Pôrod. Príbehy matiek.

Dobrý deň,
Som studentkou pôrodnej asistencie a píšem bakalárku na tému „Strach tehotných žien a spôsoby zvládania“. Cieľom mojej práce je zistiť analyzovať a vyhodnotiť Vaše osobné pocity, obavy strachy v súvislosti s tehotnosťou a pôrodom a tak získať od Vás cenné podnety, ktoré by prispeli k lepšiemu pochopeniu žien a skvalitneniu starostlivosti o ženy počas tehotnosti a pôrodu a to najmä v oblasti predchádzania a zvládania strachov, ktoré môžu mať negatívny dopad na priebeh tehotnosti a pôrodu.
Dotazník je anonymný a dobrovoľny. Ak si nájdete najdete 3 minúty času na vyplnenie veľmi mi tým pomôžete. ĎAKUJEM
https://www.survio.com/survey/d/U8K3T9N1M1R6G4I8W

Starostlivosť počas pôrodu vedená pôrodnými asistentkami je najbezpečnejšia pre ženy s bezproblémovým tehotenstvom.
https://www.facebook.com/permalink.php?story_fb...

Baby máte skúsenosti s placentou pri pôrode mne placenta ostala vo vnútri DK sa roztrhla museli mi urobiť kyretaz ďakujem za odpoveď

Ja som sa bala porodu ako cert kriza... pozerala som rozne videa a moj strach narastal.. viem nemalo by sa to ... snazila som sa pri konci tehotenstva na to nemysliet.. inak som mala.bezproblemove tehotenstvo a brusko som si velmi uzivala.. tie neopisatelne krasne kopance .. termin som mala 6.12.2015 .. krasny datum.. no ale dako nam to nevyslo 🙂 vecer 3.12.2015 mi este mm bezal do obchodu po chipsi 😂 zlaty .. cele.tehotenstvo sa o mna ukazkovo staral.. no a ked som si uz isla lahnut citila som sa nejako cudne sem.. tam bolest .. ja som uz tusila ze nieco pride ale mm som pre istotu nechcela znepokojovat lebo ako ho poznam celu noc by nespal a bdel by pri mojej posteli 😂 tak on rano isiel normalne do prace ja som vstala o 7.30 a uz bolo.. kazde 3 min. kontrakcia.. tak som isla do sprchy ci nahodou nie su len poslickovanie ale nie nepreslo to.. tak volam najprv svojmu gynekologovi a ten ma poslal do porodnice. Zavolala som mm ten v strese bol do 20 min doma 🙂 samozrejeme vsetkych zalarmoval .. tak vsetci boli zbytocne skoro v strese .. do porodnice som prisla a o 12.00 s bola na 2prsty.. voda ani zatka neodtiekla.. tak asi o 14.00 mi prepichli vodu.. ktora bola zelena a zakalena.. dostala som strach o mimi ale lekari ma upokojovali ze budu babatko castejsie monitorovat ze sa nic nedeje.. no to ked som ale povedala mm ten uz stres 😂 zase .. tak som cakala kym sa otvorim.. skala som na fit lopte.. chodila do sprchy.. no ale uz ku koncu boli kontrakcie velmi velke.. zavolala som k sebe mm.. masiroval mi krize ale mne uz nic nepomahalo.. ked som dostala tlaky na konecnik a mala som potrebu tlacit isli sme na porodnu kozu .. tam som sa dobru pol hodku trapila.. natrihli ma po konecnik a museli mi pomoct ze mi sestricka tlacila na brucho ale ja som bola velmi rada nic z toho som ani nezaregistrovala ani natrih.. manzel bol cely cas pri mne a prezival to so mnou.. velka ale naozaj velka opora .. aspon ked to cele videl si ma teraz viac vazi 🙂 .. sili ma tiez daku pol hodku nastrih bol az po konecnik.. ale najkrajsi moment bol ked mi malinkeho mm priniesol si slzami stastia.. a povedal ze to bol jeho najkrajsi zazitok v zivote vidiet prvy krat sa nadychnut nasho syna a ze nas velmi miluje a je na mna hrdy ako som to zvladla.... kludne este raz by som si zopakovala.. 🙂

Ahojte. Rada sa s vami podelim o moj pribeh. 6.5.2016 mi v noci odtiekla plodova voda,,ale ziadne bolesti. 20hod som bola v pripravovni lde som stale bola sledovana na zaznamoch. Po troch hod. mi dali 2cipky do konecnika,lebo som sa nemohla otvarat,,ale stale nic a znovu tie cipky plus tabletka medzi nohy a vtedy to prislo. Zatial len slabe bolesti. Vecer8.5.2016 o 20:00 to uz bolo na nevydrzanie,,,ale stale nic. Po troch hod.o 22:50 ma vzali na salu a zacalo to. Do zilimi pichli 2vyvolavacky a uz to slo. O 23:00 som tacala citit kontrakcie take silne,,ze som myslela ze to nedam,,,ale s lekarskou pomocou sa mi o 23:15 narodil krasny a zdravy syncek s vahou 3620g a 51cm. Som velmi stastna,,,,je to sice velmi bolestive,,,vycerpavajuce ale stoji to zato. Nikto vam nenahradi ten pocit ked vam daju vase dieta do narucia.......

