Slzy posttotalitních porodních procesů
@koniarova Pozri kazda z nas ma citlivost na nieco ine otvorenu, nepliest s precilivenostou. Ak nejaka zena-matka-cicavec tvrdi ze je jedno ci je dieta s nou po porode alebo odlozene, je niekde chybka, ma deficit v citeni. Nehovorim ze to musi byt zla matka, nemusi, v inych oblastiach moze predcit matku ktora dba v prvych momentoch na vzajomnu blizkost ale potom ma zase deficit v inych strankach chovania k dietatu, nakolko je to komplexna oblast zahrnajuca kopec zrucnosti ktoru moze ale nemusia priamo suvisiet. Ale zlahcovat vyznam prvych spolocnych momentov je obhrublost. Nepripustit si to je nevedomost, nekonat nic proti tomu zbabelost alebo lahostajnost. Oboje moze/nemusi byt sposobene prave onou predoslou traumou. Toto vsetko su veci ktore funguju nepriamo a preto ich veda na sucasnom stupni vyvoja na akom sa nachadza nedokaze oficialne potvrdit, nakolko sa nedaju vyseparovat spomedzi mnozstva inych faktorov z ktorymi sa prelinaju, cez to vsetko ze kazdemu sudnemu cloveku je ich vyznam a dosah vcelku jasny, pokial si nezatvara oci.
A dalej ide o to, ze kazda z nas ma preferencie na inu oblast v zivote. Niekto moze bojovat za humanizaciu porodnictva, niekto ako palcivejsie vidi nejake ine z mnozstva problemov. To je ale jedno, ked sa snazime poukazat na, a zlepsit aspon jednu oblast zivota, aspon niekto robit nieco co i len chpl nad ramec vlastnych sebeckych povinnosti, tak na takych ludoch potom vacsionou stoji ten svet a vyvoj.
@ssslnieckooo snad v januari na sale nebolo rovnako zima ako vonku??? 🙂 hadam maju na sale rovnaku teplotu ako ma byt pre porod aj v januari. 🙂 inak ktora je porodnica v SR kde automaticky robia neprerusovany bonding bez toho aby si to matka vydupala? skratka ze to robia sami od seba? zatial som sa nikde takej nedopatrala a to patram usilovne. no ide o to aby taketo disk;usie tuto temu dostali tak do povedomia matiek, ze si bonding budu ziadat vo vsetkych porodniciach a raz sa to stane normou. o to ide!!! aby normlane bolo normoou. aby nebola normou patologia. aby normalna vec nebola vo vacsine nemocnici povazovana za vystrelok niektorych matiek, ale aby kazda nemocnica uznala ze takto sa to ma robit. o to ide ludom co za to bojuju.
inak nechapem preco by mal byt na tebe nahy? ved pri bondingu sa predsa dieta zvrchu zakryje uterakom, dekou a obaja sa zakryju paplonom, tak o akej zime a nahote tu hovorime. nase telo ma 37C a nepochybne novorodenca zahreje x krat lepsie ako dupacky a perinka kde si to teplo vytvara dieta same. kdezto ked lezi na matke ta ho doslova zahrieva. moja skusenost je taka ze pocas bondingu bolo dieta uplne krasne horuce. ked sme ho potom zabalili do dupaciek, svetrika a zavinovacky a isli sme na izbu ta po kratkej dobe mu dost klesla teplota, tak som letela do sesterny pre capicku a dalsi svetrik. podotykam ze na zavinovacke bola este deka a maly paplonik. prisla sestricka zmerala mu teplotu a uznala ze mu ide prudko dole.
@apollo13 môžeš kľudne vojsť do skupiny čo nedávno povznikali tu na MK o slovenských pôrodniciach do tej našej o RK pôrodnici. Tam sa jedna maminka pýtala, či to bolo možné a či bol bonding zo strany personálu automatický. To by si sa divila, že odpovede boli asi až na dve všetky pozitívne. 😉 Ja som len vyjadrila svoj postoj a postreh, ja proti bondingu nemám nič, rešpektujem ho, ale nech mi nik netvrdí, že moje dieťa a ja budem mať traumu len preto, že nebol hneď na mne!!! Z môjho vlastného rozhodnutia podotýkam, nie zo strany nemocnice...
