Slzy posttotalitních porodních procesů
rodila som 3x. dcery mi po porode vzali prec,prilozili len na obligatnu chvilku akoze na prisatie sa...potom az o par hodin mi ich doviezli na izbu. syna som zhodou okolnosti mala po porode cele 2 hodky na hrudi...
zamilovala som si ich vsetky rovnako, bez ohladu na dlzku ci intenzitu bondingu.
v jednej mudrej knihe som tiez citala o tom, ako dieta poznaci sposob porodu....ze napr. ak je porodene sekciou, cely zivot ma pocit menejcennosti, ze to akoze nezvladlo normalne, ze ma pocity menejcennosti a viny. alebo deti narodene po vyvolani porodu su zase zlostne a nahnevane,z e ich vydurili, skor ako by sa oni same chceli este narodit....
btw, ja mam teda podla odbornych studii doma 3 maximalne zlostne deti 😀
ale vsetci chvalia, aki su mili, zlati a pohodovi....takze netreba verit vsetkemu, co pocujete 😉 realita moze byt aj ina ako teoria....ale jasne, prejavi sa im to asi az v puberte a potom vyhladaju spickoveho psychoanalytika, len dufam, ze ten dotycny bude porodeny prirodzene, a nie sekciou 😎
@bubelko ja sa v teme nechcem az tak moc rypat, ale myslim, ze tu skor ide o podvedomie, pocit. Dieta spadne, zachvilku zabudne, ale mozog si v hlave ulozi, pad=bolest=nabuduce davat viac pozor, lepsie koordinovat. Nejde o pad samotny.Tak isto si ja predstavujem pocity deti ci uz odlucenych, alebo ''nechatych vyplakat'' . Nejde o to , ze si bude pamatat samotny akt, ale ze to ze placem, neyvolava reakciu-nie som az tak dolezity? a myslim, ze u citlivejsich jedincov to naozaj moze zanechat stopy v sebadovere.
@romanco vlastna skusenost? aj keby si vychovavala postihnute dietata tak ti to este nedava pravo hodnotit rozhodnutie inej zeny, ktora sa rozhodla inak. neviem preco si si z clanku a prednasky vybrala akurat tento priklad a nastrihy, ked to bolo separacii a traumatizovnani zien pocas porodu. nie kazda zena ma zaujem aby sa k nej lekari chovali ako ku kusu masa!!!
@bubelko to myslíš važne, že traumu máme len z toho, čomu dovolime aby sa traumou stalo? Vieš kolko traum ma človek zo situacii, ktoré si ani nepamätá, a su zafizované len v jeho podvedomí? Takej traume, ktoru si ani nepamätáš, predsa nemôžeš dovoliť či nedovoliť aby sa traumou stala. A je to dokazané, že najdôležitejšia časť života človeka je ranne detstvo, napriek tomu, že dieťa si do 3 rokov takmer nič nepamätá, je toto obdobie klučové pre kvalitu buduceho života. No podla tvojho tvrdenia, ak je dieťa týrané do 3 rokov (čo si nepamätá) tak to na neho nemôže mať žiaden nosah, kedže ani nemôže dovoliť aby sa to traumou stalo... Toto ti vyvráti každý odborník, ktorý sa danou problematikou zaoberá.