chcem sa spitat mozem si sadnut do vody ked som otvorena na jeden prst

ja na svoj porod nespominam v dobrom, aj ked sa vravi ze na tu bolest zabudnes hned ako uvidis babatko, nie, ja som nezabudla a este doteraz sa rozplacem ked sa ma niekto spyta na porod. Rodila som v uk, bola som 12 dni po termime, dali mi vyvolavacku o 20:00, priatela a jeho mamu poslali domov, vraj to moze trvat aj niekolko hodin. Presne o 22:00 ma zacali boliet krize, nevedela som ako prvorodicka co su kontrakcie, myslela som ze sa budem od bolesti skrabat po stene. 2x som zvonila na sestricku ze ja to nevydrzim tu bolest. Kontrakcie nastali hned kazych 5 min o chvilu kazde 3, plakala som ze ja musim tlacit inak ma roztrhne. Zavolali priatela, medzitym mi dali plyn. Od 22:00 som pytala epidualku ... pri dychani plynu som ,,zaspala,, ,otvorila som oci, pozrela ma priatela a opat zavrela, sestricka sa ma pytala ako sa citim a ja som nereagovala. V podvedomi som si vravela JA som tu, zobudte ma, nemozem odpovedat, Triasla so mnou, pocula som vsetko o com a rozpravali s priatelom, on panikaril ze neodpovedam a ja stale v podvedomi som kricala JA som tu, co sa to deje, preco nemozem rozpravat ... Prebrala som sa na slova, je na 7cm, ideme rodit. To uz pri mne stala moja ,,svokricka,, a drzala ma z ruku, priatel za druhu. Bolest bola obrovska, akoby ma rezali, pripadala som si ze zijem iny svet, budila som sa na bolest a nechapala preco mala este nie je vonku ked Tolko tlacim, preco stale citim tu bolest. Opat som sa vratila do svojho sna a povedme si hovorila ze ja umriem ak mi nepomozu. Prebrala ma doktorka so slovami : ,, milacik menej kric, viac tlac,, po neuspesnom tlaceni ma zobrali na salu, kazdy pohyb so mno bola bolest a konecne pichli epiduralku, napojili ma na pristroje, zistili ze mala je otocena tvarou hore, zaseknuta ramenami a ja ju skrtim krckom. Otocili ju spravnym smerom a vytiahli kliestami. Jedine co si pamatam je jej mala krvava hlavicka, hned ju zobrali prec. Priatel sedel cely cas vedla mna a drzal ma ruku, zavolali ho k malej a o chvilku mi priniesol nasu lasku v naruci. Bolo 7:40 rano a nie, nezabudla som v tej chvili na bolest...ale stalo to za to 🙂

Chcem sa opýtat može na slovensku byt pri porode aj otec dietata?