A na sále v januári nebolo tak teplo, ja som sa po pôrode triasla, bola mi zima. Neviem prečo, možno z vyčerpania alebo zo šťastia neviem. Môj materinský pocit bol proste ten, že som ho chcela mať na sebe po mojej aj jeho očiste. A to bola prvá otázka keď sa narodil, či ho chcem na seba. Tak sme si tie neopakovateľné dve hodiny po pôrode na sále užili krásne všetci traja a na tie chvíle do smrti nezabudnem a stále patria medzi TOP v mojich spomienkach 😉
@ssslnieckooo je super ze si mala krasny zazitok. inak teda v RK hovoris robia bonding automaticky...neprerusovany? ziadne vazenie meranie vysetrovanie mimo tela matky?
@ssslnieckooo Neviem ci bude mat traumu z toho ze nebolo na tebe, ale keby mu merali mozgove vlny - v tych chvilach- tak bol na 99 perc v strese, vtedy, pocas toho ako bol prec, ako cela ta vzorka deti co im to merali bez vynimky, teda mozgova aktivita deti co nie su s matkami je v tych chvilach taka. Ci bude mat traumu zalezi od mnohych dalsich faktorov potom. A nie je metoda zatial ktora by to zistila a vypreparovala z nich. Len jedno vedia povedat: dietatu je v tych chvilach na zaklade nezavislych merani lepsie s matkou nez bez nej bez preruseni. To je vsetko.
A ze si ho nechcela mat na sebe naheho, ci uz preto lebo si sa subjektivne ci objektivne triasla od vycepania, alebo nezakurili riadne ako mali alebo preto ze ti porodne sekrety subjektivne vadia a radsej uprednostnis citotu pred prirodzenostou v tej oblasti ktora je v dnesnej dobe uz nornovo a vacsinovo v nasom civilizacnom okruhu vnimana ako prilis surova a tento nazor vacsina podprahovo prijme aj za svoj (keby si vyrastala v inej kulture mas ho najskor iny ale to je jedno). Ani z tohto tvoje dieta mat traumu nebude, akurat by mu bolo asi prijemnejsie byt na tebe priamo, a aj zo zdravotneho hladiska osidlovania priatelskymi ochrannymi bakteriami matky je to o nieco lepsie, co mozme pre dieta urobit. Ale ako vzdy, nic nie je automatika a mozno mal gneticky lepsiu predispoziciu co sa tyka imunity a zdravia, takze nikto si nedovoli tvrdit ze bude na tom horsie nez dieta inej matky, ktora ma zase genetiku cojaviam horsiu ale mala ho na sebe nahe. Ale ked sa porovnava jedno a to iste dieta tak je pren lepsie co sa tyka osidlovania byt nahe. Nic ine sa porovnat neda.
@apollo13 Myslím, že áno, že je to tam možné. Ja som to nežiadala, tak tu nejdem hovoriť, že na 100% áno. Ja čo som zažila, tak mňa sa stále na všetko pýtali, či môžu to, alebo to, o všetkom som bola informovaná. A keď som niečo odmietla - napr. stále ležať na monitore, tak to rešpektovali. Môžem povedať, že ja som mala maximálnu voľnosť konania a rozhodovania počas celého priebehu pôrodu a fakt nič neurobili bez toho, aby sa na to nepýtali mňa.
@ssslnieckooo to je vyborne. v takych pripadoch by ma ale zaujimalo ci by boli nadalej taki ustretovi ked by zena nieco zasadne a radikalne odmietla
@apollo13 neviem, ale tak nikomu nebráni ísť sa do každej pôrodnice informovať. V našej robia ešte aj prehliadky pre tehotné, kde sa môžu na všetko pýtať, tak keby som tak strašne chcela, išla by som tam a konkrétne sa opýtala. A ešte som zabudla čo ja viem, tak aj pôrodné plány dodržiavajú pokiaľ pôrod prebieha bez komplikácií. Tak si myslím, že sú dosť ústretoví a ako sa to povie "pokrokoví" 🙂
@apollo13 nepisala som, ze niekto take nieco povedal. Reagovala som na prispevok od @margarita, ktora iba spominala, ze su teorie, ktore hovoria, ze deti narodene CS mozu mat pocity menejcennosti. Ja si, prave naopak, myslim, (a ak som spravne pochopila, mysli ti to aj maragarita), ze je to hlupost.