skratka keby mali byt deti separovane, tak znasame ajcia ako korytnacky a zahrabavame ich do piesku a potom sa zvladnu o seba postarat same. kedze je to vsak inak, tak je jasne ze akakolvek separacia je pre dieta negativnym zazitkom. aj pre kazdu normlanu matku. ak to pre niektoru traumatizujuce nie je, tak len preto lebo si to zracionalizovala a vlozila sa do ruky autoritam a institucii, ktorym doveruje v tu chvilu viac ako svojmu instinktu
nie je mi celkom jasne ako niekto moze separaciu obhajovat. keby matke vzal po proode dieta cudzi clovek tak sa ohradi, ale ked to urobi lekar (mam na mysli pripad ked to nie je nevyhnutne pre zachrnau zivota) tak nie len ze mu to nezakazeme, ale dokonca si to pre seba racionalizujeme ako normalne. a tak sa patologia stava normou
@bubelko
@zuzana76 a ohladom tých traum ešte jeden príspevok. Podla psychologov ludia, ktorí traumy vytesnuju (akoby schválne zabudaju) maju v buducnosti velmi často psychicke či psychosomatické problemy, práve kvôli tomu, že nedošlo k tomu, že si traumy uvedomili, pripustili a spracovali..... JEden z najhorších prístoupv aký človek môže k traume zaujať, je práve jej odmietanie a vytesnovanie... PRetože tu nejde o vyrovanie ale len o utek a potlačanie, ktoré sa vo vnutri človeka hromadí.. PReto su aj tak dôležité zažitky dieťaťa v prvých troch rokoch, lebo v čase, kedy sa to dieťaťu všetko uklada len do podvedomia, vlastne nema šancu s tým pracovať a spracovať. PReto v dospelosti niektorí ludia podstupuju takzvanu regresnu terapiu, v ktorej idu do minulosti, do detstva a hladaju tam už zabudnutu, potlačenu či vytesnenu traumu, ktorá mohla mať na život človeka tak velký vplyv, že si jeho dôsledky ten človek vzal aj do dospelosti. Tie môžu mať rôzne prejavy od psychosomatických cez rôzne fobie až k depresiam.
Môj bývaly bol ukažkovým príkladom vytesnovača traum. KEd som sa ho spytala, na nejaké zažitky z detstva, tak mi povedal, že on ich vela nemá, že na tie zlé proste zabudol, lebo na ne zabudnuť chcel... To že sa mu klepali ruky tak, že by som sa bala mu nechať naliať čaj ani nehovorím, keby nemal den cigaretu, tak zblazni od nervozity a tak podobne. Ano môžte si povedať, nemusí to byť z toho, ale ono to je skutočne jedným z učevbnicových psychosomatickýc hprejavov potlačaných a vytesnených traum z detstva.
@apollo13 ak tomu dobre rozumiem, tak nikto tu separaciu neobhajuje ... akurat nie kazda jej pripisuje taky vyznam ako Ty ... osobne si myslim, ze pre dieta je ovela horsia matka, ktora sa neustale rype v chybach minulosti, ako separacia po porode ... keby ten cas venovala hre s dietatom, tak by pre seba aj dieta urobila ovela viac ... ja si tu "zlatu" hodinku s mojimi detmi mozem urobit aj kazdy den a s radostou (mojou aj ich) 😉
@zuzkaanicka aj zlahcovanie je isty druh obhajoby. to je take tazke napisat, ano spearacia deti je skodliva a nevhodna? miesto toho "joj sak to zase nie je taka tragedia, prezili sme to my aj nase deti a vsetci sme ok.." a pod. preco je taky problem povedat, ano bolo to zle ze to niekto nam a nasim detom urobil, bol to skodlivy moment v nasom zivote.
@apollo13 preco by mal niekto pisat to, co tak neciti ?😕 ... len aby Ti pritakal? ... no, ja si naozaj myslim, ze z toho nemam traumu, ani ja, ani moje deti, tak preco by som sa mala stotoznit s Tvojim nazorom?