@patrisia1 môže

Ahojte, ja by som svoj príbeh asi nazvala nekonečným čakaním na pôrod. Termín som mala vyrátaný na 20. júl, ale žiadny pôrod sa nekonal. No čo už veď aj moja mama prenášala. A tak prešiel ďalší týždeň, vyzerala som ako veľryba, vonku horúce leto a deň D v nedohľadne. V piatok mi Dr. na poradni povedala že na pôrod to nevyzerá a že nech prídem pondelok aj s taškou a začnú ma riešiť. Pondelok ma vyšetrili na rizikovej gravidite a keďže krčok bol celkom zavretý dali mi čípok. Do pol hodiny mi stvrdlo brucho a do chrbta mi začali vyrážať stále silnejšie bolesti. Najprv ma ani nenapadlo že sú to kontrakcie, no ako sa stupňovali nevedela som sedieť ani ležať, tak som len chodila hore dole po chodbe. Miesili sa vo mne všetky možné pocity, hlavne radosť - áno napriek bolesti 🙂 že už je to tu. Keď som sa po pár hodinách spýtala kedy mám zavolať manžela vyšetrili ma a povedali že sa neotváram a mám čakať ako sa to vyvinie. Do večera bolesti ustúpili, tak že ráno to skúsime znovu. No na druhý deň ma čakalo to isté a s rovnakým výsledkom. Akurát bolesti boli horšie lebo mi na skúšku pichli oxytocín že čo to urobí a potom mi pogratulovali že maternica reaguje ukážkovými kontrakciami len škoda že sa neotváram, tak mám ísť na izbu a ak do rána neporodím skúsia to do tretice. Ráno bol krčok bez zmeny. Pri aplikácii čípku zrazu prudká bolesť akoby ma Dr. roztrhol na polovicu, až neskôr mi sestrička povedala že skúšali dákeho Hamiltona a nech podpíšem že súhlasím. Mala som sto chutí povedať že nepodpíšem a nech už ma konečne porodia. No prírode sa rozkázať nedá. A tak keď zlyhala chémia aj hrubá sila oznámili mi že musím rodiť sekciou a začali ma chystať - klistír, holenie, bandážovanie nôh atď. No ani to mi nebolo dopriate. Priviezli dva akútne prípady a keďže nemali voľnú sálu vrátili ma na izbu že do rána musím počkať. Bola to najhoršia noc v mojom živote, po troch dňoch bez jedla, celá ubolená, vystresovaná, obrovské brucho stvrdnuté ako kameň a do toho strach o babatko. Celú noc som plakala, modlila sa aby to dobre dopadlo a prosila malého nech predsa len skúsi sám, že má ešte do rána šancu. Zázrak sa nestal a tak ma ráno čakala sekcia. Našťastie všetko dobre dopadlo a o dvanástej som už pozerala do očí svojho nádherného synčeka.
Keď sa moje druhé tehotenstvo blížilo ku koncu mala som zmiešané pocity, na jednej strane som chcela skúsiť rodiť prirodzene, ale trojdňovú neúspešnú vyvolávačku som si zopakovať rozhodne nechcela. Dcérka to vyriešila za mňa keď sa koncom tehotenstva pretočila zadočkom. Dr. mi povedal že po sekcii, veľké bábo a ešte aj zle otočené to bude opäť len sekcia, dal mi rovno termín, že mám prísť na lačno a zoperujú ma. Bol to úplne iný pocit ako pri prvom pôrode. Doma som sa pobalila, rozlúčila s rodinou, v nemocnici boli všetci v pohode, usmiaty, všetko mi ochotne vysvetlili a o desiatej už som mala svoju princeznú na rukách. Keby som vedela vrátiť čas tak poviem aj pri prvom pôrode nech ma rovno režú a ušetrila si trápenie.

no moj porod bol strasne rychli kontrakcie zacali o 00:00 a trvali az do 4:05 ked som prisla do nemocnice hnet ma brali na salu a ani ne 10 min a mala bola na svete 🙂

prisla som do nemocnice 04:21 a mala bola venku uz o 04:35 dlhy porod nebol a presne 14.8.2016 aj to sestricky namna hladeli 😲 ze ja po porode mozem chodit

Melinda 14.8.2016 o 04:35 hod mala 47 cm a vazila 2700g

Ahojte 🙂 celých 9 mesiacov som sa strašne bála pôrodu a s rešpektom som si čítala príbehy z tohto fóra...a dnes už aj ja môžem napísať o mojom pôrode...

Prvá kontrakcia prišla 14.10. o pol druhej ráno... po pol hodinke som si začala kontrakcie sledovať... hodinku prichádzali každých 6 minút, hodinku každých 5, hodinku každých 6 minút... o štvrtej ráno zo mňa vyšla krv... celá preľaknutá som zobudila manžela a utekali sme do nemocnice. Keď sme prišli tak na monitore vraj neboli žiadne kontrakcie a lekárka povedala, že zatiaľ ma prijať nemôžu. Hneď som si pomyslela, ak toto nie sú pravé kontrakcie tak tie pravé ako bolia preboha? Čudné bolo, že nech som robila čokoľvek tak neprechádzali... Pretože už dosť boleli, no je pravda, že v nemocnici mi bolo troška lepšie.

Domov sme prišli asi o šiestej a bolesti boli stále... zase nepravidelné, ale v krátkych časových intervaloch. Skúšala som všetko možné, veď keď sú to len poslíčkovia tak to prejde. Kúpeľ, sprcha, ležanie, chodenie, sedenie... Nič nezaberalo a bolesť bola silnejšia a stále prichádzala. O jedenástej som volala manželovi nech sa vráti z práce, že musíme ísť späť. Službu už mala iná lekárka, ktorá mi oznámila, že som na 4 prsty otvorená. Hovorila som si no a už je to tu. Hneď som sa pýtala na epidurál, veď od pol druhej som už mala dosť. Museli mi vyšetriť krv, tak som čakala. Kontrakcie som predýchavala s sprche 😀 pre mňa to bola obrovská úľava. Manžel bol celý čas pri mne a jeho prítomnosť mi veľmi pomohla.

