icon

Skúsenosti žien po cisárskom reze: Čo by bolo keby?

5. feb 2024

… rozmýšľate niekedy čo by bolo keby takú možnosť memáte? Že sme tu s našími dietkami nemuseli už byť?

Strana
z2
avatar
kikulienkadd
10. feb 2024

Ahoj,áno, napadlo mi to. Po prvom pôrode,ktorý sa neplánovane zvrtol na cisársky som mala výčitky, ako keby som niečo nezvládla, tak som sa utešovala tým,že v minulosti by sme možno obaja boli už 😇 Pôrod začal odtecenim vody,ale nič sa nedialo,nezabralo vyvolávanie,kontrakcie minimálne,môj krčok bol úplne uzavretý, tak sa po 34 hodinách syn narodil cisárskym. Celkovo mám 3 cisárske za sebou a keby som mala na výber,určite by som si to nevybrala,ale na druhej strane, keď sa inak nedalo,som vďačná za túto možnosť pôrodu.

autor
10. feb 2024

@betkaulicna ahoj ❤️, ďakujem za zdieľanie pocitov. Vieš že aj ja sa cítim menejcenná, že som neschopná porodiť ani raz prirodzene? Dva krát sa mi to nepodarilo. Dnes už viem, že jednoducho tam bola fyzická (tetania, úrazy kostrce?), alebo psychická príčina. Často nad tým rozmýšľam. Po rokoch čo sa nám nedarilo otehotnieť mám ale výčitky, že si nevážim že sa to nakoniec podarilo. Tá bolesť nemať a chcieť mať deti bola strašná, neznesiteľná.
No stále mám v hlave ten imaginárny pocit, že sme tu vlastne už nemali byť. Viem hnusné, ale keď si zoberiem čím sme si prešli a sc pôrod bol jediným východiskom, aké by bolo, keby nebola taká možnosť? Alebo keby nie sme v nemocnici a čakám na pôrod doma?

avatar
maryetta
10. feb 2024

Veru napadlo. Ze vdaka za moznost sekcie lebo uz by som tu nebola… vlastne sam dr mi na druhy den po akutnej sekcii povedal ze keby cakali co i len minutu dlhsie….

avatar
maryetta
10. feb 2024

@betkaulicna ja som sa porodu nebala. Bala som sa sekcie. Dokonca tak velmi ze som mam pocit si ju aj sama “privolala”. Moje telo bolo v takom strese ze som proste nic nedokazala ☹
Nedokazala som sa otvorit. Nezabrala mi epiduralka. Ked isli robit sekciu tak mam museli uspat-a aj pocas toho som sa im budila. Fakt moje telo bojovalo. Moja psychika. Moj strach. Moja hlava….
Nasledne po sekcii mi dr povedal ze keby cakali minutu tak mi maternica praskne.
Vycitky neschopnosti. Zufalstvo a neviem co fakt mozno aj pol roka po porode. Ze preco ja mam dieta ked ho ani porodit neviem. Ale beriem to mozno aj ako nejaku facku od zivota… ze proste tak mi treba. Tak to malo byt.
Ku dalsiemu porodu som isla uplne inac v hlave natavena. Proste porodim a hotovo. Ziaden strach. Ja sa aj cudujem lebo teraz pri stvrtom porode som sa viac bala ako druheho porodu-fakt vtedy az akoby bezhlavo ze proste porodim. A az po porode som to brala ako nejaku “hrdost”. Dala som to. Zvladla som to. Akoby som potrebovala sama pred sebou “obhajit” ze ano mam to dieta. Porodila som ho “ako sa patri”. Proste tie myslienky zlyhania pri prvom som si akoby potrebovala kompenzovat. Sama pred sebou.
Takze prva sekcia akutna. Dalsie tri porody prirodzene. Ale s odstupom casu to beriem ze to tak vsetko malo byt. Ze sme tu. Ja aj deti. A ze je vsetko v absolutnom poriadku. Nakoniec aj lekarom vdacna ze mi moju maternicu dokazali zachranit a ja vynosit dalsie deticky 🙏🏻

avatar
andreatytler
11. feb 2024

@majlo1234 Aha, rozumiem. Tiez by som sa bala ze to zase dopadne neuspechom. Ale ako vravis,najdolezitejsie ze dieta pride zdrave. Drzim palce.

avatar
andreatytler
11. feb 2024

Baby, tie co mate pocit zlyhania ked ste nedokazali porodit prirodzene, skuste sa na to pozriet takto: To nie je zena kto rodi. To je jej telo a to dieta. Zena je pri porode len pozorovatel. Nemoze spravit svojou volou nic co by zvratilo priebeh porodu. Nemoze ho spustit, zastavit, spomalit, zrychlit. Moze len zachovat klud a nechat sa viest svojim telom. Ak to telo a dieta nezvladaju, ona to nezachrani. Vtedy pridu na radu lekari. Ak nema ziadnu moznost porod riadit, nemoze mat ani ziadnu vinnu ak sa to nepodari.