@zuzkaanicka nie aby mi pritakal.mna len prekvapuje ze niekto v tom nevidi logiku. opici by sme mlada nevzali, medvedici by sme mlada nevzali, macke by sme mlada nevzali, ...lebo vieme ze by to pren nebolo dobre, tak nechapem preco pri ludoch nam to pride v pohode. skus mi to teda vysvetlit? ked zvierata to moze poskodit tak ze mlada odvrhnu, tak nas to v ziadnom pripade nijako neposkodzuje? my to mlada nedovrhneme lebo mame rozum a ten vztah sa postupne dobuduje to je jasne. ale snad sa nikto nechce hadat o tom, ze bonding tomu budovaniu vztahu vyrazne napomaha a ulahcuje ho. tym nehovorim ze matky co to nezazili nemiluju svoje deti. ale kazdy kto mal moznost zazit separaciu aj bonding tak urcite povie ze bonding bol lepsi. mam kamosku co ma dva krat dvojicky, prve sa narodili skor a boli v inkubatore par dni. mala k nim slaby pristup lebo bola po CS a personalu sa skratka nechcelo jej ich nostit. druhe dvojky mala prisebe. povedala ze miluje vsetkych, ale s tymi druhymi to bolo skratka lahsie. vsetky tie pocity a cele zaciatky. skratka to bolo ine
@apollo13 môžem na porovnanie napísať: mám dve deti, teraz vo veku 12 a 10 rokov. Keď som bola prvý krát v pôrodnici, novorodenecké obdobie maľovali, čiže sme mali deti stále pri sebe - od pôrodu až do odchodu z pôrodnice. Keď som sa tam vrátila po 2 rokoch, novorodenecké oddelenie už bolo vymaľované, čiže dcéru mi na noc brali na oddelenie, pchali jej do úst cumeľ a umelé mlieko, pritom ja som svojho mlieka mala dosť a dojčila som ju do 3 rokov. Neviem akú traumu má z toho dcéra, ale ja mám traumu obrovskú, dodnes cítim, že som mala niečo robiť, že som im ju nemala na noc dávať, veď predsa som ju mala mať pri sebe ako prvorodeného syna, cítim sa ochudobnená o tie noci, ktoré som mala stráviť so svojou dcérou a je mi ľúto, že som ochudobnila aj ja ju tým, že som slepo dodržiavala nejaké nezmyselné predpisy... pýtala som si ju na noc, nedali mi ju a ja som len slepo poslúchla...
Kopa žien si tento komfort pochvaľovala a ledva čakali, že na noc im budú deti odobrané a ony si v kľude pospia. Ale ja som to tak necítila, žiadna úľava, ale smútok a ledva som sa dočkala rána. A ráno s naliatymi prsiami som chcela nakŕmiť svoje dieťa, ktoré ma nechcelo, lebo bolo nakŕmené umelým mliekom. NONSENS!!!
Neviem ako je to teraz v pôrodniciach, ale vzhľadom k tomu, aké rôzne sú matky, mala by si sama matka rozhodnúť, či dieťa chce mať pri sebe 24 hodín alebo je taká unavená a vyčerpaná, že potrebuje s dieťaťom pomôcť... mňa uráža, že ako matka som nemala právo povedať si svoj názor, nikto ma nepočúval. Mať terajší rozum, vydupala by som si to!
@apollo13 lebo sme ako korytnačky, kukučky a klokany...ako v prírode. Každý sme iný. Kde má pani psychologička rukolapné dôkazy o tom, že "nebondingované" deti sú traumatizované, horšie, chorľavejšie atď. Kde má dôkazy, že takéto matky majú potom častejšie depresie alebo sú horšími matkami? Pripadá mi to ako debata o tom, čo bolo skôr, či sliepka alebo vajce. Je veľmi moderné všetko zvaľovať na traumy z detstva. Špára sa v nose? Trauma z detstva. Nemá rád zeleninu? Trauma z detstva. Bojí sa psov? Trauma z detstva. No tak...Niekedy je proste čierna čiernou a biela naozaj bielou! Táto spoločnosť je síce posttotalitárna, ale najmä pseudohumánna. Viva demokracia!
@0silvia0 Verím ti. Ja som mala šťastie na skvelú pôrodnicu i personál. A je to presne o tom, čo píšeš a vlastne to odznelo aj v prednáške. Ísť do pôrodnice vopred, informovať sa, porozprávať sa a vybrať si...Keď nemám povahu na "vydupávanie" potom, treba si veci dohodnúť vopred.