Samozrejme, ze najlepsie je prirodzene a ze priroda je mocna. A myslim, ze miera problemov pri prirodzenych porodoch a pri "neprirodzenych" je asi rovnaka. Vzdy sa moze nieco pokaslat a aj sa to stava. Som presvedcena, ze by sme sa nemali ortodoxne priklanat ani na jednu stranu, lebo su mamy, ktore to zvladnu prirodzene aj 6x a su take, ktore nie. Treba prihliadat na vela veci, nie automaticky vsetky hodit do jedneho vreca a vyhlasit, ze spravny je iba jeden sposob.
Tak počkať.. Ty píšeš: a tiez sa priklanam k nazoru, ze traumu mam len z toho, co dovolim, aby sa mojou traumou stalo... Z toho vyplýva, že napríklad malé znásilnované dievča si môže vybrať či dovolí, alebo nie, že sa to znásilnovanie pr enu stane traumou. TEda ak si dievčatko povie, a kašlem na to stalo sa idem dalej, tak proste z toho znásilnovania traumu mať nebude. Teda toto jasne vyplýva z tvojej prvej vety. Zaroven hovoríš, že nikde netvrdiš, že traumy sa maju vytesnovať. Jasne, lebo podla teba, človek, ktorý si traumu nepripusti ani žiadnu mať nemôže. LEbo pri vzniku traumy ide o vedomí akt človeka, ktorý môže ovladať 😅 Ako s týmto nemôžem suhlasiť ani keby som ako chcela. To či z niečoho budeš či nebudeš mať traumu nezavisí v prvom rade od tvojej vôle. Zaleží len na tom, ako budeš dalej s traumou pracovať. Ak dieťa zaživa v detstve týranie, ono si nevyberie, či sa to tyranie stane pren traumou, ani to znásilnované dievča si to nevyberie. PRoste to človeka zasiahne, bez ohladu na jeho vôlu. Ako som písala dôležité je to, ako dalej bude človek s traumou narabať. Či ju potlačí a vytesní, alebo to jednoducho vyžiali až dôjde k zmiereniu.
PREto som reagovala na toto tvoje tvrdenie, ktoré zdá sa podla lajkov s tebou zdiela vela ludí, čo ma dosť zaráža 😕
Čo sa týka rypania sa v minulosti a obnovovanie popôrodných tráum. Myslím, že v tomto sa mýliš. Ja napriklad osobne za seba ti môže povedať, že som sa s tým čo sa stalo v pôrodnici zmierila. Ale nebolo to celkom lahké. Po prvom pôrode, i ked som si to nechcela pripustiť (podla teba, by som teda žiadnu traumu ani mať nemohla, kedže moja vôla sa tomu bránila) som pociťovala smutok a pocity akoby menejcennosti. Pocit zlyhania. Myslela som si, že som asi ja jedina nenormálna, ktorá toto všetko zažíva, ked všetci naokolo mi tvrdili, že je uplne jedno ako som porodila, že na tom nezaleží. Napriek tomu, že som samu seba presviedčala, že skutočne na tom nezaleží, že všetci okolo mna maju pravdu, som sa nedokazala pozrieť na fotku mamičky, ktorá držala svoje "špoinavé" bábätko na svojom tele. Tento pohlad ma príšerne zranoval. Tak som sa rozhodla, že sa jednoducho takým fotkám budem výhýbať. Taktiež som musela odísť pri každej jednej scéne pôrodu, kedy matka rodila vaginalne, lebo som nemohla zniesť tu hrču v krku, ktoru som pri tom preživala, ten hnusný pocit menejcennosti. Ked mi nejaka kamaratka povedala, že porodila prirodzene, tak som jej sice zo slušnosti podakovala, no vo vnutri som citila strašny smutok a prázdnotu. LEbo to som ja nezažila. Napriek všetkým rečiam okolo, napriek tomu, že samu seba som presviedčala, že je to vlastne jedno, som mala traumu. TEda to tvoje tvrdenie je velmi nesprávne a chybné.
JA som musela sama pred sebou v prvom rade priznať, že moje pocity su moje pocity a ja nemam proti nim bojovať. Že si to proste musím odsmutiť. Po čase som zistila, že podobné pocity ako ja prežíva množstvo žien po cisarskom reze. Bola som z toho šokovaná, že nie som jedina taká "nenormálna" ktorá robí z komara somara. Až potom som sa mohla s mojou traumou vyrovnať. A až ked som sa dokazala pozrieť na fotku mamičky s bábätkom na hrudi, či prečitať krásny pôrodný príbeh, som pochopila, že som sa s mojou traumou vyrovnala. Že napriek tomu, že si uvedomujem, že som ju mala, dokažem dalej fungovať bez pocitov zlyhania, že si dokažem aj racionalne zdôvodniť, prečo som tu traumu pocitovala, že je to normálne, a vôbec niesom divná, kvôli tomu čo som cítila.... Takže toto je môj nazor na traumu ako taku a tiež postoj a spôsob priatia a spracovania traumy.