Inac, ludska inteligencia a schopnost operovat je tiez uplne prirodzena zalezitost. Nie je to ziadna umela inteligencia od mimozemstanov. Proste ludia prisli na dalsi sposob ako rodit deti.

Mne bude cely zivot luto ze som neporodila prirodzene, ale nie preto ze som nieco nezvladla, ale iba preto ze som ja a moje dieta prisli o ten zazitok. Poviem si ze: nevadi. Nemozeme mat vsetko. A kedze je to taky bolestivy zazitok, az ta velmi mi nechyba.😀

avatar
andreatytler
11. feb 2024

A este mala pikoska... ma strednej som mala rustinarku, ktora niekedy v 70tich rokoch porodila cisarskym rezom bez narkozy. Zevraj sa nieco nedarilo s porodom a tak jej lekar povedal ze musia urobit cisarsky a ze ci je pripravena a ona ze: ale ved nespim a doktor ze: no ano... a zacali rezat. Ona bola povodom z Ruska, tak neviem ci to bolo tam, alebo na Slovensku.

avatar
betkaulicna
11. feb 2024

@maryetta áno áno! Takto nejako som to mala aj ja 🙈 úmyselne som sa vyhýbala akýmkoľvek informáciám o cisaráku, lebo veď mňa sa to netýka a ja si to odrodím proste. To ti gratulujem ❤️ ja som duuufala. Veeeeľmi veľmi som dúfala, že sa to na druhýkrát podarí. Nepodarilo. A pocit zúfalstva sa prehĺbil 🙃 hurá..
@andreatytler takto sa začala tá moja sekcia. Pamätám si svoj krik a asi uprostred rezu ma vyplo. Prebrala som sa pri posledných stehoch. A nespala som do ďalšieho dňa. A vlastne poriadne som nespala, kým sme neboli s dcérou opäť spolu.
Joj ženy.. nesrandy sú to 🙏🏼

avatar
maryetta
11. feb 2024

@betkaulicna pointou mojho komentara som nechcela upriamit na svoju tvrdohlavost a chcenie dokazat si nieco-teda ten porod prirodzeny. Ale to ze vsetko je ako ma byt. A som vdacna s odstupom casu aj za sekciu. Lebo… lebo kazda ktora sekciu mala vie ake by to malo nasledky. A vlastne ani sekcia nie je vyhra. Ani prirodzeny porod nie je zarukou ze vsetko bude super.

avatar
maryetta
11. feb 2024

@betkaulicna vlastne mam kamaratky ktore maju 3-4-5sekcii. A ja davam dole klobuk pred nimi. Rovnako aj pred tebou a kazdou jednou. Ano mnohe si vyberu sekciu ako “tu lahsiu cestu”. Ja ale si to viem porvnat ze az tak uplne to lahsia cesta nie je…

avatar
betkaulicna
11. feb 2024

@maryetta jasné, pochopila som ťa 🙂 áno, úplne súhlasím. Pri písaní som sa ponorila do spomienok. Ale áno. Presne ako píšeš. Nikdy nevieme čo sa ako vyvrbí. Je super, že to takto vnímaš a hovoríš to nahlas 👏🏼❤️

avatar
cookie29
12. feb 2024

@lucia147852 to mi je nesmierne luto... a verim, ze by si so mnou menila... ale ak sa odosobnis, tak vzdy bude na tom niekto "horsie" a to neznamena, ze musime akceptovat veci, lebo ini su na tom horsie...

avatar
cookie29
12. feb 2024

@andreatytler ja som ju odmietla. Oni ma nepocuvali, vysrali sa na to co chcem a co nechcem. V porodnom plane som mala napisane, ze sekciu len v nevyhnutnom pripade. Doktorke som do tvare povedala, ze NECHCEM. NIE... a odpoved bola, ze je to lepsie a slo sa...

avatar
mikadooo
12. feb 2024

U mňa hrozilo, že prostredné dieťa by reálny pôrod neprežilo, takže nebola by jedna dcéra... Staršia by pravdepodobne umrela vo veku okolo 2-3 r., mladší by pravdepodobne umrel v 3m, keď nás hospitalizovali pre zápal pľúc. Keďže v detstve som si tiež nejaké zdravotné veci preskákala, v "minulosti" by som sa dospelosti ani nedožila, takže vlastne by som deti ani nemala. Načo sú vlastne dobré takéto myšlienky?

avatar
andreatytler
12. feb 2024

@cookie29 Wow. To mi je luto. Tohto som sa aj ja bala ze to budu ignorovat. Povedala som muzovi ze jeho najdolezitejsou ulohou je stat za mnou a nedovolit doktorom aby robili co nechcem. Nastastie nebolo treba.

autor
12. feb 2024

@cookie29 ono sa málo o tom hovorí, ale niekedy si aj lekári takto skrátia cestu. Hlavne ak je piatok a vidia že sa to nehýbe tak šup šup cisársky všetky rad radom.

avatar
cookie29
12. feb 2024

statny sviatok ci predlzeny vikend... co bol moj pripad...

Strana
z2