Za celý ten čas mi voda neodtiekla, tak mi lekár navrhol 2 možnosti. Prepichnúť vodu a počkať, buď príde pôrod alebo pichneme epidurál a možnosť 2 pichnúť epidurál počkať a potom prepichnúť vodu. Zvolila som si možnosť 2 nech si trošku oddýchnem po 14 hodinách. O 4tej už epidurál účinkoval a ja som asi 45 minút len ležala a relaxovala. Konečne vytúžená úľava. Potom mi lekár mi prepichol vodu, dali ma na monitor s tým, že uvidíme, ako rýchlo to pôjde.. Po 5tich minútach som volala lekára, že musím tlačiť. Skontroloval ma a oznámil, že ideme na to 🙂

Manžel bol celý čas pri mne, chválil ma ako mi to ide, aká som úžasná, hovoril mi, že naša láska má vlásky, že už ju vidí...
17:20 na mňa položili naše malé slniečko 🙂
Ja viem, že je to klišé, ale ozaj na bolesť som už zabudla a na pôrod spomínam so slzami v očiach a úsmevom. Nikdy nezabudem na ten pocit, keď som Bianku uvidela prvýkrát, povedala som len: Aká je nádherná 🙂

Ako prvorodicka som prisla na CP s vysokym krvnym tlakom. Prijali ma na odd znizili tlak a 3 dni som len polihovala a chodila po odd. Po 3 dnoch primar zavelil..ideme rodit..nebudeme riskovat s takym tlakom. Cipky a tbl akosi nezaberali. Krcok tvrdy ziadne otvaranie...ziadna kontrakcia. O 14.30 mi vola manzel a ja mu vysvetlujem ze ked dojde na navstevu najde ma tam a tam a ze sa nemusi nic bat..nic sa nedeje. podotikam k porodu nechcel ist. Po zlozeni telefonu som sa postavila z postrle a bum...plodova voda na zemi...hned ma dali na monitor . O 15.30 dorazil manzel ktory nechcel byt pri porode 😁 a zazvonil na porodnicu no a mila sestricka nelenila dala mu
oblecenie a voviedla ho na porodnu salu..muz v dverach ked ma zbadal na stole s kontrakciami a 5min jedine na co sa zmohol bola otazka co sa deje? A vstci nanho...co by sa dialo rodite😂😂😂no a o 18.30 krpcek bol na svete. Epidural ucinkoval do 18 hod. Cize bez bolesti som lezala na monitore a rozpravala sa s manzelom. O 18 zacali kontrakcie a do pol hod.som prvy krat uvidela to najkrajsie babo na svete😍

@ikapatkova99 jeeeee ja mám ten istý deň a mesiac v dátume narodenia ako vaša Melinda a neuveríš ale aj čas sa nám zhoduje 🙂