oprava nie podakovala, ale pogratulovala 😀 😀
@horana veľmi mi je blízke tvoje myslenie a vnímanie a jemnejšie odtiene vnemov a citov (ako píšeš) nevie každý tak opísať. Tiež mi je ľúto to bagatelizovanie dôležitých udalostí, človek si neuvedomuje, že čas sa vrátiť nedá. Mali by sme viac vedieť vnímať okamihy, pocity, vnárať sa do nich a čerpať z nich celý život. A my to nerobíme, naháňame sa za stádom, mysliac si, že keď niečo robí väčšina, je to správne...
@koniarova nepreháňa, len vníma iným spôsobom ako väčšina
@bajana Ano presne tak to bolo formulovane ako porovnanie, to iste bolo mmch aj u malych babetiek ktore boli dane samostatne do inej izby spat bez matky, tiez sa porovnavali tie co spali s matkami a tie co zvlast, pricom tie zvlast boli take co akoze neplakali, navonok neprejavovali diskonfort, cez to vsetko boli ich mozgove vlny ako byva pri strese a tie s matkami nielen "ako normalne" ale take ake byva pri relaxovanych stavoch, dokonca sa im "online" tvorilo viac mozgovych prepojeni atd.
__________________
Baby vyrazame prave na predlzeny vikend na kratku dovcu, rada sa potom do diskusie vratim..
@apollo13 ja som porodila dve deti, a cítila som to takto...obe pekné zdravé na 2 sek ukázali a odniesli preč. Potom v perinke mi ich doniesli nachvilku, ale mňa šili a bolelo to a bolo pre mńa príjemnejšie, aby ich držal manžel pri mne. Trvalo to asi tak 5 minút možno menej. Ale akonáhle ma zvesili a zakryli, všetci odišli, manžel domov , bábo na novorodenecké a ja sama na tom sále, strašne mi stekali slzy, potom ma dali na izbu, pýtala som si bábo, bolo zdravé, apgar plný počet nebolo o čom...ale nedali s odôvodnením, že mám spat, som po porode, a narodili sa mi večer a doniesli oba razy až ráno. Ja som nezažmúrila oko, stále som revala, ale vždy bola so mnou baba na izbe tak som sa snažila čušať nech neruším, ale cítila som sa tak, že mi niekto niečo zobral , niečo čo patrí mne. Obom dali za ten čas cudzie mliečko samozrejme , akonáhle mi ich dali, konečne kľud a ja som zaspala. Dovtedy celú noc ani sekundu, nedalo sa. Teraz čakám tretie a už riešim ako sa tomu všetkému vyhnem, aj kopa vecí čo sa diala počas porodu prvej dobe a tak....nechcem to tak prežiť, najradšej by som doma porodila
@miamia3 smutné, fakt nechápem ako toto môže niekto nazvať "štandardný postup" a absolútne nebrať ohľad na matku. Viem, o čom hovoríš, lebo som to sama zažila. Určite urob všetko pre to, aby tretí pôrod bol skutočným pôrodom a nie "odobratie dieťaťa z tela matky". Veľmi ti držím palce
@miamia3 áno, človek cíti, že tu niečo neklape, ale všetci v pôrodnici ťa prehovárajú o tom, že je to ok, veď to tak bežne robíme... tu je chyba, pocity matky by mali byť prvoradé a žena by mala počúvať svoj inštinkt a nedať sa odbiť. Ja sama som sa dala odbiť a dodnes to ľutujem. Bežne nad tým toľko nerozmýšľam, už s tým nič neurobím, ale keďže bola dnes otvorená táto téma, pocity krivdy sa mi po 10 rokoch vyplavili z pamäte 😖
@0silvia0 no presne moja reč, prvé dieťa má 12, traumu som mala pomaly 2 roky po jednom pive som zo seba sypala tie blokády z pôrodu. Dostala som sa z toho , hlavne to prvé bolo najhoršie. Teraz ma však čaká tretie, a ja dúfam, že to nejako zvládnem podĺa svojej predstavy , je niečo iné komplikovaný pôrod, kde treba die´tatko naozaj monitorova´t, ale zdravé dieťa nedať matke , a ešte si hromadne každý myslí, že je to tak a hotovo. ....komu by sa chcelo čakať na nejaké výstrelky mamičky, to je tak zarytý systém za tie dlhé roky , že je to priam nemožné ísť proti múru v tejto veci.