@romanco ok mozno su matky kukucky, kloklany a korytnacky. ale rozhodne novorodenec nema povahu vyliahnutej korytnacky. to nie je o povahe. sme cicavce a tie sa po narodeni bez matky skratka len tazko zaobidu. tak preco u separovanych citovo nenaplennych deti napr kedsi v kojenakoch vyskytovali tie typicke prejavy ze sa dieta hupalo, bolo apaticke atd? to snad chce niekto popriet ze sa jednalo o traumu zo separacie? tak preco by separovany novorodenec nemal traumu aj ked sa to tak okato neprejavu na prvy pohlad ako u deti ktore boli separovane dlhodobo?
@apollo13 tu nejde o to, ci v tom niekto vidi, alebo nevidi logiku ... jednoducho si myslim, ze ak raz bola separacia, tak sa svet nezruti a matka s dietatom si tie chvile isto este vynahradia, je zbytocne sa v tom rypat-dokonca si myslim, ze je to pre tu matku znicujuce ... ale ak potrebuje hladat vinnika, preco jej dieta robi nieco nevhodne, tak je to taky univerzalny vinnik.
@zuzkaanicka urcite sa to da vynahradit. lenze ide o to ze vela matiek pred porodom o takom niecom ani neuvazuje ze by mohli ziadat nieco inak. a zial automaticka prax je separacia
@apollo13 Tu neuspejes, ale krasne ti to ilustruje ze mnohi suc citovo otupovani ako deti, a to jednak pocas porodu a prvych rokov zivota to tu perfektne bagatelizuju, popieraju, mysliac si ze vlastne o nic nejde. Zhrubla im psychika natolko ze uz tak v tom patrcnom mustri vnimaju aj vsetko dalej, a prenasaju to na svoje deti, ktore rastu v tom istom duchu. Taky si just bude malovat aky je vlastne statny a bezproblemovy, nakolko ine nepozna. Je to vlastne logicke, oni nevidia jemnejsie odtiene a tak su spokojni s tym co je, lebo nic lepsie sa im este neprihodili prezit, teda nemaju na porovnanie dostatok preziteho. A/lebo este aj lahostajny (v style "separacia sa robi - sic, tak asi na nej nieco bude a nech sa robi aj nadalej, ja nic necitim, vy ano?" 😠 ) Cela tato diskusia mamam ktore nic necitia pri separacii po porode nic neprinesie, akurat tebe ukazku je na tom predsa len nieco bude, nakolko to vacsina pritomnych svojimi vyhlaseniami perfektne priam ucebnicovo ilustruje. 😅
Nastastie vyvoj postupuje a vo vyspelejsich krajinach ako nasa je uz toto (separacia po porode) davno prekonana, len tu sa budu este bit do prs ze o co ide a saaak my sme tu tak coool vsetciii 😀 a nic sa nam nestalo a tak sa to robi a nech sa to aj robi dalej na veky vekov amen.
@vejula nie som odbornik, nevenujem sa psychologii ako takej. napisala som, ako to cele vnimam ja. ak sa stretnem s odbornikom a bude mi chciet vyvratit moj nazor, prosim. mozeme sa porozpravat.
plus nikde netvrdim, ze sa ma trauma (problem) odsuvat. ma sa vyriesit. aspon podla mna. a pre mna, ak mam nejaky problem s niecim - co sa mohlo stat v detstve, pri porode (separacia), tak si to vyriesim. neodsuvam. zamyslim sa, preco sa to stalo, co k tomu viedlo, na co to bolo dobre, ako by som danu situaciu riesila v buducnosti. ale nerypem sa v minulosti, pretoze "keby bolo keby, boli by s me v nebi..."