Moje tehu bolo ku koncu už komplikované, vysoký tlak, injekcie na riedenie krvi, od 35.tt ma strašili sekciou. Potom mi asi každý týždeň Dr vravela už to bude, už to príde. Na 2 prsty som už bola otvorená. Pôrodu som sa bála, lebo celkovo mám strach z lekárov a nemocnice. Ale keď som mala rodiť, tak som chcela radšej prirodzene. Nakoniec asi týždeň pred termínom som si povedala, že to skúsim rozhýbať. Upratala som celý byt, u kamošky na káve som si poskakala na fitlopte 🙂 V noci asi o 3.40 som sa zobudila na kŕče a prehnalo ma, myslela som si, že je to z jedla a ľahla som spať, ale tento scénar sa zopakoval ešte 4x, zakaždým ma prehnalo. Už som spozornela a potom bolesti prichádzali asi každých 10-15 minút, skúšala som si ešte pospať, lebo som bola fakt unavená, ale bolesti mi to už nedovolili. Bolo okolo 5.00h keď som skúsila ísť do sprchy, či to prejde, alebo ustane. Podľa skúseností čo som čítala, vraj kontrakcie vyrážajú do krížov, no ja som cítila kŕče len v bruchu, tak reku možno planý poplach. Ale pre istotu som zobudila mamku (u nej som totiž bola posledný mesiac), že keby sa to po tej sprche rozbehne tak nech je pripravená 🙂 Po sprche sa bolesti pekne spravidelnili na každých 10min a už som musela počas nich chodiť a predýchavať. Ešte viem, že som si merala tlak a bol 140/90, čo som hneď spozornela, lebo posledné dni po konských dávkach Dopegytu som ho mávala skôr nižší a teraz toto. Tak som volala mojej Dr, že asi rodím, v ten deň mala službu v nemocke, že tam ide na siedmu, nech aj ja tak dojdem a nech už nič nejem. Ešte som stihla napísať priateľovi, že asi to už je tu, že podám hlásenie. V nemocke mi odmerali tlak že 170/110, Dr len vyvalila oči či som si aj dala tbl, reku hej. Pozrela ma a vraví, veď vy ste na 8 prstov otvorená, zachvíľu rodíme. Hneď ma dali na sálu na pásy a pichli oxytocín, čo strašne zosilnilo bolesti, dovtedy sa to dalo pekne predýchať a rozchodiť, keď som už počas ctg nemohla počas kontrakcií chodiť, bolo mi to nepríjemné. Sestričky však boli veľmi príjemné, vysvetlili mi ako dýchať a prečo to je dôležité a s tým vedomím, že pomáham malej s kyslíkom a zostúpením sa mi to zvládalo ľahšie. Lenže všetky údaje, čo sa robia pri príjme som udávala počas kontrakcií, čo bolo mimoriadne nepríjemné, lebo som istých chvíľach nevedela čija som!! (Pár dní predtým som mala v hlave spísať si všetky tieto údaje na papier, nech to tam nemusím riešiť. Nestihla som. No do budúcna odporúčam, mňa to fakt dosť otravovalo.) Po dokvapkaní oxy to už malo rýchly spád. Medzitým došla moja mama (áno, mala som mamu pri pôrode, priateľ nechcel a ja som tam nechcela byť sama), prepichli mi vodu. Keď som mala už pocit na tlačenie viem, že Dr nado mnou stála a vraví, že musím počkať, vedľa v boxe totiž rodila ešte jedna pani, že nemáme personál, oni odrodia a rodíme my (lebo tam rodil pán primár). Tak ja som len dýchala a počúvala ako vedľa zaplakalo dieťa a reku super už idem ja 😀 Dr už nado mnou prešľapovala, volala sestričky, že rýchlo rýchlo ku mne a tak som dostala rýchle inštrukcie a že mám tlačiť pri ďalšej kontrakcii. Priznávam tá bolesť sa mi zdala konštantná, ja už som nevedela kedy je kontrakcia. Tak som tlačila, prvýkrat nič, na druhý pokus ako som zatlačila, zahučalo mi v ušiach a úplne som stratila kontakt s realitou na chvíľu...normálne ma vyplo. Zrazu som precitla, viem že som videla sestričku pred očami asi 3x a zahmlene. Potom som sa však vrátila k sebe. Malá mala hlavičku napoly von a ja som prestala tlačiť, tak to už mi pri ďalšom zatlačení skákali na brucho a malá bola na šupu von. Uľavilo sa mi jak nikdy. Na chvíľku 😀 Bola som nastrihnutá kvôli tomu skratu, aj keď malá mala len 2650g a 50cm. Narodila sa o 8:25. Čiže 1h a 25 min po príchode do nemocky. Klistír ma obišiel (veď som sa aj tak vyčistila doma a už by sa to nestíhalo, ešte by som rodila na wc). Šitie ma bolelo a skučala som tam jak trapka, ale Dr bola super, každý krok, mi vysvetľovala. Potom mi priniesli malú, bola chudučká a modručká a rozplakala sa a aj mne vyhŕkli slzy. Po pôrode mi dobre padlo, že sa môžem ešte 2h na sále porozprávať s mamkou 😀 Napísala som priateľovi, ten nechápal ako rýchlo sa to zomlelo 😀 Na druhý deň som mu povedala, že nikdy viac a malá bude jedináčik. Ja som nemala žiadne očakávania a priania a pravdupovediac počas kontrakcií som chcela mať už všetko rýchlo za sebou. Dlho ma bolelo aj šitie, aj panva, aj keď som nemala veľa stehov, ale ten pôrod ma dosť zhumpľoval. Ale teraz je už všetko prebolené, zabudnuté a ten pokladík, čo je za tým všetkým je najkrajšia cena útechy na svete. Dokonca mi už behá po rozume myšlienka na druhé 😀 Ja som mala celkom rýchly pôrod a týmto skladám klobúk pred vami žienky, čo ste rodili dlhšie.

Ja som rodila v Ružinove u doktora menom Matúš Chuda a ok, bolelo to menej ako pokazený zub múdrosti, mala som síce epi a nástrih, ale našťastie bez komplikácii 🙂

Chcel by som všetkým poďakovať za vaše príbehy, som pred pôrodom, tak som rada za každú zdieľanú radu a skúsenosť.

pls date hlas mojej dcerke https://casprezeny.azet.sk/zlaticko-2017/3692/m...

Tak aj ja Vám rozpoviem svôj príbeh 😊 Dňa 01.07.2017 o 6:00 ráno ma moja princezná zobudila kopkanim ako každé ráno , tak som šla do obývačky pozerať tv😅 o 6:10 my začalo tvrdnut bruško a keď že som bola po termíne tak som vedela že toto už budú kontrakcie , s 5 minútovými kontrakciami som teda šla do porodnice , vyšetrili ma dali na monitor a povedali že sa pomaly otváram , dali ma teda na čakačku , kontrakcie pomaly ustupovali.. tak som teda sadla na fit loptu a skákala , striedavo so sprchov .. o 18:10 my praskli vodu keď som bola otvorená na 4cm.. o 21:10 bola moja princezná na svete , a baby či veríte alebo nie , mňa pôrod skoro vôbec nebolel a to som bola bez všetkých možných liekov na tlmenie bolesti , asi mám vysoký prah bolesti 😅 inak si to neviem vysvetlit , na to že som prvorodička som sa pripravovala na nezvládnuteľnu bolesť a uplna pohoda 😊 ak by mal byt aj môj druhý pôrod takýto tak kľudne hocikedy až na ten dlhy 16 hodinový čakaci čas na princeznu 😊 ps. Ďakujem týmu Galantskej porodnice a pani Dr.Klementovej-Pappovej