@miamia3 ja píšem o mojej traume na druhej strane tejto témy v čase o 9,51
Len tak náhodou som mala prvé dieťa nonstop pri sebe (vďaka maľovaniu novorodeneckého oddelenia), traumu mám z druhého pobytu, ktorý už prebiehal s odoberaním dieťaťa. Keď čítam tvoj príbeh, mám vlastne šťastie, že som to nemusela prežiť u oboch detí 😒
@vejula hoci si ma neoznacila, ale si ma citovala, tak tipujem, ze tvoj prispevok bol adresovany mne.
a ano, za tym si stojim - to, ako nejaky zazitok ovplyvni moj zivot, o tom rozhodujem ja. t.j. bud to budem riesit - ak to nezvladam sama, tak s odbornou pomocou a dostanem sa po nejakej dobe z toho alebo sa tomu poddam, necham to neriesene a budem sa v tom topit. to, aka dlha ta doba bude kym sa z toho dostanem, je individualne. niekto spracuje nieco za kratsiu dobu, iny za dlhsiu a su ludia, ktori to nespracuju vobec.
nehovorim o detoch - tie maju problem zvladat casto krat normalne situacie, nie to este extremne - vid tvoj priklad. ale tiez si myslim, ze ked to dieta so spravnou pomocou spracuje, dokaze sa toho zbavit. nehovorim, ze neostanu nejake veci, ktore ho neskor ovplyvnuju, ale to neznamena este, ze musi mat nutne traumu.
aj v literature o traume najdes, ze to, ci niekto bude mat traumu nezavisi od zazitku samotneho, ale od vnutorneho vnimania zazitkom postihnuteho cloveka. a to si myslim aj ja. ja nepopieram, ze trauma existuje. alebo ze niektore zazitky nie su traumatizujuce. to som nikde nenapisala. ale nakolko tento zazitok ovplyvni moj zivot, o tom rozhodujem do velkej miery ja.
pozri - ja som pri prvom porode takmer zomrela - vykrvacala. ale prezila som. moja prva myslienka, ked ma zacali operovat a este som bola ako tak pri vedomi bola, teraz sa mi narodilo dieta, kto sa on postara, ked ja zomriem? ale ako pisem - prezila som, som tu. ak by sa toto malo stat pre mna traumou, tak som dnes matka jedinacika. ale nie som. jednoducho som to vzala tak, ako sa to stalo. nebola to nikoho vina - ani lekarov. ani moja. su veci medzi nebom a zemou a hladat teraz imaginarneho vinnika, komu by to posluzilo? mne urcite nie.
pri druhom som s danou komplikaciou uz ratala, a stala sa a bola som pripravena. ostala som v klude, skoncilo to plnou narkozou. vzala som to zas tak, ako to bolo a urobila si svoj zaver, ktory vyhovuje mne, ostatnym nemusi. ale nemam z toho traumu. nechyta sa ma triaska, ked niekto z mojich znamych ci pribuznych ide rodit, lebo mne sa nieco stalo.
co sa toho znasilnenia tyka - nemam zazitok a ak ti to nevadi, nepojdem ho ani dobrovolne nahanat, aby som ti dala fundovanu odpoved. ale mam kamaratku, ktora bola zneuzita v detstve. dozvedela som sa to od nej. nemusela som to z nej tahat, bolo to spontanne v ramci nejakeho rozhovoru. brala to ako fakt - stalo sa, chyba nebola v nej, ona bola obetou. a ma to spracovane, najskor s odbornou pomocou, potom s manzelom. ma 2 krasne deti. nema traumu, neprenasa na deti strach, ze sa nieco moze stat. necha ich same s mojim muzom - ak by mala tramu, tak svoje deti v zivote nenecha s cudzim muzom. a pravdepodobne ani s vlastnym otcom. moj pocit z nej - ovplyvnilo to niektore sfery jej zivota, ale nie zivot jej deti. a to je to, co som sa snazila povedat hned na zaciatku.
ak separacia niekomu sposobi traumu - tak matke, ale nie automaticky dietatu. dietatu traumu z porodu sposobi matka svojim postojom - skratka mu dajme tomu bude vyhadzovat na oci, ze kvoli nemu takmer umrela. alebo - ze je take ci onake preto, lebo ho vzali po porode na par hodin (nebudeme sa bavit ci je to spravne alebo nie, kedze niekomu to chyba, inemu nie).
ale naozaj nie som odbornik. je to len a len moje vnimanie problematiky.
