silná.mozno druhým pôrodom a stresom sa v tebe objavili zase zle pocity a je čas to riešiť.
@vahcaac ano, jedina, najmudrejsia, sit uz to ale nevedela, musel prist primár, ten bol možno v tejto veci najväčší hajzel, ked vedel, ze tam ma neskusenu husicku
Čas nevrátis...ak máš také pocity liec sa.Pri porode je xy ľudí neverím, že lekárka bola neskúsená.Aj mne tlačili na brucho a vďaka tomu som porodila rýchlo a bez šitia.Nema význam sa ľutovať aj, keď sa Ti to nečíta ľahko musíš sa s tým iba zmieriť a odpustiť.Cim sa budeš v tom viac rýpať, tým horšie.
@canis_lupus 👍dakujem za pochopenie
@ptmt1011 empatia, asertivita nula bodov
@petulda333 hradza sa da chranit napr. masazou ked vychadza hlavicka. prospesna je gravitacna poloha a tlacenie podla potreby, nie riadene personalom, plus pri prerezavani hlavicky netlacit, len predychavat..
tlacenie na brucho je nebezpecna praktika, pri ktorej moze dojst k rupture maternice.
to, ze je zena vmanipulovana do suhlasu s postupmi, s ktorymi nesuhlasi, je v slovenskych porodniciach pomerne bezne. Este aj taka zakladna vec, ako slobodny vyber porodnej polohy u nas stale nie je normou a pred 13 r to bolo priam nemyslitelne..
@mandarinka555 no u mna bolacky neprešli este sedem mesiacov po, a nie kazdemu opisujem roztrhany konecnik, iba takym, co to vedia pochopiť z ludskeho aj odborneho hladiska
@marylynn mne jej je luto a odporucam pomoc odbornika,lebo toto v poriadku nie je. Chapem,ze zazila nieco hrozne. No vdakabohu ziju a su zdravi. A drzat taku nenavist 13r je nie celkom ok. A skodi tym sebe.