Tak ja ako prvorodicka som sa príšerne bála, ale nakoniec to nebolo také zlé. Posledné týždne som mala vyšší tlak, ale nič hrozné (140/95). Bol pondelok ja som bola presne 37tt tehotná a čakala ma klasická poradňa. Na poradni tlak 150/100 doktor ma odoslal do nemocnice pre podozrenie na preeklampsiu. V nemocnici som bola do stredy. Tlak sa mi ako tak upravil, tak som šla domov. Vo štvrtok ráno som vstala nejako podozrivo mokrá, ale myslela som, že je to len silnejší výtok. Asi po hodine som pochopila, že to nie je výtok,ale plodova voda. Tak sme hneď na druhý deň od prepustenia išla naspäť 😀. Prišla som na ambulanciu a pri vyšetrení som to tam.vytopila. nikdy by som neverila koľko tej plodovej vody je. Bolesti som zatiaľ nemala. Takto to šlo pár hodín. Neskôr prišli bolesti, ale nič strašne. Neboli ani pravidelné. Raz po minúte, raz po troch. Každú pol hodinu som chodila na kontrolu oziev až pri jednej takej mi doktor zaviedol nejaký cipok na otvorenie a mala som prísť až o 3hodiny. Bolesti medzitým trošku zosilneli, ale stále nič hrozné. Po necelých troch hodinách ma doktor skontroloval a vraví otvorená na 7cm o chvíľku porodite. Ja na to,že veď ani nemám pravidelné a silné bolesti 🙂. Keby som čakala na pravidelné kontrakcie tak porodim doma lebo ja som také nemala. Bolo niečo pred ôsmou večer, zavolali budúceho tatka a vtedy prišli bolesti, ale také ktoré ma nútili tlačiť. V podstate telo tlacilo samo. Začal sa pôrod. Neviem koľko krát som potlačila, ale viem, že to bola fakt sila. Snažila som sa počúvať sestry, ale aj tak som sa potrhala a musel ma doktor aj nastrihnut. Presne o 20:20hod sa narodil môj syn. Mal 3070g a 50cm. Narodil sa sice 16 dní pred termínom, ale bol dokonalý 😉. Pôrod bol oveľa ľahší ako som čakala, ale šitie tak to bol zahul. Citila som každý steh a to ich fakt nebolo málo. Synčeka mi dali hneďna brucho a bol to neopisatelny pocit. Bola som šťastná, ze je tam s nami aj čerstvý tatino. Dve hodiny nás nechali a potom ma odviezli na izbu. Druhý deň bol hrozný. Tocilo sa mi v hlave, mala som problém ísť aj na záchod. Preto mi malého nenechali celý deň a na noc išiel ešte k sestrickam. Ďalší deň uz bol oveľa lepší tak mi ho nechali a odvtedy sme uz viac ako 3mesiace stale spolu. Občas je to ťažké, ale aj tak je môj syn to najlepšie, čo mi život mohol dať. Nikdy by som neverila aká neuveriteľné silná dokáže byť láska matky k dieťaťu ❤

@diuska17 presne aj ja som sa pripravovala na príšerne bolesti a ono to v podstate až tak nebolelo. Tiež som rodila bez akýchkoľvek liekov. Doktorovi som dokonca tesne predtým ako sa malý narodil hovorila, že ja som ešte nemala také silné bolesti tak ako budem vedieť kedy mám tlačiť 🙂