@ssslnieckooo pises, ze "existuje už dosť informácií o pôrodniciach kde sa bonding robí" a mas pravdu. Ale zialbohu tieto informacie su niekde len prazdnymi slovami a klamstvom. Slavny sprievodca porodnicami je vlastne len znoskou toho, co by malo byt, ale realita sa casto rozchadza s praxou. Ja som tym oficialnym informaciam uverila... a bolo pre mna velkym sklamanim, v kolkych bodoch sa tie na papieri idealne predstavy odlisovali s realitou. A blbe na tom bolo to, ze vykonavanie onych bondingov, dotepani pupocnikov a dalsich prospesnych veci sa v danej porodnici nevykonavaju rutinne, ale nejako svojvolne, podla nalady lekara, personalu, tlaku zo strany rodicky. (mna odpalkovali argumentom: "ale ved ste si nepytali!"). Otazka je: mam si to pytat, ked som to cakala ako automaticke? (ved info dali take, a jedna ci dve kamaratky mali dobru skusenosti a dalsie tri sme boli o to ukratene, hoci nebol objektivny dovod to neurobit.) Pre mna to bolo jedno velke rozcarovanie, sklamanie, smutok. Nabuduce si to teda pytat budem a zrejme budem v kategorii "problematicka hysterka".
ale za jednym si stojim: dieta, matka, clovek maju velku regeneracnu schopnost. A tie prve minuty, sa daju urcite vykompenzovat dostatkom lasky, empatie a pozornosti. Priala by som si vsak, aby sme nemuseli "bojovat" za nieco, co ma byt samozrejme.
@hradnapani napísala si to super, presne takto to funguje , a hlavne s tou náladou lekára si to vystihla. Ja som jedna z tých , čo som si dovolila prísť večer a nevhod. Ja ked som rodila prvé dieta, dlho som prirovnávala svoj pocit, ako keď vo filme unesú mimozemštania človeka a priviažu ho a robia na ńom pokusy. Ja som sa takto cítila počas pôrodu. Mne sa ten film na sále vybavil . To ako lekár po mne vrieskal /čo som ani nemukla, ani nahlas nevzdychla/ nebudem rozpisovat, len nikomu to neprajem . A keď si to vybavím v pamati - je to 12 rokov, a keby som vtedy ešte požiadala že dotepať pupočník, alebo nech mi dajú babatko, asi by mi jednu vrazil po papuli. ☹
@miamia3 no ved toto... ta naladovost. Ja si osobne myslim, ze keby som zazila trochu slusnejsi pristup (tiez tu nejdem uvadzat podrobnosti , len ze tiez som z tych, co ani nemukli), tak by som sa s tym nemocnicnym zazitkom vyrovnavala o trochu lahsie. Ale to je zase dalsi problem, nad ramec tejto diskusie. Len skoda, ze tych problemov sa tu kopi tak vela a skoda toho, ze spolocnost je uz taka otrla, ze casto to ani nepovazuje za problem. Svetlo nadeje vsak vidim 🙂 lebo diskusie na tuto temu uz su, casom pride vacsi tlak zdola a ono sa to povoli (samozrejme, ruka v ruke sa budu musiet vykonat aj dalsie systematicke ukony, ktore vytvoria podmienky aj pre personal atd, vacsi priestor pre asistentky atd.. - je co dohanat)
a tebe velmi prajem, aby si uz teraz prezila ovela krajsi zazitok, ako pred tymi 12 rokmi!
Nepaci sa mi, ako tu niektore utocite na nas, ktore nemame rovnaky nazor ako vy...vase argumenty su len prazdnymi frazami, ktore nic nedokazuju...ako priklad skodlivosti separacie uvadzate deti vyrastajuce v ustavoch? Ale ved to je predsa obrovsky rozdiel! A ano, sme cicavce, ale sme aj ludia, ktori sa o svoje mladata vedia postarat inak ako zvierata...
To, ze sa na nieco divame inak, racionalnejsie, znamena, ze sme necitlive a - ano, menejcennejsie - zeny? Kto vam dava pravo sudit nase postoje?