takze ak mi pri prvom porodne separacia ako matke ublizila, pri druhom urobim vsetko preto, aby uz nebola. ale zaroven sa pripravim na to, ze sa mi moze stat, ze z nejakeho dovodu nebude. aspon ja takto fungujem. pripravim sa na rozne situacie, ktore mozu nastat, a tie, ktore ma zastihnu neprpipravenu, tie riesim za pochodu.
a co sa tej separacie tyka - stale si myslim, ze traumu z toho dietatu vytvarame my matky a nie dieta samotne. ak ma dieta s niecim problem, je trucovite viac ako susedkine, zvalime to na cisarsky rez. ak neposlucha alebo je zvisie ako to z vedlajsieho domu, tak je to urcite preto, ze nemalo bonding. a takto by sme mohli pokracovat donekonecna. je to totiz velmi pohodlne zvalit to na nieco, co sme "nemohli" ovplyvnit...
co sa tyrania deti tyka - moj laicky nazor je, ze 2 rocne dieta tyranie spracuje s pomocou rodicou/rodica a lekarov urcite "lahsie" ako 10 rocne tyrane dieta. ale myslim, ze to je mimo temu... a nechcem tym urcite povedat, hura podme tyrat male deti, lebo si to nebudu pamätat.... alebo len matne...
@margarita Tak ja mam doma podla tejto teorie tri menejcenne deti. Ktore by tu vsak vobec neboli, keby nebolo moznosti cisarskeho rezu...Tak teraz co je lepsie? Prirodzeny porod, ktory by viedol k bohvie comu, alebo tri zive, zdrave deti?
Myslim, ze je to dost aj o mame. Ked sa ona citi menejcenna, ze to "nezvladla" prirodzene, tak to moze preniest na svoje dieta a potom aj to sa moze citit menejcenne. Podvedomie je svina..
Pravda bude, ako vzdy, niekde v strede.
Jo a nejde o to hladat vinnikov ale zlepsovat postupne na vsetkych frontoch uz prekonane veci. Lebo najhorsie co moze byt, co brzdi vyvoj je tupa spokojnost v style - no hmmm, je to asi zle, ale asi nie az tak, a vlastne co tu riesime, podme radsej nic neriesit, nech si riesia ini. My predsanie sme ziadni blaznivi aktivisti, my mame svoj krasny zivot kde je vsetko uzasne a aj to co nie je, nie je problem. Resp. su aj dolezitejsie problemy, ale tie su zase take velke ze to nevyrieisim ani nahodou, takze co vlastne po mne chcete?
Takato lahostajna vacsina sa najlahsie ovlada, a ano, je to z velkej casti pozostatok postotalitnych rezimov.
Ja neviem, ale asi existuje už dosť informácií o pôrodniciach kde sa bonding robí, tak nikomu nebráni si to zistiť a keď viem, že v mojej pôrodnici sa to vraj nerobí, tak pôjdem do inej, kde sa to robí. Nechápem o čo viac ide.
Asi budem musieť začať pozorovať malého či je psychicky ok a ja tiež, keďže som mala pôrod kvôli prenášaniu - 11 dní - vyvolávaný a dobrovoľne som odmietla mať ho v januári na sebe nahého, ale chcela som ho pri sebe až po ošetrení a oblečení 😕
Poradíte mi čo na ňom pozorovať a kontrolovať aby som sa uistila, alebo skôr neuistila, že má chudák popôrodnú traumu??
Tehotenský newsletter
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu
Zisti viac o svojom tehotenstve: Tehotenstvo týždeň po týždni. Nepoznáš týždeň tehotenstva? Vypočítaj si ho v Tehotenskej kalkulačke.
Podobné diskusie
@apollo13 Podozrenie...Keď mala guráž zabiť svoje dieťa, tak potom nemá mať čo traumu. Ja mám zas podozrenie, že toto je choré...Celkovo si myslím, že táto "posttotalitárna spoločnosť" má mať oveľa závažnejšie traumy, ale to je naozaj celkom iná téma...