Ahojte ked mi zobrazilo vo fóre tuto temu rada sa zo svojim pribehom podelim 🙂 zacalo to vsetko 14 januara 2016 vecer....ako si tak upratujem hops bolesti este si tak vravim a ved mam cas to nic neni lahla som si na bok mierne pokrcila nohy a preslo rano som bola fit cerstva ako rybka...kym nezacnem umyvat zem hops zase bolesti preslo....poobede znova pri nicnerobeni...tvrdnutie bruska sa mi nepozdavalo a bolesti sa mi prejavili do vecera viac krat..vsetci na mna len tak hladia ze co nejdem na porodnicu vravim ale neblaznite den pred tym som bola u dr a vsetko v poriadku o tyzde ak sa nepretoci da ma na potrebne vysetrenia....no v noci som sa casto budila na mierne kontrakcie....tak som sa rozhodla v sobotu rano navstivit nemocnicu...gyn ma ,,potesila" ze zadocek je dost nizko ze v pondelok mi zacnu robit predoperacne vystrena kedze je vikend...pritom pobyte mi pichali nospu sa uvolenenie bruska....v nedelu poobede prisiel za mnou muz a ja mu vravim dnes ti porodim krasneho syna...nechapavo na mna pozeral ze ako to myslim..no ako vravim dnes budem rodit mozno kuspk po polnoci maximalne....nevedela som sediet lezat nic velmi mi trpol chrbat a kontarkcie boli tiez riadne šupy...odisiel s tym ze keby nieco mam volat....odisiel tak som sa vydatne napapala dobrej polievky a reznu...lezala som cca 10 minut aj som zaspava kym prask kontrakcia ako hrom tak ze sa idem prejst nech mi je lepsie ....no ako som sa postavila bum vsetka plodova voda a velmi vela krvi zo mna tieklo potokom....samozrejme som isla ba vysetrenie kde mi chcel dat dr najskor klystir...ale vyhla som sa mu kedze som povedala ze cely den som behala na zachod....v miestnosti pre rodiace zeny nastal bum....kym jedna sestra mi zavadzala kateter dalsia mi robila bandaz noh a dalsia mi dala pasy na brucho a infuzku toto vsetko sa dialo velmi rychlo vsetci okolo mna behali....vrchna sestra zacala telefonovat...pan doktor akutne vas tu potrebujeme ale velmi akutne kde sa nachadzate...dr ako prisluzba bol doma tak prenho poslali sanitku....dalsi telefonat to iste len panovi anestezilogovi....nechapala som preco sa az tak ponahlaju....nepovedali mi ani pol slova len ma hladkali....prisiel pan gynekolog mlady usmievavy fesak zobral ma ruky na ruky a niesol na operacku...tam prisiel pan anestezilog velmi mladucky ale mily sa ma povypytoval par otazok povedal mi ako prebieha spinalna narkoza a ze sa mam pripravit na vracanie kedze je to silne a ja som bola cerstvo najedena...a zacalo to 7 okolo mna dr pich niekde do chrbta hodil ma na stol ako prasa a ja som zacala citit trpnutie noh umyvanie brucha a pocitila som jemny rez v podbrusku strasne som trpla ci bude vsetko v poriadku ale nevyslo somna ani slovo...citila som ako my pomalicky vytahuju babo a ked som zapocula plac to bolo najviac mala som sa chut postavit a brat si ho na ruky❤ lenze ho museli brat odsavat a ine veci..akurat ked ma dosili ukazali mi mojho drobca na 5 sekund v ruzovej perinke a fialovej kosielke ale bol to moj Patrik Connor s mierov 3000 gramov a 49 centi.....najkrajsi no zaroven najviac stresujuci den mojho zivota....a to vsetka moja vdaka za zachranu zivota ako maleho tak aj mojho patri anestezilogovi a druhemu gynekologovi (prisluzbe) aj ked myslim ze zdravotnictvo by sa malo v tomto smere zamysliet cakat na poslednu chvilu ked vedeli v akom som stave (ak by sa vtedy mojmu synovi nieco stalo bolo by o par doktorov menej ☺) a toto som ja patrik najväcsi poklad a najvacsia pycha maminky

@janulienka1122 ahoj precitala som si tvoj pribeh,super ze mas take pekne spomienky.. mozno sa to uz niekto opytal ale napisala si ze ked si bola na 5 prstov dali ti epidural.. a na konci si napisala ze si rada ze si sa vyhla epiduralu,tak nerozumiem....

@krukky ahoj krukky, prepac, po velmi dlhej dobe som tu 🙂 rodila som bez epi, ako som napisala, ked som bola otvorena na 5 prstov, tak som suhlasila s epi, no kym mi ju isli pichnut, stihla som sa otvorit na 10 prstov a uz bolo neskoro 🙂 co ma strasne potesilo, moja dilema, ci rodit s epi, alebo bez sa vyriesila sama 🙂

Moj 1. pôrod🙂 zacalo sa to vecer asi o 7 , kedy mi prislo nejak zle a bolelo m brucho ako pri hnačke. Myslela som , ze som sa prejedla. Skoro celu noc som nespala pretoze som stale behala na wc planY poplach :D pretoze to boli uz pôrodné bolesti nie z trávenia. Rano ako som vstal mi odisla zátka a krv tak som sa zlakl sl som do poradne kde mi povedali , ze som n 1 prst , ale nic take sa nedeje. Do kym sme došli domov na obed začali sa mi kontrakcie silnejšie , ale malo časté . Stupňovalo sa to sa to 16. som zacal mt uz silne kontrakcie merala som ich boli tak po 10,8 minútach postupne sa skracovali az o tej 6 boli uz skoro po 3 min , tak som si povedala , ze pojdeme do pôrodnice , ale boli silne uz dost. Ked sme prišli napojili ma na monitor , tam som ledva vedela vydržať . Bola som na 3 cm otvorená. Prijali ma , dali klistrir , začo som vdacna , dalo s to vYdrzat , najhorsie boli len tie kontrakcie pocas toho . A pri tlačení som sa potom nebála , ze zo mna nieco vyletí. Potom som bola uz na 4 cm prišli mi dat epidurál, lebo som zomierala uz fakt od tej bolesti bola som zúfalá. A v momente akoby utal. Moj najlepsie moment pocas porodu bol bozk ten epidural. Ta úľava sa neda opísať :D niesom za take veci, ale bola som tomu vdacna . Aj ked ma potom do rán vsvetko z toho svrbelo. Dali mi aj oxytocín a ze prepichnu potom vak , no za chvilu puk a praskla mi voda :D prisla doktorka , ze som na 7 cm to bol rychlo posun. A ze ked dotácie infúziu mam ist na 4 a gravitáciou pomoct bábätku .A za chvilu dosla , ze uz rodíme. Nestihla som sa postaviť z tej postele a teda babo som nestihla posunúť. Vtedy ma veru chytila panika. Pretoze ja som nemala pocit , ze mam co tlacit. Predstavovala som si to trochu inak. Ze to babo tam nejak budem citit alebo tak nieco. No ja som ho necitila len mi vraveli , ze ho mam tlacit. Este ma cievkovali. Nebolo to prijemne , ale naštastie som potom uz nic necítila ani dnes. No tlačenie katastrofa. Myslela som , ze mi trhajú nieco z tela. Neviem to opísať . Dostala som neuveriteľný živočíšny strach prežívala som muky. Vrieskala som ako zviera. Bolo to strasne . Doteraz neviem ako som babo vytlačila. Najhorsie bolo , ze som bola taka zúfalá , ze som si ju ani nevedela vychutnať a všímať az po chvíľke . Bolo to pre mna ozaj traumatizujúce. Ale viem , ze bezne zeny s tym az taky problem nemaju. To bol cisto len moj nejaky blok no. Placenta isla uplne hladko a makucko. Porodila som o 11 takze rChlo od príchodu. Došli mi odpichnúť epidural dali mi aj lokálnu anwstezu pretoze ma museli nástrihnut a šili. Vnútro som necitila ani necitim , ale nastrih ma štípal aj spm si zakričali troschu a dnes je to riadna bolest no. Inak ma okrem toho neboli nic som prekvapená . Bola som len slabá a trosku mi bolo zle asi od hladu , ale bolest len z nástroju citim a trochu pri konečníku neviem preco. Teraz hovorim nikdy viac naozaj to nieje pre mna som rada za mali , ze ju mame a je zdrvaucka , ale pre mna velmi traumaticke :D som citlivka

Môj pôrod bol musim povedať že celkom fajn. Jasne ze bolesti velke ale inak to bola celkom rychlovka. Termin som mala 13.12. No nakoniec sa maly vypytal na svet uz 27.11.vecer okolo 20 hod mi odisla hlienova zatka..postupne zacali slabsie bolesti ale dost pravidelne. Chcela som si ist este lahnut ale nedalo sa mi uz zaspat. Okolo polnoci som si zacala merat kontrakcie..bolesti boli po 5 minutach. Tak som sa rozhodla ze pojdem pomaly do sprchy,oholila som sa,umyla vlasy a vysusila a namalovala sa 😁😁 bolesti neprestavali a prehanalo ma. Bola som v tom čase u ocina pretoze priatel bol v zahranici. Lenze v tu noc bol ocino na nocnej tak som bola sama doma. Okolo pol 3 rano som mu zavolala ze asi rodim. Doma bol za 5 minut 😁 vystresovany 😁 isli sme na prijem kde som mu povedala neboj sa urcite ma este poslu domov. Ked ma vysetrili tak dr povedala ze som uz na 4 prsty otvorena a ze mam naozaj prave kontrakcie. Tak spravili klystyr a isla som na vzdychareň. Kedze mi neodtiekla voda asi okolo 4 rano mi ju praskli a vtedy zacali tie prave bolesti. Sprcha mi vobec nepomahala,ku koncu som uz prosila nech uz ma odrodia lebo som medzu kontrakciami omdlievala. Chvilu som mala zimnicu,potom mi bolo teplo,potom zase na vracanie atd. O 7 rano som pocitila nutkanie na tlacenie tak som zakricala na sestricku ze uz to prichadza. Ta ohlasila doktora ktory medzi dverami zahlasil ze jemu konci sluzba a odisiel...krasny pristup. Nastastie hned prisiel druhy dr a do 5 minut bol maly na svete 😊❤️ Nastrih mi spravili ale necitila som to,nakoniec som mala 3 stichy. Sitie ma dost bolelo ale zahojilo sa to rychlo. Teraz som v 38 tyzdni tehotenstva a som velmi zvedava na svoj druhy porod 😊

@ifkael riziko prepadnutia pupocnika po prasknuti vody je hlavne pri polohe koncom panvovym